{"guid": "33964ca1-d630-48c9-80c6-cc0392e4ff8c:ac455397-5d1f-4bb3-ba7b-64c6bc10554b", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7213221349.4", "spisova_znacka": "8Co/89/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 8Co/89/2014 z 27. 4. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 27. apríla 2015, sp. zn. 8Co/89/2014, ECLI:SK:KSKE:2015:7213221349.4", "identifikacne_cislo": "7213221349", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Juraj Florovič", "sudca_id": 181, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-juraj-florovic-181", "datum_vydania": "2015-04-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221", "nazov": "§ 221 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ac455397-5d1f-4bb3-ba7b-64c6bc10554b", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7213221349.4", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2015:7213221349.4", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2015:7213221349.4/text", "citacie_n": 2, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/89/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213221349
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7213221349.4

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľky U. S. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na T. J.. Č.. XX
v Košiciach zastúpenej advokátkou JUDr. Alenou Turčanovou so sídlom na Lúčnej ul. č. 22 v Poprade
proti odporkyni P.. U. S. A.. XX.XX.XXXX bývajúcej na T. XX Q. O., zastúpenej JUDr. Evou Geleneky
Hencovskou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie na Bajzovej 2 v Košiciach za účasti otca
P.. U. S. A.. XX.XX.XXXX bývajúceho na U. J.. Č.. X Q. F. zastúpeného advokátom JUDr. Ladislavom
Nižníkom so sídlom Advokátskej kancelárie na Kováčskej 21 v Košiciach v konaní o návrhu otca na
zmenu zverenia mal. Zuzany do starostlivosti otca o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu
Košice II z 15.10.2014 č.k. 25P/4/201-235 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e     uznesenie v napadnutom výroku o trovách štátu a v rozsahu zrušenia vec vracia na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zaviazal otca zaplatiť trovy štátu 495,36 eur na účet
Okresného súdu Košice II do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Matku zaviazal zaplatiť trovy
štátu 532,36 eur  na účet Okresného súdu Košice I v pravidelných mesačných splátkach po 30 eur vždy
do 25. dňa v mesiaci od právoplatnosti  uznesenia až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhod splátok.

Proti výroku, ktorým súd prvého stupňa zaviazal zaplatiť trovy štátu matku, podala v zákonnej lehote
odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd zmenil uznesenie v napadnutej časti tak, že  zaviaže otca
zaplatiť trovy štátu 532,36 eur na účet Okresného súdu Košice II do 30 od právoplatnosti rozhodnutia.
Uviedla, že uznesenie je v napadutom výroku nepreskúmateľné, nedostatočne odôvodnené a zmätočné.
Konštatovala, že znalecké dokazovanie bolo vykonané z dôvodu, že  otec spochybňoval jej schopnosť
riadne sa postarať o mal. dieťa, preto je toho názoru, že toto dokazovanie bolo nariadené v jeho záujme.
Poukázala na to, že podľa jej názoru má štát právo  na náhradu trov konania voči tomu účastníkovi,
ktorý v konaní neuniesol dôkazné bremeno. Z týchto dôvodov dospela k záveru, že konajúci súd ju
napadnutým rozhodnutím neprimerane finančne zaťažil.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa §-u 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutej časti aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa §-u 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p.
a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie ani na jeho zmenu, preto ho podľa
§-u 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia v rozsahu zrušenia vrátil
vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.



Podľa § 221 ods. 2 O.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do
právomoci ktorého vec patrí.

Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorým účastníkovi konania
odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. O uvedenú vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní
postupoval v rozpore so zákonom a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva,
ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady spôsobujúce zmätočnosť konania môžu nastať aj pri samotnom
vydávaní rozhodnutia ako dôsledok absencie niektorej jeho podstatnej časti. Nepreskúmateľnosť
rozhodnutia ako celku môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti
alebo neodôvodnenosti, prípadne úplne chýbajúceho skutkového stavu a právneho posúdenia veci.
Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, a preto je vždy
nevyhnutné takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu,
na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) a práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Samotné súdne rozhodnutie, ktorým sa
završuje poskytovanie súdnej ochrany musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu a
výsledkov konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na
prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu jeho skutkových i právnych dôvodov
vo vzťahu k výroku.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov,
náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Ustanovenie § 148 O.s.p. platí nielen pre konanie, v ktorom vo vzťahu medzi účastníkmi prichádza
do úvahy náhrada nákladov konania podľa § 142 až 145 O.s.p., teda v tzv. sporovom konaní, ale aj
pre konanie v ostatných veciach, v ktorých vzhľadom k ich povahe nemožno hovoriť o úspechu alebo
neúspechu účastníka vo veci, t.j. v tzv. nesporových konaniach. Štát má preto podľa výsledku konania
proti účastníkom právo na náhradu nákladov konania, ktoré platil aj v konaniach, v ktorých účastníci
nemajú postavenie navrhovateľov a odporcov, teda v konaniach, ktoré sú vecne oslobodené od súdnych
poplatkov alebo v ktorých sú účastníci osobne oslobodení od súdnych poplatkov. Pre priznanie náhrady
trov konania, ktoré platil štát nie je rozhodujúce, či dokazovanie nariadené súdom, v dôsledku ktorého
vznikli trovy štátu, bolo opodstatnené. Ani to, ktorý účastník navrhol vykonanie konkrétneho dôkazu, pri
ktorého výkone vznikli trovy štátu, nie je bezprostredne relevantné. Z uvedeného vyplýva, že v konaniach
nesporových, kde nie je možné hovoriť o úspechu alebo neúspechu niektorého z účastníkov konania,
má štát právo na náhradu trov konania vždy proti každému z účastníkov v rovnakom rozsahu, avšak u
každého účastníka musí skúmať, či nespĺňa podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle
§ 138 ods. 1 O.s.p. a v takomto prípade náhradu trov štátu voči účastníkovi, ktorý spĺňa predpoklady
pre oslobodenie od súdnych poplatkov neprizná. Nie je teda rozhodujúce to, či účastník bol oslobodený
od súdnych poplatkov podľa § 138 O.s.p. ale to, či sú inak u tohto účastníka splnené podmienky na
priznanie oslobodenia podľa § 138 O.s.p.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa vyplýva, že matku zaviazal nahradiť trovy
štátu 532,36 eur z titulu znaleckého dokazovania, ktoré bolo nariadené z dôvodu zistenia skutočností
ohľadom jej prípadnej závislosti od alkoholu, nakoľko dospel k záveru, že znalecké dokazovanie bolo
vykonané v jej záujme. Citácia zákonných ustanovení v napadnutom uznesení nezodpovedá jeho
odôvodneniu. Takéto odôvodnenie súdu prvého stupňa je nedostatočné a zmätočné, nevyhovujúce
požiadavke náležitého odôvodnenia rozhodnutia podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 167 ods.
2 O.s.p. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je zrejmé, akými úvahami sa konajúci súd riadil, ak
uložil povinnosť nahradiť trovy znaleckého dokazovania výlučne matke napriek tomu, že pre priznanie
náhrady trov konania, ktoré platil štát nie je rozhodujúce, či bolo dokazovanie nariadené súdom, v
dôsledku ktorého vznikli trovy štátu bolo opodstatnené, a ani to, ktorý účastník ho navrhol vykonať alebo
v záujme ktorého bolo vykonané, pri ktorého výkone vznikli trovy štátu.



Vzhľadom k tomu, že výrok uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým bola otcovi uložená povinnosť
nahradiť trovy štátu nebol napadnutý, odvolací súd sa ním nezaoberal, preto nadobudol právoplatnosť
podľa ust. § 206  ods. 2 O.s.p.

Pretože napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa nespĺňa požiadavku zákonného odôvodnenia
rozhodnutia ako to už bolo vyššie uvedené, odvolací súd ho zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.).

V ďalšom konaní bude povinnosťou súd prvého stupňa rozhodnúť o trovách štátu v zmysle zásad
konania, v ktorom nie je možné určiť úspech resp. neúspech účastníkov konania a opätovne rozhodnúť
o trovách štátu v súlade s § 148 ods. 1 O.s.p. tak, aby rozhodnutie spĺňalo požiadavku na riadne
odôvodnenie vyžadovanú § 157 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "ussr:6fd13382-73ae-48b7-b2fb-f0d5dc01cddb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.763.2014.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 763/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 763/2014 z 3. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-03", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.763.2014.1"}, {"guid": "cb38afa8-7ea5-4ebd-a17a-2ec15c7cd2fc:44f0e595-389c-494f-940c-719311d0789d", "ecli": "ECLI:SK:OSTN:2024:3124211646.2", "spisova_znacka": "81C/62/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 81C/62/2024 z 6. 12. 2024", "sud": "Okresný súd Trenčín", "datum_vydania": "2024-12-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSTN:2024:3124211646.2"}]}