Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 11Sp/11/2011 z 18. 10. 2011 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 18. októbra 2011, sp. zn. 11Sp/11/2011, ECLI:SK:KSTN:2011:3011200311.2 Krajský súd Trenčín | 11Sp/11/2011 | ECLI:SK:KSTN:2011:3011200311.2 | 2011-10-18 | Rozsudok Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/aa0d08e7-b95a-43b8-9c13-f0c9be5170da Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2011:3011200311.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11Sp/11/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3011200311
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Hrnčárová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2011:3011200311.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne samosudkyňou JUDr. Vierou Hrnčárovou v právnej veci navrhovateľa: B.
D., bytom J., D. XXX/XXX proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Považskej Bystrici, Centrum
1/1, Považská Bystrica za účasti: Slovenský pozemkový fond Bratislava, Búdkova 36, Bratislava o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. H 11/00141-R/1305-BE1-A-50 zo dňa 28.03.2011 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozhodnutie odporcu č. H 11/00141-R/1305-BE1-A-50 zo dňa 28.03.2011 z r u š u j e a
vec vracia odporcovi na ďalšie konanie z dôvodu § 250j ods. 2 písm. b/ O.s.p.

Navrhovateľovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporca rozhodol, že navrhovateľ je oprávnenou osobou, spĺňa podmienky
podľa § 3 ods. 1 písm. m/ zákona č. 503/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len reštitučný
zákon) a priznal mu právo na náhradu za časť pôvodného pozemku č. XXXX, ktorá bola vyvlastnená a
to 1/12 z výmery 639 m2, t.j. 53,25 m2. Náhrada bola navrhovateľovi priznaná z dôvodu § 4 ods. 1, §
6 ods. 1 písm. a/, d/ reštitučného zákona a túto mu stanoví Slovenský pozemkový fond. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ si uplatnil právo v zákonom stanovenej lehote a predložil aj niektoré
doklady a ďalšie si zabezpečil odporca. Pôvodne parc.č. XXXX bola zapísaná vo vl.č. XXXX pre kat.úz.
J. bez výmery a jedným zo spoluvlastníkov bol I. E., starý otec navrhovateľa, ktorý vlastnil podiel 2/8.
Dedičským rozhodnutím D not XXX/XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX po jeho smrti jeho podiel nadobudla
matka navrhovateľa C. D., ktorá zomrela XX.XX.XXXX, ale dedičstvo po nej bolo prejednané až
osvedčením č. D XXXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX,. Vyvlastňovacím rozhodnutím č. Výst.-3333/68-330-
A/10 zo dňa 21.11.1968 došlo k vyvlastneniu časti parc.č. XXXX vo výmere 639 m2 za náhradu, ale
keďže pôvodný vlastník J. E. a tiež M. D. v tom čase nežili, bolo rozhodnutie doručené jej bratovi E.
D.. Nebolo preukázané, že po vyvlastnení bola náhrada za vyvlastnenie aj vyplatená a preto rozhodol
o priznaní náhrady podľa reštitučného zákona.

Proti rozhodnutiu včas podal odvolanie navrhovateľ a domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci na
ďalšie konanie. Rozhodnutie napadol pre nesprávne určený podiel, za ktorý má dostať náhradu. Podľa
LV č. XXXX je spoluvlastníkom v podiele 1/4 a preto nesúhlasí s určeným podielom v rozhodnutí v
1/12. Považuje to za zásah do vlastníckeho práva i rozhodnutie o dedičstve, na čo správny orgán nemá
oprávnenie. Ďalej namietal nepriznanie náhrady za vyvlastnenie časti parc.č. XXXX rozhodnutím č.
2436/86 zo dňa 23.02.1987, kde by mu z vyvlastnenej výmery 445 m2 patrila náhrada za 1/4 t.j. 111,2
m2. O tomto nároku nebolo rozhodnuté a včas si tento nárok neuplatnil, pretože o tomto vyvlastnení
nevedel.



Odporca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že námietky neuznáva a napadnuté rozhodnutie navrhuje
potvrdiť. Odporca nepopiera, že len navrhovateľ si uplatnil včas nárok a je oprávnenou osobou, ale ním
uplatnený nárok na 1/4 z vyvlastnenej časti je nedôvodný. Pôvodný vlastník mal podiel 2/8 a tento zdedila
dcéra M. D., ktorá mala 3 deti. Podľa § 2 ods. 2 písm. c/ reštitučného zákona deti majú nárok na rovnaký
podiel, čo znamená, že z podielu M. D. 2/8 má navrhovateľ nárok na 1/2. Navrhovateľ svoj podiel v 1/4
odvodzuje od LV XXXX, kde je zapísaný ako podielový spoluvlastník parc.č. XXXX v podiele 1/4, ktorý
podiel nadobudol vydržaním podľa rozhodnutia B 04/00263-062 zo dňa 12.02.2004 v zmysle zákona č.
180/1995 Z.z. Nároky oprávnených podľa reštitučného zákona sú upravené v § 2 a podľa toho bolo aj
vo veci rozhodnuté. Odporca sa zaoberal stanoviskom navrhovateľa a jeho práva účastníka správneho
konania neboli porušené. Navrhovateľ si neuplatnil včas aj nárok z vyvlastňovacieho rozhodnutia z
23.02.1987 a zo zápisnice o tomto konaní vyplýva, že sa právni nástupcovia M. D. dohodli na náhrade.
Podľa právneho názoru krajského súdu vysloveného v rozsudku sp.zn. 13Sp/1/2010, ktorým bolo
preskúmané pôvodné rozhodnutie o návrhu navrhovateľa, nemá správny orgán právomoc rozhodovať
o spochybňovaní vlastníctva inej osoby.

Krajský súd postupom podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu
predchádzal v rozsahu dôvodov odvolania a dospel k záveru, že rozhodnutie nie je v súlade so zákonom
a preto z dôvodu § 250j ods. 2 písm. b/ O.s.p. ho zrušil.

Podľa § 3 ods. 1 písm. m/ zákona č. 503/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov oprávneným osobám sa
navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku vyvlastnenia
bez vyplatenia náhrady.

Podľa § 6 ods. 1 písm. d/ zákona č. 503/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov vlastníctvo k pozemkom
alebo k jeho častiam nemožno navrátiť ak pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu
alebo inej právnickej osoby zastavaný.

Podľa § 2 ods. 2 písm. c/ zákona č. 503/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov ak osoba, ktorej
vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby
v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5
alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania
Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí: deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci
rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste
oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie odporcu o priznaní náhrady navrhovateľovi za vyvlastnenie
časti parc.č. XXXX pôvodnému vlastníkovi J. E.. Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že
navrhovateľ si včas podal návrh na uplatnenie reštitučného nároku po C. D., ktorej bola vyvlastnená
časť parc.č. XXXX rozhodnutím z 21.11.1968. Krajský súd zistil (výpoveď oprávneného na pojednávaní
19.10.2011), že parc.č. XXXX v kat.úz. J. vlastnil I. E. v podiele 2/8, pričom išlo o parcelu bez výmery. J. E.
zomrel a dedením jeho podiel nadobudol syn I. E. v roku 1943, ktorý zomrel v roku 1953 a po ňom dedila
v roku 1954 sestra C. D., rod. E., matka navrhovateľa. Uznesenie o dedičstve D not. XXX/XX nebolo
zapísané do pozemkovej knihy a z toho dôvodu vo vyvlastňovacom rozhodnutí č. Výst.-3333/68-330-
A/10 zo dňa 21.11.1968 je uvedené, že sa vyvlastňuje parc.č. XXXX v podiele 2/8 I.. Vyvlastnila sa
výmera 639 m2, t.j. na podiel J. E. pripadá výmera cca 160 m2. V čase vyvlastňovania nežil I.. E., ale ani
C. (zomrela XX.XX.1959), ktorá bola vlastníčkou, ale jej parc.č. XXXX v podiele 2/8 nebola vyvlastnená.
Keďže pri vyvlastnení v roku 1968 už J. E. aj M. E. stratili spôsobilosť mať práva a povinnosti (§ 7
Občianskeho zákonníka), ale aj procesnú spôsobilosť, nesprávne odporca vychádzal z vyvlastňovacieho
rozhodnutia a rozhodoval o reštitučnom titule uvedenom v § 3 ods. 1 písm. m/ reštitučného zákona. Za
uvedenej situácie uvedený reštitučný titul neprichádza do úvahy. Ak vlastníctvo prešlo na štát prichádza
do úvahy len reštitučný titul podľa § 3 ods. 1 písm. o/ reštitučného zákona a to prechod vlastníctva bez
právneho dôvodu, pričom spoluvlastníkmi parc.č. XXXX v roku 1968 už boli právni nástupcovia M. E.,
keďže dedičstvo sa nadobúda už smrťou poručiteľa a nie prejednaním dedičstva. Krajský súd musel na
tieto právne skutočnosti prihliadnuť z úradnej povinnosti a napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretože bolo
v rozpore s obsahom spisov.



Námietky navrhovateľa krajský súd nevzal za dôvodné, pretože ich navrhovateľ nepreukázal. Podiel
oprávnenej osoby je v reštitučnom zákone upravený v § 2 ods. 2 písm. c/ reštitučného zákona tak, že
deti pôvodného vlastníka majú nárok na rovnaký podiel. Odporca správne v rozhodnutí uviedol, že
ak M. E. mala 3 deti, navrhovateľ z jej podielu 2/8 má nárok na 1/12, čomu zodpovedá z vyvlastnenej
výmery 53,25 m2. Navrhovateľom uplatnené nároky na 1/4 nie sú v súlade so zákonom, pretože v roku
1968 nevlastnil 1 z vyvlastnenej časti parcely. K ďalšiemu nároku za vyvlastnenie v roku 1987 už bol
zaujatý právny názor v rozsudku tun. súdu sp.zn. 13Sp/1/2010 a okrem toho si navrhovateľ tento nárok
v zákonnej lehote do 31.12.2004 neuplatnil a v zmysle § 5 ods. 1 reštitučného zákona mu zanikol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému navrhovateľovi
náhradu trov nepriznal, pretože mu trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho
krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie
náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje,
a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami
tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa
má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.