{"guid": "3369d2d3-ea63-44fb-938e-c118002cd8fb:648c121f-b0a1-4424-ae77-6f0de1b3f1ac", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1710203903.3", "spisova_znacka": "2Co/467/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/467/2011 z 26. 2. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. februára 2013, sp. zn. 2Co/467/2011, ECLI:SK:KSBA:2013:1710203903.3", "identifikacne_cislo": "1710203903", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Vincent Szabó", "sudca_id": 1019, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-vincent-szabo-1019", "datum_vydania": "2013-02-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-460", "nazov": "§ 460 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-460", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-460"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-460"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/648c121f-b0a1-4424-ae77-6f0de1b3f1ac", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1710203903.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1710203903.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1710203903.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/467/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710203903
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1710203903.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a
členov senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Márie Hajdínovej v právnej veci navrhovateľov: 1/ G.Á.
D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. Z.. Č.. XX, E. - L., 2/ C. Ď., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. Č.. XXX, obaja
zastúpení advokátom: JUDr. Ivan Jánošík, Klincová ul. č. 37, Bratislava, P. O. BOX 2, Bratislava 15,
proti odporcom: 1/ K. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. D. E. Č.. XX, 2/ K. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom
F. Z.. Č.. X, R., zastúpené advokátom: JUDr. Drahomír Tomčo, Koceľova ul. č. 9, Bratislava, o určenie
vlastníckeho práva, na odvolanie navrhovateľov 1/ a 2/ a odporcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného
súdu Pezinok zo dňa 23. júna 2011, č. k. 8C/109/2010-61, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd späťvzatie návrhu  n e p r i p ú š ť a .
Odvolací súd zmenu návrhu, ktorým žiadali navrhovatelia 1/ a 2/ určiť, že rodinný dom, súp. č. XX,
postavený na pozemku, parc. č. XX, zapísaný na LV č. XX, vydaný Správou katastra E., nachádzajúci
sa v k. ú. T. R., O. T. R., O. E., patriaci ku dňu smrti poručiteľa C. Ď., do bezpodielového spoluvlastníctva
C. Ď. a K. Ď., predtým E., rod. H., patrí do dedičstva po poručiteľovi C. Ď., zomrelom dňa 10.04.1982,
n e p r i p ú š ť a .
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa  p o t v r d z u j e .

Vo výroku o náhrade trov konania rozsudok súdu prvého stupňa  z r u š u j e  a vec v r a c i a  na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľov 1/ a 2/, ktorým sa domáhali
určenia, že rodinný dom, súpisné číslo XX, postavený na pozemku, parcelné číslo XX, zapísaný na
Liste vlastníctva č. XX, vydaný Správou katastra E., nachádzajúci sa v katastrálnom území T. R.K.,
O. T. R., O. E. patrí do podielového spoluvlastníctva odporkyne 1/ v podiele 1/6 - ina, odporkyne
2/ v podiele 1/6 - ina, navrhovateľky 1/ v podiele 7/12 - in a navrhovateľa 2/ v podiele 1/12 - ina.
Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 80 písm. c) O.s.p., § 460 Občianskeho zákonníka a vecne
tým, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu nikdy nebola predmetom dedičského konania po
poručiteľovi C. Ď., ktorý zomrel dňa 10.04.1982, keď dedičské konanie po poručiteľovi bolo zastavené
uznesením Okresného súdu Galanta zo dňa 26. mája 1982, sp. zn. D/700/1982, pre jeho nemajetnosť
a preto nie je možné mimo dedičského konania deklaratorným rozhodnutím (výrokom štátneho orgánu)
určiť, že dedič je vlastníkom (resp. podielovým spoluvlastníkom) veci patriacej do dedičstva, keďže
nie je možné obchádzať zákonom stanovený postup na prejednanie dedičstva a určovacím výrokom
vyhovieť návrhu, že dedič je vlastníkom veci patriacej do dedičstva, v dedičskom  konaní neprejednanej.
Poukázal na skutočnosť, že súdna prax pripúšťa iba také určovacie žaloby, ktorými sa navrhovatelia
domáhajú určenia, že poručiteľ bol ku dňu svojej smrti vlastníkom určitej veci, respektíve, že predmetná
nehnuteľnosť patri do dedičstva po poručiteľovi. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvého stupňa



poukázal na skutočnosť, že zo zápisnice o predbežnom šetrení, ktorého súčasťou je aj rozhodnutie
Okresného súdu Galanta, sp. zn. D/700/1982 zo dňa 26.05.1982 vyplýva, že nehnuteľnosť - dom,
súpisné číslo XX, postavený na parcele č. XX a zapísaný na Liste vlastníctva č. XX, evidovaný Správou
katastra E., nachádzajúci sa v katastrálnom území T. R.K., O. T. R., okres E., nebol predmetom
dedičského konania po poručiteľovi C. Ď. a nadobudnutie jednotlivých spoluvlastníckych podielov
uvádzaných navrhovateľmi nebol v dedičskom konaní preukázaný, nakoľko nie je zrejmé, či by
navrhovatelia, ako dedičia neodmietli dedičstvo po poručiteľovi, resp. nie je zrejmé, či poručiteľ zomrel
bez zanechania závetu, prípadne, či v konaní o dedičstve by sa zistili ďalšie skutočnosti, ktoré môžu
mať vplyv na ďalšie konanie o dedičstve. Zároveň poukázal na skutočnosť, že v dedičskom konaní po
poručiteľovi nebol ani ustálený okruh dedičov (iba v rámci predbežného šetrenia) s tým, že dedič z titulu
svojho dedičského nároku je vecne legitimovaný iba na podanie žaloby o určenie, že poručiteľ bol ku
dňu svojej smrti vlastníkom veci, respektíve, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, t. j. dedič, ktorý
predmetnú nehnuteľnosť nezdedil má naliehavý právny záujem iba na určení, že poručiteľ bol ku dňu
svojej smrti vlastníkom veci, resp., že patrí do dedičstva po poručiteľovi, nakoľko vo vzťahu k určeniu
vlastníckeho práva, resp. k určeniu vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu v prospech takéhoto
dediča, naliehavý právny záujem daný nie je a súd takejto žalobe nemôže vyhovieť. Rozhodnutie o
trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1 O.s.p. , § 151 ods. 2 O.s.p. a vecne úspechom
odporkýň 1/ a 2/ v konaní, ktorým náhradu trov konania nepriznal, nakoľko ich právny zástupca trovy
konania v lehote troch pracovných dní odo dňa vyhlásenia rozsudku nevyčíslil a iné trovy, okrem trov
právneho zastúpenia, zo spisu nevyplývali.
Navrhovatelia 1/ a 2/ podaním zo dňa 15.08.2011 zobrali svoj návrh na začatie konania späť a zároveň
uviedli, že v prípade, ak odvolací súd späťvzatie ich návrhu nepripustí, podávajú v zákonnej lehote
proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1, konkrétne k vade podľa § 221 ods. 1 písm. f); účastníkovi konania bola postupom súdu
odňatá možnosť pred súdom konať, ako i z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie ďalej odôvodnili tým, že súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon tým, že súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností. Odvolatelia  zároveň žiadali v odvolacom konaní pripustiť podľa § 95 ods.
1 O.s.p. zmenu petitu ich žaloby tak, že odvolací súd určí, že rodinný dom, súp. č. XX postavený na
pozemku, parc. č. XX, zapísaný na LV č. XX, vydaný Správou katastra E., nachádzajúci sa v k. ú. T.
R., Obci T. R.K., O. E. patriaci ku dňu smrti poručiteľa C. Ď. do bezpodielového spoluvlastníctva C.
Ď. a K. Ď., predtým E., rod. H., patrí do dedičstva po poručiteľovi C. Ď., zomretom dňa 10.04.1982 s
tým, že v prípade, ak nedôjde k zastaveniu konania a po pripustení navrhovanej zmeny petitu žiadali
vec opakovane prejednať, napadnutý rozsudok zmeniť a ich návrhu vyhovieť alebo napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Navrhovatelia 1/ a 2/  zároveň žiadali v
prípade potvrdenia napadnutého rozsudku odvolacím súdom pripustiť dovolanie pre výskyt otázky po
právnej stránke zásadného významu. V dôvodoch svojho odvolania uviedli, že návrh podali z dôvodu,
že ako zákonní dedičia po svojom otcovi C. Ď., zdedili príslušné podiely na spornej nehnuteľnosti, avšak
k prejednaniu dedičstva po ňom nedošlo napriek tomu, že C. Ď. K. K. Ď.Š., predtým E., rod. H., za
trvania manželstva uzavretého dňa 23.09.1951 v T. R., nadobudli nehnuteľnosť - rodinný dom, súp.
č. XX, postavený na pozemku parc. č. XX, ktorý je v súčasnej dobe zapísaný na LV č. XX, vydanom
Správou katastra E., pre k. ú. T. R., a to jeho zhotovením s tým, že v minulosti, počas trvania manželstva
pôvodný dom, vo výlučnom vlastníctve K. Ď. zbúrali, postavili novú stavbu, avšak k zaznamenaniu
nového právneho režimu stavby v katastri nehnuteľností nedošlo. Poukázali na skutočnosť, že po smrti
K. Ď., ktorá zomrela dňa 19.04.2002 bolo dedičstvo po nej prejednané v dedičskom konaní vedenom
pod sp. zn. 31D/879/2002, Dnot 102/2002 osvedčením o dedičstve zo dňa 05.11.2002 tak, že dedičia
(účastníci konania) sa medzi sebou vyporiadali dohodou, v súlade s ktorou nehnuteľnosti vedené v k. ú.
T. R. na LV č. XX (pozemok, parc. č. XX - záhrady vo výmere 3. 106 m2, pozemok, parc. č. XX - zastavané
plochy a nádvoria vo výmere 1.088 m2 a stavba - rodinný dom, súp. č. XX, postavený na parc. č. XX,
nadobúdajú v rovnakom pomere po 1 - ine z podielu poručiteľky s tým, že nehnuteľnosť si usporiadajú
mimo dedičského konania podľa reálneho stavu veci, k čomu nikdy nedošlo). Vytkli súdu prvého stupňa,
že sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal so všetkými spornými skutočnosťami, ktoré v
priebehu konania vyšli najavo a to najmä s tým, čí rodinný dom, súp. č. XX, postavený na pozemku č. XX
patril ku dňu smrti poručiteľa C. Ď. do bezpodielového spoluvlastníctva jeho a K. Ď. a to napriek tomu, že
uvedenú okolnosť považoval prvostupňový súd za spornú, pričom listinné dôkazy, ktoré na preukázanie
tvrdenej skutočnosti predložili, súd prvého stupňa nevyhodnotil a obmedzil sa iba na skonštatovanie,
že vykonané boli. Nesúhlasili s vyhodnotením navrhovaného dôkazu navrhovateľmi súdom prvého



stupňa ako nadbytočným, ktorým žiadali nariadiť vo veci znalecké dokazovanie za účelom zistenia
času zhotovenia stavby, čím podľa ich názoru nebol dostatočne zistený skutkový stav veci s tým, že
so skutkovým stavom, ktorý zistený bol, sa prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku
nevysporiadal. Navrhovatelia 1/ a 2/ vo svojom odvolaní ďalej uviedli, že pokiaľ súd prvého stupňa
považoval ich podanie za nesprávne (nesprávne sformulovaný petit z procesnej stránky), bolo jeho
povinnosťou postupovať podľa § 43 ods. 1 O.s.p., t. j., vyzvať ich na odstránenie vád podania v určenej
lehote.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie aj odporkyne 1/ a 2/ v časti výroku, ktorým súd
prvého stupňa rozhodol o náhrade trov konania a navrhli rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti
zmeniť tak, že im náhrada trov prvostupňového konania bude priznaná v sume 2.970,94 eur za úkony
právnej služby, ktoré ich právny zástupca špecifikoval v podaní zo dňa 23.06.2011, ktoré do podateľne
súdu prvého stupňa doručil dňa 24.06.2011 o 9,06 hod.
Navrhovatelia 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporkýň 1/ 2/ uviedli, že navrhujú rozsudok v
napadnutej časti týkajúcej sa trov konania potvrdiť. Poukázali na skutočnosť, že síce o tvrdení právneho
zástupcu odporkýň o včasnom vyčíslení trov konania a ich doručení konajúcemu súdu vedomosť
nemajú, avšak nesúhlasili s výškou trov, ktoré si v konaní uplatnili a vyčíslili podľa ceny nehnuteľností,
určenej znaleckým posudkom č. XX/XXXX, vypracovaným B.. Y. E. dňa 12.07.2011, keďže im daný
znalecký posudok nikdy doručený nebol, takže ide o nepreskúmateľné tvrdenie. Zároveň uviedli, že
súdny spor sa týkal iba jednej nehnuteľnosti, a to rodinného domu, súp. č. XX, voči ktorému sa domáhali
určenia veľkosti spoluvlastníckych podielov jednotlivých účastníkov v rozsahu, ktorý bol sporný, keď
nesporné spoluvlastnícke podiely neboli predmetom súdneho konania, z dôvodu ktorého odmietajú platiť
trovy právneho zastúpenia za niečo, čo sporné nebolo a čo súd prvého stupňa ani neprejednával.
Odporkyne 1/ a 2/ písomným podaním zo dňa 06.09.2011 oznámili, že so späťvzatím návrhu
navrhovateľmi 1/ a 2/ nesúhlasia.
Odporkyne 1/ a 2/ sa k odvolaniu navrhovateľov 1/ a 2/ nevyjadrili.
Podľa § 208 O.s.p., ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa,
ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd
späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší
rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

Rozhodnutie o späťvzatí návrhu na začatie konania, ku ktorému došlo po rozhodnutí súdu prvého
stupňa, je závislé na stanovisku druhého účastníka k tomuto procesnému úkonu navrhovateľa. Ak
druhý účastník so späťvzatím návrhu nesúhlasí, odvolací súd späťvzatie návrhu nepripustí a je povinný
pokračovať v odvolacom konaní.
Vzhľadom na skutočnosť, že odporkyne 1/ a 2/ so späťvzatím návrhu navrhovateľmi 1/ a 2/ nesúhlasili,
odvolací súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením rozhodol tak, že späťvzatie návrhu
nepripustil.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého
stupňa je vo veci samej vecne správny a odvolaniu navrhovateľov 1/ a 2/ nie je možné priznať úspech.

Predmetom odvolacieho konania je aj návrh navrhovateľov 1/ a 2/ na pripustenie zmeny petitu ich návrhu.

Podľa § 95 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie
konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na
pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.

Podľa § 95 ods. 2 O.s.p., súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli
byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu.

Citované zákonné ustanovenia upravujú dispozitívne úkony účastníka konania, spočívajúce v zmene
návrhu na začatie konania, pričom dispozícia účastníka, ktorou chce návrh meniť, je obmedzená iba
súhlasom súdu.

Zmena návrhu na začatie konania (žaloby) je základným dispozičným úkonom s predmetom konania,
je teda prejavom tzv. dispozičného princípu sporového konania.
Navrhovatelia 1/ a 2/ v podanom návrhu na zmenu petitu správne poukázali na ustanovenie § 211
ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia



primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa. Takýmto ustanovením je aj ust. § 95 O.s.p.,
v zmysle ktorého súd môže pripustiť zmenu návrhu a zmena návrhu je zásadne prípustná i v konaní
na odvolacom súde.
Navrhovatelia 1/ a 2/ žiadali, aby odvolací súd rozhodol o návrhu na zmenu žaloby v prípade splnenia
určitých podmienok a to tých, že pokiaľ nedôjde k zastaveniu konania navrhujú, aby odvolací súd pripustil
zmenu návrhu a následne vec opätovne prejednal a zmenil prvostupňový rozsudok a ich návrhu vyhovel
(resp. zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie).
Zmena návrhu nesmie byť v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. To, či dôsledky určitého
procesného postupu alebo úkonu sú v súlade s touto zásadou, posudzuje súd. Ustanovenie § 95
ods. 1 O.s.p. dáva preto navrhovateľovi možnosť zmeniť návrh len so súhlasom súdu. Súd zmenu
návrhu nepripustí tiež vtedy, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o
zmenenom návrhu (§ 95 ods. 2 O.s.p.). V prípade nepripustenia zmeny návrhu pokračuje súd v konaní
o pôvodnom návrhu, pričom navrhovateľ môže uplatniť svoj nárok v novom konaní, resp. môže podať
nový návrh.
Navrhovaná zmena návrhu na začatie konania, ktorú navrhovatelia 1/ a 2/ žiadali pripustiť, predstavuje
úplne nový nárok,  prejednanie ktorého patrí primárne súdu prvého stupňa a jeho uplatnenie v odvolacom
konaní je pojmovo vylúčené. Iný postup by znamenal, že odvolací súd porušujúc zásadu dvojinštančnosti
konania a funkčnej príslušnosti, by konal a rozhodoval o návrhu ako súd prvého a jediného stupňa, keďže
proti jeho rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné, prípadne by musel vždy rozhodnutie súdu prvého
stupňa zrušiť, aby mohlo dôjsť k prejednaniu nového návrhu súdom prvého stupňa.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, že navrhovanú zmenu návrhu nepripustil.
Nebolo možné sa stotožniť ani s námietkami navrhovateľov 1/ a 2/ v odvolaní podanom proti rozsudku
súdu prvého stupňa, že pokiaľ mal súd prvého stupňa za to, že petit ich návrhu je po procesnej stránke
sformulovaný nesprávne, bolo jeho povinnosťou postupovať podľa ust. § 43 ods. 1 O.s.p., t. j. vyzvať
ich na odstránenie vád podania.

Viazanosť súdu návrhmi účastníkov konania (§ 153 ods. 2 O.s.p.) sa vzťahuje zásadne na sporové
konania (posudzovaná vec), ktoré sa začína vždy na návrh, ktorým sa rozumie obsah petitu návrhu,
ktorým je navrhovateľ povinný určitým spôsobom vyjadriť, čoho sa domáha (§ 79 ods. 1).

Podľa § 5 ods. 1 O.s.p., súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom súdnom konaní
poučenia o ich procesných právach a povinnostiach.

Podľa § 5 ods. 2 O.s.p., súdy povinnosť podľa odseku 1 nemajú, ak je účastník v občianskom súdnom
konaní zastúpený advokátom.

Navrhovatelia 1/ a 2/ dňa 12.04.2010 podali na súd prvého stupňa návrh na začatie konania, ktorým sa
domáhali určenia, že sporná nehnuteľnosť patrí do podielového spoluvlastníctva účastníkov konania s
tým, že ako z návrhu vyplýva, od jeho podania na prvostupňový súd, boli zastúpení advokátom (JUDr.
Ivan Jánošík), ktorému udelili na zastupovanie v konaní plnú moc (viď č. l. 5 a 6 spisu).
Z dikcie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súd je povinný poučiť účastníkov konania o
ich procesných právach a povinnostiach, t. j. aké práva im priznávajú a aké povinnosti im ukladajú
procesnoprávne predpisy, ako je nutné procesné úkony vykonať, prípadne, ako je potrebné odstrániť
vady procesných úkonov už vykonaných, aby vyvolali zamýšľané procesné účinky. Do poučovacej
povinnosti teda nepatrí návod, čo by mal alebo mohol účastník v danom prípade urobiť, aby dosiahol
žiadaného účinku a preto pokiaľ by súd poučoval účastníkov o tom, aký petit ich návrhu je správny,
nešlo by ako sa mylne navrhovatelia 1/ a 2/ domnievajú, o poučenie o procesných právach alebo
povinnostiach, ale o zásah súdu, ktorým by viedol účastníkov k tomu, čo majú v danom prípade
urobiť, aby dosiahli žiadaného právneho účinku, t. j., aby boli v konaní úspešní, čím pri takto chápanej
poučovacej povinnosti, by súd výrazne porušil zásadu rovnosti účastníkov súdneho konania.
Z uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa nielen voči navrhovateľom, ako účastníkom konania,
zastúpených advokátom nemal poučovaciu povinnosť, ale najmä navrhovatelia vo svojom návrhu v
súlade s ust. § 79 ods. 1 O. s. p. opísali rozhodujúce skutočnosti a označili dôkazy, ktorých sa dovolávali,
a to tak, že z ich návrhu bolo jednoznačne zrejmé, čoho sa domáhajú, keď uviedli nielen žalobný petit,
ale aj právne rozhodné skutočnosti, ktoré súdu umožnili uplatnený nárok právne kvalifikovať.
Z dispozičného princípu vyplýva, že navrhovateľ v žalobnom návrhu vymedzuje predmet konania po
skutkovej a právnej stránke, a týmto jeho vymedzením je súd v zásade viazaný. Z viazanosti súdu
petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a posúdiť viac, než čoho sa domáhajú.



Napriek tomu, že znenie zákona to neuvádza, bude nepochybné, že zásada viazanosti súdu petitom
bude vyžadovať i to, aby súd neprisúdil iné plnenie, než ktorého sa účastníci domáhali. Súd musí
rešpektovať predmet konania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať
ani z iného skutkového základu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu. Naopak
však nie je porušením zásady viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol
predmetom konania. Právna kvalifikácia je vždy vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia, preto ani
právna kvalifikácia nie je obligatórnou náležitosťou žaloby (§ 79 O.s.p.).
V preskúmavanej veci je nepochybné, že ide o konanie sporové, ktorého predpokladom, ako už bolo
vyššie uvedené, je podanie žaloby. Žaloba podaná bola a spĺňala zákonom požadované náležitosti, z
dôvodu ktorého sa postup súdu prvého stupňa podľa § 43 ods. 1 O.s.p. v žiadnom prípade nevyžadoval.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu  stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť  na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

S poukazom na citované ustanovenie a za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom
rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, vykonaním potrebných a účastníkmi
navrhnutých dôkazov, a keď navrhovatelia 1/ a 2/ v odvolaní neuviedli žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia,
s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal
a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn., že na správne zistený
skutkový stav aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia, rozhodol vecne správne.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že
navrhovatelia, domáhajúci sa určenia, že sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti v petite návrhu v
konkrétne uvedených podieloch, pričom vlastníctvo odvodzujú od svojich právnych predchodcov, ktorí
už nežijú a ktorým malo svedčať bezpodielové spoluvlastníctvo (K. Ď., matka účastníkov konania a C. Ď.,
otec navrhovateľov 1/ a 2/), t. j. niet pochybností, že v danej veci išlo o občianskoprávnu vec, určovaciu
žalobu podľa ust.              § 80 písm. c/ O.s.p.

Pokiaľ sa poručiteľ stal s ďalšími osobami dedičom veci, ktorá nebola v dedičskom konaní po pôvodných
vlastníkoch prejednaná, nemôžu sa dedičia domáhať určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi a
dokonca ani, že ich predchodcovia boli podieloví spoluvlastníci. V takom prípade je potrebné najskôr
určiť, že ku dňu smrti svedčalo vlastníctvo pôvodnému spoluvlastníkovi v určitom pomere, resp., že
nehnuteľnosť v určitom podiele patrí do dedičstva po ňom. V tomto konaní totiž nie je možné rozhodnúť
o tom, ktorý z navrhovateľov, resp. odporcov, ako dedič pôvodného spoluvlastníka v akom podiele je
spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. O tom, kto a v akom podiele nadobudne titulom dedenia
spornú nehnuteľnosť môže byť rozhodnuté len v dedičskom konaní po pôvodných spoluvlastníkoch a
následne po ich dedičoch v konaní o novoobjavenom majetku za podmienky existencie rozhodnutia, že
nehnuteľnosť patrí do dedičstva po nich, resp. že ku dňu smrti im svedčalo spoluvlastníctvo k nej. Až do
ukončenia dedičského konania sa však dedičia nemôžu domáhať určenia, že sú spoluvlastníkmi veci
a v konkrétnom pomere.

Odvolací súd vzhľadom na to, že odôvodnenie rozsudku v merite veci spĺňa všetky požiadavky ust. §
157 ods. 2 O.s.p., na ktoré aj v celom rozsahu odvolací súd poukazuje a s týmto sa plne stotožňuje,
tento rozsudok ako vecne správny vo veci samej potvrdil podľa  § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.

Odvolací súd sa zaoberal aj návrhom navrhovateľov 1/ a 2/ pripustiť proti svojmu rozhodnutiu, ktorým
nevyhovel ich odvolaniu proti rozsudku súdu prvého stupňa dovolanie, a to podľa § 238 ods. 3
O.s.p., ktoré umožňuje odvolaciemu súdu pripustenie dovolania aj proti rozsudku, ktorým bol potvrdený
rozsudok súdu prvého stupňa, ak ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Navrhovatelia 1/ a 2/ v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa nesformulovali otázku, ktorú by mal
dovolací súd ako zásadnú a doteraz neriešenú judikatúrou zodpovedať, a preto odvolací súd dovolanie
proti svojmu rozhodnutiu nepripustil.

Odvolací súd však nemohol odvolaciemu prieskumu podrobiť výrok rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov konania, nakoľko z odvolania podaného odporkyňami 1/ a 2/



vyplýva, že ich právny zástupca dňa 24.06.2011, t. j. jeden pracovný deň po vyhlásení napadnutého
rozsudku mal podať na Okresný súd Pezinok písomné podanie, v ktorom trovy tohto konania vyčíslil,
avšak dané podanie nie je súčasťou spisu (nie je zažurnalizované).

Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku, ktorým rozhodol o
náhrade trov konania zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a vec mu v tejto časti vrátil na ďalšie
konanie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/109/2010", "guid": "6f8f79bc-927f-433e-b99c-b6b78266eb13:22bdc8e1-3c03-4cf7-9708-ffc12dd527ab", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "3369d2d3-ea63-44fb-938e-c118002cd8fb:bcb6cd5a-ebc0-437c-9470-ac11b93570eb", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1710203903.3", "spisova_znacka": "2Co/467/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/467/2011 z 26. 2. 2013", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2013-02-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1710203903.3"}], "citovane_v": []}