Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 24CoP/18/2014 z 24. 3. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 24. marca 2014, sp. zn. 24CoP/18/2014, ECLI:SK:KSTT:2014:2213218502.1 Krajský súd Trnava | 24CoP/18/2014 | ECLI:SK:KSTT:2014:2213218502.1 | 2014-03-24 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-78 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ebdf59ed-e277-4e98-9d67-44f8e2fda882 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2213218502.1 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/18/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213218502
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2213218502.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti T.: N., nar. XX.XX.XXXX a D., nar.
XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
v Dunajskej Strede, deti rodičov - matka: C. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX, H., časť G. a otca:
D. T., nar. XX.XX.XXXX, t.č. v Ústave pre výkon trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach nad Parnou,
o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 8.
novembra 2013, č.k. 14P/46/2013-38, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec v r a c i a súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa na návrh matky výživné stanovené rozsudkom Okresného
súdu Dunajská Streda 12C/148/09-83 zo dňa 15.12.2010 na mal. N. z doterajších 45,- Eur zvýšil na
sumu 100,- Eur a na mal. D. zvýšil z doterajších 30,- Eur na sumu 70,- Eur, ktoré výživné je otec povinný
platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí, počnúc dňom
01.10.2013. Dlh na zročnom výživnom na obdobie od 01.10.2013 do 08.11.2013 je vo výške 215,30
Eur, povolil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 20,- Eur, spolu s bežným výživným, pod stratou
výhody splátok, od právoplatnosti tohto rozsudku. Vyslovil, že rozsudok Okresného súdu Dunajská
Streda 12C/148/09-83 zo dňa 15.12.2010 v ostatnej časti ostáva bez zmeny. O trovách konania rozhodol,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 36 ods. 1, § 26, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 63 ods. 1, 2 a 3, § 65 ods.
1, § 75 ods. 1, 2, § 78 ods. 1 a § 78 ods. 3 Zákona o rodine a vecne potom tým, že súd z vykonaného
dokazovania mal zistené, že matka má maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti, otec je t.č. vo
výkone trestu odňatia slobody. Naposledy bolo určené výživné rozsudkom Okresného súdu Dunajská
Streda, č.k. 12C/148/2009-83 z 15.12.2010. Matka sa o deti riadne stará a základná podmienka pre
zmenu - zvýšenie výživného na maloleté deti, bola naplnená, keď od času predchádzajúcej úpravy v
roku 2010 sa na strane maloletých zmenili pomery, nakoľko mal. N. navštevuje druhý stupeň - deviaty
ročník základnej školy a chystá sa na strednú školu, aktívne športuje, a mal. D. nastúpil do 1. ročníka
základnej školy. Od poslednej úpravy výživného uplynuli 3 roky, za ktorú dobu primerane svojmu veku
vyrástli deti a je teda nesporné, že doterajšie výživné už v žiadnom prípade nezohľadňuje ich nároky a
potreby. Za túto dobu sa značne zmenili životné náklady na maloleté deti, zvýšili sa potreby v súvislosti so
školskými povinnosťami, rekreačnými a kultúrnymi potrebami, ošatením a podobne. Výšku vyživovacej
povinnosti súd určil s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletých detí, s prihliadnutím na vek detí,
ako aj súčasne pomery otca. Do výkonu trestu odňatia slobody sa dostal vlastným zavinením, čím sa
pripravil o možnosť zabezpečenia pravidelného príjmu a možnosť v dostatočnej miere sa podieľať na
výžive maloletých detí. Naďalej mu je však poskytovaný invalidný dôchodok, ktorý je započítaný na
náklady výkonu, z neho je možné vyplácať aj výživné pre maloleté deti, a to aj vzhľadom na skutočnosť,
že výživné má prednosť pred inými výdavkami, najmä ak sa týka maloletých detí. O výživnom súd



rozhodol spätne od podania návrhu, preto za obdobie od 01.10.2013 do 08.11.2013 otcovi maloletých
detí vznikol dlh na zročnom výživnom, ktoré je vo výške 215,30 Eur, ktorý dlh súd povoľuje otcovi zaplatiť
v mesačných splátkach po 20,- Eur, spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok, a to od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec detí a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil, resp. zmenil a návrh matky ako bezdôvodný zamietol. Realizované zvýšenie výživné je
zjavne neprimerané skutkovému stavu veci a je nedôvodné. Zdôraznil, že je osobou zdravotne ťažko
postihnutou. Jeho pracovné zaradenie do práce počas výkonu trestu je z dôvodu nemobility nemožné.
Okrem mal. N. a D. má súdom určené výživné aj pre syna D. T., nar. XX.XX.XXXX v sume 33,19 Eur
(1.000,- Sk na základe rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 09.04.1999, č.k. 13C/207/98-23),
ktoré výživné mu je strhávané z dôchodku. Konštatovanie súdu, že svoj súčasný stav si zavinil sám,
s podstatou veci nesúvisí. Jeho finančná situácia sa od rozvodu manželstva s matkou detí nezmenila,
naopak zvýšili sa mu výdavky v súvislosti so zhoršujúcim sa zdravotným stavom. Je teda zrejmé, že
súd prvého stupňa nesprávne ustálil skutkové zistenia, neprimerane mu zvýšil výživné pre obe deti
oproti jeho možnostiam a schopnostiam a rozhodnutie považuje priam za likvidačné, preto žiada o
preskúmanie veci odvolacím súdom.

Matka a kolízny opatrovník odvolanie nepodali.

Matka vo svojom písomnom vyjadrení k doručenému odvolaniu uviedla, že s odvolacími dôvodmi otca
nesúhlasí. Doteraz stanovené výživné pre deti je nepostačujúce. Všetky dôkazy týkajúce sa nákladov
pre deti súdu doložila, jasným dôkazom je to, že doterajšie výživné otca pre deti je sociálne likvidačné
pre deti.

Kolízny opatrovník navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny, keďže
zvýšenie výživného je v prospech detí, ktorých výdavky spojené s výchovou sa od roku 2010 podstatne
zvýšili.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ podľa obsahu použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a) a d) O.s.p.), preskúmal rozhodnutie bez ohľadu na rozsah
a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že vzhľadom na odňatie
možnosti konať účastníkom, bolo nevyhnutné rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd
aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového



prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75
ods. 1 Zákona o rodine).

V zmysle § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného na maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

V zmysle § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na
plnenie v splátkach možno zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a
ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.

Pri rozhodovaní o zmene výživného v zmysle citovaných ustanovení zákona je nevyhnutné
previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i
nového rozhodovania a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom
potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak
sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase
vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne
okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne napríklad vývojom životných
nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 už vývoj životných nákladov je
objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného. Zmena výšky
výživného je pritom možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov.

Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi
jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného je potrebné
skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je
daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom
nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými,
kultúrnymi závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať
sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj
náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné
náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú
jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať mu
výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto
výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám.

Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať
výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť
o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické
príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek,
zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na
trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto
kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú.
Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a
dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným
poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na
zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa
preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku.
V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

Keďže daná vec, je vecou starostlivosti súdu o maloletých v zmysle § 81 ods. 1 O.s.p., podľa § 120 ods.
2 O.s.p. súd je v takomto konaní povinný vykonať nielen dôkazy, ktoré navrhnú účastníci konania, ale
i ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu.



Pod odňatím možnosti účastníka konať pred súdom treba rozumieť taký závadný postup súdu, ktorým
sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní
za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby
transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je podstatnou náležitosťou každého rozhodnutia súdu.
Citované zákonné ustanovenie treba chápať aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorého súčasťou je aj právo na súdne konanie, a vykladať a
uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok
Garcia Riuz v. Španielsko z 21. januára 1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a
dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy
rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské
práva teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.
Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na
tento argument (napr. Georiadis v. Grécké z 29. mája 1997). Ústavný súd Slovenskej republiky
vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl.
36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie,
ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny stav (uznesenie
Ústavného súdu z 23. júna 2004, sp. zn. III.209/2004).

Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdu prvého stupňa s vyššie uvedenými kritériami
je zrejmé, že prvostupňový súd sa nimi dôsledne neriadil. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je možné zistiť
aký myšlienkový postup viedol súdu k záveru, že sú splnené podmienky pre zvýšenie výživného pre
obe maloleté deti a to od 01.10.2013. V odôvodnení rozhodnutia absentuje porovnanie pomerov v čase
predchádzajúceho rozhodnutia na strane oboch rodičov, v rozsudku nie je zmienka o ďalšej vyživovacej
povinnosti otca. Samotná konštatácia pomerov účastníkov v čase predchádzajúceho rozhodnutia a
aktuálne, nie je v tomto smere postačujúca, keďže súd musí v zmysle cit. ust. § 78 ods. 1 a 3 Zákona
o rodine a § 163 ods. 1 O.s.p. zistiť konkrétne zmeny pomerov vedúce k rozhodnutiu a tieto náležite
vyhodnotiť.

Dôvodná je argumentácia otca detí v odvolaní, že z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa
nevyplýva, že by sa súd prvého stupňa zaoberal jeho súčasnou situáciou z hľadiska zisťovania zmeny
pomerov oproti času rozhodnutia súdu v čase ostatnej úpravy výživného rozsudkom Okresného súdu
Dunajská Streda zo dňa 15.12.2010, ktorý je súčasťou spisu. Súd obsah rozhodnutia na pojednávaní
ani neoboznámil a obdobne nevykonal dôkaz listinou, ani ohľadne ostatných v spise sa nachádzajúcich
listinných dôkazov. Z obsahu zápisnice o pojednávaní totiž vyplýva, že súd prvého stupňa sa obmedzil
len na stručný výsluch matky detí a kolízneho opatrovníka, po ktorých dokazovanie vyhlásil za skončené
a rozhodol napadnutým rozsudkom. Neoboznámil ani písomné vyjadrenie otca ani odpovede na vydané
dotazy.



S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
časti, s použitím ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., keďže postupom súdu - nevyhodnotením výsledkov
dokazovania a odôvodnením rozhodnutia v rozpore s cit. ust. § 157 ods. 2 O.s.p., bola účastníkom
konania odňatá možnosť konania pred súdom, zrušil a podľa ods. 2 cit. ust. vec mu vrátil v zrušenom
rozsahu na ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu (§ 226 O.s.p.), bude doplniť dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu na
zvýšenie výživného, najmä posúdením zárobkových pomerov oboch rodičov, ich schopností a možností,
majetkových pomerov, vyživovacích povinností za celé rozhodné obdobie a ich doložením listinnými
dôkazmi, ako i dokazovaním zameraným na zistenie odôvodnených potrieb maloletých detí. Vykonané
dokazovanie je potrebné opätovne vyhodnotiť s použitím vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine,
a vo veci znova rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.
odôvodniť, pričom je potrebné sa zamerať najmä na opomenuté odôvodnenie v naznačenom smere s
konštatáciou rozhodných zmien pomerov u maloletých detí, ale aj u ich rodičov.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne i o trovách tohto odvolacieho konania.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.