Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/588/2013 z 1. 4. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 1. apríla 2015, sp. zn. 4Co/588/2013, ECLI:SK:KSTN:2015:3112232777.6 Krajský súd Trenčín | 4Co/588/2013 | ECLI:SK:KSTN:2015:3112232777.6 | 2015-04-01 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a49316c7-f629-4daa-b2a2-beea887d09cb Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3112232777.6 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/588/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112232777
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3112232777.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr.
Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci žalobkyne Ing. Z. O., bytom Y., E. I. XXXX/
XA, zastúpenej JUDr. S. O., advokátom so sídlom v Y., K. XXX/XX proti žalovanému V. O., bytom Y.,
E. I. XXXX/XA, zastúpeného Z.. Z. H. st., advokátom so sídlom v Y., J. L. č. XXXX/XXX, o vylúčenie z
užívania nehnuteľností, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 19. júna
2013, č.k. 14C/485/2012-86 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania - trov právneho
zastúpenia vo výške 256,46 eur, k rukám JUDr. Z. H. st., advokáta, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala, aby súd
vylúčil žalovaného z užívania nehnuteľností a to rodinného domu, súp. č. XXXX, postavenom na
parcele registra ,,C", evidovaného na katastrálnej mape ako parcela č. XXX/X, druh pozemku: zastavaná
plocha a nádvorie o výmere XXXmX na ul. E. I. 7A v Y., nachádzajúcom sa v okrese Y., obci Y., k. ú.
Y., zapísané na LV č. XXXX, vedeného katastrálnym úradom v Y., Správou katastra Y.. Na základe
vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh nebol podaný dôvodne. Bolo preukázané, že
účastníci konania za trvania manželstva nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej
len BSM) vyššie uvedenú nehnuteľnosť, v ktorej po rozvode až do vydania predbežného opatrenia žili
spolu aj s maloletými deťmi, pochádzajúcimi z ich manželstva. Spolužitie účastníkov bolo konfliktné za
trvania manželstva ako aj po rozvode, pričom konflikty vyplývali z neodôvodnenej žiarlivosti žalovaného,
ktorý žalobkyňu fyzicky napádal (za trvania manželstva aj po rozvode), kontroval jej veci - mobil, pátral po
imaginárnom milencovi, vulgárne jej nadával a to aj pred maloletými deťmi a cudzími ľuďmi a týmto mal
spôsobovať žalobkyni bezdôvodné psychické príkorie, pričom žalobkyňa mu na takéto konanie údajne
nedala žiaden dôvod. Dôveryhodnosť výpovedí žalobkyne v celkom konaní bola zásadne spochybnená
obscénnymi fotografiami s iným mužom ( ženatým a otcom 3 detí), ktoré vznikli za trvania jej manželstva
so žalovaným. Na základe týchto fotografií už žalobkyňa nemohla poprieť skutočnosť, že mala za trvania
manželstva mimomanželský pomer, pričom tieto fotografie podľa jej výpovede vyhotovila ona sama a
uložila ich do mobilného telefónu, o ktorom veľmi dobre vedela, že ho žalovaný nielen sám platí, ale aj
kontroluje. Takto sa žalovaný dozvedel o jej pomere a reagoval neprimeraným spôsobom, ale za daného
stavu situácie spôsobom celkom pochopiteľným. V konaní bol preukázaný len jeden incident, a to fyzické
napadnutie žalobkyne žalovaným dňa 11.02.2012, ktorý bol vyriešený v rámci priestupkového konania
blokovou pokutou, avšak tomuto konaniu predchádzalo konanie žalobkyne, ktorá vedela, že žalovaný
je žiarlivý a akým spôsobom sa tento dá ľahko vyprovokovať. Ďalšie incidenty zo dňa 25.11.2012 a
29.11.2012, kedy mala údajne dostať vždy po 4 údery do ľavej časti tváre nie sú okrem subjektívnych



vyjadrení žalobkyne ničím podložené. Lekárske správy obsahujú len jej vyjadrenia o tom, že utrpela
2x po 4 údery do ľavej časti tváre, avšak nemala žiadnu modrinu a okrem ňou udávanej bolestivosti
a palpačnej citlivosti a vysokého krvného tlaku nič bitku nepotvrdzuje. Ostatné vyjadrenia žalobkyne o
správaní žalovaného v domácnosti predstavujú len tvrdenie proti tvrdeniu, lebo žalovaný ich popiera a
neboli ničím podložené. Treba poukázať aj na tú skutočnosť, že žalobkyňa napriek tomu, že ju žalovaný
údajne v minulosti viackrát fyzicky napadol a je agresívny, prejavila ochotu aj po rozvode s ním žiť v
spoločnej domácnosti. Skutočnosť, že je týraná sa dozvedela až potom, čo vyhľadala krízové centrum,
pričom dovtedy konanie žalovaného nepovažovala za týranie. Konštatoval, že príčinou napätej situácie
v domácnosti účastníkov nie je psychické ani fyzické násilie, ale tá skutočnosť, že žalobkyňa si chce
užívať život ( vrátane toho sexuálneho) bez toho, aby ju žalovaný obťažoval svojou prítomnosťou,
ale aby naďalej finančne prispieval na domácnosť a nedošlo k majetkovému vysporiadaniu. Žiaden z
účastníkov nepodal na súd návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov ( ďalej
BSM) a žalobkyňa sa snaží vypratať žalovaného z bytu bez vyplatenia adekvátnej finančnej náhrady.
Žalobkyňa využíva žiarlivosť žalovaného, ktorého úmyselne provokuje, aby ju tento napadol. Žalovaný
si nebol doposiaľ vedomý toho, o čo sa usiluje, nechal sa vyprovokovať a poskytol jej zámienku pre
obvinenie z údajného týrania, ktoré sa ani v trestnom konaní nepreukázalo. V danom prípade neboli
splnené predpoklady na vylúčenie užívania žalovaného z domu. Takýto závažný zásah do vlastníckeho
práva nie je možné vykonať bez relevantných dôkazov a žalobkyňa takéto dôkazné bremeno neuniesla.
Nie je možné riešiť nezhody pri majetkovom vyporiadaní spôsobom úplného vylúčenia jedného z
vlastníkov z užívania bytu a takýmto spôsobom obchádzať konanie o vyporiadanie BSM. Právne
rozhodnutie odôvodnil ust. § 143, § 144, § 146 ods. 2 Obč. zák. O náhrade trov konania súd rozhodol
podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p tak, že úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania, spočívajúcu
v účelne vynaložených trovách právneho zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci po 58,69 eur/úkon
( príprava a prevzatie veci dňa 27.12.2012, vyjadrenie k žalobe zo dňa 28.12.2012) + 2x 7,63 eur paušál
za úkony vykonané v roku 2012 a za 2 úkony právnej pomoci po 60,07eur/úkon ( za účasť na pojednávaní
dňa 19.06.2013 presahujúci 2 hodiny) + za 2 úkony právnej pomoci po 40,04 eur -2/3 sadzby za 2
porady s klientom dňa 15.4.2013 a 19.6.2013 + 3x 7,81 eur paušál za úkony vykonané v roku 2013 +
20% DPH podľa ust. § 11 ods.1 písm. a/,c/, § 14 ods. 1 písm. a/,b/,c/,, § 14 ods.2 písm. a/, § 16 ods.3,
§ 18 ods.3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb. Súd nepriznal sadzbu za úkon zo dňa 27.12.2012 -odvolanie proti predbežnému opatreniu, lebo
v tejto časti nebol žalovaný úspešný ako ani sadzbu za úkon za pojednávanie dňa 15.04.2013 v 1/4-ine
sadzby, lebo toto pojednávanie bolo zmarené samotným žalovaným podaním neopodstatnenej námietky
zaujatosti sudcu. Trovy konania v sume 427,55 eur bude žalobkyňa povinná zaplatiť k rukám zástupcu
žalovaného.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Navrhla ho zrušiť a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietala, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne vec posúdil. Rozsudok súdu prvého
stupňa považovala za vecne nesprávny, neodôvodnený, v ktorom sa súd prvého stupňa nevyrovnal so
všetkými skutočnosťami relevantnými pre rozhodnutie vo veci samej. Nestotožnila sa so záverom súdu
prvého stupňa o nedôveryhodnosti jej výpovedí, nakoľko v jej výpovedi nie sú žiadne rozpory, ani vedomé
klamstvá, ktoré by akokoľvek spochybnili jej dôveryhodnosť. Jednorazový pohlavný styk s kolegom V. K.
na školení v roku 2010 nepovažovala za známosť, či pomer, vzhľadom na dĺžku jeho trvania. Poukázala
na to, že jej vieryhodnosť bola posudzovaná aj v rámci trestného konania v rámci psychologického
vyšetrenia PhDr. K. I.. Uvedený znalec hodnotil jej špecifickú vieryhodnosť ako nenarušenú, forenzne
dostatočne spoľahlivú. Tvrdenie žalovaného, že mala mať s V. K. viac ako polročnú známosť v konaní
nebolo preukázané. I keď v konaní žalovaný tvrdil, že má viac takýchto intímnych fotografií, žiadne
súdu nepredložil. Dôvodila, že žalovaný jej dlhodobo prehľadával a kontroloval kabelku i mobil, žalovaný
sa sám k takémuto konaniu priznal. Nestotožnila sa s konštatovaním súdu prvého stupňa, že ten, kto
účet za mobilný telefón uhrádza, má právo ho aj beztrestne kontrolovať a zasahovať tak do súkromia
inej osoby. Mala za to, že pochopiteľným spôsobom konania v tejto situácií každého „podvedeného
muža“, by bolo podanie návrhu na rozvod, prípadne iné ultimatívne riešenie. Uviedla, že uvedené intímne
fotografie boli ňou vyhotovené v roku 2010 a v tom istom čase boli aj žalovaným stiahnuté do jeho
mobilného telefónu. Návrh na rozvod manželstva podala vo februári 2012 a dôvodom bolo aj fyzické
ubližovanie a psychický nátlak spôsobovaný žalovaným. Namietala, že konaním žalovaného došlo k
porušeniu zákazu porušenia tajomstva správ podávaných telefónom, keď v danom prípade nešlo ani
o jednu zo zákonných výnimiek tohto zákazu. Ďalej namietala to, že žalovaný v konaní nepreukázal



svoje tvrdenia o jej mimomanželskej známosti, údajných odchodoch zo spoločnej domácnosti a ďalších
známostí. Pokiaľ sa týka trestného konania vedeného na OR PZ v Trenčíne pod ČVS: ORP-20/1-OVK-
TN-2013, toto nie je doposiaľ právoplatne skončené. Namietala rozpornosť odôvodnenia rozsudku, kde
je konštatované, že v danej veci bol preukázaný len jeden incident dňa 11.02.2012, pričom v odôvodnení
je ďalej konštatované, že v novembri 2012 sa mal žalovaný dopustiť dvoch fyzických napadnutí, ktoré
skutočnosti v konaní netvrdila. V novembri 2012 sa jednalo o jedno fyzické napadnutie, a to v nedeľu
dňa 25.11.2012, v dôsledku čoho navštívila v ten istý deň príjmovú ambulanciu oddelenia úrazovej
chirurgie FN Trenčín, kde bola ošetrená a ešte minimálne do 29.11.2012 pociťovala bolestivosť a
palpačnú citlivosť v oblasti ľavej sánky a zvýšený krvný tlak. Mala za to, že pri vyhodnocovaní týchto
dôkazov bolo potrebné vziať do úvahy nielen viditeľné poškodenie tela, ale aj uvedené individuálne
okolnosti každého fyzického útoku. Okrem tohto fyzického následku tohto útoku zostáva psychický
následok, ktorý je bohužiaľ ešte menej viditeľný, avšak trvalejší a oveľa nebezpečnejší. Aj napriek
tomu súd dospel k záveru, že keďže nemala žiadnu modrinu, nič fyzický útok nepotvrdzuje. Ďalej
poukázala, že na základe objektívnych dôvodov a skutočností o spoločnom bývaní v jednej domácnosti
so žalovaným po rozvode, objasnených ňou na pojednávaní dňa 19.05.2013 (spoločná starostlivosť
o deti, dohoda o ďalšom „spoločnom“ žití v jednej domácnosti a neľahko riešiteľná zmena bytovej
otázky po rozvode), súd prvého stupňa dospel k nepochopiteľnému záveru, že žalobkyňa „prejavila
ochotu“ žiť so žalovaným aj po rozvode manželstva, čo nedokazuje, že by zo strany žalovaného
dochádzalo k fyzickým útokom alebo psychickému útlaku zo strany žalovaného voči nej. Pokiaľ až
v lete 2012 vyhľadala odbornú pomoc v Krízovom centre Pomoci obetiam násilia v Y., neznamená
to, že jej subjektívny názor, že konanie žalovaného voči nej od začiatku nepovažovala za týranie, že
sa nejednalo o týranie vôbec. Zo strany žalovaného už najneskôr od konca roka 2010 nepovažovala
za normálne prejavy správania sa jedného z manželov voči druhému. Vzhľadom na skutočnosť, že
až do 27.07.2012 bola stále manželkou žalovaného, nechcela si to priznať, ponižujúce správanie sa
žalovaného voči nej si nechávala pre seba, podvedome správanie žalovaného odmietala nazvať pravým
menom, týraním. V tomto smere poukázala aj na znalecký posudok znalca PhDr. K. I., vypracovaný
v trestnom konaní, z ktorého záveru vyplýva, že psychické utrpenie poškodenej spočívalo z pohľadu
znalca v jej dlhodobom psychickom dikomforte s negatívnym citovým prežívaním a obavami z manžela.
Túto prvú časť odpovede znalca súd pri hodnotení tohto dôkazu vôbec nevzal na vedomie. Vytýkala
súdu prvého stupňa, že zo žiadnych dôkazov nevyplýva záver súdu, že príčinou napätej situácie je tá
skutočnosť, že si chce užívať život (vrátane toho sexuálneho) bez toho, aby ju žalovaný obťažoval svojou
prítomnosťou, ale aby naďalej finančne prispieval na domácnosť a nedošlo k majetkovému vyporiadaniu.
Poukázala na ust. § 146 ods. 2 Obč. zák., ktoré nestanovuje ako hmotnoprávnu podmienku na to, aby
súd podľa neho rozhodol vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, ani v prípade, že by účastníkmi
konania o vylúčenie jedného z manželov z užívania nehnuteľnosti mali byť už rozvedení manželia.
Mala za to, že rozhodnutím súdu podľa citovaného ustanovenia nedochádza k žiadnej zmene stavu
vyporiadania, či nevyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne so žalovaným. Poukázala
ďalej na to, že so žalovaným túto otázku riešila, chce sa s ním dohodnúť na vyplatení „z domu“, a ak by sa
so žalovaným nedohodli, nehnuteľnosti by predali. V tejto súvislosti dala už vyhotoviť znalecký posudok
na určenie ceny nehnuteľností patriacich do BSM. Uviedla, že od nariadenia predbežného opatrenia
náklady spojené s užívaním domu, náklady na vedenie domácnosti uhrádza ona. Podotkla, že žalovaný
si od 01.09.2012 do decembra 2012 neplnil svoju vyživovaciu povinnosť voči mal. deťom.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť. Uviedol, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil dôkaznú situáciu, keď dospel k záveru,
že žalobkyňa mala snahu dostať ho z domu, užívať si život so svojou známosťou, s otcom troch detí
K. bez toho, aby mala záujem podať návrh na vyporiadanie BSM. Poukázal na to, že mal snahu sa
so žalobkyňou dohodnúť, aby spoločne dom predali, každý si zabezpečil samostatne bývanie, s čím
žalobkyňa nesúhlasila a preto volila takýto postup, počnúc jeho trestným stíhaním a končiac takto
podaným návrhom na jeho vylúčenie z užívania domu. Za podstatnú označil tú skutočnosť, že vlastníkom
pozemku, na ktorom nehnuteľnosť stojí, je výlučne žalobkyňa. Je si preto vedomá, že nehnuteľnosť - dom
a príslušenstvo nemôže získať a preto volí takýto postup, pretože jediný spôsob pri vyporiadaní BSM je
ten, že celá nehnuteľnosť, ktorá stojí na jej pozemku prípadne jej a jeho bude musieť vyplatiť. Aby toto
nemusela robiť, chce ho dostať z domu bez akejkoľvek výplaty. Za klamstvo označil tvrdenie žalobkyne,
že fotografie s V. K. boli vyhotovené na školení Správy katastra Trenčín. Pokiaľ žalobkyni kontroloval
telefón a kontroloval, kde chodí a čo robí, považoval za normálne, keď žalobkyňa bola vydatá žena, ktorá
má dve deti, nikomu by nebolo ľahostajné, že sa mu žena túla po nociach, prespáva mimo domu, chodí
domov ráno tvrdiac, že si chce užívať, lebo jej utekajú roky a z neho robí idiota, násilníka a žiarlivca.



Telefón, na ktorom boli predmetné sexuálne fotografie, bol jeho telefónom, kde on platil operátorovi
hovory a preto vyslovil názor, že má predsa právo skontrolovať, za aké hovory platí. To, že sa žalobkyňa
sama vyfotila v pózach, aké predložil súdu, ponechal na názore každého o jej morálnom charaktere. K
porušeniu tajomstva prepravovaných správ v mobilnom telefóne odvolávajúc sa na Ústavu SR a Listinu
základných práv a Dohovoru, vrátane nálezu Ústavného súdu uviedol, že ani jeden z týchto orgánov
nebude riešiť neveru žalobkyne a morálne závady, ktoré deklarovala žalobkyňa týmito fotografiami v
mobilnom telefóne. Trestné stíhanie voči jeho osobe nemôže podľa jeho názoru obstáť, pretože pri
takejto morálke žalobkyne je evidentné, že mala snahu za každú cenu sa ho zbaviť, aj za cenu tvrdení,
že bola týraná. Naopak, on bol zo strany žalobkyne týraný tým spôsobom, že ho odmietala, nevarila mu,
odmietala mu dávať deti, pričom financoval domácnosť, a to 150 eur mesačne a poukazoval výživné na
deti v sume 220 eur mesačne a splácal úver mesačne 130 eur z celkovej výšky úveru 5000 eur. Poprel,
že by žalobkyňu fyzicky napadol, išlo obežné rodinné hádky a bola to žalobkyňa, ktorá pri akejkoľvek
zvade hádzala po ňom čo mala po ruke, počnúc taniermi, kutáčmi, obuvákom, pričom ani raz nevyhľadal
lekárske ošetrenie a žalobkyňa, aj keď sa udrela o zábradlie tvrdila, že zranenie má od neho.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd prejednal vec na odvolacom pojednávaní /§ 212 ods. 1, §
214 ods. 1 písm. a/ O.s.p./, zopakoval dokazovanie výsluchom účastníkov konania, doplnil dokazovanie
výsluchom svedkyne mal. Romany Drobenovej, oboznámil spis Okresného súdu Trenčín sp. zn.
26P/40/2012, vyšetrovací spis Okresného riaditeľstva PZ Trenčín, odbor poriadkovej polície ČVS: Q.- P-
XXX-TN-XXXX, vyšetrovací spis Okresného riaditeľstva PZ Trenčín sp. zn. ORP-XX/X-OVK-TN-XXXX,
rozkaz Okresného úradu Trenčín, odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 08.10.2013 a dospel k
záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa založil svoje zamietajúce rozhodnutie na tom právnom názore, že príčinou napätej
situácie v domácnosti nie je psychické ani fyzické násilie, ale tá skutočnosť, že žalobkyňa si chce užívať
život ( vrátane toho sexuálneho) bez toho, aby ju žalovaný obťažoval svojou prítomnosťou, ale aby
naďalej finančne prispieval na domácnosť a nedošlo k majetkovému vysporiadaniu. Žiaden z účastníkov
nepodal na súd návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov ( ďalej BSM) a
žalobkyňa sa snaží vypratať žalovaného z bytu bez vyplatenia adekvátnej finančnej náhrady. Žalobkyňa
využíva žiarlivosť žalovaného, ktorého úmyselne provokuje, aby ju tento napadol. Žalovaný si nebol
doposiaľ vedomý toho, o čo sa usiluje, nechal sa vyprovokovať a poskytol jej zámienku pre obvinenie
z údajného týrania, ktoré sa ani v trestnom konaní nepreukázalo. V danom prípade neboli splnené
predpoklady na vylúčenie užívania žalovaného z domu. Takýto závažný zásah do vlastníckeho práva
nie je možné vykonať bez relevantných dôkazov a žalobkyňa takéto dôkazné bremeno neuniesla. Nie
je možné riešiť nezhody pri majetkovom vyporiadaní spôsobom úplného vylúčenia jedného z vlastníkov
z užívania bytu a takýmto spôsobom obchádzať konanie o vyporiadanie BSM.

Žalobkyňa svojím odvolaním namieta nedostatočne zistený skutkový stav, nesprávne vyhodnotenie
vykonaných dôkazov a nesprávne právne posúdenie veci.

Odvolací súd z výsluchu žalobkyne na odvolacom pojednávaní dňa 02.04.2015 zistil, že po rozvode
manželstva sa účastníci dohodli, že zostanú bývať v spoločnom dome s tým, že žalovaný sa zmení
a bývať budú spolu kvôli deťom. Spolužitie bolo len krátko dobré, potom opätovne dochádzalo ku
konfliktom. Pokiaľ sa týka mimomanželskej známosti počas manželstva, toto poprela, stalo sa iba
jedenkrát, že mala styk s kolegom, bola to však jednorazová záležitosť, čo vyplývalo z toho, že v
manželstve žili zle. Pokiaľ sa týka incidentu dňa 14.01.2012, kedy ju žalovaný napadol a vulgárne jej
nadával, k tomu uviedla toľko, že boli na návšteve u známych, keď jej volala priateľka, ktorá bola
náhodou v Trenčíne, aby sa stretli. Sadla si s ňou v reštaurácií M. Y., kde pobudli asi hodinu. Na to
prišiel žalovaný, začal jej vulgárne nadávať a vonku do nej sácať a búchať ju po hlave. Nevedela, čo ho
k takémuto konaniu viedlo, keď boli dohodnutí, že buď ju vyzdvihne v tejto reštaurácií aj s deťmi, alebo sa
vráti na návštevu k známym. Pokiaľ sa týka ďalšieho fyzického napadnutia žalovaným dňa 11.02.2012,
uviedla, že so žalovaným obsluhovali v bare na školskom plese. Volala jej kamarátka, telefonovali spolu
asi dvadsať minút. A keď sa vrátila, žalovaný sa jej pýtal, kde bola, odpovedala mu, že si bola zavolať
a žalovaný jej dal facku. Potom odišla a žalovaný ju dohonil na zástavke pri daňovom úrade, tam ju
ešte bil, až išla okolo policajná hliadka, na základe toho prestal, nakoľko mu povedali, že ho odvedú. V
tú noc prespala u svojej tety v Trenčíne. Ďalší incident bol dňa 25.11.2012 doma, kedy chystala syna



na futbalový turnaj. Syn sa už náhlil, aby prišiel načas, do toho prišiel žalovaný, začal jej nadávať,
hádzať do nej pomarančové šupy, dal jej facku a udrel ju aj po hlave. Ďalej uviedla, že po rozvode
ju žalovaný špehoval pri sprchovaní, dával jej neslušné návrhy ohľadne sexuálneho styku, cítila sa
ponížená. Rozviedli sa predsa preto, že ich manželstvo nefungovalo. Poukázala na starostlivosť o deti
z jej strany, uviedla, že deti nemajú žiadne problémy ani v škole, čo sa týka prospechu, ani výchovné. Aj
po rozvode stále zotrvávala kontrola jej mobilu žalovaným, chodil jej do kabelky. Mobil si zmenila, už má
nové číslo, aj si ho sama platí. Kontrola zo strany žalovaného bola aj potom, čo odišiel zo spoločného
domu, keď sa stretli vypytoval sa, kde bola, resp. že ma videl v bare s dvoma mužmi. Pokiaľ sa týka
toho, či odchádzala z domácnosti uviedla, že to bolo vtedy, keď mali v práci nejakú akciu, žalovaný
ju neustále každých 15-20 minút kontroloval mobilom, takže je jasné , že potom mu mobil nebrala.
Nepamätala sa na situáciu, že by bola viac dní z domu preč a povedala žalovanému, že ide na školenie,
resp. nevie, či si brala dovolenku.

Z výsluchu žalovaného na odvolacom pojednávaní odvolací súd zistil, že v manželstve účastníkov boli
nezhody, došlo aj k incidentom, ktoré uvádzala žalobkyňa. K jednotlivým incidentom uviedol, že dňa
14.01.2012 šli k známym na návštevu celá rodina. Žalobkyňa po telefonáte povedala, že odbehne na
desať minút za kamarátkou, na návštevu sa však nevrátila, preto išiel aj s deťmi do reštaurácie M.,
kde jej povedal, že čo tam toľko robí, vulgárne jej nenadával. Poprel, že po odchode z reštaurácie ju
fyzicky nenapadol. Je pravda, že žalobkyni povedal, že je sprostá, keď tam toľko bola. Dňa 11.02.2012
so žalobkyňou obsluhovali v bare na školskom plese, žalobkyňa z baru odišla , bola preč viac ako
hodinu. Bol už pokročilý čas, dobre po polnoci, bol unavený, nevedel, kde žalobkyňa je. Keď sa vrátila,
pýtal sa jej, kde bola, povedala, že si bola zavolať. Je pravda, že v tomto prípade tu pôsobil aj alkohol,
bol vynervovaný z toho, že musel byť v bare tak dlho sám a dal jej facku. Následne za ňou bežal, pretože
zobrala tašku, v ktorej bol kľúč od domu a dobehol ju na autobusovej zástavke, kde ju chytil za rukáv a
pýtal si od nej kľúč od domu. V tom išla okolo policajná hliadka, zastavili, pýtali sa, čo sa deje, povedal im,
že chce len kľúč od manželky. Na to hliadka odišla. Žalobkyňa však využila situáciu a po prenocovaní
u svojej tety išla na ošetrenie do nemocnice. Už vôbec žalobkyňu fyzicky nenapadol dňa 25.11.2012,
kedy chcel pripraviť synovi raňajky a desiatu, pretože s ním išiel na futbalový turnaj, do kuchyne prišla
žalobkyňa, začala šúpať pomaranč a ako boli nahnutí nad smetným košom, začala mu na hlavu hádzať
pomarančové šupy a on tieto hádzal do nej. K žiadnemu inému kontaktu nedošlo. Domnieval sa, že
žalobkyňa mala všetko pripravené, aby mohla podať návrh na nariadenie predbežného opatrenia a aby
ho dostala z domu. Pokiaľ sa týka jej odchodov z domácnosti stalo sa veľakrát, že odišla okolo 23.00
hod, vrátila sa o tretej ráno. Stalo sa aj to, že žalobkyňa povedala, že ide na školenie a on v práci zistil, že
z toho mala dva dni dovolenku a žiadne školenie nebolo. Pokiaľ sa týka sledovania žalobkyne v sprche a
dávania rôznych sexuálnych návrhov, toto rozhodne v období po rozvode poprel. Pripustil, že sa tak stalo
pred rozvodom, za trvania manželstva, kedy spolu už asi tri roky intímne nežili. Po rozvode manželstva
už žalobkyni nekontroloval mobil, už mala iné číslo, naopak, stalo sa, že keď si nechtiac zabudol doma
mobil, žalobkyňa kontrolovala nielen jeho mobil, ale aj počítač a vymazala z neho aj nejaké fotky, ktoré
by ju mohli kompromitovať. Trval na tom, že vzťah s jej kolegom nebol jednorazový, ale trval dlhšie.

Z výsluchu svedkyne mal. V. O., nar. XX.XX.XXXX, dcéry účastníkov vyplynulo, že spolužitie rodičov
nebolo dobré, vzájomne sa hádali. Oveľa kľudnejšie sa býva v rodinnom dome od odchodu otca zo
spoločnej domácnosti. S otcom sa pravidelne aj s bratom stretávajú, otec sa nikdy k nim nesprával
násilnícky. Po styku s otcom, pri odovzdávaní detí matke vidí veľkú nenávisť zo strany otca voči matke,
ale aj naopak. Konflikty rodičov ju veľmi zaťažovali, snažila sa im vyhýbať. Mala vedomosť, že rodičia sa
hádali, keď otec chcel prezerať matke mobil, tak ju držal, vzájomne sa naťahovali, bola svedkom toho,
že si rodičia vzájomne vulgárne nadávali. Pokiaľ išlo o spolužitie rodičov po rozvode, hádky neboli
len asi dva týždne, potom sa všetko opakovalo, rodičia sa vzájomne hádali. Počas spolužitia rodičov
vypozorovala, že matka má z otca strach, stávalo sa, že keď mal prísť, radšej si išla ľahnúť.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 26P/40/2012 vyplýva, že žalobkyňa dňa 14.02.2012
podala návrh na rozvod manželstva s odôvodnením, že manželstvo účastníkov je konfliktné, žalovaný
je agresívny, viackrát ju fyzicky napadol, zdieľajú rozličné názory na výchovu detí, vedenie domácnosti,
čo vyúsťuje do neustálych hádok. Všetko vyplýva z chorobnej žiarlivosti žalovaného. Manželstvo
účastníkov bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 20.06.2012, č.k.
26P/40/2012-29. Nakoľko účastníci sa po vyhlásení a odôvodnení rozsudku vzdali práva na podanie
odvolania, odôvodnenie rozsudku je skrátené v súlade s ust. § 157 ods. 3 O.s.p., takže nie je z neho



zrejmá príčina rozvodu manželstva účastníkov. Z výsluchu účastníkov v tomto konaní však vyplýva, že
ich spolužitie bolo poznačené hádkami, ktorých dôvody a príčiny manželia popisovali odlišne. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 27.07.2012.

Z vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ Trenčín, odbor kriminálnej polície Trenčín ČVS:
R.3 vyplýva, že uznesením zo dňa 22.08.2013 bola podľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku trestná
vec, v ktorej bolo začaté trestné stíhanie za zločin týrania blízkej a zverenej osoby - žalobkyne,
postúpená Obvodnému úradu, odbor všeobecnej vnútornej správy Trenčín na prejednanie priestupku,
lebo výsledky vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o priestupok proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 31.08.2013. Z rozkazu Okresného úradu Trenčín, odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa
08.10.2013 č.: 557/2013/02316 vyplýva, že obvinený V. O. sa uznáva vinným zo spáchania priestupku
proti občianskemu spolužitiu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého
s dopustil tým, že dňa 14.01.2012 v podvečerných hodinách v reštaurácií M. v Y., N., vulgárne nadával
svojej manželke, napadol ju fyzicky tak, že ju rukami zozadu udieral do hlavy, sácal do nej, čím
iným hrubým spôsobom narušil občianske spolužitie, za čo mu bolo uložené pokarhanie. Z rozkazu
Obvodného úradu Trenčín zo dňa 04.07.2012 č.:156/2012/03012/Plo vyplýva, že obvinený V. O. bol
uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d)
zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým spôsobom, že dňa 11.02.2012 v čase cca
o 03.00 hod. počas spoločného obsluhovania a pomáhania na školskom plese v budove jedálne vedľa
Vojenskej poliklinike v Trenčíne nadával svojej manželke, lebo mu nepomáhala a fyzicky ju napadol tak,
že ju udrel ľavou otvorenou dlaňou do oblasti tváre na pravej strane, vulgárne jej nadával, čím jej spôsobil
zranenie, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie, za čo mu bola uložená sankcia - pokuta vo výške 15 eur.
Súčasťou vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ v Trenčíne ČVS: ORP-XX/X-OVK-TN-XXXX
je aj znalecký posudok vypracovaný znalcom PhDr. K. I., z ktorého záveru vyplýva, že psychické utrpenie
poškodenej (žalobkyne) spočívalo v jej dlhodobom psychickom diskomforte s negatívnym prežívaním z
obavami z manžela (žalovaného), aj keď podľa subjektívneho vyjadrenia sama žalobkyňa v tom čase
nebrala správanie žalovaného za týranie.

Po takomto zopakovanom a doplnenom dokazovaní aj odvolací súd dospel k záveru, že v danej
veci neboli splnené podmienky pre vylúčenie žalovaného z užívania rodinného domu s. č. XXXX,
nachádzajúcom sa v k.ú. Y., zapísanom na LV č. XXXX, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve
účastníkov.

Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo
hrozby takéhoto násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo
byte stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie
právo druhého manžela k domu alebo k bytu, patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
prípadne z jeho užívania vylúčiť.

Účelom úpravy podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka je obmedzenie násilného správania
manželov pri nezhodách o právach a povinnostiach, vyplývajúcich z ich bezpodielového
spoluvlastníctva, pričom obmedzenie, resp. vylúčenie užívacieho práva prichádza do úvahy len vtedy, ak
vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnej domácnosti dochádza k fyzickému
alebo psychickému násiliu, resp. k hrozbe takýmto násilím. Predpokladom pre použitie vyššie uvedenej
občianskoprávnej sankcie proti druhému manželovi je: a) existencia bezpodielového spoluvlastníckeho
vzťahu manželov k domu alebo bytu, b) existencia spolužitia obidvoch manželov v dome alebo v
byte, c) existencia fyzického alebo psychického násilia, eventuálne existencia, čo i len hrozby takéhoto
násilia, d) realizácia násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom
dome alebo v byte, nachádzajúcom sa v bezpodielovom spoluvlastníctve, e) neznesiteľnosť ďalšieho
spolužitia z dôvodov uvedených písmenom c) a d). Neznesiteľnosť spolužitia v dôsledku fyzického alebo
psychického násilia musí mať značnú intenzitu, teda musí byť spôsobilé natoľko znížiť kvalitu spolužitia
v spoločnej nehnuteľnosti, že toto spolužitie bude možné objektívne považovať za neznesiteľné. Násilím
je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho



nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana
zneužije prevahu.

Rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka o obmedzení alebo vylúčení
jedného z manželov alebo rozvedených manželov, ak ich BSM ešte nebolo vyporiadané z dôvodu
fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takéhoto násilia musí mať zákonný podklad a nemôže
byť prejavom svojvôle. Ak pre nariadenie predbežného opatrenia z tohto dôvodu nemusí byť nárok
dokázaný a stačí jeho osvedčenie, pre rozhodnutie vo veci samej už len osvedčenie nestačí, existencia
fyzického alebo psychického násilia musí byť v konaní preukázaná.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Významnú úlohu v procese hodnotenia dôkazov zohráva vnútorné presvedčenie súdu. Toto
presvedčenie nemá predstavovať svojvôľu a nezodpovednosť súdu, ale naopak, malo by sa vytvárať
na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti
tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky.

Z dokazovania vykonaného v danej veci vyplýva, že účastníci konania sú bývalými manželmi. Ich
manželstvo bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 20.06.2012, č. k.
26P/40/2012-29.

Predmetom konania preto bolo posúdenie, či správanie žalovaného odôvodňuje vylúčiť ho z užívania
predmetného rodinného domu z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takéhoto
násilia. Odvolací súd, po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa a konania, ktoré mu predchádzalo
a po zopakovaní a doplnení dokazovania na odvolacom pojednávaní dospel k záveru, že súd prvého
stupňa vecne správne rozhodol, keď žalobu žalobkyne zamietol. K tomuto záveru dospel aj odvolací súd
po zhodnotení výpovedí účastníkov konania, vypočutej svedkyne a oboznámených listinných dôkazov,
z ktorých vyplynulo, že spolužitie účastníkov bolo zlé po dlhú dobu ich manželstva, čo napokon vyústilo
aj do rozvodu ich manželstva.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi účastníkmi dochádzalo ku konfliktom, najmä v
období rozkladu manželstva, čo potvrdzujú aj priestupkové konania, na základe ktorých bol žalovaný
uznaný vinným a bola mu uložená sankcia v rámci rozkazného konania - pokarhanie, resp. pokuta
vo výške 15 eur. Z výsluchu účastníkov bolo zistené, že mali rozdielnu predstavu o živote, avšak
ani táto skutočnosť nemôže byť podľa názoru odvolacieho súdu dôvodom na fyzické napadnutie
žalobkyne žalovaným. Ku konfliktom, ako to vyplýva aj z výpovede svedkyne mal. V. O., však
dochádzalo nielen vinou žalovaného, ale k hádkam a vulgárnym nadávkam dochádzalo vzájomne
medzi účastníkmi konania. Skutočnosť, že sa jednalo o konflikty medzi účastníkmi potvrdzuje aj
záver znaleckého posudku znalca K.. Petra I., vypracovaného pre účelu trestného konania, podľa
ktorého psychické utrpenie žalovanej spočívalo v jej dlhodobom psychickom diskomforte s negatívnym
citovaným prežívaním a obavami z manžela, aj keď podľa vyjadrenia žalovanej v tom čase nebrala
jeho správanie za týranie. Znalec nepoužil vo svojom znaleckom posudku pojem násilie, dlhodobý
psychický diskomfort predstavuje pocit nepohodlia. Žalobkyňa však v samotnej žalobe, ako aj vo svojom
výsluchu uviedla, že účastníci sa po rozvode manželstva dohodli, že budú kvôli deťom spolu bývať v
predmetnom rodinnom dome, preto podľa názoru odvolacieho súdu nemohlo byť ďalšie spolužitie so
žalovaným v tomto rodinnom dome neznesiteľné. Zásah do vlastníckeho práva žalovaného možným
vylúčením ho z užívacieho práva predmetného domu je závažným zásahom a vo svojej podstate
predstavuje občianskoprávnu sankciu k páchateľovi. K použitiu tejto sankcie je podmienka, že spolužitie
v dôsledku fyzického, či psychického násilia musí mať takú intenzitu, že musí byť spôsobilá natoľko znížiť
kvalitu spolužitia v spoločnom byte, že toto spolužitie je možné objektívne považovať za neznesiteľné.
Od stupňa vyvinutého psychického, či fyzického násilia, resp. jeho hrozby je potom závislý spôsob
rozhodnutia súdu v tom smere, že obmedzí právo užívania rodinného domu jedným z manželov, resp.
bývalých manželov, alebo ho z práva na užívanie rodinného domu úplne vylúči. Posúdiac všetky v



tomto štádiu konania dostupné dôkazy a to tak jednotlivo ako vo vzájomných súvislostiach, odvolací
súd zhodne so záverom súdu prvého stupňa musel uzavrieť, že žalobkyňa v tomto smere neuniesla
svoje dôkazné bremeno na preukázanie neznesiteľnosti akéhokoľvek spolužitia so žalovaným v ich
spoločnom dome v dôsledku chovania žalovaného. Spolužitie účastníkov v rozhodnom období bolo
konfliktné, čo bolo zavŕšené rozvodom ich manželstva, ale negatívne a agresívne chovanie žalovaného
voči žalobkyni nebolo preukázané v takej intenzite, aby súd mohol konštatovať, že ich spolužitie
v predmetnom rodinnom dome sa stalo neznesiteľným. Pokiaľ sa týka však námietky žalobkyne
ohľadne porušenia práva na jej súkromie, a to porušenie tajomstva správ podávaných telefónom, je
potrebné dať za pravdu právnemu zástupcovi žalobkyne, že na predmetný dôkaz (fotografie) nemal súd
prihliadnuť, keď žalovaný tento dôkaz získal porušením zachovania tajomstva obsahu prepravovaných
správ mobilným telefónom a nešlo o výnimku stanovenú zákonom. I keď žalobkyňa tvrdila, že žalovaný
mal pri kontrole hovorov, či SMS správ uskutočňovaných ňou požiadať o ich výpis príslušného mobilného
operátora, v konaní potvrdila, že k jednorazovému styku s kolegom počas manželstva došlo. Uvedená
okolnosť však na rozhodnutie súdu v danej veci nemala žiadny vplyv.

Odvolací súd z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako
vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods.
1 O.s.p. tak, že úspešnému žalovanému bola priznaná náhrada týchto trov spočívajúca v odmene za
právne zastupovanie vychádzajúc z neurčitej hodnoty veci - za tri úkony právnej pomoci - vyjadrenie k
odvolaniu zo dňa 23.08.2013 á 60,07 eur + 1x režijný paušál 7,81 eur, účasť na odvolacom pojednávaní
dňa 19.03.2015 a dňa 02.04.2015 á 64,53 eur x 2 = 129,06 + 2x 8,39 eur režijný paušál = 16,78 eur,
spolu 213,72 eur + 20% DPH = 42,74 eur, celkom náhrada trov predstavuje 256,46 eur(§ 11 ods. 1
písm. a ), § 13a ods. 1 písm. c), d), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2014 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení). I keď si právny zástupca
žalovaného uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 246,35 eur, bola mu priznaná vo výške
256,46 eur, nakoľko pri vyčíslení náhrady trov konania právnym zástupcom žalovaného došlo len ku
chybe v počítaní.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .