{"guid": "33a10989-a4e4-4edb-ad31-989c1d9ce6fb:ea0d1910-79bd-45bf-9cab-026a5b977fa2", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1615207251.1", "spisova_znacka": "2Cob/26/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/26/2019 z 2. 12. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 2. decembra 2019, sp. zn. 2Cob/26/2019, ECLI:SK:KSBA:2019:1615207251.1", "identifikacne_cislo": "1615207251", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Břoušková", "sudca_id": 852, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubica-brouskova-852", "datum_vydania": "2019-12-02", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Zmluva o dielo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ea0d1910-79bd-45bf-9cab-026a5b977fa2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1615207251.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1615207251.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1615207251.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/26/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615207251
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1615207251.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a členiek
senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: Martin Adamčiak, IČO:
10 861 581, 034 83 Liptovský Michal 1, proti žalovanému: MALCOM, spol. s.r.o., Pri potoku 53/17, 906
38 Rohožník, IČO: 36 360 244, o zaplatenie 3.417,03 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Malacky, vydaného pod č.k. 10Cb/208/2015-89 zo dňa 12.02.2018 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky č.k.  10Cb/208/2015-89 zo dňa 12.02.2018
v napadnutej časti   p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania  vo výške
12,5% ročne zo sumy 2.119,42 Eur od 26.04.2013 do 25.06.2015 a vo výške 3,45% ročne zo sumy
2.119,42 Eur odo dňa 26.06.2013 do zaplatenia a vo výške 12,5% ročne zo sumy 1.297,61 Eur od
12.07.2013 do 25.06.2015 a vo výške 3,45% ročne zo sumy 1.297,61 Eur od 25.06.2015 do zaplatenia
zastavil. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 3.417,03 Eur s úrokom z omeškania vo výške
9,05% ročne zo sumy 2.119,42 € od 26.06.2015 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 9,05 %
ročne zo sumy 1.297,61 Eur od 26.06.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku

2. Súd priznal žalobcovi voči žalovanému  nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých
výške rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd konanie končí, samostatným uznesením.

3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd I. inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou, doručenou
súdu dňa 25.6.2015, doplnenou podaním, doručeným 29.7.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.417,03  Eur titulom neuhradených faktúr, ktorými vyúčtoval
žalovanému cenu za vykonanie diela.
V žalobe uviedol, že vyúčtoval žalovanému prevedené práce:
dodávku a montáž ZŤI a to faktúrou č. 9/2013 zo dňa 18.04.2013, splatnou 25.4.2013 na sumu 2.119,42
Eur a faktúrou č. 19/2013 zo dňa 4.7.2013, splatnou dňa 11.7.2013  na sumu 1.297,61 Eur, ktoré žalovaný
napriek výzvam nezaplatil, ani nepodpísal splátkový kalendár, ktorým mu žalobca chcel umožniť úhradu
dlhu v splátkach. Úrok z omeškania žalobca podaním doručeným 29.07.2017 uplatnil vo výške 12,5 %
ročne z dlžnej sumy.



4. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č. k. 10Cb/208/2015-23 zo dňa 11.10.2016, proti ktorému
podal žalovaný v zákonnej lehote odpor. V odpore uvádza, že žalobca k žalobe nepripojil prílohy, a to
faktúry, upomienku č. I k faktúre č. 9/2013, upomienku č. II k faktúre 9/2013, upomienku k faktúre č.
19/2013 ani návrh splátkového kalendára, preto súd vo veci nemal rozhodnúť platobným rozkazom.
Žalovaný namieta, že mu prílohy žaloby neboli doručené súdom. Ďalej žalovaný popiera doručenie
faktúr, ktorých zaplatenia sa domáha a tvrdí, že o tom žalobca nepredložil súdu žiadny dôkaz. Podľa
žalovaného s poukazom na § 365 ods. 4 Obchodného zákonníka nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže
plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa. Podľa žalovaného boli strany dohodnuté, že žalobca
mu práce vyúčtuje po ich vykonaní, vzhľadom na to, že mu žalovaný faktúry nikdy nedoručil, žalovaný
nemal na základe čoho za práce zaplatiť ani sa dostať do omeškania s ich úhradou. Namieta, že
medzi žalobcom a žalovaným nebola dohodnutá lehota splatnosti peňažného záväzku, preto sa naň
vzťahuje § 265 ods. 2 veta prvá Obchodného zákonníka v znení od 01.02.2013 do 30.11.2013. Dátumy
splatnosti faktúr sú v rozpore s § 365 ods.2 Obchodného zákonníka, nakoľko ich splatnosť môže nastať
až uplynutím 30 dní od och doručenia žalovanému.

5. Uznesením 10Cb/2018/2015-33 zo dňa 10.01.2017 súd v súlade s § 266 ods. 3 zák.č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) z dôvodu podaného odporu  platobný rozkaz zrušil.

6. Žalovaný v duplike k vyjadreniu žalobcu zo dňa 11.04.2017 zotrval na svojich skutkových tvrdeniach,
že mu žiadne listiny žalobcom a ani súdom neboli doručené. Uviedol, že podacie lístky nie sú dôkazom
toho, že zásielky boli žalovanému doručené a že ich prevzal.

7. V prejednávanej veci súd podľa § 177 ods. 2 CSP nariadil pojednávanie na termín 12.02.2018 o 9,00
hod. Na termín pojednávania sa žalovaný nedostavil, napriek tomu, že predvolanie prevzal 22.11.2017
(č.l. 85 spisu), neúčasť do prjednania veci neospravedlnil. S ohľadom na zásadu hospodárnosti konania,
ako aj právo  žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súd rozhodol s poukazom na § 180
CSP, že vec prejedná v neprítomnosti žalovaného, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi
obsah spisu, keď zistil tento skutkový a právny stav:

8. Z faktúry č. 9/2013 zo dňa 18.04.2013 splatnej 25.04.2013 súd zistil, že žalobca vyúčtoval žalovanému
dodávku a montáž ZTI na stavbe Riverpark, Bratislava sumou 2.119,42 € (1.766,18 € +353,24 €
DPH). Odovzdanie faktúry  na poštovú prepravu vyplýva z podacieho lístka č. RT643172772SK zo dňa
22.04.2013.

9. Z faktúry č. 19/2013 zo dňa 04.07.2013 splatnej 11.07.2013 súd zistil, že žalobca vyúčtoval
žalovanému kompletáž ZTI na stavbe Riverpark, Bratislava sumou 1.297,61 € (1.081,34 € + 216,27 €
DPH). Odovzdanie faktúry  na poštovú prepravu žalobca vyplýva z podacieho lístka č. RP642057736SK
zo dňa 04.07.2013.

10. Z upomienky č. I. k faktúre č. 19/2013 a č. 9/2013, obe zo dňa 21.03.2014 vyplýva, že žalobca
vyzýval žalovaného na úhradu faktúry po lehote splatnosti (č.l. 47, 48 spisu). Odovzdanie upomienok na
poštovú prepravu vyplýva z podacieho lístka č. RP785426056SK zo dňa 21.03.2014, zásielka sa vrátila
žalobcovi neprevzatá v odbernej lehote (č.l. 49, 50 spisu).

11. Z upomienky č. II. k faktúre č. 19/2013 a č. 9/2013, obe zo dňa 17.06.2014 vyplýva, že žalobca
vyzýval žalovaného na úhradu faktúry po lehote splatnosti (č.l. 52,53 spisu). Odovzdanie upomienok na
poštovú prepravu vyplýva z podacieho lístka č. RQ642032500SK zo dňa 17.06.2014 (č.l. 54 spisu).

12. Z e-mailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 23.04.2013 medzi žalobcom a
žalovaným vyplýva, že žalobca doručoval žalovanému upomienky k úhrade faktúr z dôvodu vrátenia
neprevzatej zásielky doručovanej poštovou prepravou. Žalovaný v odpovedi na e-mailovú správu
uvádza, že doposiaľ nemá uhradené faktúry od objednávateľa, ktorých zaplatenie bude vymáhať súdnou
cestou, o postupe bude žalobcu informovať (č.l. 51 spisu).

13. Z e-mailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 01.08.2014 vyplýva, že žalobca
požadoval od žalovaného informáciu o stave úhrady svojich faktúr, žalovaný v odpovedi zo dňa
03.08.2014 uviedol, že nemá uhradené faktúry od investora a uplatnil ich zaplatenie cestou súdu (č.l.
65 spisu).



14. Z Pokusu o zmier k faktúre č. 9/2013 a č. 9/2013, obe písomnosti zo dňa 8.12.2014, vyplýva, že
žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky z titulu neuhradených faktúr do 14.12.2014, v
opačnom prípade bude uplatňovať nárok súdnou cestou. Odovzdanie písomnosti na poštovú prepravu
vyplýva z podacieho lístka č. RM785347543SK zo dňa 08.12.2014 (č.l. 56-58 spisu).

15. Z e-mailovej komunikácie žalobcu a žalovaného z 26.03.2015 - 31.03.2015 vyplýva, že žalobca
doručoval žalovanému splátkový kalendár datovaný 26.03.2015, ktorým mu navrhol splácanie záväzku
z faktúr č. 9/2013 a č. 19/2013 v troch splátkach vo výške 1.139,01 € splatných 30.04.2015, 31.05.2015
a 30.06.2015. Žalovaný v reakcii na e-mail žalobcu dňa 31.03.2015 uviedol, že úhradu faktúr žalobcu
nemôže realizovať ani potvrdiť splátkový kalendár, nakoľko mu investor neuhradil faktúry za služby. Prosí
preto žalobcu o trpezlivosť (č.l. 59-61 spisu).

16. Súd I. inštancie poukázal na ustanovenia § 261 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, §
536 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka, § 546 ods. 1 Obchodného
zákonníka, § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 369 ods. 2
Obchodného zákonníka, § 1 ods. 1 Nar. vlády SR č. 21/2013 Z.z.

17. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Právny vzťah žalobcu
a žalovaného posúdil ako obchodno-záväzkový vzťah zo zmluvy o dielo, ktorou sa zaviazal žalobca
ako zhotoviteľ pre žalovaného ako objednávateľa vykonať dielo a žalovaný ako objednávateľ je preto
povinný zaplatiť žalobcovi cenu za jeho vykonanie. Základným atribútom uzatvorenia platnej zmluvy
o dielo je dohoda strán o predmete diela a odplate, nakoľko podstatnou náležitosťou obsahu zmluvy
o dielo je stanovenie jej odplatnosti (s poukazom na § 536 ods. 3 Obchodného zákonníka strany
môžu v zmluve prejaviť vôľu uzavrieť zmluvu aj bez určenia ceny, čo sa netýka súdenej veci). Zákon
formu nestanovuje ako podmienku platnosti zmluvy. V prejednávanej veci mal súd za preukázané, že
medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom vznikol záväzkovo-právny vzťah
z neformálne uzatvorenej zmluvy o dielo, ktorého predmetom bola dodávka a montáž ZTI na stavbe
Riverpark, Bratislava, odovzdanie diela žalovanému nebolo žalovaným sporované, čím vznikol žalobcovi
nárok na zaplatenie dojednanej ceny za dielo, ktorej výšku žalovaný nesporoval, túto vyúčtoval žalobca
žalovanému faktúrou č. 9/2013 na sumu 2.119,42 € a faktúrou č. 19/2013 na sumu 1.297,61 Eur.

18. Žalovaný v konaní netvrdil a ani nepreukazoval opak, voči uplatnenému nároku žalobcu namietal
v rámci procesnej obrany, že mu súd nedoručil prílohy k žalobe, a že faktúry č. 9/2013 a č. 19/2013
mu neboli žalobcom nikdy doručené. Procesnú obranu žalovaného súd vyhodnotil ako účelovú. Čo sa
týka doručenia všetkých príloh k žalobe žalovanému súdom, toto vyplýva z doručenky potvrdzujúcej
prevzatie doporučenej zásielky súdu do vlastných rúk žalovaným dňa 27.10.2016, ktorá obsahovala
platobný rozkaz, žalobu, prílohy, všeobecné poučenie strany a potvrdenie (č.l. 24 spisu). Na žiadosť
žalovaného súd opätovne zasielal  prílohy k žalobe žalovanému do vlastných rúk, žalovaný zásielku
prevzal 10.11.2016 (č.l. 28 spisu). Žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal nedoručenie príloh v
zásielkach súdu, ktoré prevzal.

19. Žalovaný sa ďalej bráni s poukazom na § 365 ods. 4 Obchodného zákonníka, že nie je v omeškaní,
pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa z dôvodu tvrdeného nedoručenia faktúr
žalobcom. Podľa žalovaného boli strany dohodnuté, že žalobca mu práce vyúčtuje po ich vykonaní
faktúrou, vzhľadom na to, že mu žalovaný faktúry nikdy nedoručil, žalovaný nemal na základe čoho za
práce zaplatiť ani sa dostať do omeškania s ich úhradou. Žalovaný tvrdí, že o doručení faktúr žalobca
nepredložil súdu žiadny dôkaz a popiera doručenie všetkých upomienok a splátkového kalendára. Je
pravdou, že pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať
tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa
zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu
určitej právnej skutočnosti (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2010, sp. zn. 6 Cdo 81/2010).
Súd sa však nestotožnil s uvedeným záverom žalovaného, naopak, z listinných dôkazov predložených
žalobcom jednotlivo a tiež vo vzájomnej súvislosti jednoznačne vyplýva nielen doručovanie, ale aj
doručenie faktúr, ako aj upomienok na ich úhradu žalovanému. Žalobca doručoval faktúry a upomienky
poštovou prepravou, o čom predložil súdu príslušné poštové podacie lístky datované v čase vystavenia
faktúr, žiaden právny predpis neukladá dodávateľovi povinnosť doručovať faktúry svojím odberateľom
do vlastných rúk.



20. V časti uplatneného príslušenstva žalovaný uvádza, že medzi žalobcom a žalovaným nebola
dohodnutá lehota splatnosti peňažného záväzku, preto sa naň vzťahuje § 365 ods. 2 veta prvá
Obchodného zákonníka v znení od 01.02.2013 do 30.11.2013, splatnosť faktúr môže nastať až uplynutím
30 dní od ich doručenia žalovanému. Žalobca po čiastočnom späťvzatí žaloby uplatňuje v spore úrok
z omeškania odo dňa 26.06.2015 bezo zmeny skutkových tvrdení o okamihu vzniku omeškania dňom
nasledujúcim po splatnosti faktúr, v podaní uvádza, že si úrok z omeškania uplatňuje až odo dňa
nasledujúceho po podaní žaloby na súd.                 Z výsledkov dokazovania z predloženej e-mailovej
komunikácie nepochybne vyplýva, že žalovaný najneskôr dňom 23.04.2014 mal vedomosť o svojom
záväzku, preukázateľne bol v omeškaní minimálne počnúc dňom 24.03.2014 (iný čas nebol podľa názoru
súdu žalobcom jednoznačne preukázaný). Výška zákonného úroku z omeškania v čase od 10.09.2014
do 15.03.2016 bola 9,05 % ročne (výška základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku 24.03.2014 predstavuje 0,05% navýšená o 9 %
ročne). Napriek tomu, že žalobca uplatnil nárok až počnúc dňom 26.06.2015 a súd bol viazaný rozsahom
návrhu, preto mu priznal úrok z omeškania až od ním uplatneného času a v prípade výšky nároku
vychádzal z výšky zákonného úroku ku dňu 24.03.2014, t.j. v čase, keď bolo preukázané omeškanie s
plnením peňažného záväzku na základe predložených dôkazov.

21. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

22. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd vychádzal len z uplatnenej istiny, keď
späťvzatie žaloby sa týka len nepatrnej časti príslušenstva. Keďže mal žalobca vo veci plný úspech, súd
mu v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnej výške. O
výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

25. Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu spolu
s príslušenstvom, podal odvolanie žalovaný. Žalovaný namieta nesprávny procesný postup súdu I.
inštancie, ktorým súd I. inštancie znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zdôraznil, že súd I. inštancie
rozhodol bežným rozsudkom po prvom pojednávaní, ktoré nariadil na deň 12.2.2018 a to v neprítomnosti
žalovaného bez toho, aby využil a zohľadnil inštitút rozsudku pre zmeškanie podľa § 274 CSP, hoci to
odôvodňovali okolnosti konania, pretože žalovaný sa v konaní od počiatku aktívne bránil, zúčastňoval
sa svojimi procesnými úkonmi aktívne na konaní. Poukázal tiež na to, že žalovaný žiada odročiť
pojednávanie, ktoré súd vo veci nariadil na deň 6.11.2017 o 13.00 hodine, pričom žalovaný trval
na svojej osobnej účasti na pojednávaní prostredníctvom svojho konateľa, čo súd aj uviedol, pričom
súd v návrhu žalovaného na odročenie pojednávania vyhovel. Za takéhoto stavu bolo na mieste aj
predpokladať, že dôvod, pre ktorý sa žalovaný nezúčastnil nariadeného pojednávania dňa 12.2.2018
bez ospravedlnenia, pričom mal doručené predvolanie na pojednávanie a mal zachovanú lehotu na
prípravu pojednávania nemusí spočívať výlučne v  jeho slobodnej vôli sa pojednávania nezúčastniť, ale
mohla sa mu prihodiť náhla prekážka, ktorá mu nedovoľovala sa na pojednávanie dostaviť. To sa aj v
danom prípade stalo, keď žalovaný zmeškal pojednávanie na deň 12.2.2018 o 9.00 hod kvôli náhlej
prekážke a objektívnym skutočnostiam, ktoré nemal možnosť ovplyvniť, ktoré spočívali v tom, že konateľ
žalovaného, Pavel Polák na ceste na pojednávanie dňa 12.2.2018 v skorých ranných hodinách, pred
ôsmou hodinou,  dostal na motorovom vozidle defekt a uvoľnilo sa mu a vyletelo zadné koleso z nápravy
motor. vozidla, čo sa mu stalo na diaľnici D1 z Trnavy do Bratislavy, v dôsledku čoho sa motorové vozidlo
stalo absolútne nepojazdným a nemohol sa preto dňa 12.2.2018 dostaviť na pojednávanie, konané v
predmetnej veci o 9.00 hodine. Žalovaný zdôraznil, že sa snažil túto udalosť oznámiť aj Okresnému
súdu Malacky telefonicky a chcel z toho dôvodu svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlniť, no na
súde nikto hovor neprijímal. Napokon sa dňa 12.2.2018 žalovanému prostredníctvom svojho konateľa,
Petra Poláka podarilo dostať na Okresný súd Malacky až o 11.50 hodine, kde s ním bol spísaný úradný



záznam pracovníčkou súdu, Magdou Ondriškovou, v ktorom sa uvádza, že žalovaný ospravedlňuje svoju
neúčasť na pojednávaní práve kvôli vyššie uvedenej prekážke.

26. Skutočnosť, že konateľ žalovaného Pavel Polák na ceste na pojednávanie dňa 12.2.2018 v skorých
ranných hodinách dostal na motorovom vozidle defekt a uvoľnilo sa mu, vyletelo koleso zo zadnej
nápravy motorového vozidla, čo sa mu stalo na diaľnici v smere z Trnavy na Bratislavu, v dôsledku
čoho sa motorové vozidlo stalo absolútne nepojazdným a nemohol sa preto dňa 12.2.2018 dostaviť
na pojednávanie, konané v predmetnej veci o 9.00 hodine preukazuje potvrdením spoločnosti MBENZ,
s.r.o., ktorá vykonala odtiahnutie nepojazdného motorového vozidla Volsfagen transporter a EČV:
MA479BL dňa 12.2.2018 o 9.00 hodine. Pre prípad potreby žalovaný navrhuje vypočuť za účelom
preukázania, že sa mu dňa 12.2.2018 stala vyššie uvedená opísaná porucha motorového vozidla aj
svedka A. A., ktorý je bratom konateľa žalovaného, a ktorého konateľ žalovaného požiadal dňa 12.2.2018
o pomoc po tom, čo sa motorové vozidlo Volsfagen transporter EČV: MA479BL, ktoré viedol stalo
nepojazdné, aby ho vyzdvihol z miesta poruchy motorového vozidla a zaviezol ho na Okresný súd
Malacky, a ktorý pána Pavla  Poláka, konateľa žalovaného vyzdvihol na mieste, kde sa mu pokazilo
motorové vozidlo a zaviezol ho svojim motorovým vozidlom na Okresný súd Malacky. Žalovaný zdôraznil,
že hoci obe strany sporu boli v konaní aktívne, ale vzhľadom na ich vystupovanie v konaní a charakteru
ich útoku a obrany bolo dôvodné i predpokladať, že by mohli ukončiť spor zmierom, preto bolo tiež na
mieste, aby súd pojednávanie dňa 12.2.2018 z dôvodu neprítomnosti žalovaného odročil a pokúsil sa o
zmier na ďalšom pojednávaní v súlade s ustanovením § 148 ods. 1 veta druhá CSP.

27. Má za to, že súd I. inštancie nemal v predmetnej veci rozhodovať na pojednávaní. Takýto postup
nebol na mieste a to najmä z dôvodu, že za procesnej situácie, ktorá v predmetnej veci nastala, procesný
poriadok umožňuje súdu rozhodnúť vec rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 CSP, pričom
takýto postup v sebe zahrňuje a počíta aj so situáciou, že žalovaný mohol zmeškať pojednávanie vo
veci z ospravedlniteľného dôvodu - náhlej prekážky, ktorá sa mu prihodila a ktorú nemohol ovplyvniť
a ktorá mu zabránila bezprostredne pred pojednávaním na pojednávanie, pojednávania sa zúčastniť a
uplatniť svoje procesné práva.

28. Uviedol, že každé ustanovenie CSP je potrebné vykladať v súlade s Ústavou SR, Verejným
poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon a medzinárodnými zákonmi SR, ktoré majú
prednosť pred zákonom a judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva. Poukázal tiež na článok 48
ods. 2 prvá veta Ústavy SR, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala, bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Taktiež uviedol, že podľa článku 6, ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach, každý má právo na
to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným
súdom, zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o
akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

29. Žalovaný ďalej namieta, že súd I. inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam v tom smere, že má za preukázané dodanie diela žalobcom a vznik nároku žalobcu
na cenu diela jeho vykonaním v zmysle §548 ods. 1 Obch. zákonníka. Žalobca ako iniciátor súdneho
sporu je zaťažený dôkazným bremenom. Ide o princíp, ktorý v súdnom konaní nevymizol ani prijatím
nového procesného predpisu, Civilného sporového poriadku.

30. Má za to, že zistenia súdu I. inštancie sú v bode 25 napadnutého rozsudku nepreskúmateľné
a nepresvedčivé, pretože nie je možné zistiť, na základe čoho k nim súd dospel. V konaní nebol
predložený žiadny dôkaz o tom, že by bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená nejaká zmluva o
dielo, predmetom ktorej mala byť dodávka a montáž ZŤI na stavbe RIVER PARK Bratislava. Samotné
predložené faktúry, vystavené žalobcom, ktoré žalovaný ani neprevzal a boli len podané žalobcom
na poštovú prepravu, toto vôbec nepreukazujú, ako ani predložený splátkový kalendár. Rovnako to
nepreukazujú ani e-mailové správy, predložené žalobcom v súdnom konaní, z ktorých vôbec nevyplýva,
že sa majú týkať zhotovenia nejakého diela - dodávky a montáže ZŤI na stavbe RIVER PARK Bratislava.
V súdnom konaní žalobca ani nepreukázal zhotovenie a dodanie diela ani jeho prevzatie žalovaným,
ani kedy k tomu malo prísť, žiadne dôkazy v tomto smere žalobca v súdnom konaní nepredložil.

31. Súd vyhodnotil procesnú obranu žalovaného ako účelovú, pokiaľ tvrdil, že mu súd nedoručil prílohu
k ich žalobe, pretože to nepreukázal, ide o nesprávny právny názor súdu I. inštancie, ktorý nezodpovedá



pravde. Samotná poštová doručenka preukazuje len samotné doručenie sociálky do rúk adresáta a čas,
kedy k tomu došlo, a to vyplýva i z uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Cdo37/92, na ktoré súd I.
inštancie poukazoval. Žalovaný zdôraznil, že to, že prílohy k žalobe neboli naozaj priložené, zistil aj súd
pri preberaní žaloby a preto na preberacej pečiatke súdu neuviedol ani počet príloh.

32. V oboch prípadoch, teda už pri preberaní podaní si súd všimol, že k podaniam nie sú priložené
žiadne prílohy a tieto mal dať vyhotoviť na náklady žalobca a zaslať i žalovanému. Čo sa týka príloh,
priložených k žalobe, tieto súd I. inštancie na žiadosť žalovaného žalovanému nakoniec poslal zásielkou,
ktorú žalovaný prevzal dňa 10.11.2016. Prílohy, ktoré však žalobca uvádza vo vyjadrení v čiastočnom
späťvzatí žalobného návrhu žalobcu zo dňa 6.2.2011 neboli nikdy žalovanému doručené, v čom vidí
žalovaný nesprávny procesný postup súdu, ktorým mu bolo znemožnené uskutočňovať procesné práva
a úplne sa vyjadriť k predloženým dôkazom  žalobcu. Má za to, že napadnutý rozsudok je v bode
27 nepresvedčivý, keďže žalobca v konaní preukázal predložením podacích lístkov len skutočnosť, že
predložené faktúry, splátkový kalendár, upomienky k faktúram v súdnom konaní boli dodané žalobcom
na poštovú prepravu. Žalobca vôbec nepreukázal, že by tieto listiny, ktoré predložil ako dôkazy súdu I.
inštancie boli doručené žalovanému. Toto nevyplýva ani z predloženej e-mailovej komunikácie, keď sa
len vo všeobecnosti uvádza pojem faktúry, neuvádza sa v nej o aké faktúry ide, ani z akého dôvodu mali
byť vystavené, či v akej výške a už vôbec z tejto komunikácie nevyplýva, že boli doručené žalovanému.

33. Žalovaný ma za to, že poštové podacie lístky poukazujú len podanie písomnosti na poštovú prepravu
a ich prevzatie poštovým podnikom na doručovanie. Táto skutočnosť však vôbec nedáva objektívnu
možnosť adresátovi žalovanému sa oboznámiť s obsahom zasielaných písomností, pretože to, že sa
podá poštová zásielka na poštovú prepravu, neznamená, že sa aj dostane do sféry do dispozície
adresáta a bude mu doručená alebo vôbec doručovaná. Pokiaľ súd I. inštancie nemal preukázané v
konaní odovzdanie diela, odhliadnuc aj od nepreukázania vzniku zmluvného vzťahu medzi žalobcom
a žalovaným, ktorého predmetom malo byť dodanie a montáž ZŤI na stavbe RIVER PARK Bratislava,
nemohol ani určiť, kedy došlo k vzniku nároku na zaplatenie ceny diela a kedy malo dôjsť k omeškaniu
žalovaného so zaplatením ceny diela a súd I. inštancie tak nemohol priznať žalobcovi uplatnenú istinu,
ale ani nemohol určiť výšku úroku z omeškania, ani dobu omeškania. Pokiaľ súd v bode 28 odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia uvádza, že bolo preukázané omeškanie žalovaného s plnením záväzku na
základe predložených dôkazov, a to e-mailovej správy zo  dňa 23.4.2014, ktorá má preukazovať práve
vedomosť žalovaného, že je v omeškaní, ide o nesprávne zistenie skutkového stavu, ktoré nemá oporu
vo vykonanom dokazovaní. Pokiaľ by sa vychádzalo len z nepreukázaného tvrdenia žalobcu, že práce
pre žalovaného vykonal, súd I. inštancie by sa musel vysporiadať s otázkou, kedy presne došlo k
vykonaniu diela a kedy vznikol nárok žalobcu na zaplatenie ceny diela a to práve s ohľadom na § 365 ods.
2 Obchod. zákonníka. Vzhľadom k tomu, že v predmetnej právnej veci bol deň doručenia dokladu neistý,
nakoľko žalobca deň ani doručenie faktúr žalovanému nepreukázal, žalovaný by sa dostal do omeškania
uplynutím 30. dňa odo dňa vykonania prác žalobcom. Žalobca však už ani v ďalších svojich podaniach
netvrdil, kedy malo dôjsť k vykonaniu prác a teda súd nemá v konaní ani preukázané kedy vlastne
malo dôjsť k omeškaniu žalovaného s peňažným plnením a odkedy mal začať plniť lehotu 30 dní od
vykonania diela žalobcom.  Pokiaľ súd I. inštancie nemal zodpovedaný a preukázaný moment omeškania
žalovaného s plnením peňažného dlhu, nemohol nielenže priznať istinu žalobcovi, ale ani stanoviť
výšku úroku z omeškania,  ani úrok z omeškania žalobcovi priznať. Nie je pravdou, že žalovaný bol v
omeškaní s peňažným plnením ku dňu 24.3.2014, čo súd I. inštancie uviedol v bode 28 napadnutého
rozsudku vraj preto, že si mal byť vedomý svojho záväzku a čo malo vyplývať z jeho e-mailu zo dňa
23.4.2014. Žalovaný vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobu žalobcu navrhuje zamietnuť,
nakoľko žalovaný v súdnom konaní nepreukázal vznik, existenciu a danosť uplatneného nároku, pretože
nepreukázal v konaní vykonanie diela, od čoho sa odvíja nárok na zaplatenie ceny diela. Vzhľadom k
tomu, že žalovaný napadol rozsudok vo výroku 2, ktorým súd rozhodol vo veci samej, od ktorého sa
odvíja posúdenie úspešnosti strany sporu pri rozhodovaní o práve na náhradu trov konania, žalovaný
napadol odvolaním i výrok  č. 3 napadnutého rozsudku, v ktorom súd I. inštancie rozhodol o nároku na
náhradu trov konania, pretože tento je závislý od rozhodnutia vo veci samej a od pomeru úspechu strán
sporu v súdnom konaní.

34. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca.

35. Uviedol, že v bode 1 odvolania žalovaný napáda procesný postup súdu I. inštancie, ktorým súd,
ako tvrdí žalovaný, neumožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej



miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pretože súd rozhodol bežným rozsudkom po
prvom pojednávaní bez toho, aby zohľadnil inštitút rozsudku pre zmeškanie podľa § 274 CSP. K vyššie
uvedenému dôvodu žalobca uvádza, že má za to, že tým, že súd I. inštancie rozhodol rozsudkom bez
aplikácie ustanovenia § 274 CSP nepochybil, práve naopak, žalovaný získal možnosť podať odvolanie
proti uvedenému súdnemu rozhodnutiu, ktoré je okrem zákonných výnimiek v prípade rozsudku pre
zmeškanie vylúčená.

36. Žalovaný pri vyslovení svojej požiadavky, že mal súd rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie
nepreukázal súdu dôvody pre vydanie rozsudku pre zmeškanie nijakým dôkazom. V prípade vydania
rozsudku pre zmeškanie by žalovaný musel súdu preukázať podmienky pre zrušenie rozsudku pre
zmeškanie v zmysle § 277 ods. 2 CSP, teda, že žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal
pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, čo však doposiaľ neurobil.
Žalovaný žiadny relevantný dôkaz súdu nepredložil. Nepredložil napríklad výpis telefonických hovorov
ako dôkaz o svojom tvrdení, že sa snažil pred pojednávaním, nariadeným na deň 12.2.2018 o 9.00
hod. dovolať na Okresný súd Malacky a ospravedlniť neúčasť na uvedenom pojednávaní. Navrhované
dôkazy zo strany žalovaného, potvrdenie o odtiahnutí motorového vozidla na základe objednávky
žalovaného a to práve v čase o 9.00 hodine, kedy začalo vytýčené pojednávanie a žalovaný mal byť v
tom čase na súdnom pojednávaní a taktiež svedecká výpoveď brata konateľa spoločnosti, pána A. A.
sú podľa názoru žalobcu nehodnoverné a pochybné. Výpoveďou svedka, brata konateľa, pána A. A. má
byť podľa vyjadrenia v odvolaní preukázané, že dňa 12.2.2018 konateľ spoločnosti požiadal svedka o
pomoc, aby ho vyzdvihol na mieste poruchy a odviezol na súd. Žalobca nespochybňuje tvrdenie, že v
uvedený deň svedok priviezol svojho brata, konateľa žalovaného na Okresný súd Malacky  v čase o 11.15
hod. Avšak uvedenou svedeckou výpoveďou sa nepreukazuje, že v akom časovom horizonte cestou
na pojednávanie malo dôjsť k neočakávanej udalosti, ktorá by bola zabránila konateľovi spoločnosti
včas sa dostať na vytýčené pojednávanie. Žalobca poukazuje aj na skutočnosť, že podľa výpisu z
obchodného registra sídlo spoločnosti žalovaného je totožné s adresou bydliska konateľa spoločnosti,
teda Pri potoku 53/17, Rohožník, a tvrdená mimoriadna udalosť sa mala stať na diaľnici pri Trnave, čo je
mimo trasy medzi sídlom spoločnosti, resp. bydliskom konateľa a sídlom súdu, ktoré miesto je vzdialené
od trvalého miesta mimoriadnej udalosti a žalovaný v odvolaní bližšie nešpecifikuje  a žiadnym dôkazom
nepreukazuje trasu, po ktorej išiel na súdne pojednávanie.

37. Žalobca zdôrazňuje, že správanie žalovaného v celom konaní sa javí byť účelové a obštrukčné a to
aj po skúsenosti, ktorú mal žalobca so žalovaným cestou na prvé pojednávanie, vytýčené dňa 6.11.2013
o 13.00 hod., kedy v uvedený deň počas cesty na Okresný súd Malacky bezprostredne  v čase pred
vytýčenou hodinou pojednávania bolo telefonicky oznámené zo strany súdu, že pojednávanie sa ruší,
pretože konateľ žalovaného náhle ospravedlnil svoju neúčasť. Tým, že žalovaný v odvolaní tvrdí, že
boli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre to, aby Okresný súd Malacky rozhodol rozsudkom
pre zmeškanie a teda mal byť zaviazaný na plnenie v zmysle žaloby, potvrdil oprávnenosť žaloby a
nerozporuje právny základ ani výšku žalovaného nároku.

38. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalovaného, že strany sporu mohli ukončiť konanie zmierom aj preto nemal
súd ukončiť dokazovanie a vo veci rozhodnúť bežným rozsudkom, žalobca poukazuje na to, že veľakrát
sa snažil so žalovaným vyriešiť vec mimosúdnou cestou, žalovaný mal k tomuto dostatok priestoru a
opakovaných príležitostí. K ostatným tvrdeniam žalovaného sa žalobca nevyjadril, lebo ich s ohľadom
na vyššie uvedené považuje za irelevantné. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu I. inštancie ako vecne správny potvrdil.

39.  K stanovisku žalobcu zaujal stanovisko žalovaný, v ktorom opätovne ako v odvolacom návrhu
žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu I. inštancie zmenil a napadnutý rozsudok súdu I. inštancie a
žalobu v celom rozsahu zamietol. Opätovne zotrváva na všetkých tvrdeniach uvádzaných v podanom
odvolaní. Pokiaľ žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 22.8.2018 uvádzal, že vraj žalovaný v odôvodnení
jednoznačným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosť nevymedzil odvolacie dôvody tak ako je uvedené
v § 365 ods. 1 CSP, ktorým je odvolací súd viazaný, tak toto tvrdenie žalobcu možno označiť len za
účelové, ktoré naviac nezodpovedá ani pravde s cieľom zrejme dosiahnuť, aby odvolací súd odvolanie
neprejednal a preto z procesných dôvodov odmietol.

40. Žalovaný presne vymedzil v čl. II odvolania, z ktorých dôvodov napadnutý rozsudok súdu I. inštancie
žiada zmeniť a prečo ho napáda. Žalovaný zotrváva na tom, že súd I. inštancie mu nesprávnym



procesným postupom znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Zdôraznil, že súd I. inštancie mal vedomosť o tom, že žalovaný je v konaní
aktívny, aktívne sa bráni a trvá na svojej osobnej účasti na pojednávaní. Napriek týmto skutočnostiam
súd I. inštancie nevzal v úvahu, že by sa žalovaný nedostal na pojednávanie kvôli neprekonateľnej
prekážke, ktorá sa mu mohla prihodiť, a nedal možnosť žalovanému sa zúčastniť prvého pojednávania,
na ktorom bola vec meritórne prejednaná a vo veci hneď rozhodol bežným rozsudkom bez toho, aby
dal možnosť žalobcovi napríklad navrhnúť, aby súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie a v prípade, že
tak žalobca neurobí, odročiť pojednanie a tak dať možnosť žalovanému sa pojednávania zúčastniť pre
prípad,  že by sa z objektívnych dôvodov nemohol žalovaný prvého pojednávania zúčastniť. Žalovaný
tvrdí, že za danej situácie bolo na mieste, aby súd prvé pojednávanie po prejednávaní veci  odročil, ak
teda žalobca nenavrhol na pojednávaní rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. V súdnom konaní je to
strana sporu, ktorá môže podľa svojej úvahy využiť práva, ktoré jej CSP umožňuje využiť. Žalovaný v
tomto prípade namieta nesprávny postup súdu, ktorým mu bol zabránený prístup k súdu a uplatňovať
jeho procesné práva na súde. Mal za to, že súd mal pojednávanie v predmetnej veci odročiť. Žalovaný
je názoru, že i dôkazy, ktoré predložil do podaného odvolania preukazujú, že takáto náhla prekážka u
neho nastala a v danom prípade sa však neposudzuje to, či sú splnené dôvody na zrušenie rozsudku
pre zmeškanie, ale to, či súd I. inštancie správne procesne postupoval za situácie, keď žalovaný bol v
konaní vždy činný a keď oznámil súdu, že trvá na svojej osobnej prítomnosti na pojednávaní v návrhu
na odročenie pojednávania, ktoré predchádzalo tomu, že na ktorom súd rozhodol bežným rozsudkom a
keď sa ešte v deň pojednávania po pojednávaní žalovaný na súd dostavil a osobne ospravedlnil svoju
neúčasť na pojednávaní pre náhlu prekážku, ktorá sa mu prihodila.

41. Pokiaľ žalobca hovorí o tom, že správanie žalovaného v celom konaní sa javí ako obštrukčné a
účelové, hoci spomína jeden prípad, kedy bolo pojednávanie odročené, čo malo byť oznámené žalobcovi
v deň pojednávania 6.11.2017, k tomu žalovaný uviedol, že toto pojednávanie navrhol odročiť ihneď po
tom, čo sa dozvedel dňa 2.11.2017, že mu zdravotnícke zariadenie nariadilo na 6.11.2017 vyšetrenie
s možnosťou, že sa v tento deň podrobí i operačnému zákroku. Túto prekážku, ktorá mu bránila sa
pojednávania zúčastniť, súdu oznámil bezodkladne, to, že súd vyrozumel o odročení pojednávania
žalobcu až dňa 6.11.2017 nemožno dávať za vinu žalovanému.

42. Súd sa v danej veci nikdy nepokúsil o zmier a nedal príležitosť stranám sporu, aby spor vyriešili
uzatvorením súdneho zmieru, pričom platí zásada, že o zmier sa má súd vždy pokúsiť.

43. K stanovisku žalovaného zaujal stanovisko žalobca, ktorý zotrval na všetkých svojich písomných
vyjadreniach a žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu I. inštancie ako vecne správny potvrdil.

44. Krajský súd, ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania s
poukazom na ustanovenie § 219 ods. 3 CSP, v zmysle ktorého ustanovenia, vo veciach, v ktorých
súd rozsudkom bez nariadenia pojednávania oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na
úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.
Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými
prostriedkami.

45. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ustanovenia, ak sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa odôvodnenie
obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov na podporu rozhodnutia, prípadne doplniť na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

46. Odvolací súd má za to, že súd I. inštancie správne zistil skutkový stav veci a zo zisteného skutkového
stavu veci vyvodil správny právny záver. Pokiaľ ide o odvolací dôvod žalovaného, že súd I. inštancie
mal rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie s poukazom na ustanovenie § 274 CSP, hoci to odôvodňovali
okolnosti konania, pretože žalovaný sa v konaní od počiatku aktívne bránil a zúčastňoval sa svojimi
procesnými úkonmi aktívne na konaní. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle ustanovenia
§ 274 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 337 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom
pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak:
a/ sa žalovaný nedostavil na pojednávanie, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na
pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku
pre zmeškanie,



b/ žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

47.  Podľa § 273 CSP súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm.
a) rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak:
a/ uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto
svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil,
b/ uznesením podľa písm. a/ poučil žalovaného o následku nesplnenia takto uloženej povinnosti, vrátane
možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie,
c/ doručil uznesenie podľa písm. a/  žalovanému do vlastných rúk.

48. Z citovaného ustanovenia § 273 CSP vyplýva, že súd môže rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie,
avšak nie je povinnosťou súdu takýmto rozsudkom rozhodnúť. Navyše z obsahu zápisnice z
pojednávania, konaného dňa 12.2.2018 je zrejmé, že pojednávania sa zúčastnil žalobca. Žalobca
sa pridržiaval písomne podanej žaloby a obsahu svojich procesných podaní, avšak zo žiadneho
prejavu žalobcu nevyplýva, že by žalobca navrhol vydanie rozsudku pre zmeškanie. Súd rozhodol
na základe predložených listinných dôkazov riadnym rozsudkom, voči ktorému je prípustný riadny
opravný prostriedok žalovaného, čím nebolo uprené procesné právo žalovaného na podanie takéhoto
opravného prostriedku zo strany súdu. Navyše z prejednania veci pred súdom na pojednávaní dňa
12.2.2018 vyplýva, že žalobca uviedol, že sa snažil vyriešiť spor zmierom, avšak neúspešne, čo
vyplýva aj z predložených listinných dôkazov. Žalobca zasielal žalovanému upomienky na úhradu
predmetných faktúr, o čom predložil podací lístok č. rp785426056sk zo dňa 21.3.2014. Zásielka sa vrátila
žalobcovi neprevzatá v odbernej lehote, preto sa na žalovaného obrátil dňa 24.3.2013 prostredníctvom
e-mailovej komunikácie, na čo žalovaný reagoval odpoveďou, že doposiaľ nemá uhradené faktúry od
objednávateľa, zhromažďuje doklady na súdne vymáhanie. Je nesporné, že žalobca doručil žalovanému
dňa 17.6.2014 ďalšiu upomienku na úhradu faktúry, o čom predložil podací lístok č. rp642032500sk.
Prostredníctvom e-mailovej komunikácie zo dňa 1.8.2014 žalobca sa informoval na stav faktúr, na
čo žalovaný reagoval             e-mailom zo dňa 3.8.2014, že nemá doposiaľ uhradené faktúry od
investora.  Taktiež je nesporné, že žalobca doručil žalovanému aj pokus o zmier poštovou prepravou dňa
8.12.2014, o čom svedčí podací hárok rm785347543sk. Návrh splátkového kalendára doručoval žalobca
žalovanému prostredníctvom e-mailovej komunikácie zo dňa 26.3.2015, čím žalobca preukázal, že sa
snažil vyriešiť so žalovaným spor zmierlivou cestou a umožniť mu splácanie predmetnej pohľadávky.
Žalovaný reagoval dňa 31.3.2015, keď uviedol, že úhradu faktúr žalobcu nemôže realizovať, ani potvrdiť
splátkový kalendár, nakoľko mu investor neuhradil faktúry za služby. Z uvedenej e-mailovej komunikácie
je zrejmé, že žalovaný vedel, o ktoré konkrétne faktúry sa jedná, úhradu týchto faktúr nerozporoval
a bránil sa iba tým, že nemá dostatočné množstvo finančných prostriedkov na ich úhradu. Tým, že
žalovaný úhradu faktúr nerozporoval, de facto nerozporoval ani vykonanie diela zo strany žalobcu.
Je nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným nebola uzatvorená písomná zmluva o dielo, že medzi
žalobcom a žalovaným bola uzatvorená ústna zmluva o dielo, čo nie je v rozpore s ustanovením § 536
ods. 1 Obch. zákonníka, podľa ktorého zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a
objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

49. Podľa § 546 ods. 1 Obch. zákonníka objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú
v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá, alebo určiteľná
a zmluva je napriek tomu platná, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za
porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

50. Z obsahu spisu je nesporné, že žalobca doručil žalovanému aj predmetné faktúry, čo preukázal
vyššie uvedenými podacími lístkami. Taktiež z e-mailovej komunikácie je zrejmé, že žalovaný mal
predmetné faktúry k dispozícii a nikdy nerozporoval, že nevie o aké faktúry sa jedná a taktiež
nerozporoval ani povinnosť zaplatiť predmetnú cenu, pričom jeho obranou bola iba skutočnosť, že
nemá dostatočné množstvo finančných prostriedkov. Z uvedených dôvodov má odvolací súd za to, že
súd I. inštancie mal dostatočne preukázanú opodstatnenosť uplatnenej pohľadávky a skutočnosť, že
predmetné práce v uvedenom rozsahu boli pre žalovaného vykonané.

51. Žalovaný v konaní ďalej namietal, že mu súd nedoručil prílohy predmetnej žaloby. Odvolací
súd zdôrazňuje, že z doručenky, potvrdzujúcej prevzatie doporučenej zásielky súdu do vlastných rúk
žalovaným dňa 27.10.2016 vyplýva, že táto obsahovala platobný rozkaz, žalobu, prílohy, všeobecné



poučenie strany a potvrdenie. Na žiadosť žalovaného súd opätovne zasielal prílohy k žalobe žalovanému
do vlastných rúk, žalovaný zásielku prevzal 10.11.2016 (č. listu 28 spisu). Žalovaný nijakým spôsobom
nepreukázal nedoručenie príloh v zásielkach sudu, ktoré prevzal. V prípade, že účastník popiera
správnosť, pravdivosť obsahu poštovej doručenky, povinnosť plnenia a povinnosť dokazovania spočíva
na ňom. O nepravdivosti obsahu poštovej doručenky, teda aj obsahu zásielky, nepredložil súdu žiadny
dôkaz. Doručenka vrátená súdu osvedčuje súdu vykonanie doručenia a čas doručenia, kým nie je
preukázaný opak (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo37/92 zo dňa 20.7.1992).

52. Pokiaľ sa žalovaný bráni, že boli porušené jeho procesné práva v súvislosti s tým, že nebola
ospravedlnená jeho neúčasť na pojednávaní dňa 12.2.2018, hoci sa na predmetné pojednávanie
nedostavil z ospravedlniteľného dôvodu, čo preukázal svedectvom brata konateľa A. A. a listinnými
dôkazmi, preukazujúcimi, že došlo k poruche na motorovom vozidle žalobcu, odvolací súd poukazuje
na ustanovenie § 179 ods. 1 CSP, podľa ktorého pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť
spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona. Podľa § 179
ods. 2  CSP, ak je to možné a účelné, súd sa pokúsi o vyriešenie sporu zmierom.

53. Okrem § 179 ods. 1 obsahuje CSP v čl. 17 Základných princípov ustanovenie, podľa ktorého súd
postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným
prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného, neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
Podobne podľa   § 157 ods. 1 CSP súd postupuje v konaní tak, aby sa mohol rozhodnúť rýchlo a
hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.
Preto § 179 ods. 1 CSP je len vyjadrením týchto zásad, ktoré vyjadrujú jasný základný programový
koncept na to, aby bola vec rozhodnutá bez zbytočných prieťahov, ktoré by boli spôsobené tým, že
v konaní bude nariadených viacero pojednávaní. Ustanovenie vychádza z toho, že práve vykonanie
množstva pojednávaní v jednej veci je jednou zo základných príčin toho, že vec je rozhodnutá
hospodárne a bez zbytočných prieťahov. Normu nemožno považovať za príkaz zákonodarcu súdu,
aby všetky konania prebiehali tak, že sa uskutoční len jedno pojednávanie, ale normu, ktorá prikazuje
viesť konanie takýmto spôsobom, aby sa vo veci samej rozhodlo pri čo najmenšom počte pojednávaní.
Spôsob, ako dosiahnuť, aby bolo rozhodnuté na jednom pojednávaní, nespočíva primárne v tom, ako sa
postupuje na pojednávaní, ale v tom ako súd a strany konania postupujú pri nariadení pojednávania. Na
jednom pojednávaní možno rozhodnúť vtedy, ak sa súdu pred nariadením pojednávania prostredníctvom
úkonov podľa § 129 a167 CSP podarí jasne identifikovať všetky medzi stranami sporné skutočnosti a
návrhy strán na vykonanie dôkazov.

54. Odvolací súd zdôrazňuje, že pred súdom I. inštancie boli predložené všetky listinné dôkazy. Bolo
preukázané, že listinné dôkazy, jednotlivé faktúry, ktoré boli zároveň dodacími listami boli riadne
doručované žalovanému, že žalovanému boli doručené všetky prílohy zo strany súdu, že medzi
žalobcom a žalovaným prebiehala e-mailová komunikácia, ktorá bola predložená ako listinný dôkaz
súdu, z ktorej jednoznačne vyplynulo, že žalovaný nikdy nerozporoval povinnosť zaplatiť predmetné
faktúry a že jedinou jeho obranou bola skutočnosť, že mu neuhradil financie nejaký ďalší investor, a
že faktúry budú teda uhradené po tom, ako bude mať dostatočné množstvo finančných prostriedkov.
Vzhľadom k tejto skutočnosti súd nemal potrebu opätovne odročovať pojednávanie, navyše, keď sa
na pojednávanie, konané dňa 12.2.2018 v čase pred pojednávaním žalovaný riadne neospravedlnil,
nežiadal o jeho odročenie a aj napriek tomu, že sa dodatočne ukázala prekážka, pre ktorú nemohol
žalovaný sa pojednávania zúčastniť. Odvolací súd má za to, že súd na základe predložených listinných
dôkazov, vzájomnej komunikácie žalobcu a žalovaného rozhodol správne, keď žalovaného zaviazal
uplatnenú pohľadávku žalobcu zaplatiť. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, týkajúcu sa úrokov z
omeškania, odvolací súd má za to, že súd I. inštancie rozhodol v danej veci správne, vzhľadom k tej
skutočnosti, že žalovanému priznal úroky z omeškania až odo dňa 26.6.2015, t.j. nasledujúci deň po
tom, ako bola podaná žaloba, vzhľadom k tomu, že žalobca zobral v časti úrokov z omeškania, ktoré si
uplatnil od 26.4.2013 do 25.6.2015 žalobu späť. Odvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu I.
inštancie, že nárok na zaplatenie ceny za dielo vznikol vykonaním diela (iná splatnosť ceny diela medzi
žalobcom a žalovaným v konaní nebola preukázaná) uzatvoril, pretože jej vyúčtovaním, t. j. vystavením
faktúry po vykonaní diela si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie ceny diela. Z výsledkov dokazovania a z
predloženej e-mailovej komunikácie vyplynulo, že žalovaný najneskôr dňom 23.4.2014 mal vedomosť o
svojom záväzku preukázateľne, bol v omeškaní minimálne počnúc dňom 24.3.2014, keďže iný čas nebol
žalobcom preukázaný. Výška zákonného úroku z omeškania  v čase od 10.9.2014 do 15.3.2016 bola
9,05% ročne (výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, platnej k 1. dňu omeškania



splnením peňažného záväzku 24.3.2014 predstavuje 0,05%, navýšená o 9% ročne). Napriek tomu, že
žalobca uplatnil nárok až počnúc dňom 26.6.2015 a súd bol viazaný rozsahom návrhu, preto mu priznal
úrok z omeškania až od ním uplatneného času v prípade výšky nároku vychádzal z výšky zákonného
úroku ku dňu 24.3.2014, t. j. v čase, keď bolo preukázané omeškanie s plnením peňažného záväzku
na základe predložených dôkazov. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu I.
inštancie ako vecne správny potvrdil s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP.

55. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením  § 262 CSP a to tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd    I. inštancie samostatným uznesením.

56. Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to  zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10Cb/208/2015", "guid": "c395fc6e-c061-4792-9f89-78b2ba54434b:bc44f0f5-f08c-48bb-b440-37bd32eefa53", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "33a10989-a4e4-4edb-ad31-989c1d9ce6fb:9747cdc5-33c1-4908-9d1a-c221591899a1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1615207251.1", "spisova_znacka": "2Cob/26/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/26/2019 z 2. 12. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-12-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1615207251.1"}, {"guid": "fda35245-050b-419f-9052-92d2dd64925b:fb18dd5a-7faf-4715-88a5-1e62d9c99085", "ecli": null, "spisova_znacka": "10Cb/208/2015", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 10Cb/208/2015 z 4. 8. 2015", "sud": "Okresný súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2015-08-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/fda35245-050b-419f-9052-92d2dd64925b:fb18dd5a-7faf-4715-88a5-1e62d9c99085"}], "citovane_v": []}