Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/231/2018 z 31. 7. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 31. júla 2018, sp. zn. 9Co/231/2018, ECLI:SK:KSTT:2018:2217207974.2 Krajský súd Trnava | 9Co/231/2018 | ECLI:SK:KSTT:2018:2217207974.2 | 2018-07-31 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 325 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d1348930-d888-43da-a020-06d64f35247f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2217207974.2 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/231/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217207974
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2217207974.2

Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu: Mgr.
Renáta Gavalcová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: Ing. R. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom V., Z. XX, proti žalovanej: Z. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. Y., B. XX/XX, zastúpená
advokátom: Mgr. Tomáš Michnica, so sídlom Na Priekope 174/13, Žilina, o nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 7. apríla 2017
č.k. 12C/17/2017-47, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. a IV. p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku III. m e n í tak, že žalobcovi
u k l a d á povinnosť do 30 dní od doručenia tohto uznesenia podať proti žalovanej žalobu vo veci samej
o určenie existencie záložného práva vzniknutého na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam zo dňa 29.03.2016 a na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam
zo dňa 04.07.2016.

III. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie voči žalovanému 1 zastavil, výrokom
II. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal žalovanej 2 akokoľvek nakladať s nehnuteľnosťami
zapísanými na liste vlastníctva č. XXX pre kat. úz. X. Y. ako parcely registra „C“ č. 295/6 zastavané
plochy a nádvoria vo výmere 327 m2, č. 295/9 záhrady vo výmere 1604 m2 a rodinný dom súp. č. XX
postavený na parcele č. 295/6, najmä tieto nehnuteľnosti scudziť, zaťažiť, prenajať, alebo vložiť ako
nepeňažný vklad do základného imania právnickej osoby. Vo výroku III. rozhodol, že žalovaná 2 môže
podať žalobu o neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam uvedeným vo výroku
II. Vo výroku IV. súd priznal žalobcovi voči žalovanej 2 nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 324 ods. 1, 2, § 325 ods. 1, 2 písm.
c), § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, 2, 3, § 329 ods. 1, § 336 ods. 1, § 337 ods. 1 CSP.

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda
požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje
dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi, je však
potrebné opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, prípadne
obavu, že exekúcia bude ohrozená, tiež opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť
a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá,
že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie. Pre nariadenie
neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť
návrhu aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou. Nariadenie neodkladného



opatrenia predpokladá, aby sa osvedčila danosť návrhom uplatneného práva žalobcu a aby neboli
vážnejšie pochybnosti o potrebe takejto úpravy. Existencia právneho pomeru medzi stranami sporu,
či existencia nároku, príp. ich osvedčenie, samé o sebe ešte netvoria zákonný dôvod pre nariadenie
neodkladného opatrenia. Až ich ohrozenie dovoľuje súdu neodkladné opatrenie nariadiť. Toto ohrozenie
bezprostredne hroziacou ujmou musí byť konkrétne a naviac oprávnenou stranou sporu aspoň
osvedčené. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a z jeho príloh mal súd za osvedčené, že
v danom prípade je potrebné pomery bezodkladne upraviť. Žalobcom uplatňovaný nárok nie je zjavne
neopodstatnený a je tu preukázaná potreba bezodkladnej úpravy pomerov, keďže je tu podozrenie z
trestnej činnosti, smerujúcou k vykonávaniu dispozičných úkonov s nehnuteľnosťami a tým aj k sťaženiu
vymožiteľnosti nároku žalobcu. Preto súd návrhu vyhovel. V danom prípade súd mal za to, že účinkami
nariadeného neodkladného opatrenia možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, preto
súd postupom podľa § 337 ods. 1 CSP poučil protistranu o možnosti podať žalobu vo veci samej, v
ktorom spore v prípade úspechu žaloby docieli zrušenie neodkladného opatrenia. Podľa § 262 ods. 1 a
§ 255 ods. 1 a 2 CSP súd priznal nárok na náhradu trov žalobcovi ako úspešnej strane voči žalovanej
v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

4. Proti predmetnému rozhodnutiu podala odvolanie žalovaná, ktorým žiadala, aby odvolací súd
neodkladné opatrenie zrušil, uplatniac odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP.
Odvolateľka namieta odôvodnenie napadnutého uznesenia, ktoré porušuje princíp rovného postavenia
strán sporu, je nedostatočné, keď súd neuvádza, ktoré dôkazy alebo listinné podklady skúmal, ako
ich vyhodnotil, postupujúc v rozpore s čl. 8 CSP. Absencia náležitého a zrozumiteľného odôvodnenia
porušuje rovnosť strán, poukazujúc na viaceré rozhodnutia Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu
SR. Tvrdenie súdu o podozrení z trestnej činnosti smerujúcej k vykonávaniu dispozičných úkonov
s nehnuteľnosťami a tým aj k sťaženiu vymožiteľnosti nároku žalobcu nie je v priamom súvise s
rozhodnutím súdu o nariadení neodkladného opatrenia. V čase vydania neodkladného opatrenia na
LV č. XXX nebola vedená a zapísaná žiadna ťarcha, neexistuje žiadny relevantný dôvod na to, aby si
žalobca nárokoval vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Zatiaľ nebolo vydané právoplatné
rozhodnutie o tom, že bol spáchaný trestný čin a ani nie je zrejmé, ktorá konkrétna otázka sa rieši v
konkrétnom trestnom konaní, ktorá má význam pre rozhodnutie súdu vo veci samej.

5. Žalobca odvolací návrh nepodal, k odvolaniu žalovanej sa vyjadril, navrhol napadnuté uznesenie
ako vecne správne potvrdiť, odvolanie považuje za neopodstatnené, súd prvej inštancie dostatočne
zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Práve skutočnosť nezákonného výmazu právoplatne
existujúcich záložných práv a sfalšovanie podpisu žalobcu na kvitanciách bola dôvodom na podanie
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd rozhodol o nariadení neodkladného opatrenia,
nerozhodoval o určení vlastníckeho práva, ktorého sa žalobca ani nedomáha, domáha sa jedine
zákonnej ochrany svojich záložných práv, ktoré boli nezákonným spôsobom vymazané.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods.
2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§
127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania
(§ 380 ods. 1 CSP v spojení s § 367 ods. 2), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa
procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako
ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné a preto je potrebné
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia ako vecne správne
potvrdiť, potrebné ho je zmeniť len v časti uloženia povinnosti žalobcovi podať žalobu vo veci samej.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, konania jemu predchádzajúceho, ako aj
celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v
rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, dospel k správnym
skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, rozhodol vecne správne.



8. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa návrhom zo dňa 31.03.2017 domáhal nariadenia neodkladného
opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovaným 1/ a 2/ disponovať s nehnuteľnosťami označenými vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia. Návrh odôvodnil tým, že ako záložný veriteľ v dvoch prípadoch uzavrel
so žalovanými ako záložnými dlžníkmi záložné zmluvy (na č. listov v spise 5, 14), ktorými žalovaní v
prospech žalobcu založili dotknuté nehnuteľnosti na účely zabezpečenia pohľadávok žalobcu z dvoch
zmlúv o pôžičke - zo dňa 29.03.2016, ktorou požičal tretej osobe (dcére žalovaných) sumu 20.000,- Eur
a zo dňa 04.07.2016, ktorou požičal opäť dcére žalovaných sumu 15.000,- Eur (č.l. 8, 17). Dlžníčka
z pôžičky v ani jednom prípade svoj záväzok vrátiť pôžičku nesplnila, po márnych výzvach dlžníkovi
následne žalobca dlžníkovi aj žalovaným oznámil začatie výkonu záložného práva, ktoré oznámenia si
adresáti neprevzali v úložnej lehote na pošte (č.l. 23 a nasl.). Oznámenie o začatí výkonu záložného
práva doručil žalobca aj Okresnému úradu Dunajská Streda, katastrálny odbor, kedy pri kontrole listu
vlastníctva zistil, že došlo k výmazu jeho záložných práv, z ktorého dôvodu sa telefonicky kontaktoval
so zamestnankyňou úradu, ktorá výmaz záložných práv vykonala a zistil, že výmaz záložných práv
bol vykonaný na základe podaných kvitancií, na ktorých je údajne overený podpis žalobcu, pričom
takúto listinu žalobca nikdy nepodpisoval a nikdy nebol na matrike v obci Y., na ktorej bolo vykonané
overenie podpisu. Tam následne zistil, že pri overení podpisu záložného veriteľa bol matrike predložený
občiansky preukaz s iným číslom, než ktoré má uvedené na svojom občianskom preukaze žalobca (č.l.
29, 32, 38). Žalobca podal trestné oznámenie (č.l. 35) a na jeho žiadosť katastrálny odbor zapísal na list
vlastníctva k dotknutým nehnuteľnostiam poznámku o začatí výkonu záložného práva (č.l. 41). Následne
sa dozvedel, že vlastník nehnuteľností podal žiadosť o výmaz poznámky s odôvodnením, že mala byť
zapísaná neprávoplatne a omylom (č.l. 42). K návrhu pripojil listiny, preukazujúce jeho tvrdenia v návrhu.
Potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovanými žalobca odôvodnil poukazom na
výmaz právoplatne existujúcich záložných práv žalobcu, ktorý bol evidentne dosiahnutý nezákonným
spôsobom, všetky skutočnosti nasvedčujú tomu, že došlo k spáchaniu trestného činu a z oznámenia
Okresného úradu Dunajská Streda je zrejmé, že žalovaní tento nezákonný stav nenamietajú, práve
naopak, žiadajú výmaz poznámky o začatí výkonu záložného práva s tým, že na liste vlastníctva nie
je žiadne záložné právo evidované. Ak žalovaní dosiahnu výmaz poznámky o začatí výkonu záložného
práva, získajú úplne čistý list vlastníctva bez akéhokoľvek náznaku o existencii zákonných záložných
práv žalobcu a mohli by následne s nehnuteľnosťami voľne bez akýchkoľvek obmedzení nakladať.

9. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorý návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a nariadil neodkladné opatrenie,
ktorým zakázal žalovanej akokoľvek nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na liste vlastníctva č. XXX
pre kat. úz. X. Y. ako parcely registra „C“ č. 295/6 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 327 m2, č.
295/9 záhrady vo výmere 1604 m2 a rodinný dom súp. č. XX postavený na parcele č. 295/6, najmä
tieto nehnuteľnosti scudziť, zaťažiť, prenajať, alebo vložiť ako nepeňažný vklad do základného imania
právnickej osoby.

10. V zmysle § 324 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Na konanie o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd (ods. 2). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za
predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3).

11. V zmysle § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. V zmysle § 325 ods. 2 písm. c), d) Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno
strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa
zdržala alebo niečo znášala.

13. V zmysle § 328 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa § 327 (teda
neodmietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahujúci predpísané náležitosti alebo
ako nezrozumiteľný alebo neurčitý), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa
§ 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu (ods. 2).



Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný
písomne vyhotoviť a odoslať (ods. 3).

14. V zmysle § 329 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje
odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane
vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (ods. 1). Pre neodkladné opatrenie
je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (ods. 2).

15. V zmysle § 330 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže určiť, že neodkladné opatrenie
bude trvať len po určený čas. Podľa ods. 2, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné
opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

16. V zmysle § 331 Civilného sporového poriadku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí
súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol
návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí,
ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu
im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené (ods. 1). Uznesenie o neodkladnom opatrení
súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia (ods. 2).

17. Podľa § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením,
ak osobitný predpis neustanovuje inak.

18. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne
upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. Nariadenie neodkladného opatrenia je
podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením v zmysle § 343
CSP. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia
strán a bez nariadenia pojednávania.

19. Ten, kto navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia, musí mať právny záujem (nie naliehavý
právny záujem) na vydaní neodkladného opatrenia, t.j. musí osvedčiť potrebnosť bezodkladnej
úpravy pomerov strán. Existencia a potreba právneho záujmu sa prejavuje predovšetkým v skúmaní
procesných predpokladov opodstatnenosti (nie procesných podmienok) takéhoto rozhodnutia súdu.
Zistenie právneho záujmu na neodkladnom opatrení sa opiera o hypotézu procesných noriem uvedených
v § 324 ods. 1 a § 325 ods. 1 CSP. V podaní, v ktorom sa navrhuje vydanie neodkladného opatrenia,
by sa malo osvedčiť, že je tu daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na
splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým
osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej
súdom.

20. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie
neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a pri ich zisťovaní
nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne
ani nie je dobre možné. Na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu nevyhnutnej
neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby bola aspoň osvedčená existencia právneho vzťahu medzi
účastníkmi, a odôvodnená potreba neodkladnej úpravy pomerov alebo obava z ohrozenia exekúcie
(princíp opodstatnenosti). Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase
vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Súd musí prihliadnuť na okolnosti prípadu ak to povaha veci
pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo veci
samej.

21. Podľa odvolacieho súdu boli v danom prípade splnené zákonné podmienky pre nariadenie
neodkladného opatrenia, keď žalobca v dostatočnej miere osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana, keď z predložených listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že na základe
Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 29.03.2016 a na základe Zmluvy
o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 04.07.2016 bolo zriadené záložné právo k
špecifikovaným nehnuteľnostiam, ktoré bolo aj riadne zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre k.ú. X.



Y., pričom neskôr došlo k výmazu tohto záložného práva na základe kvitancie s overeným podpisom
žalobcu. Podľa žalobcu on nikdy žiadnu kvitanciu nepodpísal, k zániku záložného práva nedošlo,
preto podal dňa 03.03.2017 trestné oznámenie. Žalobca tak dostatočne osvedčil danosť nároku, ktorý
vyplýva z existencie záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovanej na základe Zmluvy
o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 29.03.2016 a na základe Zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 04.07.2016, keď jeho nárok nie je očividne vylúčený a bude
predmetom dokazovania vo veci samej, či došlo alebo nedošlo k zániku záložného práva. Žalobca
zároveň osvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery strán, keď v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie nebolo na LV č. XXX zapísané záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam, bola zapísaná
iba informatívna poznámka o začatí výkonu záložného práva, pričom žalovaná iniciovala výmaz tejto
poznámky, tak ako to vyplýva z podania Okresného úradu Dunajská Streda, katastrálny odbor, zo dňa
16.03.2017 (č.l. 42). V situácii, keď nie je na liste vlastníctva zapísané predmetné záložné právo a došlo
by k ďalšiemu nakladaniu s dotknutými nehnuteľnosťami, mohlo by to znamenať ohrozenie právneho
postavenia žalobcu, ako aj ohrozenie právneho postavenia tretích osôb. Nariadenie neodkladného
opatrenia vo forme zákazu nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami plní preventívnu funkciu, aby
prípadným prevodom vlastníckeho práva, čo prípadným iným nakladaním s nehnuteľnosťami, nedošlo
k vzniku ďalších sporov. Nariadením neodkladného opatrenia nie je nijako dotknuté samotné vlastnícke
právo žalovanej a ani miera jej obmedzenia nie je taká, že by nebol zachovaný princíp proporcionality
nariadeného neodkladného opatrenia, teda že požadované obmedzenia neobmedzia povinnú osobu
neprimeraným spôsobom, až nad nevyhnutný rozsah.

22. Pokiaľ odvolateľka namietala nedostatok odôvodnenia napadnutého uznesenia, táto námietka
je čiastočne dôvodná, nakoľko odôvodnenie napadnutého uznesenia je značne stručné a nie úplne
dostatočné, nejedná sa však o takú vadu, ktorá by odôvodňovala v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť, nakoľko nedostatok odôvodnenia možno napraviť v
odvolacom konaní doplnením dôvodov inak vecne správneho rozhodnutia súdu prvej inštancie.

23. Odvolací súd preto dospel k záveru, že v posudzovanom prípade boli splnené kumulatívne stanovené
podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia tak, ako o tom rozhodol v napadnutom uznesení súd
prvej inštancie, preto odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie vo výroku II., vrátane správneho výroku IV. o náhrade trov konania, ako vecne správne potvrdil.

24. Odvolací súd sa však nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý mal za to, že účinkami
nariadeného neodkladného opatrenia možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, preto
súd postupom podľa § 337 ods. 1 CSP poučil protistranu o možnosti podať žalobu vo veci samej, v
ktorom spore v prípade úspechu žaloby docieli zrušenie neodkladného opatrenia. Vzhľadom na spornosť
existencie, resp. zániku záložného práva nemožno hovoriť o dosiahnutí trvalej úpravy pomerov medzi
stranami a v zmysle § 336 ods. 1 a 2 je dôvodné žalobcovi uložiť povinnosť do 30 dní od doručenia tohto
uznesenia podať proti žalovanej žalobu vo veci samej o určenie existencie záložného práva vzniknutého
na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 29.03.2016 a na základe
Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 04.07.2016. Preto odvolací súd podľa §
388 CSP zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku III.

25. Žalobca má voči žalovanej podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a § 396 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný,
keď odvolací súd potvrdil nariadenie neodkladného opatrenia a neboli tu dané žiadne dôvody hodné
osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.).

26. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie
po právoplatnosti tohto uznesenia, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).



Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).



Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).