{"guid": "337631cd-f63a-4bf9-9bad-f4ccb364cce0:431e2dc7-75d9-4c7d-b3f2-bf9b259bf833", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6115221080.1", "spisova_znacka": "41Cob/133/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/133/2018 z 13. 11. 2018", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 13. novembra 2018, sp. zn. 41Cob/133/2018, ECLI:SK:KSBB:2018:6115221080.1", "identifikacne_cislo": "6115221080", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Drahomíra Brixiová", "sudca_id": 229, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-drahomira-brixiova-229", "datum_vydania": "2018-11-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce odvolanie"], "oblast": [], "podoblast": ["Odmietnutie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-386", "nazov": "§ 386 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-386", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-386"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-386"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/431e2dc7-75d9-4c7d-b3f2-bf9b259bf833", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6115221080.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2018:6115221080.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2018:6115221080.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/133/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115221080
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6115221080.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam
Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr . Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej
veci žalobcu DOKA DREVO, s.r.o., so sídlom Cesta k Smrečine 11, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 619
380, zastúpeného Advokátska kancelária Laššák s.r.o., so sídlom Rudlovská cesta 33, 974 01 Banská
Bystrica, IČO: 36 771 651, v mene ktorej koná konateľ - advokát JUDr. Martin Laššák, proti žalovanému
OMNIS SECURITY SERVICE BB, s.r.o., so sídlom Prof. Sáru 5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 031
194, zastúpenému advokátom JUDr. Tomášom Hláčikom, Q. XXX, XXX XX R., za účasti intervenienta
popri žalovanom KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefaničova 4, 816
23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., so sídlom
Robotnícka 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 868 299, v mene ktorej koná konateľ - advokát Mgr.
Miroslav Maďar, o zaplatenie sumy 38. 965,49 Eur s príslušenstvom, o sťažnosti žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 64Cb/427/2015-140 zo dňa 15.11.2017, o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 64Cb/427/2015- 156 zo dňa 30. mája 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 64Cb/427/2015- 156 zo dňa
30. mája 2018 odmieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie zmenil uznesenie Okresného súdu Banská
Bystrica, č.k. 64Cb/427/2015-140 zo dňa 15.11.2017 vo výroku I. tak, že žalobca nie je povinný zaplatiť
žalovanému trovy konania. Zároveň rozhodol, že sťažnosť žalobcu proti výroku II. uznesenia Okresného
súdu Banská Bystrica č.k. 64Cb/427/2015 - 140 zo dňa 15.11.2017 zamieta.

2. Súd prvej inštancie na odôvodnenie uznesenia uviedol, že napadnutým uznesením, vydaným vyšším
súdnym úradník súd rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy konania pozostávajúce z
trov právneho zastúpenia vo výške 3.557, 64 Eur prostredníctvom právneho zástupcu žalovaného JUDr.
Tomáš  Hláčik, advokát, Q. XXX, XXX XX R., do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia ( výrok I. ) a
rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť intervenientovi popri žalovanom trovy konania pozostávajúce
z trov právneho zastúpenia vo výške 1.829,96 Eur prostredníctvom právneho zástupcu intervenienta
Advokátska kancelária Miroslav Medveď, s.r.o., so sídlom Robotnícka 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO:
36 868 299 ( výrok II. ), a to s odôvodnením, že súd rozhoduje o trovách konania aj bez návrhu, v dôsledku
čoho strany konania nie sú povinné vyčísliť trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Súd je potom
povinný skúmať, aké úkony vykonal v konaní právny zástupca strany a aké iné trovy konania strane
vznikli.  Vyšší súdny úradník v uznesení uviedol, že napriek tomu, že právny zástupca žalovaného vzal
návrh na vydanie uznesenia o určenie výšky náhrady trov konania v celom rozsahu späť, súd skúmal
z obsahu spisu, aké úkony právny zástupca vykonal. Zároveň zaviazal žalobcu nahradiť intervenientovi
na strane žalovaného trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 1,829,96 Eur.



3. Súd v odôvodnení ďalej uviedol, že v zákonom stanovenej lehote podal žalobca proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 64Cb/427/2015-140 zo dňa 15.11.2017 sťažnosť, v ktorej uviedol,
že súd určil výšku trov konania žalovaného aj napriek tomu, že žalovaný vzal svoj návrh na vydanie
uznesenia o určení výšky náhrady trov konania v celom rozsahu späť. Žalobca nepovažoval úvahu
súdu, ktorou sa v odôvodnení bodu 8 pri vyčíslení trov konania spravoval za správnu.  Mal za to, že
zo strany žalovaného došlo k späťvzatiu návrhu v časti uplatnenia náhrady trov konania, ergo k ich
neuplatneniu. Žalobca teda považuje za neakceptovateľné, že súd sa pri určení výšky náhrady trov
konania intervenienta obmedzil len na formálnu kontrolu súladnosti vyčíslenia úkonov právnej služby a
vôbec sa nevysporiadal s ich oprávnenosťou na základe kritérií podľa § 251 CSP.  Žalobca vytýkal, že
súd neodôvodnil, prečo sú podľa neho trovy právneho zastúpenia intervenienta odôvodnené a hlavne
účelne vynaložené. Mal za to, že v prípade intervenienta nemôže byť vo veci trov právneho zastúpenia
v žiadnom prípade naplnené kritérium ich nevyhnutnosti.

4. Súd prvej inštancie rozhodoval o podanej sťažnosti žalobcu napadnutým uznesením a konštatoval,
že v danej veci súd vyhlásil rozsudok č.k. 64Cb/427/2015-115 dňa 17.3.2017, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 10.5.2017 a ktorým súd žalobu zamietol a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a intervenientovi popri žalovanom priznal proti žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.  Súd ďalej zistil, že podaním zo dňa 19.5.2017,
označeným ako návrh na vydanie uznesenia o určení výšky náhrady trov konania, žalovaný vyčíslil trovy
konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia spolu vo výške 3.557,64 Eur. Ďalším podaním zo
dňa 26.6.2017, označeným ako späťvzatie návrhu na vydanie uznesenia o určení výšky náhrady trov
konania, žalovaný uviedol, že podaním zo dňa 19.5.2017 žiadal súd o vydanie uznesenia, ktorým určí
výšku náhrady trov konania a žalovaným týmto v celom rozsahu berie svoj návrh na vydanie uznesenia
o určení výšky náhrady trov konania zo dňa 19.5.2017 späť.

5. Konajúci sudca rozhodujúci o sťažnosti uviedol, že je pravda, že o nároku na náhradu trov konania súd
rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( § 262 ods. 1 CSP ), čo však nevylučuje,
aby strana, ktorej bol nárok na náhradu trov konania právoplatne priznaný sa po právoplatnosti
rozhodnutia o priznaní nároku na náhradu trov konania, svojho nároku na náhradu trov konania vzdala,
teda plnenie náhrady trov konania od protistrany nepožadovala. Pretože žalovaný podaním zo dňa
26.6.2017 uviedol, že berie späť v celom rozsahu svoj návrh na vydanie uznesenia o určení výšky
náhrady trov konania, podľa obsahu (§ 124 ods. 1 CSP ) malo byť jeho podanie posúdené ako vzdanie
sa nároku na náhradu trov konania, a teda o výške náhrady trov konania žalovaného nemalo už byť
rozhodované. Súd tiež uviedol, že vzhľadom na platnú právnu úpravu rozhodovania o nároku na náhradu
trov konania a o výške náhrady trov konania ( § 262 ods. 1, 2 CSP ), malo byť rozhodnuté, že žalobca
nie je povinný zaplatiť žalovanému trovy konania.

6. K žalobcom namietanej výške náhrady trov konania intervenienta, ktorého trovy pozostávali z
trov právneho zastúpenia advokátom vykonávajúcim advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením
obmedzeným, súd uviedol, že strana sa môže dať v Civilnom sporovom konaní zastupovať zástupcom,
ktorého si zvolí, a teda týmto zástupcom môže byť aj advokát.  Žalobca namietal odôvodnenosť a
účelnosť trov intervenienta s odôvodnením, že ide o finančnú inštitúciu, ktorá disponuje vlastným
právnym oddelením, ktoré rieši alebo by malo riešiť prípady, ako bola práve predmetná vec. Súd
poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.9.2015, sp.zn. 4Mcdo/16/2014 a konštatoval,
že názor žalobcu by znamenal, že právnická osoba, ktorá zamestnáva vlastných zamestnancov s
právnickým vzdelaním musí znášať aj trovy svojho právneho zastúpenia, a to bez ohľadu na jej úspech
v konaní, hoci náhrada trov konania sa vždy  priznáva podľa pomeru úspechu v konaní. Takýto výklad
by bol v rozpore so zákonnou možnosťou dať sa v Civilnom sporovom konaní vždy zastúpiť advokátom,
ako aj v rozpore s ústavným princípom rovnosti strán súdneho konania, a preto súd trovy konania
intervenienta pozostávajúce z odmeny advokáta vyhodnotil ako odôvodnené a účelne vynaložené
výdavky vzniknuté v konaní v súvislosti s bránením práva.

7. Z týchto dôvodov súd sťažnosť žalobcu proti výroku I. považoval za dôvodnú a v tejto časti podľa §
250 ods. 2 CSP súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žalobca nie je povinný zaplatiť žalovanému
trovy konania a vzhľadom na to, že sťažnosť žalobcu proti výroku II. nebola dôvodná, súd podľa § 250
ods. 1 CSP sťažnosť žalobcu proti výroku II. napadnutého uznesenia zamietol.



8. Súd poučil v napadnutom uznesení strany konania, že proti tomuto súdnemu rozhodnutiu odvolanie
nie je prípustné v súlade s § 355 ods. 2 a § 357 CSP.

9. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie v časti jeho II. výroku, ktoré odôvodňoval
odvolacími dôvodmi podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. d) a h) CSP. Tvrdil, že sa nestotožňuje s
poučením o neprípustnosti odvolania voči uzneseniu. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie o sťažnosti v
časti jeho II. výroku zmenil tak, že výšku trov konania intervenientovi určí v sume 0,-Eur.

10. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

11. Podľa § 357 CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o
a) zastavení konania,
b) odmietnutí podania vo veci samej,
c) odmietnutí žaloby na obnovu konania,
d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia,
e) zrušenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 344 a 335 ods. 1,
f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia,
g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,
h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,
i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku,
j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia,
k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva,
l) zabezpečení dôkazného prostriedku,
m) nároku na náhradu trov konania,
n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164,
o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho
rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

12. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

13. Napriek tomu, že súd prvej inštancie správne poučil, že proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je
prípustné, s poukazom na § 355 ods. 2 a § 357 CSP, žalobca podal voči II. výroku uznesenia odvolanie.
V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že § 357 CSP taxatívne stanovuje okruh uznesení súdu prvej
inštancie, proti ktorým je odvolanie prípustné. V písmene m) priznáva právo na odvolanie voči uzneseniu
o nároku na náhradu trov konania, pričom odvolací súd uvádza, že o nároku na náhradu trov konania
v tomto prípade bolo už rozhodnuté právoplatným rozsudkom. V danom prípade sa však rozhodovalo
o výške trov konania, o ktorej správne rozhodoval vyšší súdny úradník, pričom proti tomuto uzneseniu
bola prípustná sťažnosť, ktorú žalobca podal a o tejto sťažnosti rozhodoval zákonný sudca súdu prvej
inštancie. Voči rozhodnutiu sudcu už nie je prípustné odvolanie, čo vyplýva zo skutočnosti, že proti
akémukoľvek uzneseniu neuvedenému v § 357 CSP odvolanie prípustné nie je.

14. V danom prípade teda bolo vydané uznesenie o výške trov konania, ktoré nie je uvedené v § 357
CSP, teda voči nemu odvolanie prípustné nie je, a preto odvolací súd odvolanie žalobcu v zmysle § 386
písm. c) CSP odmietol.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).



Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420  CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP  (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "64Cb/427/2015", "guid": "dbf89699-aa9c-461a-9ff1-817ff6b5108b:361e3553-bbe0-4cd3-862a-39c11a768456", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}