Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6CoE/98/2018 z 16. 12. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 16. decembra 2018, sp. zn. 6CoE/98/2018, ECLI:SK:KSTN:2018:3808212233.4 Krajský súd Trenčín | 6CoE/98/2018 | ECLI:SK:KSTN:2018:3808212233.4 | 2018-12-16 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 389 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a3a1a59a-9205-4b05-beaa-1b37ddff6425 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3808212233.4 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoE/98/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3808212233
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3808212233.4

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek
senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v exekučnej veci oprávneného: EXEDRA s.r.o.,
IČO: 36 228 001, so sídlom P. Pazmáňa 49/3, Šaľa, právne zastúpeného: POLAKOVIČ&PARTNERS
s.r.o., IČO: 47 233 559, so sídlom Vysoká 19, Bratislava, proti povinným: X./ V. S., bytom B. W. XXX/
XX, R. pod M., X./ Q. M., bytom N. č. XXX, o vymoženie 12.322,38 eur s príslušenstvom, na odvolanie
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 9Er/2088/2008-99, zo dňa 11. júla 2017,
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu s poukazom na § 57 ods. 1 písm.
m/ v spojení s § 39 ods. 4, § 243f ods. 1, 4, 6 zákona č. 233/1995 Zb. Exekučného poriadku (ďalej
len "Exekučný poriadok") v znení účinnom do 31.03.2017 a § 3 ods. 2, § 2 písm. a), b) zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že na základe Zmluvy
o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 14.09.2004 a Dohody o vydaní a vyplnení
biankozmenky zo dňa 14.09.2004 je predmetná pohľadávka zabezpečená zmenkou so zmenkovým
ručiteľom. Povinného 2./ v predmetnom exekučnom konaní považoval za zmenkového ručiteľa. Podľa
súdu prvej inštancie z pripojených listín a zo samotného exekučného titulu vyplynulo, že zmenkový
súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok.
Spotrebiteľskú zmluvu nemal pri rozhodovaní ani k dispozícii, rozhodoval výlučne na podklade tvrdení
oprávneného a na podklade predloženého originálu zmenky, tak ako to upravovala právna úprava §
175 a nasl. OSP, v znení platnom ku dňu vydania exekučného titulu. Skonštatoval, že zmenkový súd
vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, plnenie z ktorej bolo zabezpečené predloženou zmenkou, a
preto je nepochybné, že nebolo v základom konaní prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky,
obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor s dobrými mravmi alebo
zákonom. Dôkazné bremeno má v tomto prípade oprávnený a existencia dôvodov na zastavenie konania
sa prezumuje. Z listinných dôkazov predložených oprávneným nevyplývalo, že by v danom prípade išlo
o nespotrebiteľský vzťah, resp. že by sa zmenkový súd zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho
vzťahu účastníkov konania, a že by prihliadal na okolnosti uvedené v § 57 ods. 1 písm. m) bod 1 až
3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017. Uzavrel, že v posudzovanej veci oprávnený
nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného
poriadku (s poukazom na § 243f) ods. 4 Exekučného poriadku) v znení účinnom do 31.03.2017. Preto
vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku) a exekúciu
podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, zastavil.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, z dôvodov §
365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym zisteniam a rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za



to, že úverová zmluva nemôže byť považovaná za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 Občianskeho
zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007, nakoľko spotrebiteľskou zmluvou v zmysle predmetného
zákonného ustanovenia mohli byť len kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené
v ôsmej časti Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 a zmluva podľa § 55 Občianskeho
zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie NS SR sp. zn.
3Oboer/5/2017 zo dňa 27.06.2017. Ďalej uviedol, že účelom úveru poskytnutého na základe úverovej
zmluvy bol stavebný účel, t.j. nadobudnutie existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné
alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržba, a preto nie je možné úverovú zmluvu
považovať ani za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z.. S ohľadom na
vyššie uvedené skutočnosti mal oprávnený za to, že bolo riadne preukázané, že úverová zmluva nie
je spotrebiteľskou zmluvou, a teda nárok vymáhaný v tomto exekučnom konaní nevznikol v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou, a preto neboli splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.
1 písm. m) Exekučného poriadku. Z týchto dôvodov mal súd prvej inštancie rozhodnúť o pokračovaní
exekúcie podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku. Ďalej poukázal na stanovisko NS SR č. 93 zo
dňa 20.10.2015 a na odlišné stanovisko ústavného sudcu JUDr. Milana Ľalíka k nálezu ÚS vydaného
v konaní vedenom pod spisovou značkou I. ÚS 547/2012. Dodal, že v danom prípade bola zmenkou
zabezpečená pohľadávka z úveru poskytnutého bankou, ktorá musí spĺňať prísne zákonné predpoklady
a ktorej činnosť podliehala aj prísnej kontrole zo strany NBS. Poukázal na to, že súd nemôže nahrádzať
právneho zástupcu ktorejkoľvek strany sporu a mal by zastávať pozíciu objektívneho rozhodovacieho
orgánu tak, aby nedošlo k uprednostneniu žiadnej zo strán, a aby bolo vo veci objektívne a spravodlivo
rozhodnuté. Zároveň uviedol, že aj keby v danom prípade išlo o spotrebiteľskú zmluvu, súd nie je
oprávnený zastaviť exekúciu len na základe konštatovania, že súd ktorý vydal zmenkový platobný
rozkaz, neprihliadol na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia
zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, bez toho, aby preskúmal, posúdil a
mal za preukázané, že neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia
zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom v konkrétnom prípade skutočne existujú.
Rovnako dal do pozornosti, že ak by dôvodom pre zastavenie exekúcie malo byť iba konštatovanie o
neprihliadnutí na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky,
alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, bez toho, aby bolo zistené a preukázané, či
predmetné skutočnosti reálne existujú, došlo by k závažnému zásahu do právnej istoty, na strane
oprávneného a tiež do princípov, na ktorých je založený právny štát. Uvedeným postupom by bola odňatá
možnosť oprávneného konať pred súdom a uplatniť si tak svoje ústavné a zákonné práva. Dokumenty,
ktoré oprávnený predložil ako doplnenie k návrhu na vykonanie exekúcie preukazujú neexistenciu
neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzenia alebo neprípustnosti použitia zmenky. Vzhľadom na
všetky vyššie uvedené skutočnosti oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak,
že bude pokračovať v exekúcii a prizná oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania.

3. Povinní 1./ a 2./ sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), t. j. v medziach podaného
odvolania a jeho dôvodov. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie
odvolania oprávneného nariaďovať pojednávanie.
5. Súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. m/ v spojení s § 39 ods. 4, § 243f ods.
1, 4, 6 Exekučného poriadku.

6. V zmysle týchto zákonných ustanovení je povinnosťou exekučného súdu z oprávneným predloženého
doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie preskúmať, či: a/ vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou, pričom existencia spotrebiteľského vzťahu musí vychádzať z právnej normy
účinnej v čase vzniku tohto právneho vzťahu; b/ či spotrebiteľská zmluva obsahovala neprijateľné
zmluvné podmienky, na ktoré súd v základnom konaní neprihliadal alebo súd v základnom konaní
neprihliadal na zákonné obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky v spotrebiteľských vzťahoch
alebo plnenie priznané zo zmenky je v rozpore s dobrými mravmi alebo so zákonom. Táto preskúmavacia
povinnosť exekučného súdu vyplýva aj zo spoločného stanoviska Občianskoprávneho kolégia a
Obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov SR pod č. R 93/2015.



7. Na základe uvedeného možno konštatovať, že dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1
písm. m/ v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku je daný, ak oprávnený návrh na vykonanie
exekúcie doplní, ale zároveň ide o nárok vzniknutý zo spotrebiteľskej zmluvy a súd v základnom
konaní neprihliadol na konkrétne existujúce neprijateľné zmluvné podmienky v neprospech spotrebiteľa,
prípadne súd neprihliadol na existujúce zákonné obmedzenie alebo existujúcu neprípustnosť použitia
zmenky. Dôvod na zastavenie exekúcie je daný aj vtedy, ak plnenie priznané zo zmenky je v rozpore
s dobrými mravmi alebo so zákonom, a to bez ohľadu na charakter vystaviteľa zmenky. Ak sú
jednotlivé dôvody pre zastavenie exekúcie predpokladané právnou normou preukázané, exekučný
súd exekúciu zastaví. Uvedené však musí exekučný súd skúmať na základe individuálnych okolností
každého jednotlivého prípadu samostatne, vychádzajúce zo skutkových zistení na základe oprávneným
predložených dokladov podľa § 39 ods. 4 v spojení s § 243f ods. 1 Exekučného poriadku.

8. V prejednávanej veci si oprávnený predložením zákonom vyžadovaných dokladov splnil svoju
dôkaznú povinnosť a úlohou súdu prvej inštancie ako exekučného súdu bolo na základe tohto doplnenia
návrhu na vykonanie exekúcie posúdiť splnenie alebo nesplnenie podmienok pre ďalšie vedenie
exekúcie a následne rozhodnúť o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného
poriadku alebo rozhodnúť o pokračovaní exekúcie podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku. Z
obsahu spisu však vyplýva, že súd prvej inštancie na základe oprávneným predložených listinných
dôkazov neskúmal, či súd v základnom konaní neprihliadol na konkrétne uvedené neprijateľné zmluvné
podmienky, prípadne existujúce obmedzenia alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo na prípadný
rozpor s dobrými mravmi, pretože len konštatoval, že zmenkový súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú
zmluvu (nakoľko podľa vtedy platnej právnej úpravy tak ani nemohol robiť), plnenie z ktorej bolo
zabezpečené predloženou zmenkou, z čoho vyplýva, že v základnom konaní nebolo prihliadnuté na
prípadné neprijateľné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor
s dobrými mravmi alebo zákonom.

9. Na základe uvedeného postupu súd prvej inštancie nesprávne rozhodol o zastavení exekúcie podľa
§ 57 ods. 1 písm. m/ v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, pretože nemal zistené, či boli
alebo neboli splnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcie.

10. Popísané právne závery vyplývajú aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vydaného v obdobnej veci
vedenej pod sp.zn. 3Oboer/10/2017 zo dňa 24.08.2017.

11. Na základe týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1
písm. b/ CSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 391 ods. 1 CSP.

12. V ďalšom konaní súd prvej inštancie v naznačenom smere posúdi, či v rozhodovanej veci je alebo nie
je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m/ v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného
poriadku v zmysle vyššie popísaných právnych záverov a následne vo veci opätovne rozhodne.

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).