{"guid": "336caf5f-ba03-48c6-acfd-0012af487fc4:4d024aab-2008-4bd3-b4bc-cb336735f571", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7512208531.2", "spisova_znacka": "1Co/189/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/189/2017 z 17. 4. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 17. apríla 2018, sp. zn. 1Co/189/2017, ECLI:SK:KSKE:2018:7512208531.2", "identifikacne_cislo": "7512208531", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Eva Bíróová", "sudca_id": 1284, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-biroova-1284", "datum_vydania": "2018-04-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0", "nazov": "/SK/ZZ/0/0", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4d024aab-2008-4bd3-b4bc-cb336735f571", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7512208531.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2018:7512208531.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2018:7512208531.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/189/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512208531
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7512208531.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr.
Adriany Murínovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobkyne P. X., nar. XX.X.XXXX, bytom X., O. XXXX,
zastúpenej JUDr. Ing. Petrom Grendelom, advokátom advokátskej kancelárie, so sídlom v Košiciach, Tr.
SNP 42 proti žalovanej Allianz - Slovenskej poisťovni, a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 8,
IČO: 00 151 700, o náhradu škody z ublíženia na zdraví, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Košice-okolie zo dňa 3.11.2016 č.k. 15C/133/2012-259 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  rozsudok vo veci samej.

M e n í  rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalobkyni priznáva plnú náhradu trov
prvoinštančného konania.

Žalobkyni priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni 9% úrok z omeškania
zo sumy 17.071,00 eur od 27.4.2012 do 6.10.2014, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobkyni priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v pomere 51,38%.

2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobkyne na priznanie úrokov z omeškania
ako príslušenstve pohľadávky, ktorá bola predmetom konania vo veci samej a o ktorej už bolo
právoplatným rozsudkom rozhodnuté.

3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že svojim rozsudkom zo dňa 30.5.2014 pod č.k.
15C/133/2012-192 rozhodol o nároku žalobkyne na náhradu škody z ublíženia na zdraví a to z titulu
sťaženia spoločenského uplatnenia, ako aj jeho mimoriadneho zvýšenia tak, že tejto priznal 20.483,00
eur s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 17.071,00 eur od 27.4.2012 do zaplatenia a to do
3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a zároveň rozhodol o trovách
konania žalobkyne. Konštatoval, že Krajský súd v Košiciach svojim rozsudkom v spojení s opravným
uznesením zo dňa 30.5.2014 potvrdil rozsudok v spojení s opravným uznesením zo dňa 30.5.2014
vo vyhovujúcom výroku ohľadne prisúdenej istiny vo výške 23.083,00 eur. Zároveň zrušil rozsudok
vo vyhovujúcom výroku ohľadne úroku z omeškania, ako aj vo výroku o trovách konania, v rozsahu
zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie konštatoval, že po
zrušení veci doplnil vo veci dokazovanie výsluchom oboch strán a na základe toho zistil, že žalobkyňa
v konaní uplatnila úrok z omeškania v súlade s § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj podľa §
3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., ktorého výška je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky splatná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného



dlhu. Považoval za nepochybné, že žalobkyňa si tento úrok uplatnila za obdobie od 27.4.2012 s
poukazom na to, že žalovaná dňa 9.11.2011 žalobkyni oznámila, že v nasledujúcich dňoch z povinného
zmluvného poistenia bude jej poukázaná náhrada škody za sťaženie spoločenského uplatnenia vo
výške 12.766,00 eur s tým, že výpočet sťaženia spoločenského uplatnenia upravila na 830 bodov a
pritom nepoukázala žalobkyni náhradu škody za položku - ľahké obmedzenie pohyblivosti pravého
zápästia, t.j. položku č. 351a, položku 410a - obmedzenie hybnosti členkového kĺbu a položku 412 -
obmedzenie pronácie a sublinácie nohy vľavo  s tým, že žiadala o doloženie aktuálnych ortopedických
nálezov so špecializáciou obmedzenia hybnosti. Konštatoval, že žalobkyňa dňa 11.4.2012 odpovedala
na tento list žalovanej vyjadrením, že trvá na zaplatení predmetného nároku v plnom rozsahu ako
jej bol doložený. Žalovaná svojim listom zo dňa 27.4.2012 odpovedala žalobkyni, že nepriznané
navýšenie vyplývajúce zo znaleckého posudku MUDr. Zdenka Holešovského riadne odôvodnila a
znalecký posudok s odôvodnením znalca mala pri vyporiadaní nárokov k dispozícii, má však za to,
aby mohla posúdiť vyššie uvedené nepriznané položky, potrebuje doplnenie zdravotnej dokumentácie,
ktorá by preukazovala priebeh liečenia u odborného lekára za obdobie od apríla do augusta 2011,
ak u žalobkyne došlo k sťaženiu spoločenského uplatnenia v súvislosti so zraneniami pri dopravnej
nehode, mala by byť v liečení u odborného lekára a preto aj naďalej trvajú na doložení lekárskych
správ, ktoré by preukázali túto skutočnosť a tak rozhodujúcim dňom uplatnenia nárokov z omeškania
žalobkyne bola práve táto odpoveď žalovanej zo dňa 27.4.2012. K obrane žalovanej súd prvej inštancie
uviedol, že znalecký posudok bol vypracovaný znalcom MUDr. Zdenkom Holešovským dňa 31.8.2011
a jeho prílohou boli všetky lekárske správy potrebné na vypracovanie znaleckého posudku, znalec
bodové ohodnotenie vyčíslil spolu na 1940 bodov, pričom pre účely hodnotenia sťaženia spoločenského
uplatnenia ustálil dátum na 31.7.2011, t.j. rok po úraze. Konštatoval, že kontrolným znaleckým posudkom
MUDr. Tomčovčíka zistil, že aj tento znalec vo svojom znaleckom posudku č. 56/2013 sa stotožnil s
bodovým ohodnotením sťaženia spoločenského uplatnenia na 1940 bodov, pričom taktiež vychádzal
iba z tých správ, ktoré mal k dispozícii aj znalec MUDr. Zdenek Holešovský. Z uvedených skutočností
považoval súd prvej inštancie za zrejmé, že počet bodov ustálených MUDr. Zdenkom Holešovským
bol akceptovaný i znaleckým posudkom, ktorý dal vypracovať súd MUDr. Tomčovčíkom. Z uvedeného
uzavrel, že nárok žalobkyne bol riadne preukázaný a keďže žalovaná krátila bodové ohodnotenie a
nepriznala žalobkyni čiastku, ktorú táto uplatnila vo výške 29.837,20 eur, keď jej žalovaná plnila iba do
výšky 12.776,00 eur, dospel k záveru, že ohľadne sumy 17.061,20 eur sa žalovaná dňom 27.4.2011
dostala do omeškania  a preto žalobe o zaplatenie úroku z omeškania vyhovel. Rozhodnutie o trovách
konania založil na ust. § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni priznal náhradu podľa pomeru jej úspechu vo veci
vo výške 51,38%.

4. Proti rozsudku podala odvolanie tak žalovaná, ako aj žalobkyňa. Žalovaná žiadala napadnutý
rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť a žalovanej priznať náhradu trov konania. Svoje
odvolanie zakladala na dôvodoch uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. V odvolaní uviedla,
že má za to, že súd prvej inštancie bol pri svojom rozhodovaní viazaný názorom, ktorý odvolací
súd vyslovil vo svojom zrušujúcom rozsudku, keď konštatoval, že dôvodnosť nároku žalobkyne je
závislá od vyhodnotenia splnenia povinnosti žalovanej podľa § 11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001
Z.z., pričom z rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, že v danom prípade toto nerešpektoval a
preto takto priznaný nárok na príslušenstvo pohľadávky je v rozpore s platnou právnou úpravou. Má
za to, že nárok na náhradu škody je nárokom, pri ktorom čas plnenia nie je ustanovený Občianskym
zákonníkom a nie je určený ani dohodou. Jeho splatnosť sa zásadne určuje podľa § 563 Občianskeho
zákonníka. V danom prípade povaha veci vylučuje použitie tohto ustanovenia, nakoľko čas plnenia
je stanovený špeciálnym právnym predpisom a to zákonom č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, keďže v danom prípade
je predmetom konania nárok, ktorý sa viaže na dopravnú nehodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla. Poukázala na znenie ust. § 11 ods. 6 a 7 cit. zákona a má za to, že nárok žalobkyne
posudzovala a posúdila tak, ako to ona sama svojou súčinnosťou umožnila. V zmysle ust. § 4 ods. 2
písm. a/ cit. zákona poistený má z poistenej zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil
poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení.
Žalobkyňa si svoj nárok uplatnila dňa 30.9.2011, pričom žalovaná potom, čo vo veci obdržala stanovisko
revízneho lekára už dňa 9.11.2011 svojim listom (a zároveň úhradou vo výške 12.776,00 eur) odôvodnila
výšku poskytnutej náhrady a uviedla dôvody, pre ktoré znížila plnenie náhrady škody. Má za to, že
nad poskytnutou úhradou nebola poškodenou preukázaná dôvodnosť nároku a žalovaná bezvýsledne
žiadala žalobkyňu o zaslanie aktuálnych lekárskych správ, ortopedického pracoviska, ako aj pracoviska
cievnej chirurgie, hoci nimi disponovala a tým by bol dokumentovaný vývoj jej zdravotného stavu a bolo



by možné preskúmať samotnú dôvodnosť a správnosť hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia
v zmysle ňou predloženého listinného dôkazu. Z uvedeného považuje za zrejmé, že pre nesplnenie
tejto povinnosti jej ako poškodenej mohol byť nárok usporiadaný len v takom rozsahu ako to svojou
súčinnosťou umožnila. V odvolaní ďalej uviedla, že nesúhlasí so záverom súdu, podľa ktorého žalobkyňa
riadne preukázala svoj nárok a to predložením znaleckého posudku znalca MUDr. Holešovského,
prílohou ktorého boli aj lekárske správy a aj súdom ustanovený znalec MUDr. Holešovský stanovil
výšku bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia rovnakým počtom 1940 bodov. Má
za to, že z obsahu znaleckého posudku znalca traumatológa Holešovského je zrejmé, že jeho prílohou
nie sú súdom uvádzané lekárske správy za obdobie od apríla do augusta 2011, ktoré požadovala
žalovaná a z obsahu znaleckého posudku MUDr. Tomčovčíka je zrejmé, že v nálezovej časti popisovaná
zdravotná dokumentácia sa čiastočne zhoduje s dokumentáciou uvádzanou MUDr. Holešovským, avšak
zo strany 15 tohto posudku je zrejmé, že žalobkyňa sama predložila zdravotnú dokumentáciu a kartu
od všeobecného lekára vedenú od roku 1975 a predložila aj ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, ktorú má
doma uložená a na základe tejto dokumentácie v súdnom spise znalec vykonal hodnotenie sťaženia
spoločenského uplatnenia.

5. Žalobkyňa žiadala zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie v jeho výroku o trovách konania a priznať jej
plnú náhradu trov konania, alternatívne v tejto časti rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. Má za to, že súd nesprávne interpretoval na daný prípad ust. § 255 ods. 1 CSP, keď ustálil
v prípade žalobkyne iba čiastočný úspech vo výške 51,38%. Má za to, že ona mala vo veci plný úspech
a patria jej trovy konania z priznanej sumy 23.083,00 eur. Má za to, že nemožno jej pričítať neúspech z
nepriznaných 24,31% vo veci z dôvodu, že tieto percentá, resp. suma predstavuje mimoriadne zvýšenie
sťaženia spoločenského uplatnenia, ktoré je viazané na voľnú úvahu súdu a teda až rozhodnutím súdu
sa stala známou výška predmetu konania.

6. Žalobkyňa sa vyjadrila k odvolaniu žalovanej vo veci samej a v tejto časti žiadala napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdiť.

7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa
ust. § 380 ods. 1, 2 CSP a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné a
odvolanie žalobkyne do trov konania je dôvodné.

8. Súd prvej inštancie sa správne vyporiadal so zákonnými podmienkami pre posúdenie otázky
omeškania žalovanej s úhradou náhrady škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia, ako aj
jeho mimoriadneho zvýšenia a na základe toho aj správne rozhodol, pokiaľ žalovanú zaviazal nahradiť
žalobkyni úrok z omeškania za označené obdobie. Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd
v tejto časti aj dôvody prvoinštančného rozsudku a preto sa v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP obmedzuje
na konštatovanie správnosti týchto dôvodov a s poukazom na obsah odvolacích námietok žalovanej
považuje za potrebné k týmto dôvodom dodať:

9. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobkyňa popri nároku na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia
uplatnila voči žalovanej aj príslušenstvo tejto pohľadávky a to úrok z omeškania vo výške 9,5% ročne
za obdobie od 27.4.2012 do zaplatenia, t.j. do 6.10.2014. Odvolací súd vo svojom predchádzajúcom
zrušujúcom rozsudku konštatoval, že splatnosť tohto nároku je závislá od vyhodnotenia splnenia si
povinnosti žalovanej podľa §11 ods. 6 a 7 zákona č. 381/2001 Z.z. a zároveň konštatoval, že v prípade
uplatneného nároku na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa §
5 ods. 5 cit. zákona môže priznať iba súd a teda splnením tohto nároku sa žalovaná nemohla ocitnúť
v omeškaní.

10. Podľa ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu podania žaloby poisťovateľ je
povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu
o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva ani iná lehota na poskytnutie
poistného plnenia.

11. Z uvedeného je zrejmé, že úrok z omeškania bol žalobkyňou uplatnený s poukazom na skutočnosť,
že žalovaná sa dostala do omeškania s plnením jej peňažného nároku, teda poistného plnenia v
zákonom stanovenej lehote. Lehota na plnenie v tomto zákonnom ustanovení je upravená v závislosti



od skutočností, či možno vyvodiť záver  o tom, že po skončení samotného prešetrenia vykonaného
poisťovňou sú preukázané všetky podmienky pre plnenie zo strany poisťovne. V prípade, že tomu tak
nie je a samotné plnenie je závislé od ustálenia jeho výšky, ktorá bola predmetom súdneho konania
je povinnosťou poisťovateľa plniť v lehote 15 dní po doručení právoplatného rozhodnutia súdu, resp. v
inej lehote určenej súdom. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie sa správne vyporiadal
s uvedenou zákonnou podmienkou a aj správne vyhodnotil, že žalobkyňa poskytla žalovanej súčinnosť
v dostatočnom rozsahu pre ustálenie tak základu, ako aj výšky bodového ohodnotenia sťaženia
spoločenského uplatnenia a preto táto mala povinnosť plniť žalobkyni jej nárok v uplatnenom rozsahu a
pokiaľ sa tak nestalo s poukazom na list žalovanej adresovaný žalobkyni dňa 27.4.2012, správne uzavrel,
že od uvedeného dátumu sa žalovaná ocitla v omeškaní. Súd prvej inštancie správne v tejto otázke
konštatoval, že už znalec MUDr. Zdenek Holešovský vo svojom znaleckom posudku konštatoval termín
ustálenia zdravotného stavu žalobkyne pre potreby obodovania sťaženia spoločenského uplatnenia
na deň 31.7.2011 (t.j. rok od úrazu) a správne aj konštatoval, že žalobkyňa predložením uvedeného
znaleckého posudku, ktorého súčasťou bola aj zdravotná dokumentácia poskytla žalovanej dostatočnú
súčinnosť pre odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu tých diagnóz, ktoré boli už
k uvedenému dátumu obodované. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie v tom,
že nebol dôvod zo strany žalovanej pre postup, ktorým uplatňovala od žalobkyne ďalšiu zdravotnú
dokumentáciu o vývoji zdravotného stavu po tomto termíne, keďže to pre obodovanie uvedených
diagnóz už nebolo právne významné. Žalobkyňa totiž v konaní neuplatnila nárok z titulu prípadných
ďalších diagnóz, ktoré by vznikli až po uvedenom dátume. Správnosť týchto záverov potvrdzuje aj
skutočnosť, že s rovnakým výsledkom ustálil výšku bodového ohodnotenia tých následkov, ktoré bolo
možné obodovať už ku dňu 31.7.2011 aj súdom ustanovený znalec MUDr. Tomčovčík. S poukazom na
tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcom výroku potvrdil ako vecne
správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

12. Za dôvodné považuje odvolací súd odvolanie žalobkyne, čo do trov konania. V tejto časti súd
prvej inštancie založil rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení a v dôsledku toho sa nesprávne
vyporiadal aj s pomerom úspechu žalobkyne v konaní. Odvolací súd konštatuje, že Civilný sporový
poriadok nemá ustanovenie obdobné ust. § 142 ods. 3 OSP, ktoré sa uplatňovala ako lex specialis vo
vzťahu k § 142 ods. 2 OSP. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy, nová právna úprava už
neobsahuje tri špeciálne skutkové podstaty (§ 142 ods. 1, 2 a 3 OSP), ale len dve (§ 255 ods. 1, 2 CSP).
Podľa Komentára k Civilnému sporovému poriadku, vydaného autormi doc. JUDr. Marekom Štefčekom,
PhD. a kol., v roku 2016 (str. 926) zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, ktorých
výška plnenia závisí od úvahy súdu (sudcovské právo) alebo znaleckého posudku. V týchto prípadoch
však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného
nároku. Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku
na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v takýchto
prípadoch treba rozlíšiť, čo je základné a čo je sprevádzajúce (pozri k tomu napr. nález Ústavného súdu
ČR III.ÚS 170/99). Za základné sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté.
Výška nemajetkovej ujmy je potom druhotná a nadväzujúca. Rovnako odborná otázka posudzovaná
znalcom môže presahovať možnosti strany sporu, ktorá napríklad výšku škody „iba“ odhaduje. Aj tu
je zrejme primárnym fakt, že škoda bola spôsobená; jej výška nasleduje. Vhodným riešením potom
bude, že žalobca má právo na plnú náhradu trov konania, avšak výlučne iba z prisúdenej sumy (nie zo
sumy žalovanej). Priznanie plnej náhrady trov konania výlučne z prisúdenej sumy je v tomto prípade
zdôvodniteľné cez interpretáciu pojmu „úspech vo veci“, keďže ten ako je uvedené vyššie sa skúma čo
do právneho základu a nie čo do výšky priznaného nároku.

13. Odvolací súd zhodujúc sa s týmto právnym názorom má za to, že žalobkyňu je potrebné považovať
v konaní za plne úspešnú a pri vyčísľovaní výšky trov konania predstavujúcich trovy jej právneho
zastúpenia advokátom je potrebné vychádzať z výšky prisúdenej sumy. Na základe toho odvolací súd
zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch o trovách konania a žalobkyni priznal plnú náhradu
trov prvoinštančného konania. S poukazom na to, že žalobkyňa bola úspešná aj v odvolacom konaní,
patrí jej s poukazom na vyššie uvedené zásady aj plná náhrada trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie   n i e  j e  prípustné.



Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie  (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.  Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).



Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15C/133/2012", "guid": "0412610a-311b-4363-a13b-d13d14425f0a:cd08c5d4-1109-453a-b63e-02b50a2c5b83", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "336caf5f-ba03-48c6-acfd-0012af487fc4:c10bcd45-a82e-4763-b2b9-7a1c728d6ebe", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7512208531.2", "spisova_znacka": "1Co/189/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/189/2017 z 17. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-04-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7512208531.2"}], "citovane_v": []}