Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/374/2013 z 22. 4. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 22. apríla 2015, sp. zn. 19Co/374/2013, ECLI:SK:KSTN:2015:3212205377.1 Krajský súd Trenčín | 19Co/374/2013 | ECLI:SK:KSTN:2015:3212205377.1 | 2015-04-22 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7bd85879-2e9b-419e-8cb1-adc25b68a18b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3212205377.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/374/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3212205377
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3212205377.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľa A., zastúpenému P.
proti odporcovi V., o zaplatenie 248,95 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 18. apríla 2013, č.k. 4C/27/2013-44, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal od odporcu zaplatenia zmluvnej pokuty
vo výške 248,95 Eur s príslušenstvom. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané,
že dňa 25.11.2006 účastníci uzavreli zmluvu o pripojení, na základe ktorej sa právny
predchodca navrhovateľa zaviazal poskytovať odporcovi telekomunikačné služby a odporca sa zaviazal
za ne riadne platiť. Z dodatkuk uvedenej zmluve zo dňa 25.11.2006 o pripojení, uzavretého medzi
účastníkmi toho istého dňa 25.11.2006, vyplýva, že odporca si u právneho predchodcu navrhovateľa
objednal službu pod názvom Fix500, v dôsledku čoho mu právny predchodca navrhovateľa
odpredal MT typu Motorola V3 light za kúpnu cenu 0,03 Eur za podmienky doby viazanosti na 24
mesiacov so zmluvnou pokutou 7 500,- Sk/248,95 Eur. Dodatok k zmluve o pripojení v čl.
3 obsahoval ustanovenie týkajúce sa zmluvnej pokuty, podľa ktorého v prípade porušenia zmluvných
povinností zo strany odporcu ako Účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c)
alebo v bode 2 Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6. Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm.
a) až c) Všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo strany právneho predchodcu
navrhovateľa ako Podniku je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke
č. 1 tohto Dodatku (vo výške 7.500,- Sk/248,95 Eur). V prípade žiadosti odporcu
ako Účastníka o vypojenie SIM karty z prevádzky v zmysle bodu 2 tohto Dodatku je
zmluvná pokuta podľa predchádzajúcej vety splatná okamihom doručenia žiadosti o vypojenie SIM karty
z prevádzky Podniku. Zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty podľa tohto Dodatku nezaniká právo
Podniku na náhradu škody v plnom rozsahu, ktorá mu vznikla porušením povinnosti, na ktorú je viazaná
daná zmluvná pokuta. Účastník je zároveň povinný uhradiť Podniku náhradu škody presahujúcu sumu
zmluvnej pokuty. Z vyššie uvedeného právneho vzťahu vyúčtoval právny predchodca navrhovateľa
odporcovi faktúrou č. XXXXXXXXXX, splatnou 27.05.2010, zmluvnú pokutu vo výške v sume 248,95
Eur. Následne zmluvou o postúpení pohľadávok postúpil právny predchodca navrhovateľa pohľadávku
voči odporcovi navrhovateľovi. Okresný súd konštatoval, že v danej veci je predmetom
konania nárok navrhovateľa na zaplatenie faktúry, ktorou právny predchodca navrhovateľa vyúčtoval
odporcovi zmluvnú pokutu na základe uzavretej zmluvy o pripojení v znení dodatku. Okresný súd mal za
preukázané, že právny predchodca navrhovateľa a odporca uzatvorili dňa 25.11.2006 zmluvu o pripojení



(ďalej len „zmluva“) a v ten istý deň aj dodatok. Následne dňa 12.08.2008 uzatvorili druhý
dodatok k zmluve o pripojení (ďalej len „dodatok“). Keďže predmetom tohto konania sú
nároky vzniknuté zo zmluvy a z dodatku po 01.01.2008 (faktúra vystavená 07.05.2010),
podľa prechodných ustanovení § 879 Občianskeho zákonníka sa od 01.01.2008 na zmluvu a dodatok
vzťahujú ustanovenia novelizovaného Občianskeho zákonníka, vrátane ustanovení o spotrebiteľských
zmluvách. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak treba zmluvu a dodatok prinajmenšom od
01.01.2008 považovať za spotrebiteľské zmluvy. Predmetná zmluva o pripojení v spojení
s dodatkom zo dňa 25.11.2006 a 12.08.2008 má charakter formuláru, ktorého znenie odporca nemohol
ovplyvniť, nakoľko bola pripravená už vopred, pre veľký počet spotrebiteľov. Z úradnej činnosti súdu je
totiž známe, že právny predchodca navrhovateľa ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom
obdobných štandardných formulárových zmlúv, pričom je obvyklé, že spotrebiteľ obsah takejto zmluvy,
teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom nemôže ovplyvniť. Nejde teda
o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Právny
predchodca navrhovateľa zmluvnú pokutu s odporcom individuálne nevyjednal, táto je obdobná vo
veľkom počte formulárových zmlúv, pričom právny predchodca navrhovateľa v jednotlivých zmluvách
menil len výšku zmluvnej pokuty. Uvedené okresný súd konštatoval s ohľadom na to, že zmluvné
dojednanie, obsiahnuté v zmluve o pripojení v spojení s dodatkom, týkajúce sa
zmluvnej pokuty, považoval súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa - odporcu. Okresný
súd nespochybnil možnosť aplikácie i význam zmluvnej pokuty v spotrebiteľských vzťahoch, musí však
ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok, s
ohľadom na povahu, obsah a osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti
účastníkov a so zreteľom na sankcionovanie neplnenia si povinností na strane oboch účastníkov
zmluvného vzťahu. V danej veci však navrhovateľ konkrétne neuviedol a nepreukázal, kedy a akým
konkrétnym konaním odporca ako spotrebiteľ mal porušiť zmluvu o pripojení v znení dodatku takým
spôsobom, že to zakladá nárok navrhovateľa na uplatnenie zmluvnej pokuty. Z návrhu a predložených
listín žiadne porušenie zmluvy nevyplýva. Navrhovateľ v návrhu síce uvádza, že si mal odporca splniť
povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, avšak nepredložil žiadny dôkaz, že si
odporca túto povinnosť nesplnil (navrhovateľ predložil len faktúru vo výške 248,95 Eur, vystavenú na
zmluvnú pokutu). O dôkaznej povinnosti podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. bol navrhovateľ riadne poučený.
Na základe všetkých uvedených okolností okresný súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.
Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 43 ods. 1, § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z., §
879, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa §
142 ods. 1 O.s.p., úspešnému odporcovi v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca a domáhal sa, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel. Vytýkal súdu
prvého stupňa, že neuviedol žiaden konkrétny argument, na základe ktorého považuje
dojednanie o zmluvnej pokute za neprijateľnú zmluvnú podmienku a v čom spočíva nerovnováha práv
a povinností strán v dodatku k zmluve o pripojení, nevysporiadal sa s tou skutočnosťou, že zmluvná
pokuta zabezpečovala jednak zvýhodnenú cenu poskytnutého mobilného zariadenia a jednak benefit,
ktorý odporca získal v prípade, ak sa zaviazal na užívanie jeho služieb počas 24 mesiacov (služieb jeho
právneho predchodcu). Ďalej uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa je nedostatočne odôvodnený
a arbitrárny. Zdôraznil, že uplatnenie práva na zaplatenie zmluvnej pokuty mu vzniklo porušením
primárnej povinnosti odporcu platiť cenu poskytnutých služieb riadne a včas, čo nemožno považovať za
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Dodatok k zmluve o pripojení nie je možné
považovať za formulárový typ zmluvy, ktorý odporcovi neumožňuje ovplyvniť jej obsah, práve naopak.
Druh mobilného telefónu si odporca mohol vybrať sám a podľa zvoleného modelu telefónu bola rozdielna
výška jeho štandardnej akciovej ceny, a teda i zmluvnej pokuty. Odporca vôbec nemusel k zmluve
o pripojení odkúpiť mobilný telefón a zmluvná pokuta by bola automaticky znížená o jeho hodnotu.
Motiváciou zákazníkov pre uzatvorenie zmluvy o pripojení s viazanosťou 24 mesiacov bola práve akciová
cena mobilného telefónu, ako i zvýhodnené volania, či ceny mesačných programov, ktorých hodnotu
navrhovateľ musel zabezpečiť zmluvnou pokutou pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti. Uviedol, že
pokiaľ súd prvého stupňa nepriznal plnenie z dôvodu, že ide o plnenie na základe tej istej neprijateľnej
podmienky, pre ktorú už súd raz plnenie z tejto zmluvnej podmienky nepriznal a poukazuje na iný
právoplatný rozsudok, musia byť závery tohto iného rozsudku uvedené v odôvodnení a musia byť v
rozsudku uvedené aj úvahy, ktoré viedli súd v prejednávanej veci, s poukazom na skutkové zistenia,



k záveru, že ide o identický prípad. Pokiaľ súd prvého stupňa argumentoval neunesením dôkazného
bremena, poukázal na znenie svojho návrhu, v ktorom uviedol, že odporca nedodržal konkrétne určené
povinnosti, ktoré mu zo zmluvy vyplývali a nesplnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu
poskytnutej služby, ktoré tvrdenie nie je možné spravodlivo od neho žiadať, nakoľko nie je možné
preukázať reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Mal za to, že došlo k porušeniu rovného
postavenia účastníkov konania, garantovaného ust. § 18 O.s.p., ako aj článkom 47 ods. 3 Ústavy
Slovenskej republiky.

Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov a
dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods.
1 O.s.p. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom
vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého
stupňa. Námietky navrhovateľa, uvedené v podanom odvolaní, nemohli privodiť v danej veci zmenu
napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať
za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého
rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje. Na zdôraznenie správnosti
rozsudku súdu prvého stupňa dodáva nasledovné:

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o pripojení vrátane
jej dodatku , t. j. 25.11.2006 spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné
odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú
na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom k 25.11.2006 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa § 53 ods. 3 OZ v znení účinnom k 25.11.2006 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Predmetný vzťah vzniknutý medzi účastníkmi na základe zmluvy o pripojení zo dňa 25.11.2006 je
bez pochybností vzťahom spotrebiteľským (§52 OZ). Súdom prináleží súdna kontrola zmluvných
podmienok a dokonca aj abstraktná kontrola zmlúv (§ 153 ods. 3, 4 O.s.p.) s cieľom vylúčiť zo života
bežných ľudí neprimerané podmienky, ktoré zhoršujú kvalitu života a tak naplniť cieľ čl. 6 smernice
Rady 93/13/EHS ,,postarať sa, aby spotrebiteľov neprijateľné klauzuly v zmluvách nezaväzovali".
Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také
zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Zákonodarca v
Občianskom zákonníku v súvislosti s nerovnováhou v právnom pomere medzi

spotrebiteľom a dodávateľom uzákonil v § 53 ods. 1 preventívne predpisy, teda ustanovenia,
na základe ktorých ich nesmie obsahovať spotrebiteľská zmluva. Na základe tohto ust. § 53
OZ bol do spotrebiteľskej legislatívy zavedený generálny zákaz použitia neprijateľných zmluvných
podmienok spotrebiteľských zmlúv. Porušenie tohto zákazu je sankcionované neplatnosťou dotknutých
neprijateľných zmluvných podmienok (§ 53 ods. 5 OZ). Občiansky zákonník vychádza pri zákaze
neprijateľných zmluvných podmienok z toho, že v spotrebiteľských zmluvách často
vystupujú nerovné subjekty. Ust. § 53 ods. 1 OZ má povahu kogentnej právnej normy, ktorá dodávateľom
výslovne zakazuje použiť v spotrebiteľských zmluvách také zmluvné dojednanie, ktoré



spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 53 ods. 3 OZ vypočítava indikatívne, čo sa za neprijateľnú podmienku považuje.

Z dodatku k zmluve o pripojení bod 3 vyplýva, že v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany
Účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c) alebo v bode 2 tohto dodatku alebo
v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok) a
následného vypojenia SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu
uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku.

Odvolací súd konštatuje, že uvedené zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté v dodatku k
zmluve o pripojení č. XXXXXX spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah, musí
ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontrole neprijateľných podmienok so
zreteľom na povahu, obsah a osobitosť právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti
účastníkov spotrebiteľských zmlúv a v neposlednom rade so zreteľom na sankcionované
nesplnenie povinnosti na strane oboch účastníkov zmluvy ako správne uviedol i súd prvého stupňa. V
spotrebiteľskej veci už pri samotnom uzatváraní zmluvy by nemal byť príslušný alebo výlučne
sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Táto skutočnosť na prvý
pohľad vyznieva v neprospech jedného účastníka zmluvy, pričom treba konštatovať, že dodávateľ nie je
nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. V tomto
smere sa kladie veľký dôraz na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah zmluvy a ktorý obsah spotrebiteľ
nijako neovplyvňuje, aby bol dôsledný pri dojednávaní pri ďalších zmluvných dojednaniach ako
je zmluvná pokuta. Predovšetkým tým, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne
informovaná o následkoch nesplnenia povinnosti.

Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa nijako nepopiera význam zmluvnej pokuty a ani
jej dojednania, ale treba dbať aj na skutočný zmysel a cieľ inštitútu zmluvnej pokuty ako inštitútu
súkromného práva zvlášť pri osobitne chránených spotrebiteľských vzťahoch. Právny predchodca
navrhovateľa ponúka odporcovi svoje služby ako spotrebiteľovi prostredníctvom štandardných zmlúv,
ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebiteľ nemôže zmluvné podmienky ovplyvniť. To platí aj pre
zmluvnú pokutu, ktorú žiada zaplatiť navrhovateľ od spotrebiteľov v paušálnej výške bez ohľadu na to, o
aké zmluvné porušenie pôjde a hrozba pokuty existuje pri akomkoľvek porušení, takže zmluvné pokuty
neobchádza ani aspekt neurčitosti (...v prípade porušenia zmluvných povinností, najmä ...).

Odvolací súd je rovnako toho názoru, že v danom prípade nemôže ísť o individuálne dojednané
zmluvné ustanovenie o zmluvnej pokute tak, ako v podanom odvolaní naznačil navrhovateľ. Dojednanie
o zmluvnej pokute nie je možné označiť ako individuálne, a to aj s poukazom
na čl. 3 ods. 1, 2 smernice rady 93/13/EHS. Za individuálne zmluvne dojednanú podmienku
možno považovať podmienku , ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto bol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky. V súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou, ktorú v danej veci
pripravil právny predchodca navrhovateľa, je zjavné že dodávateľ zmluvnú pokutu s odporcom ako
spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo
všetkých obdobných zmluvách právneho predchodcu navrhovateľa, menená bola len výška zmluvnej
pokuty. Spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy (vyberá si len balík služieb, dobu viazanosti a mobilný telefón).

Dojednané zmluvné ustanovenie o zmluvnej pokute v dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 25.11.2006
preto spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, jedná sa o neprijateľnú podmienku, ktorá je v zmysle §53 Občianskeho zákonníka neplatná.

Pokiaľ navrhovateľ vytýkal súdu prvého stupňa, že nepriznal plnenie z dôvodu, že ide o plnenie z
neprijateľnej zmluvnej podmienky a poukazoval na iný rozsudok bez uvedenia záverov tohto rozsudku
a úvah, ktoré ho viedli k záveru, že ide o identický prípad, odvolací súd len konštatuje , že uvedené



tvrdenia v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa uvedené nie sú a táto námietka je bez akéhokoľvek
súvisu s danou vecou .

Vzhľadom na vyššie uvedené bol odvolací súd názoru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa
je vecne správne a rozsudok v zmysle § 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 O.s.p. v spojení s ust. §
142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. a vyslovil, že úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .