Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Co/105/2018 z 7. 1. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 7. januára 2019, sp. zn. 1Co/105/2018, ECLI:SK:KSPO:2019:8816208735.1 Krajský súd Prešov | 1Co/105/2018 | ECLI:SK:KSPO:2019:8816208735.1 | 2019-01-07 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/adbc2aea-a28d-48b9-ab24-f19da2182050 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8816208735.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/105/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816208735
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8816208735.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov
JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Anny Ilčinovej, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, 811
07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 37927795, proti žalovanému: V.
Y., M.. X.X.XXXX, Q. M. W. XXX, zastúpenému procesným opatrovníkom Q. Y., M.. X.X.XXXX, Q. M. W.
XXX, o zaplatenie 484,84 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad
Topľou č.k. 5Csp/176/2016-71 z 23.4.2018, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a vo výroku o trovách
konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 20,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo
sumy 20,60 eur od 21.12.2013 do zaplatenia, to všetko mu povolil uhradiť v 5,- eurových mesačných
splátkach splatných vždy každého 25-teho dňa toho ktorého mesiaca k rukám žalobcu, začínajúc
právoplatnosťou tohto rozsudku pod následkami straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti žalobu
zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal.

2. Vychádzal zo zistenia, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 28.3.2011 Zmluvu
o pôžičke. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie pôžičky vo výške 850,- eur. Žalovaný sa úver zaviazal
splatiť v 48 mesačných splátkach vo výške 28,60 eur. Celkové náklady spotrebiteľa predstavovali
1372,80 eur. Ročná úroková sadzba predstavovala 29,18 % a výška RPMN bola 29,18%. Žalovaný
uhradil celkovo 829,40 eur. Formulárová zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 28.3.2011 neobsahuje
údaj o splatnosti splátok, 1.splátky, iných poplatkov a konečnú splatnosť úveru. Z dôvodu absencie
týchto údajov v samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere podpísanej oboma účastníkmi zmluvného
vzťahu, tak ako to vyžaduje ust. § 9 ods. 2 písm. k) zák. o spotrebiteľských úveroch, preto je možné
považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. V zmluve absentuje aj údaj o konečnej
splatnosti úveru. Počet a výška splátok úveru je samostatnou zmluvnou náležitosťou, ktorú nemožno
stotožňovať s chýbajúcim údajom o konečnej splatnosti úveru. Pokiaľ ide o nároky na poplatky resp.
zmluvnú pokutu, ktoré by mohli byť súčasťou žalovanej istiny a ďalšie sankcie podľa ustanovení
Všeobecných obchodných podmienok, súd tieto nároky považoval za neopodstatnené. Ďalej uviedol, že
všeobecné obchodné podmienky, ak sa majú stať súčasťou zmluvy, môže sa to udiať prostredníctvom
transparentnej inkorporačnej doložky. Neprijateľná inkorporačná doložka v danom prípade nemohla
privodiť viazanosť Podmienok a Všeobecných obchodných podmienok zmluvy o pôžičke. Ustanovenia
v Podmienkach a vo Všeobecných obchodných podmienkach obsiahnuté, sa v prípade neprijateľnej
inkorporačnej doložky nestávajú súčasťou zmluvy. Pôžička bola žalovanému poskytnutá pri ročnej
úrokovej sadzbe 29,18%. Ide o neprimerane vysoké úroky, ktoré boli dojednané v rozpore s dobrými
mravmi, preto je zmluva o úvere v časti odplaty neplatným právnym úkonom. Súd považoval dohodu o



výške úrokov za absolútne neplatnú. Keďže žalobca má v danom prípade nárok iba na istinu úveru bez
úroku (spotrebiteľský úver je bez úrokov a bez poplatkov, netransparentná inkorporačná doložka, úrok
v rozpore s dobrými mravmi) a úhrady žalovaného predstavovali sumu 829,40 eur, žalovaného tak súd
zaviazal na úhradu nesplatenej istiny v sume 20,60 eur a vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol.

3. Rozhodnutie o nepriznaní práva na náhradu trov konania žalovanému súd zdôvodnil tým, že žalovaný
sa práva na náhradu trov konania zriekol.

4. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku, voči výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku
zamietnutá, ako aj voči súvisiacemu výroku o trovách konania, odvolanie žalobca z dôvodu podľa ust. §
365 ods. 1 písm. b) CSP, t. j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi realizáciu
jemu patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

5. Poukázal na to, že súd prvej inštancie žalobu čiastočne zamietol napriek skutočnosti, že žalovaný
uznal pred súdom celú žalovanú pohľadávku. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 18.4.2018 navrhol
v súlade s § 282 CSP, aby súd rozhodol vo veci rozsudkom pre uznanie. Podľa tohto zákonného
ustanovenia bol súd vo veci povinný rozhodnúť rozsudkom pre uznanie. Zamietnutím žaloby súd
postupoval v rozpore so zákonom a hrubo porušil ústavné a zákonné právo na spravodlivý proces.
Zákonným postupom by súd žalobe vyhovel v celom rozsahu.

6. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu
464,24 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % p.a. od 21.12.2013 do zaplatenia, to všetko formou
splátok vo výške 5 eur mesačne splatných k 25.dňu v mesiaci, počnúc prvou splátkou splatnou 20.dňa
v mesiaci nasledujúceho po mesiaci, v ktorom rozhodnutie vo veci samej nadobudne právoplatnosť,
pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky a priznal žalobcovi
náhradu trov konania v celom rozsahu.

7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

8. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

9. So zreteľom na obsah odvolania žalobcu, v odvolacom konaní bol preskúmavaný výrok napadnutého
rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania, a preto
výrok rozsudku, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, ktorý odvolaním napadnutý nebol, v odvolacom
konaní preskúmavaný nebol, a ako taký nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).

10. Podľa ustanovenia § 282 Civilného sporového poriadku, ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom
alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.

11. Úkony, ktorými sporové strany disponujú konaním alebo jeho predmetom, sa označujú ako
dispozičné procesné úkony. Určité úkony však majú aj relevanciu vo vzťahu k hmotnému právu, a tými
sú zmier a rozsudok na základe uznania alebo vzdania sa nároku. V prípade uznania a vzdania sa
nároku strany prejavia hmotnoprávny úkon voči súdu (nie voči sebe navzájom) a súd musí meritórne
rozhodnúť. Ak sú splnené podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 282 Civilného sporového poriadku
je teda súd povinný (obligátne) rešpektovať procesnú situáciu, ktorá nastala v dôsledku uznávacieho
prejavu žalovaného a musí vydať rozsudok na základe uznania nároku. Súd v takomto prípade nemá
možnosť zvažovať, či rozsudok na základe uznania nároku vydá alebo nevydá.

12. Rozsudok na základe uznania je procesný inštitút, ktorý bol do procesného práva zaradený na
účely zjednodušenia a zrýchlenia civilného sporového konania (do 30.6.2016 občianskeho súdneho
konania). Uznaním nároku podľa ustanovenia § 282 Civilného sporového poriadku sa rozumie procesný
úkon žalovaného (teda úkon adresovaný súdu), ktorý môže byť urobený v akejkoľvek prípustnej forme
(§ 125 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a z jeho obsahu jednoznačne vyplýva, že žalovaný
žalobný nárok celkom, z časti alebo v jeho základe uznáva. Nie je pritom rozhodujúce, či a ako je
takýto procesný úkon označený a či uznanie nároku je vyjadrené práve týmto slovným spojením. V
dôsledku uznávacieho prejavu žalovaného odpadá dôvod, pre ktorý sa konanie začalo (spornosť v
otázke existencie uplatneného nároku). Ak žalovaný v priebehu konania žalobcov nárok účinne uzná,



súd už ďalej nezisťuje skutkové okolnosti a na ich objasnenie nevykonáva dokazovanie a vychádza z
uznania nároku žalovaným.

13. V danom prípade má kľúčový význam skutočnosť, že žalobca vo svojom vyjadrení z 18.4.2018 pre
prípad, že žalovaný uzná uplatnený nárok, navrhol, aby súd rozhodol vo veci rozsudkom pre uznanie
nároku, a že na pojednávaní dňa 23.4.2018 opatrovníčka žalovaného uznala žalobcov nárok. Doslovne
uviedla, že „So žalobou žalobcu súhlasí, avšak s tým, že za žalovaného žiada, aby mu bolo povolené
splácať dlžnú sumu v splátkach najviac po 5,- eur vzhľadom k jeho sociálnej a majetkovej situácii
a taktiež zdravotnému stavu“. Procesný úkon žalovaného, ktorým žalovaný nepochybne prejavuje
nielen vedomosť o svojom dlhu vyplývajúcim zo žalobného nároku, ale aj vôľu, teda ochotu, nárok
nepodmienečne uspokojiť, je treba vždy považovať za uznanie nároku s účinkami podľa ustanovenia §
282 Civilného sporového poriadku.

14. Týmto uznávacím vyhlásením sa však súd prvej inštancie vôbec nezaoberal, čím v postupe súdu
prvej inštancie sa vyskytla vada konania, ktorá sa prejavila v jeho nesprávnom procesnom postupe.

15. Preto pokiaľ súd prvej inštancie rozsudkom žalobu žalobcu čo do zvyšku zamietol, zaťažil konanie
vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

16. Nakoľko súd prvej inštancie sa neriadil príslušným zákonným ustanovením (§ 282 Civilného
sporového poriadku), odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku,
vrátane závislého výroku o náhrade trov konania, zrušil a vec mu vrátil v zrušenom rozsahu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b/ a § 391 ods. 1 CSP).

17. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391
ods. 2 CSP), bude opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok v zamietajúcej zrušenej časti v spojitosti
s uznávacím prejavom žalovaného a následne vo veci znova rozhodnúť.

18. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania
(§ 396 ods. 3 CSP).

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.



Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.