Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 26Sd/2/2013 z 9. 10. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 9. októbra 2013, sp. zn. 26Sd/2/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6013200027.2 Krajský súd Banská Bystrica | 26Sd/2/2013 | ECLI:SK:KSBB:2013:6013200027.2 | 2013-10-09 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4857d4b8-8f2b-4dde-83b2-8cc9afa757a3 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6013200027.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Sd/2/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013200027
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6013200027.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky N. L.,
nar. XX. H. XXXX, bytom, X. L. XXX/XXX, Z. proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom v
Bratislave ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX
XXXX X zo 16. októbra 2012 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo 16. októbra 2012 potvrdzuje. Navrhovateľke náhradu
trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku
z 2. októbra 2012, pretože posudkovým lekárom sociálneho poistenia nebola pri konštatovanej 20%-nej
miere jej zníženej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou uznaná za invalidnú,
v dôsledku čoho jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol.

Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolala, pretože posúdenie svojich zdravotných ťažkostí
nepovažovala za úplné a správne. Konkretizovala priebeh svojej liečby a doporučenia odborných lekárov
a vyjadrila presvedčenie, že jej zdravotné ťažkosti boli zľahčené a z toho dôvodu jej pokles pracovnej
schopnosti nebol určený správne.

Na pojednávanie pred krajským súdom sa navrhovateľka nedostavila, svoju neprítomnosť ospravedlnila
a žiadala, aby súd vec prejednal v jej neprítomnosti.

Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako zákonné a vecne správne. V podrobnostiach
poukázala na logicky a presvedčivo zdôvodnený posudkový záver posudkového lekára ústredia
Sociálnej poisťovne, ktorý aj vzhľadom na aktuálne odborné lekárske nálezy konštatoval zlepšenie
funkcie ľavého oka navrhovateľky.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo v súlade s
ust. § 250l ods. 1 O. s. p., vypočul odporkyňu, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, najmä
so žiadosťou navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových
lekárov pobočky aj ústredia Sociálnej poisťovne, so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky, s
písomnými podaniami účastníkov a po prejednaní veci v neprítomnosti navrhovateľky v súlade s ust. §
250g ods. 2 O. s. p. dospel k presvedčeniu, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom,
preto ho podľa § 250q ods. 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.



Z ust. § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení vyplýva, že nárok na invalidný
dôchodok je podmienený predovšetkým invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec má pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav zníženú pracovnú schopnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o viac
ako o 40%. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu
zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a
so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú (§ 71 ods. 1,6,7 cit. zákona).

Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitoly VII., odd. A, pol. 11.2, písm. a) možno pokles
pracovnej schopnosti poistenca pre iné poruchy a choroby oka, ľahké, dlhotrvajúce alebo ustálené formy
čiastočne poškodzujúce funkciu oka, ktoré majú vplyv na pracovné zaradenie, jednostranne vyjadriť v
rozpätí 20-30%. Konkrétne percento sa určí na základe zrakovej ostrosti dosiahnutej s korekciou do
blízka a do diaľky, podľa výsledku perimetrického vyšetrenia a s ohľadom na intelektové schopnosti
poistenca.

Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka požiadala odporkyňu o priznanie invalidného
dôchodku od 24.septembra 2012 žiadosťou z 2.októbra 2012. Za účelom rozhodnutia o uvedenej žiadosti
posudzoval zdravotný stav navrhovateľky posudkový lekár sociálneho poistenia pobočky Sociálnej
poisťovne so sídlom v Banskej Bystrici. V posudku z 2. októbra 2012 vychádzal okrem vlastného
klinického vyšetrenia navrhovateľky z prepúšťacích správ z hospitalizácie navrhovateľky na očnom
oddelení, resp. klinike a z opakovaných očných vyšetrení z priebehu rokov 2011 a 2012 a za jej
rozhodujúce zdravotné postihnutie označil zápal cievovky a sietnice - chorioretinitis so zaradením
pod kapitolu VII., odd. A, pol. 11.2, písm. a) v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. V
posudku uviedol, že navrhovateľka, s ukončeným stredným zdravotníckym vzdelaním mala od leta
2010 opakované zápaly spojovky. V októbri 2011 bola hospitalizovaná na očnej klinike pre akútny
zápal sietnice ľavého oka. Konzervatívnou liečbou bola dosiahnutá remisia ochorenia vo februári
2012. Po vysadení kortikoidnej liečby došlo v auguste 2012 k recidíve ochorenia, bola opäť zahájená
liečba prednisonom, ku ktorej efektu sa v čase posudzovania nebolo možné vyjadriť. Opakovanými
odbornými vyšetreniami bolo dokumentované ľahké zníženie centrálnej zrakovej ostrosti obojstranne,
ktorá nedosahovala ani stupeň strednej slabozrakosti. S ohľadom na jednostranné poškodenie oka
a priebeh liečby vyjadril pokles jej pracovnej schopnosti na dolnej hranici možného percentuálneho
rozpätia. Uviedol, že stupeň dosiahnutého vzdelania jej umožňuje vykonávať administratívne práce
v klimaticky vyváženom prostredí a tiež má možnosť rekvalifikácie. Akútne vzplanutie ochorenia
možno riešiť dočasnou pracovnou neschopnosťou. Posudkové stanovisko nezmenil ani po podaní
opravného prostriedku navrhovateľkou a po doložení aktuálneho očného vyšetrenia zo septembra 2012,
pretože nedokumentovalo zhoršenie jej zdravotných funkcií. Uvedené posúdenie zdravotného stavu
navrhovateľky sa stalo podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia.

Pretože navrhovateľke nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené v zmysle uznania jej invalidity
posudzoval jej zdravotný stav aj posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej
Bystrici. V posudku z 10. januára 2013 vychádzal okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky z
totožných odborných lekárskych nálezov ako prvoposudzovateľ a z doplneného vyšetrenia zorného poľa
počítačovou perimetriou z decembra 2012 a dospel k rovnakému posudkovému záveru vo všetkých jeho
častiach. V posudku doplnil, že napriek opakovaným recidívam je po kortikoidnej a imunosupresívnej
liečbe dosiahnutý stabilizovaný stav, čo bolo preukázané opakovanými očnými nálezmi od augusta 2012.
Napriek tomu, že ide o závažné ochorenie ľavého oka, dlhotrvajúce a ťažko reagujúce na liečbu, po
liečbe bola dosiahnutá len ľahká porucha funkcie ľavého oka s ľahkou slabozrakosťou. Má normálny
vnútroočný tlak a kontrolným vyšetrením zorného poľa počítačovým perimetrom bol popísaný normálny
nález na pravom oku, vľavo len malý paracentrálny skotóm, ktorý bol očným lekárom hodnotený ako
relatívny. Tento nález bol oproti predchádzajúcemu vyšetreniu zlepšený. Uzavrel, že u navrhovateľky
nebola dokumentovaná závažnejšia porucha funkcie ľavého oka, preto priznaný pokles jej pracovnej
schopnosti na dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia je adekvátny aj so zohľadnením jej
vzdelania.



Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a lekárskymi správami posudkových
lekárov pobočky aj ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o
poklese pracovnej schopnosti navrhovateľky prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných
lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanovisko bolo
podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v súlade s objektívnymi vyšetreniami preukázanými zdravotnými
ťažkosťami navrhovateľky a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil
žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri
posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal.

V nadväznosti na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu
napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo i
napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti
navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jej schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť, pretože vznik invalidity poistenca predpokladá pokles pracovného potenciálu v
zákonom uvedenom rozsahu. Správne vychádzal z posudku posudkového lekára pobočky Sociálnej
poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom ústredia, pretože oni sú
podľa platnej právnej úpravy výlučnými kompetentnými subjektami na posudzovanie zdravotného
stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie. Pri preukázaných zdravotných ťažkostiach
navrhovateľky správne považoval za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie iné poruchy a choroby oka,
ktoré s ohľadom na stupeň, priebeh a výsledok liečby i zhodnotenie funkcie oka správne zaradil pod
príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jej pracovnej schopnosti
vyjadril v zákonnom rozpätí. Správne nevyužil možnosť navýšenia určeného percenta jej zníženej
pracovnej schopnosti pre novozistenú hypertenziu WHO I., pretože uvedené ochorenie nenapĺňalo
zákonnú požiadavku dlhodobo nepriaznivého, liečbou neovplyvniteľného zdravotného stavu.

Jedným zo zákonných predpokladov pre priznanie invalidného dôchodku je invalidita poistenca, tzn.
zníženie jeho pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou o viac ako o 40%. Pri
preukázaných zdravotných ťažkostiach navrhovateľky bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia
konštatovaná 20%-ná miera jej zníženej pracovnej schopnosti, tzn., že nebola uznaná za invalidnú.
V dôsledku uvedeného rozhodla odporkyňa napadnutým rozhodnutím vecne správne, keď zamietla
žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, pretože bez vzniku invalidity jej nárok na
invalidný dôchodok nevznikol.

Náhradu trov konania súd navrhovateľke nepriznal, pretože v konaní nebola úspešná s poukazom na
ust. § 250k ods. 1 O. s. p. a § 250l ods. 2 O. s. p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa
podáva písomne, v dvoch vyhotoveniach

prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné
popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.