{"guid": "3360e334-d721-4055-a731-6653dc4972f6:8f75e4ce-4ec5-4e47-be7a-085a938b22d8", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1516202757.1", "spisova_znacka": "11CoP/43/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/43/2018 z 19. 2. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 19. februára 2018, sp. zn. 11CoP/43/2018, ECLI:SK:KSBA:2018:1516202757.1", "identifikacne_cislo": "1516202757", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Bianka Gelačíková", "sudca_id": 1294, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-bianka-gelacikova-1294", "datum_vydania": "2018-02-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8f75e4ce-4ec5-4e47-be7a-085a938b22d8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1516202757.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1516202757.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1516202757.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/43/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516202757
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1516202757.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek
senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: Y. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - V. V., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom U. č. XX, XXX XX F., zast. SODOMA VULGAN, spol.s.r.o., advokátskou
kanceláriou so sídlom Kominárska 2,4, 831 04 Bratislava, IČO: 47 254 084, a otec - T. J., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. na V. č. XX, XXX XX F., v konaní o návrhu otca na zníženie výživného, na
odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 05.10.2017, č.k. 22P/85/2016-238,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá  nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 05.10.2017, č.k. 22P/85/2016-238 zamietol návrh otca
na zníženie výživného. Žiadnemu z účastníkov  nepriznal  nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 26, § 62 ods. 2, 4 , 5, § 63 ods. 1, 2, § 65 ods. 1,  § 75 ods. 1,
§ 78 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), § 217 ods. 1 veta prvá zákona č.
160/2015 Z.z.  Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), § 52, § 121 zákona č. 161/2015 Z.z.
Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“)  a vecne tým, že potreby maloletého sa od poslednej
úpravy neznížili, naopak vzrástli primerane prirodzenému vzrastu nákladov v súvislosti s plynutím času,
ako aj v súvislosti s jeho vyšším vekom, súvisiacimi fyziologickými zmenami a tiež nástupom na druhý
stupeň základnej školy. Súd prvej inštancie dospel na základe výsledkov vykonaného dokazovania k
záveru, že v danom prípade návrh otca, vychádzajúc zo stavu v čase vyhlásenia rozsudku, v porovnaní
so stavom v čase ostatnej úpravy rozsahu jeho vyživovacej povinnosti k maloletému Y. nebol dôvodný,
keď okrem konštatovanému nárastu nárokov na výživu maloletého nedošlo k takej zmene pomerov na
strane otca, ktorá by odôvodňovala zmenu doterajšieho rozhodnutia. Súd prvej inštancie uviedol, že
už v čase poslednej úpravy súd vychádzal z faktickej starostlivosti otca o maloletú N. zohľadniac aj
náklady vzniknuté s jej prevzatím, pričom správanie maloletej bolo už v tom čase výrazne problémové,
pričom aj v čase uzavretia rodičovskej dohody otec argumentoval zvýšeným pracovným nasadením.
Súd prvej inštancie zohľadnil pri rozhodovaní aj zdravotný stav otca, ktorý ho však ani v minulosti
žiadnym významným spôsobom neobmedzoval v jeho zárobkových schopnostiach a možnostiach, keď
sa živil v oblastiach, resp. predmetoch podnikania, kde využíval svoj pracovný potenciál, neviazaný
na jeho zhoršený zdravotný stav. Doposiaľ stanovené výživné zo strany otca (cca X eur denne) bolo
podľa názoru súdu prvej inštancie stanovené na spodnej hranici potrieb dieťaťa vo veku maloletého



Y. a zodpovedajúcim nárokom na jeho riadny fyzický a psychický rozvoj. Súd prvej inštancie mal aj
po zohľadnení názoru kolízneho opatrovníka za to, že v záujme maloletého nie je zníženie výživného
zo strany otca, keď navyše zníženie ani nezodpovedá schopnostiam a možnostiam otca, ktoré od
ostatného rozhodovania o rozsahu jeho vyživovacej povinnosti zostali v zásade nezmenené. Súd
prvej inštancie skonštatoval, že otcovi na rozdiel od matky nepribudla ďalšia vyživovacia povinnosť,
keď navyše vzhľadom na jeho predchádzajúce profesné skúsenosti, ako aj skúsenosti s vedením
obchodných firiem je jednoznačne v jeho potenciáli podieľať sa na výžive maloletého minimálne v
doposiaľ stanovenej sume, a to aj za zohľadnenia jeho ďalšej vyživovacej povinnosti k ich spoločnej
dcére N., ktorá je zverená do jeho osobnej starostlivosti. Vzhľadom na nesplnenie si povinnosti zo strany
otca na predloženie všetkých súdom požadovaných dokladov potrebných na dostatočné preukázanie
jeho príjmov a podkladov pre zhodnotenie jeho majetkových pomerov, vrátane sprístupnenia údajov
chránených podľa osobitného predpisu, súd prvej inštancie v danom prípade aplikoval § 63 ods. 1
Zákona o rodine, v zmysle ktorej na strane otca vychádzal z príjmu aktuálne vo výške X.XXX,XX eur
(§ 2 písm. a/ zákona č. 601/2003 o životnom minime v platnom znení). Vo vzťahu k skutočnosti, že
otec v priebehu konania prestal pôsobiť ako konateľ vo viacerých obchodných spoločnostiach, resp.
tvrdil, že v spoločnostiach, v ktorých je naďalej registrovaný ako konateľ túto činnosť vykonáva bez
nároku na odmenu, súd prvej inštancie uviedol, že zmyslom vzťahu spoločnosti a štatutárneho orgánu
je úprava obchodného vedenia a konania osoby v mene spoločnosti, pričom oprávnenie vykonávať
funkciu štatutárneho orgánu vyplýva z Obchodného zákonníka a zo zakladajúcich listín spoločnosti. V
zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 92/97 výkon funkcie konateľa
s.r.o. nie je druhom práce, a preto nemôže byť náplňou pracovného pomeru (samotný súbeh to ale
samozrejme nevylučuje). Výkonu funkcie štatutárneho orgánu je možné upraviť niekoľkými spôsobmi:
napr. uzatvoriť s členom štatutárneho orgánu zmluvu o výkone funkcie, ktorá upraví všetky dôležité
náležitosti. V prípade absencie takejto zmluvy obchodný zákonník v § 66 ods. 3 stanovuje: „Vzťah medzi
spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti
sa spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej
medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom, ak bola zmluva o výkone funkcie
uzavretá alebo zo zákona nevyplýva iné určenie práv a povinností.“ Ak teda konateľ a spoločnosť
neuzatvoria zmluvu o výkone funkcie ani mandátnu zmluvu, má sa za to, že vzťah medzi spoločnosťou
a konateľom sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka o mandátnej zmluve, ktorá je vždy
odplatná. Konateľ sa tak napriek tomu, že so spoločnosťou žiadnu zmluvu nemá, môže po spoločnosti
dožadovať poskytnutia primeraného finančného ohodnotenia za výkon funkcie. Pokiaľ konateľ túto
možnosť nevyužíva, pre účely hodnotenia jeho schopností a možností ako osoby povinnej platením
výživného v zmysle Zákona o rodine je na mieste aplikácia ust. § 75 Zákona o rodine, t.z. že sa bez
dôležitého dôvodu vzdáva výhodnejšieho zamestnania, zárobku, resp. majetkového prospechu, čo má
vplyv na hodnotenie jeho schopností a možností, tak ako je tomu v posudzovanom prípade, keď takéto
konanie otca je možné hodnotiť ako účelové, motivované cieľom vyhnúť sa plneniu svojej vyživovacej
povinnosti. K argumentácii otca, že sa zvýšili náklady na výživu maloletej súd prvej inštancie uviedol, že
nárok na výživu N. je nutné uplatniť samostatným návrhom, o ktorom vzhľadom na bydlisko maloletej nie
je ani v konaní vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa miestne príslušným na rozhodnutie Okresný
súd Bratislava V.  Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie nepovažoval za nevyhnutne potrebné pre
rozhodnutie v predmetnej veci doplniť dokazovanie výsluchom svedkov za účelom preukázania presnej
výšky nákladov na maloletú dcéru, a v tomto smere návrh otca zamietol.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec žiadajúc, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie vytkol, že neúplne
zistil skutkový stav veci (§ 62 ods. 1 C.m.p.). Namietal, že súd prvej inštancie nezohľadnil závažnú
skutočnosť, ktorou je jeho trvalá, neliečiteľná diagnóza, so stále zhoršujúcou sa tendenciou. Uviedol,
že je postihnutý stredne ťažkou depresiou, pri ktorej je nevyhnutná sústavná liečba psychiatrom, ktoré
diagnózy ovplyvňujú jeho osobný život a pracovný výkon, je pod neustálym vplyvom utišujúcich liekov,
bojuje s bolesťou dolných končatín. K podanému odvolaniu priložil i rozhodnutie Okresného úradu
Bratislava III zo dňa 03.04.2002 o uznaní jeho osoby za občana s ťažkým zdravotným postihnutím, ako
aj potvrdenie jeho diagnózy z Univerzitnej nemocnici Bratislava. Pozornosť odvolacieho súdu upriamil
na fakt, že mu súd prvej inštancie v konaní neumožnil preukázať náklady na dcéru N., ktorej zdravotný
stav si vyžaduje neustály dohľad dospelej osoby a psychológa. Tvrdil, že súd prvej inštancie si nekriticky
osvojil matkin výpočet nákladov na maloletého, bez toho, aby bolo matke súdom prvej inštancie vytknuté,
že jej nič nebráni sa zamestnať. Na strane druhej bol toho názoru, že na pojednávaní počas výpovede bol



neustále zo strany súdu prerušovaný a dôrazne upozornený na to, aby lepšie využíval svoje schopnosti,
možnosti a lepšie sa zamestnal.

4. Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila.

5. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66
C.m.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 C.s.p., s verejným
vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p.  a dospel k záveru, že odvolanie  otca nie je dôvodné.

7. Podľa §  62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

8. Podľa § 78 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.

9. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

10. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p., na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

12. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

13. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vyvodil z neho správny právny záver
a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil, pričom v odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti,
ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa v plnom rozsahu
stotožňuje  s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré ako správne poukazuje.

14. V zmysle súdom prvej inštancie aplikovaného ustanovenia § 78 Zákona o rodine v spojení s
ustanovením § § 121 C.m.p., dohody i súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a trvanie dávok, pričom
zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona
o rodine teda umožňuje prelomenie prekážky res iudicata pri rozsudkoch odsudzujúcich na plnenie v
budúcnosti splatných dávok, ktoré sú prípadmi clausula rebus sic stantibus (výhrada, že sa nezmenia
podmienky, na základe ktorých súd určil rozsah plnenia). Hmotno-právnou podmienkou pre zmenu
predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a
musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom
prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia.
Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp.
na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Relevantnosť zmeny sa zisťuje
porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi (významnými z hľadiska
určovania vyživovacej povinnosti) tak, ako boli zistené v príslušnom spisovom materiáli vzťahujúcom
sa k predchádzajúcemu rozhodnutiu. Tým je odôvodnená požiadavka na dôkladné zistenia a opisy
skutkovej situácie v rámci konaní o výžive.   Súd musí skúmať okolnosti, t.j. schopnosti, možnosti v čase
vydania predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom a po jeho vydaní, tieto porovnať a po komplexnom
zhodnotení posúdiť, ktoré zmeny prevažujú a či zakladajú dôvod pre zmenu, v kladnom prípadne
pre akú zmenu a od ktorého času. Zmena pomerov môže byť odôvodnená jednak okolnosťami na
strane povinného (napr. strata zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových
pomerov), ale tiež na strane oprávneného (napr. zmena potrieb u školopovinných detí súvisiacich s
prechodom na iný stupeň školského systému, nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa
sám) a jednak vývojom životných nákladov.



15. V danej prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky
skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu otca na zníženie výživného z hľadiska súčasných
odôvodnených potrieb maloletého Y., ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu ktorých
je dieťa plne odkázané a tieto  potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1
Zákona  o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného, t.j. v čase rozhodovania
Okresného súdu Bratislava III rozsudkom zo dňa 08.04.2014, č.k. 37P/172/2013-115.

16. Pokiaľ ide o dôvody odvolania otca, tieto odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné. Vychádzajúc
z okolností zistených vykonaným dokazovaním je aj odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie
toho názoru, že od posledného rozhodnutia o výživnom nedošlo na strane otca k takej zásadnej
zmene pomerov, ktorú by bolo  potrebné premietnuť do výšky výživného. Pri skúmaní osobných,
zárobkových a majetkových pomerov rodičov, ako aj ich schopností platiť výživné, nie je významné
len matematické vyjadrenie príjmu, ale je tiež potrebné prihliadať aj na možnosti a schopnosti toho -
ktorého z rodičov. V danom prípade z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by nebolo v možnostiach
a schopnostiach otca, aby platil výživné v doterajšom rozsahu, t.j. XXX eur mesačne, keďže náklady
na maloletého nepochybne objektívne od poslednej úpravy výživného stúpli. Pokiaľ ide o zmenu
pomerov na strane maloletého, túto súd prvej inštancie správne ustálil, správne ustálil za nesporné
zvyšovanie potrieb detí ich vekom a rastom životných nákladov, pričom v danej prejednávanej veci
okrem bežného zvýšenia potrieb maloletého došlo v porovnaní s obdobím od posledného rozhodnutia
súdu o výživnom k  zmene pomerov spojených so zvýšením finančných výdavkov práve v súvislosti s
nástupom maloletého na druhý stupeň základnej školy. Pokiaľ otec namieta matkou vyčíslené náklady,
odvolací súd poukazuje na správnosť záverov súdu prvej inštancie, ktorý tieto uznal v primeranej miere,
keď prihliadol na prezentovanú potrebu maloletého na návšteve zubára, výmenu sklíčok do okuliarov,
návštevu basketbalového krúžku, i potrebu kúpy liekov na astmu. Odvolací súd uvádza, že v čase
pôvodného rozhodovania súdu boli matkou náklady na maloletého vyčíslené na sumu vo výške XXX,
XX eur a otec bol tak určeným výživným vo výške XXX eur zaviazaný prispievať na jeho výživu ani
nie v jednej tretine. Odvolací súd zdôrazňuje, že v danom prípade bolo potrebné preukázať zmenu
pomerov zo strany otca, ktorá v konaní preukázaná nebola, pričom pre zmenu výživného nestačí len
konštatovanie, že výživné nie je primerané. Naviac odvolací súd má za to, že v danom prípade vzhľadom
na vek maloletého a na skutočnosť, že väčšinu nákladov na maloletého znáša matka sa určené výživné
ako ani neprimerané nejaví byť.

17. V súvislosti s námietkou otca o tom, že súd prvej inštancie v konaní nezohľadnil fakt, že hradí všetky
náklady na spoločnú dcéru N., na ktorú výživu matka prispieva len v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie
správne uviedol, že nárok na výživu N. je nutné uplatniť samostatným návrhom (tento nárok môže
uplatniť samotná N. z dôvodu nadobudnutia jej plnoletosti) , ako aj to, že už v čase poslednej úpravy
súd vychádzal z faktickej starostlivosti otca o maloletú N., pričom správanie maloletej bolo už v tom
čase výrazne problémové a už v čase  uzavretia rodičovskej dohody otec argumentoval zvýšeným
pracovným nasadením. Rovnako nie je dôvodná ani námietka otca, že prvoinštančný súd nezohľadnil
pri rozhodovaní jeho diagnózu ako ani to, že bol uznaný za občana s ťažkým zdravotným postihnutím
(ZŤP), o čom predložil do súdneho spisu i listinné dôkazy. Odvolací súd v tomto smere  zdôrazňuje, že v
danom prípade bola výška príjmu otca ako osoby povinnej daná použitím nevyvrátiteľnou domnienkou
v zmysle § 63 ods. 1 Zákona o rodine, preto súd nemôže už ďalej vyvodzovať výšku príjmu z iných
skutočností a teda tvrdenia otca o jeho zhoršenom zdravotnom stave sú bez právneho významu. Zmenu
pomerov otec nepreukázal ani námietkou, že bol uznaný za osobu ZŤP, pretože uvedená skutočnosť je
známa od roku 2002 a bola zohľadnená pri určovaní vyživovacej povinnosti.

18. Určená výška výživného na maloletého Y. podľa názoru odvolacieho súdu spĺňa za daného zisteného
stavu kritériá rozhodné pre určovanie výživného na maloleté deti, preto odvolací súd rozsudok  súdu
prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p.

20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "22P/85/2016", "guid": "83c23a50-e698-4da7-987c-f7bee5104731:21cf604d-78fd-4ea7-bfe5-99aba518af8e", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}