Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/122/2011 z 13. 6. 2012
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 13. júna 2012, sp. zn. 6S/122/2011, ECLI:SK:KSKE:2012:7011200857.2
Krajský súd Košice | 6S/122/2011 | ECLI:SK:KSKE:2012:7011200857.2 | 2012-06-13 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (zrušený)
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/36ffe217-e74e-43ec-b4f3-127eea31a594
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7011200857.2

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/122/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011200857
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7011200857.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Baranovej, členov
senátu JUDr. Valérie Mihalčínovej a JUDr. Pavla Naďa, v právnej veci žalobcu HALLMARK - CE,
s.r.o., Ladmovce 4, Ladmovce, zastúpeného advokátkou JUDr. Martinou Gombosovou, so sídlom
Košice, Moldavská cesta č. 6, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR Bratislava, Vazovova
č. 2, o žalobe na preskúmanie rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR zo dňa 21.06.2011 č.
I/223/12893-66723/2011/990057-r, takto

r o z h o d o l :

Žalobu  z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania  n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Daňové riaditeľstvo SR žalobou napadnutým rozhodnutím potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového
úradu F. M. zo dňa 16.12.2010 č. 738/230/28522/10/Kaš, ktorým podľa § 44 ods.6 písm.b) bod 1
zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon č. 511/1992 Zb.“) nebol priznaný
žalobcovi nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie máj 2009 v sume
7.280,42 eur. Daňový úrad v dodatočnom platobnom výmere nepriznal žalobcovi právo na odpočítanie
dane v kontrolovanom zdaňovacom období máj 2009 z nákupu tovaru na základe dvoch faktúr od
dodávateľa Mikuláša Varehu - VENIKOM, Malá Tŕňa 125. Ide o faktúru č. 08052005/V z 08.05.2009
v celkovej sume 20.641,70 eur, z toho DPH v sume 3.295,74 eur za dodanie guľatiny „smrek“ v
množstve 177 m3 a jednotkovej cene 98,-- eur/ m3, ktorá bola uhradená v hotovosti dňa 09.05.2009
a o faktúru č. 24052009/V zo dňa 24.05.2009 v celkovej sume 24.956,70 eur, z toho DPH v sume
3.984,68 eur za dodanie guľatiny „smrek“ v množstve 214 m3 a v jednotkovej cene 98,-- eur/ m3,
ktorá bola uhradená v hotovosti dňa 25.05.2009. Daňový úrad F. M. vychádzal z výsledkov daňovej
kontroly, ktoré sú uvedené v protokole zo dňa 25.11.2010 č. 738/320/5845/2010/Hvi, ktorý bol žalobcovi
doručený a bol so žalobcom prerokovaný dňa 14.12.2010. Konateľ žalobcu H. Vareha starší uviedol
(zápisnica z ústneho pojednávania č. 738/320/15682/2009/Vik zo dňa 07.09.2009), že predmetnú
guľatinu spoločnosť nakúpila od daňového subjektu Mikuláš Vareha - VENIKOM, Malá Tŕňa č. 125.
Prepravu tovaru zabezpečoval dodávateľ O. O., tovar bol vyložený priamo do skladov žalobcu na
hospodárskom dvore R. H., ktoré má žalobca prenajaté na základe nájomnej zmluvy zo dňa 01.11.2008
od spoločnosti BARAVIN, s.r.o., Bara č. 5.

Mikuláš Vareha - VENIKOM správcovi dane potvrdil dodanie guľatiny smreku pre žalobcu a uviedol,
že predmetný tovar nakúpil od daňového subjektu František Fürdös - FUFRA, Poľná č. 15, Kežmarok
(zápisnica z ústneho pojednávania č. 738/320/15683/2009/Vik zo dňa 07.09.2009). Daňový úrad F.
v odpovedi na dožiadanie správcu dane zo dňa 28.09.2009 potvrdil vystavenie a zaúčtovanie faktúr



daňovým subjektom František Fürdös - FUFRA, pre daňový subjekt Mikuláš Vareha - VENIKOM. Z
vystavených faktúr vyplýva, že miesto dodania, resp. vyskladnenia guľatiny je R. X. L.. Toto zistenie
správcu dane je v rozpore s tvrdením H.Á. Y. R.., že guľatina bola vyložená v hospodárskom dvore R. H..

Konateľ žalobcu uviedol, že hospodársky dvor, kde bola uskladnená guľatina, vlastní spoločnosť
BARAVIN, s.r.o. (zápisnica o miestnom zisťovaní z 26.10.2009 č. 738/320/19043/09/Hvi) a predložil
nájomnú zmluvu o nájme nebytových priestorov uzavretú v zmysle § 663 Občianskeho zákonníka medzi
spoločnosťou BARAVIN, s.r.o., Bara č. 5 a spoločnosťou HALLMARK - CE s.r.o. zo dňa 01.11.2008,
ktorej predmetom je nájom nebytových priestorov v areáli firmy v hospodárskom dvore R. H. na
skladovanie guľatiny, ale žiadne nájomné žalobca neplatil, v účtovníctve za kontrolované obdobie nemal
žiadne náklady týkajúce sa nájomného na základe predmetnej zmluvy. Správca dane z informačného
systému katastrálneho úradu tiež zistil, že spoločnosť BARAVIN, s.r.o. nevlastní žiadne nehnuteľnosti,
prípadne pozemky v katastrálnom území R. H.. Pretože podľa vyjadrenia konateľa žalobcu guľatina
nadobudnutá v zdaňovacom období máj 2009 bola v júni 2009 vyvezená v množstve 105 m3 faktúrou
č. 26092009/HA v júli 2009 v množstve 1402 m3 faktúrou č. 06072009/HA, faktúrou č. 07072009/HA a
faktúrou č. 08072009/HA do Maďarska pre spoločnosť FAFÉMTEK Bt., správca dane preveroval tieto
dodania a zistil, že tovar podľa predložených CMR bol prepravovaný spoločnosťou STAVIVÁ PLUS
Trebišov s.r.o., Hlavná č. 2, Malá Bara (konateľom spoločnosti je tiež H. Y. R..) v dňoch 06.07.2009,
07.07.2009 a 08.07.2009 motorovými vozidlami ev. č. TV589BS a TV484YE a spoločnosťou LOGIMEX
s.r.o., Hlavná 600, Streda nad Bodrogom, (konateľom spoločnosti je H. Y. R..) v dvoch 26.06.2009,
06.07.2009, 07.07.2009 a 08.07.2009 motorovými vozidlami ev. č. TV757BK a TV851YD.

Konateľ spoločnosti STAVIVA PLUS Trebišov s.r.o. H. Y. R.. v zápisnici z ústneho pojednávania zo
dňa 26.10.2009 č. 738/320/19124/2009/Hvi potvrdil, že spomínaná spoločnosť vykonala prepravu
vlastnými autami, ale nevedel identifikovať vodiča, ktorý prepravu vykonal. Napriek prísľubu z jeho strany
nepredložil záznamy o prevádzke motorových vozidiel, a to ani na opätovné výzvy zo strany správcu
dane.

Konateľ spoločnosti LOGIMEX s.r.o., H. Y. R.. v zápisnici z ústneho pojednávania č.
738/320/19125/2009/Hvi zo dňa 26.10.2009 potvrdil, že spoločnosť vykonala prepravu vlastnými autami,
ale nevedel identifikovať vodiča, ktorý prepravu vykonal. Záznamy o prevádzke motorového vozidla,
ktoré podľa CMR malo vykonať prepravu tovaru do Maďarska napriek opakovanej výzve správcu dane
nepredložil.

Správca dane zaslal medzinárodné dožiadanie za účelom preverenia dodania guľatiny do Maďarska
pre odberateľa FAFÉMTEK Bt., Mikoháza. V odpovedi bolo potvrdené prijatie tovaru, ale nadobudnutie
tovaru bolo priznané a zaplatené oneskorene. Tovar mal byť doručený na adresu sídla spoločnosti
Mikoháza, O. V.. Platby za tovar boli vykonané v hotovosti a daň z pridanej hodnoty bola priznaná a
zaplatená oneskorene. Správca dane ďalej zistil, že v záznamoch maďarskej spoločnosti sa nachádzajú
faktúry, platobné doklady (príjmové a CMR dokumenty žalobcu), daň z pridanej hodnoty bola zaplatená.
Miesto vyloženia je adresa spoločnosti FAFÉMTEK Bt., nehnuteľnosť je vo vlastníctve spoločnosti, kde
je možnosť uskladnenia tovarov. Spoločnosť vlastní stroje vhodné na spracovanie zakúpeného tovaru.
Podľa účtovníctva spoločnosti bol vo všetkých prípadoch nadobudnutý tovar, ďalej predaný a prepravený
späť na Slovensko v deň nákupu ako intrakomunitárne dodanie tovaru. Vo všetkých prípadoch bola
kupujúcim spoločnosť MIMIX - SK s.r.o., v ktorej konateľom je tiež H. Y. R.. Tovar bol prepravený buď
spoločnosťou LOGIMEX s.r.o., alebo spoločnosťou STAVIVA PLUS Trebišov s.r.o., a to motorovými
vozidlami ev. č. V., V., V., V.. Vo všetkých prípadoch prepravu organizoval H. Y. R.. Skutočnosť, že deň
intrakomunitárneho dodania tovaru zo Slovenska do Maďarska je zároveň aj dňom intrakomunitárneho
dodania toho istého tovaru a tými istými dopravnými prostriedkami z Maďarska na Slovensko pre
spoločnosť MIMIX - SK s.r.o., pričom pri všetkých obchodných reťazcoch sa zúčastňuje a o obchode
rozhoduje jedna a tá istá osoba, spochybňuje reálnosť samotnej existencie a pohybu intrakomunitárnej
dodávky tovaru a dokladuje, že všetky tieto transakcie viedli k umelému vytvoreniu podmienok za účelom
čerpania daňovej výhody - odpočtu dane z pridanej hodnoty.



Správca dane ďalej z predložených faktúr zistil, že žalobca kupoval od daňového subjektu Mikuláš
Vareha - VENIKOM s.r.o. guľatinu po 78,-- eur/m3, pričom František Fürdös - FUFRA fakturoval pre
daňový subjekt Mikuláš Vareha - VENIKOM s.r.o. špecifikovanú ihličnatú hmotu kvality III.A, III.B, VVL,
LV, AG a surové kmene v cenovom rozpätí od 43,-- eur do 63,-- eur/m3. Žalobca následne vystavil
faktúry v zdaňovacom období jún 2009 a júl 2009 pre spoločnosť FAFÉMTEK Bt., v ktorých predajná
cena guľatiny za m3 je 75,-- eur bez uvedenia kvality dreva. Skutočnosť, že predajná cena guľatiny
je nižšia ako nákupná cena, pričom ceny určoval sám H. Y. R.. ako konateľ, prípadne spoločník
spomínaných spoločností, poukazuje na to, že obchodné aktivity žalobcu nesmerovali k dosiahnutiu
zisku, t.j. hlavnému účelu podnikania. Pri kúpe tovaru bola cena guľatiny neúmerne navýšená oproti
cene, ktorú zaplatil Mikuláš Vareha - VENIKOM s.r.o. svojmu dodávateľovi a pri predaji spoločnosťou
HALLMARK - CE s.r.o., spoločnosťami v reťazci firiem, ktorých vlastníkom je opäť H. Y. R.., bola cena
znížená pod vstupnú cenu.

Žalobca nereagoval na výzvu správcu dane, aby predložil konkrétne dôkazy, ktorými preukázal kedy,
ako a kým bola uskutočnená preprava tovaru - guľatina „smrek“ do daňového subjektu Mikuláš Vareha -
VENIKOM s.r.o. do skladovacích priestorov R. X. L., aby uviedol dôvod rozličného predmetu fakturácie
a uviedol postup, ako došlo k zmene ihličnatej hmoty na guľatinu „smrek“, aby uviedol mená osôb, ktoré
boli pri meraní, nakladaní dreva, aby uviedol ako je drevo označené pre správnu identifikáciu, dôvod
prečo predával drevo v mesiaci jún a júl 2009 za nižšiu cenu ako bola nákupná cena, kedy, ako a od
koho nadobudol daňový subjekt Mikuláš Vareha - VENIKOM s.r.o. hnuteľný majetok - mechanizmy na
nakladanie guľatiny zo skladových priestorov na pristavené dopravné prostriedky, mená zamestnancov,
ktorí sú zodpovední za údržbu týchto strojov a mená zamestnancov, ktorí s nimi pracujú. Žalobca
doklady a dôkazy preukazujúce reálne nadobudnutie tovaru od dodávateľa Mikuláš Vareha - VENIKOM
s.r.o. nepreukázal, uskutočnenie zdaniteľných obchodov deklarovaných na faktúrach nezdôvodnil a
nepreukázal, že tovar z ktorého žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období odpočítal daň, bol použitý
na dodávky tovarov a služieb platiteľa v súlade s ustanovením § 49 ods.2 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH.
Zo zistení správcu dane vyplynulo, že Mikuláš Vareha - VENIKOM s.r.o. vystavil faktúru pre žalobcu,
ale tovar nedodal tak, ako je uvedené vo faktúrach. Z toho dôvodu, že daňová povinnosť je viazaná na
fyzické dodanie tovaru a nie na vystavenie faktúry, dodávateľovi - Mikulášovi Varehovi - MEDENIKOM
reálne nevznikla daňová povinnosť a žalobcovi odberateľovi nevzniklo právo na odpočítanie dane.
Dodávateľ bol povinný platiť daň z dôvodu jej uvedenia na faktúre podľa § 71 ods.6 zákona č. 222/2004
Z.z. o DPH.

Zo zistení správcu dane je zrejmé, že tovar uvedený na faktúrach predložených ku kontrole sa pohyboval
v reťazci dodávateľov a odberateľov, t.j. v reťazci spoločností, kde konateľom a spoločníkom je tá istá
osoba H. Y.. Tiež skutočnosť, že deň intrakomunitárneho dodania tovaru zo Slovenska do Maďarska je
zároveň aj dňom intrakomunitárneho dodania toho istého tovaru tými istými dopravnými prostriedkami z
Maďarska na Slovensko pre spoločnosť MIMIX - SK s.r.o., pričom pri všetkých obchodných vzťahoch sa
zúčastňuje a o obchode rozhoduje tá istá osoba, spochybňuje reálnosť samotnej existencie a pohybu
intrakomunitárnej dodávky tovaru.

Správca dane tiež zistil, že žalobca nezamestnával žiadnych zamestnancov, nemal žiadny hmotný
investičný majetok, nevlastnil dopravné prostriedky, neúčtoval o prenájme dopravných prostriedkov,
neúčtoval o prenájme pracovnej sily, nepreukázal náklady na manipuláciu s guľatinou v sklade,
nepreukázal úhradu nájomného za prenajaté skladové priestory od spoločnosti BARAVIN s.r.o. Túto
skutočnosť vyhodnotil správca dane za prekážku ekonomickej činnosti v rozsahu, ako to bolo so
žalobcom deklarované a ako nepriamy dôkaz pre neuznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty.

Daňové riaditeľstvo SR ako odvolací orgán v dôvodoch svojho rozhodnutia reagoval na jednotlivé
odvolacie námietky žalobcu. K odvolacej námietke, že daňovú kontrolu vykonávali zamestnanci, ktorí
neboli organizačne začlenení ako zamestnanci Daňového úradu F. M. - miestne príslušného správcu
dane, uviedol, že z pohľadu zákona o správe daní a poplatkov musí byť daňová kontrola vykonaná
vždy v mene daňového úradu, ktorý je správcom dane miestne príslušným pre výkon tejto činnosti.
V danom prípade upovedomenie o výkone daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na
vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2009 u žalobcu



vydal správca dane Daňový úrad F. M. a všetky úkony počas daňovej kontroly boli vykonávané
pod hlavičkou tohto daňového úradu. Daňová kontrola bola ukončená prerokovaním protokolu č.
738/320/5845/2010/Hii zo dňa 25.11.2010 podľa ustanovenia § 15 ods.2 zákona č. 511/1992 Zb., o
čom svedčí úradný záznam správcu dane č. 738/320/28334/10/Blá zo dňa 14.12.2010, ktorý vyhotovili
zamestnanci miestne príslušného správcu dane. Táto námietka podľa žalovaného nie je opodstatnená
aj preto, že v predmetnej daňovej kontrole došlo k zmenám v osobách kontrolórov vykonávajúcich
daňovú kontrolu tým, že boli nahradení zamestnancami miestne príslušného správcu dane, čím bol
odstránený nezákonný stav vykonávania daňovej kontroly. Z toho vyplýva, že odvolaním napadnutý
dodatočný platobný výmer bol vydaný na základe zákonne vykonanej daňovej kontroly, a preto netrpí
vadami spôsobujúcimi jeho nulitnosť. K námietkam týkajúcich sa spôsobu dokazovania hodnotenia
získaných dôkazov, úsudkov a domnienok správcu dane o neuskutočnených zdaniteľných obchodov,
závery správcu dane, absencia dôkazov správcu dane a podsunutie vyvrátenia pochybností iba po
dôkaznú povinnosť daňového subjektu, porušovanie jednotlivých zásad daňovej kontroly, odvolací orgán
uviedol, že ustanovenie § 49 zákona č. 222/2004 Z.z. vymedzuje právo platiteľa dane na odpočítanie
dane. Toto právo vzniká v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vzniká daňová povinnosť (§ 19
zákona č. 222/2004 Z.z.). Ide o všeobecný princíp, ktorý ešte neznamená automatické odpočítanie
dane. Platiteľ dane môže odpočítať daň, ktorý voči nemu uplatnil iný platiteľ dane, ak sú splnené ďalšie
podmienky podľa citovaného zákona o dane z pridanej hodnoty. Podmienky, za ktorých platiteľovi dane
vzniká nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, sú hmotno-právnej povahy. Súčasne svojím
charakterom vypovedajú, čím tento nárok teda doložiť, preukázať. Pretože zákon č. 222/2004 Z.z.
určil pre dokazovanie prísnejšie podmienky, treba ich zo strany platiteľa dodržať, pretože dôsledky z
iného postupu dopadajú na neho. Faktúra z hľadiska nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty
je použiteľná len vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nej odrážali skutočnosť. Platiteľ dane pri
uplatňovaní svojho nároku na odpočítanie dane musí jednoznačne deklarovať voči správcovi dane,
že tovar alebo služba mu bola skutočne dodané od konkrétne označeného platiteľa dane z pridanej
hodnoty, t.z. že je preukázaná existencia obojsmerného účtovného daňového a právneho vzťahu medzi
dodávateľom a nadobúdateľom tovaru tak, ako to predpokladá zákon o DPH. Pri dodávke tovarov a
služieb ako charakteristické sprievodné znaky prevažujú dôveryhodné záznamy osvedčujúce prevzatie
konkrétnych tovarov a služieb na obidvoch stranách, napríklad formou rôznych zápisníc, protokolov,
formulárov. Tieto skutočnosti potom nie je možné preukázať iba predložením faktúr a pokladničných
dokladov. Odvolací orgán z predloženého spisového materiálu zistil, že kontrolovaný daňový subjekt
okrem faktúr, pokladničných dokladov, hlavnej knihy, záznamov pre daň z pridanej hodnoty, nájomnej
zmluvy, skladovej evidencie zásob - guľatina „smrek“ a tvrdenia, že tovar bol dodaný, vyššie uvedené
skutočnosti nepreukázal. Daňový subjekt je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť
tak, aby v akomkoľvek prípade mal dostatočné podklady pre to, aby riadne preukázal vznik nárokov a
povinnosti v zmysle daňových zákonov. Podľa ustanovenia § 29 ods.8 zákona č. 511/1992 Zb. daňový
subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je
povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom
dane v priebehu daňovej konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií
alebo záznamov vedených daňovým subjektom. V daňovom konaní dôkazné bremeno je na daňovom
subjekte. Správca dane hodnotí dôkazy predložené daňovým subjektom podľa svojho uváženia a
v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, pričom hodnotením dôkazov musí zabezpečiť
objektívne, pravdivé a úplné zistenie skutkového stavu veci. Dôkazná povinnosť pre platiteľa dane je
významným právom, nie iba povinnosťou, ktoré žalobca nevyužil tým, že nepredložil také dôkazy, ktorými
buď preukázal svoje tvrdenia o skutočnostiach uvedených na sporných faktúrach a v predmetných
zápisniciach. Žalobca nepredložil správcovi dane dostatočné dôkazy, ktoré by deklarované dodávky
guľatiny zachytili čo do priebehu a výsledku, nepreukázal vierohodnosť a pravdivosť svojich tvrdení
o realizovaní obchodov spoločnostiach prepojených osobou H. Y., čím neuniesol dôkazné bremeno.
K tvrdeniu daňového subjektu z práce spojené s manipuláciou guľatiny a triedením dreva vykonávali
brigádnici, ktorí boli riadne odmenení, odvolací orgán konštatoval, že žalobca nepreukázal, kto konkrétne
tieto práce vykonával, a nepreukázal že za poskytnuté služby zaplatil. Pokiaľ žalobca tvrdil, že na svoju
činnosť využíval skladové priestory spoločnosti BARAVIN s.r.o., správca dane zistil, že táto spoločnosť
nevlastní žiadne nehnuteľnosti, prípadne pozemky v kat. území R. H.. Naviac, žalobca nepredložil
žiadne doklady o úhrade nájomného. Odvolací orgán poukázal na to, že správca dane preveroval
prepravu všetkých deklarovaných dodávok tovaru od O. O. až po prepravu dodávok do Maďarska
a z výsledkov preverovania vyplynulo, že spoločnosti LOGIMEX s.r.o. a STAVIVA PLUS Trebišov
s.r.o. mali prepraviť guľatinu „smrek“ do Maďarska (podľa zistení maďarskej správy aj z Maďarska
na Slovensko) v konkrétnych dňoch vlastnými dopravnými prostriedkami. Tieto spoločnosti (prepojené



osobou H.Á. Y.) ani na opakované výzvy správcu dane nepredložili záznamy o prevádzke konkrétnych
motorových vozidiel a neuviedli mená vodičov. Samotné rozhodnutie krajského úradu pre cestnú
dopravu a pozemné komunikácie o povolení na vykonávanie medzinárodnej nákladnej cestnej prepravy
pre spoločnosť LOGIMEX s.r.o. nie je dôkazom preukazujúcim vykonanie preverovanej prepravy tak,
ako to uvádzal žalobca v odvolaní. Odvolací orgán ďalej konštatoval, že zo spisového materiálu
ďalej zistil, že v danom prípade správca dane postupoval v súlade s § 2 ods.6 zákona č. 511/1992
Zb., podľa ktorého sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti
rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Pretože správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti,
úplnosti a pravdivosti dokladov, ktoré predložil žalobca, vykonal dokazovanie na zistenie, či predložené
faktúry odrážajú skutočnosť, a či im nechýba materiálny podklad. Správca dane vychádzajúc zo zásady
preferovania skutočného obsahu právneho úkonu pred jeho formálnym prejavom pri výkone kontroly,
nebral do úvahy žalobcom deklarované účtovanie dane z pridanej hodnoty, ale považoval za potrebné
získať čo najviac dôkazov za účelom zistenia a overenia skutočností, resp. zistenia skutkového stavu
spôsobom umožňujúcim objektívne rozhodnúť o veci. Správca dane preveroval okolnosti predmetných
zdaniteľných obchodov týkajúce sa nákupu, prepravy, skladovania a predaja smrekovej guľatiny, a preto
nie je opodstatnená námietka žalobca, že by správca dane presunul dôkaznú povinnosť iba na daňový
subjekt. Správca dane na základe vykonaného dokazovania spochybnil skutočnosť, že zdaniteľné
obchody deklarované spornými faktúrami, boli realizované tak, ako je to uvedené na vystavených
faktúrach. Správca dane preveroval reálnosť deklarovaných dodávok guľatiny do Maďarska formou
medzinárodnej výmeny informácií a výsledky medzinárodných dožiadaní boli uvedené v protokole
o daňovej kontrole z 25.11.2010 č. 738/320/5845/2010/Hi a v odôvodnení odvolaním napadnutého
dodatočného platobného výmeru. Z obsahu spisového materiálu odvolací orgán nezistil, že by žalobca
počas daňovej kontroly mal záujem o navrhovanie dôkazov, a preto jeho námietky z tohto dôvodu sú
neopodstatnené. Odvolací orgán ďalej zistil, že H. Y. je spoločníkom a konateľom niekoľko desiatok
obchodných spoločností, a zároveň podniká ako fyzická osoba, ktoré medzi sebou ako platitelia dane z
pridanej hodnoty uskutočňovali zdaniteľné obchody. Správca dane dospel k zisteniam, že H. Y. bol ako
fyzická osoba dodávateľom tovaru oprávnený konať za odberateľskú spoločnosť, ako aj za spoločnosť,
ktoré mali prenajímať skladové priestory a majetok, teda tovar - guľatinu „predával sám sebe“, ako
aj „kupoval sám pre seba“. Dodávateľské a odberateľské zmluvy medzi spoločnosťami personálne
prepojenými osobou H. Y. uzatváral „sám so sebou ústne“, platbu za tovar, ktorá prebiehala vždy v
hotovosti „platil sám sebe“, tovar, ktorý bol deklarovaný na faktúrach, zmenil iba vlastníka, t.j. k zmene
vlastníka došlo len v rámci spoločnosti prepojených osobou H.Á. Y.. H. Y. konal za ďalšie obchodné
spoločnosti a vykonával v týchto spoločnostiach aj všetky činnosti súvisiace s obchodno-ekonomickými
a organizačno-výrobnými aktivitami a je teda vylúčené, že by nesledoval a nekontroloval výrobné a
obstarávacie procesy fakturovaných tovarov, preto je zrejmé že H. Y. musel vedieť, že sa podieľa
na plnení, ktoré bolo uskutočnené s cieľom získania finančnej výhody. Žalobca nepreukázal samotnú
realizáciu zdaniteľných obchodov medzi ním a Mikulášom Varehom - VENIKOM s.r.o., a to ani napriek
tomu, že konateľom žalobcu je H. Y., ktorý je podľa predložených faktúr aj dodávateľom smrekovej
guľatiny, čím nepreukázal že fakturovaný tovar mu bol skutočne dodaný iným platiteľom dane. Žalobca
v priebehu daňovej kontroly nepredložil dostatočné dôkazy, ktoré by deklarované dodávky smrekovej
guľatiny zachytili čo do priebehu a výsledku, nepreukázal vierohodnosť a pravdivosť svojich tvrdení o
realizovaní obchodov spoločnostiach prepojených osobou H. Y., a preto správca dane dospel k záveru,
že žalobca nepreukázal vznik práva na odpočítanie dane v zmysle ustanovení zákona č. 222/2004 Z.z.
Správca dane zhodnotil všetky zistené skutočnosti a uviedol ich ako nepriame dôkazy pre neuznanie
odpočítania dane z pridanej hodnoty v kontrolovanom zdaňovacom období, čo je v súlade s ustanovením
§ 2 a § 29 zákona č. 511/1992 Zb. Odvolací orgán na záver konštatoval, že správca dane dostatočne
zistil skutkový stav, jednotlivé dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a prihliadal aj na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Preto
jeho postup nebol v rozpore s ustanovením zákona o DPH, ani so zákonom č. 511/1992 Zb.

Žalobca podal v zákonnej lehote žalobu na preskúmanie rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR, ako
aj dodatočného platobného výmeru Daňového úradu v F. M. zo 16.12.2010 č. 738/230/28522/10/Kaš
a navrhoval, aby súd tieto rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Namietal, že
rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, lebo odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia obsahuje len opísaný obsah spisu, odkazy na zákonné ustanovenia a konštatovanie, že
správca dane postupoval v danom prípade v súlade so zákonom, pričom odvolací orgán bez výhrad
prijal úvahy správcu dane. Takéto rozhodnutie nezodpovedá ustanoveniam § 30 ods.1 a 3 a § 48



ods.6 zákona č. 511/1992 Zb. Podľa žalobcu jediným dôkazom na ktorom postavil správca dane
svoje rozhodnutie, je totožnosť osoby H. Y. ako spoločníka, resp. konateľa v spoločnostiach, medzi
ktorými došlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia. Podľa názoru žalobcu nestačí, ak správca dane
konštatuje, že personálne prepojenie samo o sebe spochybňuje reálne uskutočnenie zdaniteľných
obchodov a dodanie tovaru v tuzemsku, ale to, že k nemu podľa názoru správcu dane nedošlo,
musí byť preukázané. Správca dane však nemá žiadne priame alebo nepriame konkrétne dôkazy,
ktoré by vyvracali uskutočnenie zdaniteľného plnenia a dodanie tovaru, iba jedno, iba konštatuje,
že žalobca nedostatočne preukázal reálne uskutočnenie plnenia a dodanie tovaru. Žalobca však
predložil všetky obvyklé požadované a kontrolovanými subjektami zvyčajne predkladané podklady.
Žalobca konštatoval, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje akákoľvek argumentácia
súvislosť medzi konštatovaním personálneho prepojenia a konštatovaním nepreukázania uskutočnenia
zdaniteľného plnenia. Personálne prepojenie podľa názoru žalobcu nie je možné dávať do priamej ani
nepriamej súvislosti s uskutočnením zdaniteľného plnenia, pretože toto je preukázateľné len z iných
skutočností, okrem iného aj zo skutočností, že u dodávateľa pri daňovej kontrole nebolo konštatované,
že by k zdaniteľným obchodom nedošlo. Túto skutočnosť správca dane považoval za irelevantnú
k preukazovaniu reálnosti uskutočnenia zdaniteľného plnenia žalobcom. Z uvedeného vyplýva, že
žalovaný na jednej strane pre účely dane z pridanej hodnoty tvrdí, že zdaniteľné obchody neboli reálne
vykonané a na druhej strane pre účely dane z príjmov išlo o reálny predaj tovaru a výnosy z tohto
predaja majetku. Tento rozporný prístup žalovaného podľa názoru žalobcu spochybňuje jeho záver,
že obchody realizované žalobcom sa neuskutočnili, a sú fiktívne. Nezákonným postupom daňových
orgánov pri daňových kontrolách v reťazci subjektov personálne prepojený s osobou H. Y., kde daňové
orgány neuznávali daň na vstupe a s poukazom na ustanovenie § 71 ods.6 zákona č. 222/2004 Z.z.
o ponechávajú daň na výstupe dochádza k absurdnej situácii, keď predpis dane niekoľkonásobne
prevyšuje uplatnené nadmerné odpočty. Žalobca konštatoval, že v prípade ak žalovaný považoval
dodávky za fiktívne, potom sa mal vysporiadať s námietkou žalobcu, že z rozsudku ESB C-454/98
vyplýva, že fiktívne dodávky nie je možné považovať za dodávky podliehajúce dani a z uvedeného
dôvodu na fiktívne dodávky nie je možné aplikovať ustanovenie § 71 ods.6 zákona č. 222/2004 Z.z.,
ktoré predpokladá existenciu faktúry ako dokladu o predaji za dodávku podliehajúcu dani, a nie fiktívnej
faktúry.

Žalobca v žalobe namietal porušenie zásady proporcionality, ktorá patrí medzi základné princípy
právneho štátu podľa článku 1 ods.1 Ústavy SR, a ktorá znamená predovšetkým primeraný vzťah medzi
cieľom (účelom) sledovaným štátom a použitými prostriedkami, ktoré musia byť vhodné a nevyhnuté na
dosiahnutie cieľa. Zákonnou povinnosťou daňových orgánov bolo v tomto prípade poskytnúť žalobcovi
reálnu možnosť uplatniť svoje práva a splniť svoju dôkaznú povinnosť. Postupom daňových orgánov sa
však vytvoril stav, ktorým sa žalobca neprimerane zaťažil a dostal sa do podstatne nevýhodnejšej polohy
oproti daňovým orgánom. Súčasťou zámeru zaťažiť žalobcu a spoločnosti personálne prepojených H. Y.
boli aj stovky výziev, miestnych zisťovaní a ústnych pojednávaní, kde daňové orgány vyžadovali účasť
H. Y. ako osoby nezastupiteľnej a vyžadovali od neho tisícky odpovedí bez reálnej výpovednej hodnoty.
Ako dôkaz žalobca uviedol fakt, že 30.03.2010 bolo H. Y. doručených 13 protokolov o výsledku daňovej
kontroly v 12 s ním prepojených spoločnostiach, ako aj skutočnosť, že v septembri 2009 sa u daňových
subjektov personálne prepojených s H. Y. vykonávalo viac ako 300 daňových kontrol a ďalšie kontroly sa
začali vykonávať. Do situácie ukracujúcej práva žalobcu sa žalobca nedostal sám tým, že jeho spoločník
a bývalý konateľ H. Y. založil viac obchodných spoločností, ale táto protiprávna situácia bola zavinená
postupom správcu dane a žalovaného, ktorý je v rozpore s § 2 ods.2 zákona č. 511/1992 Zb. a článkom
2 ods.2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach, v
rozsahu a spôsobom, ktorý stanoví zákon.

Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že od začiatku výkonu daňovej kontroly došlo zo strany subjektu
vykonávajúceho daňovú kontrolu k porušeniu zásady legality, na čo upozorňoval aj vo svojom odvolaní
voči dodatočnému daňovému výmeru Daňového úradu F. M., pričom poukazoval na nález Ústavného
SR IIÚS 118/08-61 zo dňa 10.12.2009, v zmysle ktorého miestne príslušný správca dane vystupuje
v daňovom konaní prostredníctvom svojich zamestnancov, t.j. totožnosť správcu dane pre účely
vymedzenia miestnej príslušnosti je daná aj totožnosťou jeho zamestnancov. Zamestnanci miestne
príslušného správcu dane neboli z daňového konania vylúčení, preto nebol dôvod, aby bola daňová
kontrola vykonávaná zamestnancami správcu dane, ktorí neboli organizačne začlenení u miestne
príslušného správcu dane. Týmto postupom správcu dane došlo k porušeniu ustanovenia § 3 a § 24



zákona č. 511/1992 Zb., v dôsledku čoho je tento postup protizákonný. Žalobca konštatoval, že s jeho
názorom o nesprávnosti takéhoto postupu sa stotožnil v plnom rozsahu aj Krajský súd v Košiciach
rozsudkom sp. zn. 6S/16327/2010-29, ktorým zakázal správcovi dane pokračovať vo výkone daňovej
kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie mesiacov október 2009, november 2009, január 2010. Žalovaný napriek zákazu
uloženého právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím pokračoval vo výkone daňových kontrol a
v snahe konvalidovať protiprávny stav pred ukončením kontroly, boli zamestnanci miestne nepríslušného
daňového úradu preradení k Daňovému úradu F. M.. Žalovaný vo svojom rozhodnutí k námietke
zákonnosti daňovej kontroly uvádzal, že úkony týkajúce sa začatia, priebehu a ukončenia daňovej
kontroly, boli vykonávané v mene miestne príslušného správcu dane a nahradením zamestnancov
miestne príslušného správcu dane, bol odstránený nezákonný stav vykonávania daňovej kontroly.
Žalobca vyslovil názor, že legalizovať daňovú kontrolu by bolo možné len vykonaním celej daňovej
kontroly od jej začatia a prvého úkonu vo veci zákonným spôsobom, a teda miestne príslušným správcom
dane, pretože platí zásada, že z bezprávia právo nevzniká. Správca dane mal teda daňovú kontrolu
začatú v rozpore so zákonom zastaviť a po splnení zákonom stanovených podmienok začať vo veci
novú daňovú kontrolu.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobným námietkam navrhol žalobu zamietnuť z dôvodov uvedených
v napadnutom rozhodnutí. Uviedol, že jeho rozhodnutie zodpovedá zákonným požiadavkám podľa §
30 ods.1, 3 a § 48 ods.6 zákona č. 511/1992 Zb. Konštatoval, že v odôvodnení svojho rozhodnutia sa
vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré boli obsahom odvolania. Ide o námietky týkajúce
sa skutkových zistení uvedených v odôvodnení dodatočného platobného výmeru správcu dane (proces
dokazovania), ako aj námietkami procesného charakteru (vykonanie kontroly zamestnancami miestne
príslušného správcu dane). Z obsahu rozhodnutí jasne vyplýva, z akých skutočností správca dane aj
žalovaný vychádzali a akými právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadili.

Žalovaný považuje za neopodstatnenú námietku žalobcu, že správca dane ako aj žalovaný za jediný
ťažiskový dôkaz preukazujúci neuskutočnenie deklarovaného plnenia medzi dodávateľom Mikulášom
Varehom - VENIKOM s.r.o. a následne žalobcom a maďarskou spoločnosťou FAFÉMTEK Bt. považoval
prepojenie týchto spoločností fungujúcich v reťazci dodávateľov a odberateľov jednou osobou, a to
konateľom a spoločníkom spoločnosti H. Y.. V tomto prípade uplatnenie práva na odpočítanie dane
u žalobcu bolo podmienené jednak dodaním tovaru od dodávateľa Mikuláša Varehu - VENIKOM
s.r.o., kedy by vznikla dodávateľovi daňová povinnosť a použitie tohto plnenia na uskutočnenie
svojich plnení, v tomto prípade by to bolo dodanie tovaru odberateľovi spoločnosti FAFÉMTEK Bt.
Správca dane v rámci vykonanej kontroly spochybnil uskutočnenie deklarovanej dodávky tovaru, ktorá
bola predmetom spornej faktúry, a to z dôvodu, že žalobca nepreukázal relevantnými dôkaznými
prostriedkami uskutočnenie tohto plnenia dodávateľom Mikulášom Varehom - VENIKOM s.r.o. Dôkazné
prostriedky, ktoré žalobca predložil správcovi dane (dodávateľské faktúry, výdavkové a príjmové
pokladničné doklady, hlavná kniha, záznamy dokladov pre daň z pridanej hodnoty, skladová evidencia
zásob guľatina „smrek“, nájomné zmluva o prenájme skladových priestorov so spoločnosťou BARAVIN
s.r.o.) neboli spôsobilé preukázať, že k deklarovanému plneniu fakticky došlo, resp. neboli spôsobilé
vyvrátiť pochybnosti správcu dane o reálnosti deklarovanej obchodnej transakcie v prípade takto
personálne spojených spoločností. Žalobca počas kontroly nepreukázal skutočnosti, ktoré by potvrdili
deklarované plnenie, konkrétne v reťazci FUFRA - František Fürdös - Mikuláš Vareha - VENIKOM
s.r.o. - žalobca - spoločnosť FAFÉMTEK Bt. Žalobca nemal žiadnych vlastných zamestnancov,
pričom nepredložil doklady potvrdzujúce vykonávanie prác spojených s manipuláciou guľatiny a
triedením dreva brigádnikmi (napríklad zoznamy brigádnikov, obdobie kedy boli vykonávané práce,
zaplatenie poskytnutých služieb). Nepreukázal evidenciu hmotného investičného majetku, v súvislosti
so skladovaním tovaru nepreukázal úhradu nájomného za prenajaté skladové priestory od spoločnosti
BARAVIN s.r.o. v zmysle zmluvy o prenájme. Žalobca nereagoval na výzvu správcu dane zo dňa
22.09.2010 č. 738/320/22433/2010/Hvi, doručená 08.10.2010 na predloženie dôkazov preukazujúcich
prepravu tovaru od Mikuláša Varehu - VENIKOM s.r.o. prostredníctvom Františka Fürdösa - FUFRA,
žalobcovi ako aj podanie informácií ohľadom kvality dodávaného tovaru a zdôvodnenie nižšej predajnej
ceny ako bola kúpna cena. Žalobca tiež nepreukázal prepravu tovaru odberateľovi maďarskej
spoločnosti FAFÉMTEK Bt. Žalovaný konštatoval, že tovar, ktorý je predmetom sporných faktúr, sa
nachádzal v reťazci dodávateľov a odberateľov, v ktorých je konateľom a spoločníkom tá istá fyzická
osoba H. Y., ktorý konal za tieto obchodné spoločnosti a vykonával aj všetky činnosti súvisiace



s obchodno-ekonomickými a organizačno-výrobnými aktivitami týchto spoločností. Bolo preto jeho
povinnosťou vysvetliť samotnú existenciu a pohyb tovaru medzi týmito spoločnosťami a predložiť
dôkazné prostriedky k týmto tvrdeniam, ktorú povinnosť si nesplnil. Žalovaný poukázal na to, že
deklarované obchody neboli uskutočňované za obvyklých obchodných podmienok, čo potvrdzuje postup
žalobcu v prípade intrakomunitárneho dodania tovaru maďarskej spoločnosti FAFÉMTEK Bt., keď deň
intrakomunitárneho dodania tovaru zo Slovenska do Maďarska je zároveň aj dňom intrakomunitárneho
dodania toho istého tovaru tými istými dopravnými prostriedkami z Maďarska na Slovensko pre
spoločnosť MIMIX - SK s.r.o., v ktorej konateľom je tiež H. Y.. Z predložených dokladov tiež vyplýva, že
predajná cena guľatiny je nižšia ako nákupná cena (vo vzťahu Mikuláš Vareha - VENIKOM - žalobca a
vo vzťahu žalobca - FAFÉMTEK Bt.), čo tiež spochybňuje ekonomický účel tohto obchodu. Za obvyklých
obchodných podmienok je táto variácia možná napríklad v prípade záujmu udržania si klienta, ale v tomto
prípade v uvedenom reťazci v podstate ceny určoval sám H. Y.. Uvedené skutočnosti preukazujú podľa
názoru žalovaného preukazujú, že v prípade takéhoto konania žalobcu ide o umelo vytvorené transakcie,
ktorým absentuje akýkoľvek ekonomický zmysel a boli uskutočnené len za účelom získania daňovej
výhody, t.j. odpočítania dane z pridanej hodnoty. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok
Najvyššieho právneho súdu Českej republiky z 27.11.2008 č. Afs61/2008, podľa ktorého za dodanie
tovaru v zmysle zákona o DPH nemožno považovať umelo vytvorené transakcie, ktoré fakticky dodanie
tovaru len predstierajú, a z takto vykázaných transakcií nie je možné ani úspešne uplatniť nárok na
odpočet dane v zmysle § 49 ods.1 a 2 zákona č. 222/2004 Z.z.

K námietke žalobcu ohľadom posudzovania fiktívnych dodávok v nadväznosti na rozsudok Súdneho
dvora RS C 454/98, ako aj posudzovanie obchodných spoločností prepojených H. Y. ako samostatných
právnických osôb spôsobilých robiť právne úkony vo vlastnom mene, žalovaný poukázal na článok 203
Smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorý stanovuje, že daň
z pridanej hodnoty platí každá osoba, ktorá uvedie túto daň na faktúre. Táto zásada je premietnutá do
ustanovenia § 71 ods.6 zákona č. 222/2004 Z.z., podľa ktorého ak platiteľ vo faktúre alebo inom doklade
pri ich predaji uvedie vyššiu sumu dane ako je povinný platiť, podľa tohto zákona, je povinný platiť túto
vyššiu sumu. Ustanovenie § 71 ods.6 hovorí o faktúre alebo inom doklade o predaji, nevynímajúc faktúry,
ktorých predmet neodráža skutočnosť.

Žalovaný nepovažoval za opodstatnenú žalobnú námietku, podľa ktorej súbežným vykonávaním
daňových kontrol daňových subjektov prepojených osobou H. Y. došlo k porušeniu zásady
proporcionality. Konštatoval, že spoločnosti majetkovo a personálne prepojené osobou H. Y. pravidelne
vykazovali v daňových priznaniach nadmerný odpočet (správca dane bol povinný tento nadmerný
odpočet daňovému subjektu vrátiť), preto u týchto spoločností správca dane vykonal kontroly zamerané
na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu. Vzhľadom na to, že H. Y. bol konateľ,
prípadne splnomocneným zástupcom vo viacerých spoločnostiach, pričom za každú spoločnosť konal
sám, a to nielen ako konateľ, ale zabezpečoval realizáciu obchodných operácií v rámci celého reťazca,
pre splnenie účelu kontroly v zmysle ustanovenia § 15 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane vykonal
súbežne viaceré kontroly. Nebolo zámerom správcu dane zaťažiť žalobcu a spoločnosti personálne
prepojené osobou H. Y. vyžadovaním veľkého počtu dokladov, ale zámerom správcu dane, ako aj jeho
povinnosťou, bolo dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené
čo najúplnejšie. Zo situácie, na ktorú žalobca v žalobe poukazuje, (maximálne zaťaženie žalobcu) sa
podľa žalovaného dostal daňový subjekt sám, založením väčšieho množstva spoločností, pričom v
každej z týchto spoločností bol konateľom a z toho titulu prevzal na seba aj povinnosť predkladania
dôkazných prostriedkov za jednotlivé spoločnosti, ako aj vykonávanie všetkých procesných úkonov voči
správcovi dane.

Žalovaný neakceptoval ani žalobnú námietku, podľa ktorej daňová kontrola za príslušné zdaňovacie
obdobie bola vykonaná nezákonným spôsobom, pretože ju uskutočňovali zamestnanci, ktorí neboli
organizačne začlenení ako zamestnanci Daňového úradu F. M., ktorý bol príslušným správcom dane.
Uviedol, že daňová kontrola oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie
obdobie máj 2009 bola u žalobcu začatá doručením upovedomenia o začatí daňovej kontroly zo dňa
16.07.2009 č. 738/320/13090/2009/Vik s uvedením dátumu začatia daňovej kontroly. Upovedomenie
bolo vystavené miestne príslušným správcom dane - Daňovým úradom F. M. a podpísané riaditeľom
daňového úradu, teda jeho zamestnancom, preto kontrola bola začatá v súlade s ustanovením §



3 zákona č. 511/1992 Zb. Vykonaním kontroly boli poverení zamestnanci E. Y. (do 30.09.2009) a
od 01.10.2009 A.. G. P. a A.. J. Č., ktorí v čase výkonu kontroly mali podľa služobnej zmluvy
ako miesto výkonu štátnej služby určený Daňový úrad F. II. Po doručení rozsudku Krajského súdu
v Košiciach zo dňa 16.09.2010 č.k. 6S/16327/2010, ktorým súd zakázal Daňovému úradu F. M.
pokračovať vo výkone daňovej kontroly na základe poverení na výkon kontroly zo dňa 16.07.2009 č.
738/320/13089/2009/Vik a zo dňa 30.09.2009 č. 738/320/17359/2009/Vik správca dane rešpektujúc
rozhodnutie súdu poverenie zrušil listom zo dňa 25.11.2010 č. 738/320/26728/2010/Blá. Daňové
riaditeľstvo SR, ktoré ako zamestnávateľ zamestnancov daňových orgánov bolo kompetentné konať v
oblasti štátno-zamestnaneckých a pracovno-právnych vzťahov sa dohodlo so zamestnancami A.. H.
L. a A.. Y. P. na dodatkoch k služobným zmluvám, ktorých obsahom je preloženie na miesto výkonu
štátnej služby na Daňový úrad F. M.. Následne bolo vydané nové poverenie na vykonanie kontroly zo
dňa 25.11.2010 č. 738/320/26731/10/Blá A.. H. L. a A.. Y. P. už ako zamestnancom Daňového úradu F.
M.. Preložením zamestnancov na miesto výkonu štátnej služby na Daňový úrad F. M. bol rešpektovaný
právny názor Ústavného súdu SR obsiahnutý v náleze sp. zn. II.ÚS 118/08-61 zo dňa 10.12.2009, ako
aj rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/16327/2010.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia v medziach žaloby,
oboznámil sa s administratívnym spisom žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa a dospel k
záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Podľa § 49 ods.1 zákona č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi
v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vzniká daňová povinnosť.

Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru (§ 19 ods.1 prvá veta zákona č. 222/2004 Z.z.).

Podľa § 71 ods.6 zákona č. 222/2004 Z.z. ak platiteľ vo faktúre alebo v inom doklade o predaji uvedie
vyššiu sumu dane, ako je povinný platiť podľa tohto zákona, je povinný platiť túto vyššiu sumu dane.

Podľa § 2 ods.2 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s
daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky,
ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.

Podľa § 3 ods.1 citovaného zákona miestna príslušnosť správcu dane sa riadi, ak tento zákon alebo
osobitné predpisy neustanovujú inak, u právnej osoby jej sídlom, inak miestom skutočného vedenia a u
fyzickej osoby jej trvalým pobytom, inak miestom, kde sa obvykle zdržuje.

Podľa § 15 ods.1 prvá veta zákona č. 511/1992 Zb. v znení účinnom do 29.12.2010 daňovou kontrolou
zamestnanec správcu dane zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde
to účel kontroly vyžaduje.

Podľa § 15 ods.1 prvá veta zákona č. 511/1992 Zb. v znení účinnom od 30.12.2010 daňovou kontrolou
zamestnanec správcu dane zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde
to účel kontroly vyžaduje; pri správe daní vykonávanej daňovým úradom alebo colným úradom daňovú
kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane na základe poverenia miestne príslušného správcu dane.

Podľa § 29 ods.1 zákona č. 511/1992 Zb. dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové
konanie.



Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo
najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa § 30 ods.3 citovaného zákona rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tak ustanovuje tento zákon.
V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie
dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo.

Podľa § 48 ods.6 citovaného rozhodnutie o odvolaní musí obsahovať odôvodnenie, ak sa v ňom
nevyhovuje odvolaniu v plnom rozsahu. V odôvodnení sa musí odvolací orgán vysporiadať so všetkými
námietkami uvedenými v odvolaní.

Súd sa v prvom rade zaoberal s námietkou žalobcu, že kontrolné zistenia na základe daňovej kontroly
neboli získané v súlade so zákonom, pretože daňovú kontrolu nevykonávali zamestnanci miestne
príslušného správcu dane. Z toho dôvodu nebolo možné na základe získaných kontrolných zistení vydať
dodatočný platobný výmer, ktorým žalobcovi nebol priznaný nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie
máj 2010.

V súvislosti s predmetnou daňovou kontrolou Krajský súd v Košiciach v konaní vedenom pod č.
6S/16327/2010 rozsudkom zo dňa 16.09.2010 zakázal Daňovému úradu F. M. ako miestne príslušnému
správcovi dane pokračovať vo výkone daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku navrhovateľov,
medzi ktorými bol aj žalobca, na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty, a to na základe
poverení na výkon kontroly, ktoré sú uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Medzi označenými
povereniami na výkon daňovej kontroly je uvedené aj poverenie na výkon daňovej kontroly zo dňa
16.07.2009 č. 738/320/13089/2009/Vik. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že v priebehu
daňovej kontroly po doručení rozsudku krajského súdu správca dane zrušil poverenia na výkon daňovej
kontroly listom z 25.11.2010 č. 738/320/26728/2010/Blá pre kontrolórov A.. G. P. a A.. J. Č. a následne
bolo vydané nové poverenie na vykonanie daňovej kontroly zo dňa 25.11.2010 č. 738/320/2671/10/Blá
A.. H. L. a A.. Y. P., s ktorými Daňové riaditeľstvo SR dohodlo dodatky k služobným zmluvám, ktorých
obsahom bolo preloženie na miesto výkonu štátnej služby na Daňový úrad F. M.. Daňová kontrola
bola začatá dňa 31.07.2009 doručením upovedomenia o začatí daňovej kontroly zo dňa 16.07.2009 č.
738/320/13090/2009/Vik s uvedením dátumu začatia daňovej kontroly, ktoré bolo vyhotovené miestne
príslušným správcom dane Daňovým úradom F. M. a podpísané riaditeľom daňového úradu. Protokol o
daňovej kontrole bol so žalobcom prerokovaný a doručený v zmysle ustanovenia § 15 ods.12 zákona č.
511/1992 Zb. dňa 14.12.2010 a tento deň je dňom ukončenia daňovej kontroly.

Podľa názoru súdu z nálezu Ústavného súdu SR z 10.12.2009 č. IIÚS 118/08-61 ani z aktuálnej
judikatúry Najvyššieho súdu SR (napríklad rozsudky z 26.01.2012 č.k. 5Sžf/21/2011 a z 23.02.2012
č.k. 5Sžf/68/2011) nevyplýva, že pôsobenie externých kontrolórov v časti prebiehajúcej daňovej kontroly
by mal za následok absolútne nezákonný stav, ktorý by neumožňoval využiť poznatky z takejto
daňovej kontroly pre rozhodovaciu činnosť daňových orgánov. Žalovaný a správca dane po doručení
spomínaného rozsudku Krajského súdu v Košiciach, ktorým zakázal správcovi dane pokračovať vo
výkone daňovej kontroly, vykonali zmenu obsadenia kontrolnej skupiny, ktorá pokračovala vo vykonávaní
daňovej kontroly, ktorú následne zákonným spôsobom ukončila. Žalobcovi bol doručený protokol o
daňovej kontrole, pričom proti obsahu protokolu nevzniesol žiadne námietky. Z týchto dôvodov súd je
toho názoru, že správca dane zákonným spôsobom začal vo veci vyrubovacie konanie a vydal dodatočný
platobný výmer, ktorým nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie máj 2009.

Súd nepovažuje za dôvodnú námietku žalobcu, že rozhodnutie správnych orgánov oboch stupňov sú pre
nedostatok dôvodov nepreskúmateľné a že jediným dôkazom, na ktorom správca dane postavil svoje
rozhodnutie, je totožnosť osoby H. Y. ako spoločníka, resp. konateľa v spoločnostiach, medzi ktorými
došlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia. Súd po preskúmaní oboch rozhodnutí je toho názoru, že
majú všetky náležitosti v zmysle § 30 a § 48 ods.6 zákona č. 511/1992 Zb. Obidve správne orgány
vyčerpávajúcim spôsobom v odôvodnení svojich rozhodnutí vyhodnotili zistený dôkazný stav a vyvodili
z neho správne právne závery. V rozhodnutiach uvádzali dôkazy predložené žalobcom a tiež tie, ktoré



správca dane zabezpečil na preverenie deklarovaných obchodov. Žalovaný vo svojom rozhodnutí sa
zaoberal tiež všetkými námietkami, ktoré uviedol žalobca vo svojom odvolaní.

Správca dane na základe výsledkov kontroly oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu
DPH neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane v sume 7.280,42 eur v zdaňovacom období máj 2009
z nákupu tovaru na základe dvoch faktúr od dodávateľa Mikuláš Vareha - VENIKOM s.r.o., Malá Tŕňa
125 za dodanie guľatiny „smrek“ v celkovom objeme 391 m3 v jednotkovej cene 98,-- eur/m3. Obchod
bol uskutočnený v reťazci spoločností FUFRA - František Fürdös, Poľná 15, Kežmarok - Mikuláš Vareha
- VENIKOM, s.r.o. - žalobca - maďarská spoločnosť FAFÉMTEK Bt. Mikoháza - MIMIX SK s.r.o. Správca
dane vykonal preverenie dodávky a zistil, že spoločnosť FUFRA potvrdila dodávku tovaru Mikulášovi
Varehovi - VENIKOM s.r.o., ale miesto dodania tovaru (uskutočňoval prepravu pre Mikuláša Varehu -
VENIKOM s.r.o.) uviedol R. X. L.. Podľa H. Y. miestom dodania guľatiny bol hospodársky dvor R. H.,
kde mal prenajaté skladovacie priestory od spoločnosti BARAVIN s.r.o. na základe nájomnej zmluvy z
01.11.2008. V júli 2009 bola guľatina vyvezená do Maďarska spoločnosťami STAVIVÁ PLUS Trebišov
s.r.o. a LOGIMEX s.r.o. V oboch spoločnostiach konateľ H. Y. síce potvrdil prepravu tovaru, ale nevedel
identifikovať vodičov, nepredložil správcovi dane záznamy o prevádzke motorových vozidiel. Na základe
medzinárodného dožiadania správca dane zistil, že maďarská obchodná spoločnosť FAFÉMTEK Bt. v
deň dodania tovaru predala guľatinu spoločnosti MIMIX SK s.r.o. a tovar bol prepravený na Slovensko
tými istými obchodnými spoločnosťami LOGIMEX s.r.o. a STAVIVÁ PLUS Trebišov s.r.o. Žalobca počas
výkonu daňovej kontroly nepreukázal také skutočnosti, ktoré by potvrdili deklarované plnenie. Žalobca
totiž nemal žiadnych vlastných zamestnancov a nepredložil ani doklady potvrdzujúce vykonávanie prác
spojených s manipuláciou guľatiny a triedením dreva brigádnikmi, nepreukázal evidenciu hmotného
investičného majetku, v súvislosti so skladovaním tovaru nepreukázal úhradu nájomného za prenajaté
skladové priestory od spoločnosti BARAVIN s.r.o., na výzvu správcu dane žalobca nezdôvodnil nižšiu
predajnú cenu ako bola kúpna cena guľatiny, nedoložil žiadne doklady o kvalite dodávaného tovaru,
nepreukázal prepravu tovaru odberateľovi maďarskej spoločnosti FAFÉMTEK Bt. Žalobca teda žiadnym
relevantným dôkazom nevyvrátil pochybnosti správcu dane o fiktívnosti deklarovaných obchodov.
Závery, ku ktorým dospel správca dane a žalovaný, sú vzhľadom na zistené dôkazy v súlade so zásadami
logického myslenia a uvažovania.

Námietky žalobcu ohľadom posudzovania fiktívnych dodávok súd považuje za nedôvodné vzhľadom na
ustanovenie § 71 ods.6 zákona č. 222/2004 Z.z., ktoré sa vzťahuje aj na tie faktúry, ktorých predmet
neodráža skutočnosť.

Pokiaľ ide o námietku porušenia zásady proporcionality, súd ani túto nepovažuje za dôvodnú, pretože
H. Y., ktorý bol konateľom alebo splnomocneným zástupcom vo viacerých spoločnostiach a za každú
spoločnosť konal sám nielen ako konateľ, ale zabezpečoval aj realizáciu obchodných operácií, sa do
situácie, na ktorú poukazuje v žalobe, dostal sám založením viacerých obchodných spoločností, ktorých
je konateľom a z toho dôvodu je povinný predkladať dôkazné prostriedky za jednotlivé spoločnosti a
vykonávať všetky úkony voči správcovi dane. Súd z obsahu spisu nezistil, že by správca dane požadoval
od konateľa žalobcu neodôvodnené, prípadne nepotrebné doklady, ktoré by nemali vplyv na zistenie
tých skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti.

Vzhľadom na zistený skutkový a právny stav vo veci súd z dôvodov uvedených v tomto rozsudku
rozhodol v súlade s ustanovením § 250j ods.1 O.s.p. tak, že žalobu zamietol.

Žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný, nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodol tak podľa
ustanovenia § 250k ods.1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.



V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil  skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia  veci.