Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17CoE/247/2012 z 20. 2. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 20. februára 2013, sp. zn. 17CoE/247/2012, ECLI:SK:KSTN:2013:3105204913.1 Krajský súd Trenčín | 17CoE/247/2012 | ECLI:SK:KSTN:2013:3105204913.1 | 2013-02-20 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 219 ods. 2 OSP, § 36 ods. 5 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/75195ba0-1089-4efd-90d5-e645780ef9a5 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3105204913.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoE/247/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3105204913
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3105204913.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: N., s.r.o. so sídlom v D., N. č. XX, IČO: XX XXX
XXX, právne zastúpený Fridrichom Paľkom, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Moyzesova č. 8 proti povinnej
K. V., naposledy bytom C. č. XX, o vymoženie 1.075,48 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 22.02.2012, č.k. 2Er/140/2008-21,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu v napadnutej časti výrokov I. II. p o t v r d z u j e.

Návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju s poukazom
na ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. Zároveň rozhodol o tom, že zamieta návrh V.,
Združenie na ochranu práv spotrebiteľa so sídlom v N. na zastavenie exekúcie, vstup V., Združenie na
ochranu práv spotrebiteľa so sídlom v N. nepripúšťa, návrh na odklad exekúcie zamieta a organizácii V.
sa náhrada trov konania nepriznáva. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že
exekučným titulom v prejednávanej veci je notárska zápisnica, ktorou sa osvedčilo vyhlásenie povinného
o uznaní právneho záväzku a jeho súhlas s exekúciou podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd
prvého stupňa po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 41 ods. 2 písm. c/, § 57 ods.
1 písm. g/ Exekučného poriadku ako aj § 53 ods. 1 a 5 OZ, § 54 ods. 1 veta prvá OZ, § 4 ods.
8 zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Zo spisu vyplýva, že v exekúcii sa vymáha plnenie,
ktoré vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy uzatváranej v množstve prípadov v štandardnej forme a na
predtlačenom formulári, kde sa dopĺňajú len údaje o spotrebiteľovi, výške úveru, poplatku za úver, počte
splatností a výške splátok. Exekučným titulom je notárska zápisnica spísaná na základe splnomocnenia
uvedeného v spotrebiteľskej zmluve obsiahnutého na vopred predtlačenom formulári. Povinný mohol
zmluvu odmietnu ako celok alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, teda aj splnomocneniu
na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, ktoré bolo paušálnym spôsobom zakotvené
v zmluve ešte pred jej vznikom, podpisom povinným. Dlžník, ktorý v osobe splnomocnenca nemal
žiadny vzťah a nevybral si ho, nemal možnosť ovplyvniť vyhlásenie svojho zástupcu a vo vzťahu medzi
nimi chýba akýkoľvek prvok dôvery. Ich záujmy sú práve s ohľadom na previazanosť osoby zástupcov
s osobou veriteľa rozporné. Preto súd musí považovať ustanovenia o splnomocnení advokáta Mgr.
Tomáša Kušníra dlžníkom za neprijateľnú zmluvnú podmienku a tým splnomocnenie podľa § 53 ods.
5 OZ za neplatné. Rovnako úrok z omeškania 0,25% denne, t.j. 91,25% ročne, ktorý je po povinnom
vymáhaní a ktorého zmluvné dojednanie vyplýva z predtlačených a oprávneným vopred formulovaných
všeobecných zmluvných podmienok, nemožno hodnotiť ako súladný so zákonom. Dojednanie úrokov
z omeškania vo výške 0,25% denne je v predmetnej spotrebiteľskej zmluve pre rozpor so zákonom
podľa § 39 OZ neplatné. Okrem toho v zmluve o úvere je upravených viacero neprijateľných podmienok,
ktoré tvoria taký podstatný obsah celej zmluvy o úvere, že nie je možné ich v zmysle § 41 OZ oddeliť
od ostatného obsahu a teda celá zmluva o úvere ako právny úkon je neplatná v zmysle § 34 OZ.



Súdom predložená notárska zápisnica bola spísaná na základe splnomocnenia, ktoré súd hodnotí ako
neplatné dojednanie. Ona sama neobsahuje vyhlásenie povinného ako dlžníka a nie je spôsobilým
exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku. Exekúcia je neprípustná a preto
súd ju vyhlásil podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku za neprípustnú a zároveň ju zastavil. Súd
zároveň zamietol návrh združenia na ochranu práv spotrebiteľa na zastavenie exekúcie, nepripustil vstup
združenia do exekučného konania a zároveň zamietol návrh na odklad exekúcie a združeniu nepriznal
náhradu trov konania.

Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie oprávnený a to proti výrokov, ktorým bola exekúcia
vyhlásená za neprípustnú a zastavená. Žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že okresný súd rozhodol
nad rámec zverenej právomoci v zmysle § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.. Zároveň svojim postupom odňal
účastníkom možnosť konať pred súdom. Okrem toho nedostatočne zistil skutkový stav veci. V súvislosti
s odvolacou námietkou, že okresný súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci uviedol, že exekučný
súd skúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti (§ 44 ods. 2
Exekučného poriadku). Poukázal na § 43 ods. 1 Notárskeho poriadku, kedy základnou vlastnosťou
notárskej listiny je jej vierohodnosť. Ochranu práv, pre ktorú existovala právnymi predpismi vymedzená
procesná cesta, nie je možné využiť dodatočne potom, čo takýto prostriedok už nemožno uplatniť
a touto cestou zamedzenia výkonu práva exekučným súdom, ktorej účel je odlišný. Exekučný súd
nedisponuje právomocou rušiť, či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom. Exekučný
súd konal pri revízii notárskej činnosti mimo rámec zverenej právomoci čoho vmanévrovala do situácie,
v ktorej rozhodujúc o právnom postavení účastníkov notárskeho úkonu úplne ignoroval všetky procesné
zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou činnosťou. Poukázal na zákaz
diskriminácie, princíp rovnosti zbraní s tým, že oprávnený namieta, že nemal možnosť reagovať na
akékoľvek tvrdenia, argumenty, dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho
právnom postavení. Rovnako nemal možnosť ovplyvniť prípravu, obsah rozhodnutia exekučného súdu.
pokiaľ súd konštatuje, že považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku plnomocenstvo pre rozpor so
zákonom, uviedol, že plnomocenstvo nie je vôbec možné právne považovať za neprijateľnú podmienky.
Povinný plnocenstvo udelil v čase, keď jeho dlh ešte neexistoval, čím sa dopredu vzdal svojho práva,
ktoré mu vznikne v budúcnosti. Aj túto právnu otázku exekučný súd posúdil nesprávne. Právnym
poriadkom nie je možné uznať dlh v čase jeho vzniku súčasne s uzatvorením zmluvy, na základe
ktorej dlh vzniká. Preto nešlo o budúce právo, t.j. právo, ktoré by povinnému vzniklo až v budúcnosti.
Rovnako nie je správny záver súdu prvého stupňa v tom smere, že zástupca zjavne nehájil záujmy
povinného pretože spísal notársku zápisnicu, ktoré nie je v jeho prospech. Zástupca povinného bol na
základe plnomocenstva oprávnený vykonať len jediný úkon a to uznať dlh vo forme notárskej zápisnice.
Povinný však neudelil plnú moc na zastupovanie bežnej civilnej osobe, ale advokátovi. Okrem toho
otázku, či exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom už súd raz posudzoval a teda o nej
už raz právoplatne rozhodol pri udelení poverenia pre exekútora na vykonanie exekúcie. Od vydania
exekučného titulu a ani od vydania poverenia na výkon exekúcie nenastali žiadne nové právne, ani
skutkové okolnosti, ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu.

Podaním doručeným na súd prvého stupňa dňa 09.08.2012 požiadal oprávnený o prerušenie konania
postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a čl. 267 zmluvy o fungovaní EÚ, kedy Súdnemu dvoru
EÚ by mala byť daná príležitosť posúdiť exekučné konanie týkajúce sa záväzkových vzťahov v rámci
spotrebiteľských zmlúv komplexne tak, aby účastníkov konania zbavilo právnej neistoty vyplývajúcej z
doterajšieho výkladu mylného práva a následnej aplikácie vnútroštátnymi súdmi Slovenskej republiky.
Preto je potrebné požiadať Súdny dvor EÚ o výklad čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ a to v
súvislosti s výkladom pojmu neprijateľná zmluvná podmienka v kontexte Smernice rady 93/13/EHS.

Z predmetného spisu bolo ďalej zistené, že povinná zomrela dňa 17.10.2010.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné vo výrokoch
I. II. ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p.



odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého
stupňa, s ktorým sa stotožňuje.

Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu
prvého stupňa, ktorý sa zaoberá exekučným titulom, ktorým je notárska zápisnica a to v náväznosti
na konštatovanie súdu prvého stupňa o neprijateľnej zmluvnej podmienky pri splnomocnení advokáta
Mgr. Tomáša Kušníra pri zastupovaní povinného pri spisovaní notárskej zápisnice. Rovnako sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožňuje aj s konštatovaním súdu prvého stupňa o rozpore so zákonom podľa
§ 39 OZ ohľadom úroku z omeškania vo výške 0,25% denne ako aj s konštatovaním súdu prvého
stupňa ohľadom nemožnosti oddelenia jednotlivých ustanovení zmluvy o úvere od ostatného obsahu
z čoho potom následne vyplýva, že celá zmluva o úvere ako právny úkon je neplatná v zmysle § 34
OZ. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že notárska zápisnica o oznaní dlhu a súhlase povinnej osoby
s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, ktorá bola spísaná v rovnaký deň ako bola uzavretá zmluva
o pôžičke alebo zmluva o úvere, nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom, pretože v čase
uznania dlhu a vyhlásenia povinnej osoby o súhlase s vykonateľnosťou ešte žiaden dlh neexistoval a
uznať možno len dlh, ktorý vznikol a nie ktorý vznikne v budúcnosti.

Čo sa týka návrhu oprávneného na prerušenie konania odvolací súd uvádza, že podľa ust. § 36 ods.
5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť,
nemožno odpustiť meškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu
exekučného konania. V zmysle cit. zákonného ustanovenia nebolo možné návrhu oprávneného na
prerušenie konania, ktorý bol doručený na súd prvého stupňa dňa 09.08.2012 vyhovieť a preto odvolací
súd tento návrh zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .