Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16CoE/287/2014 z 17. 9. 2014 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 17. septembra 2014, sp. zn. 16CoE/287/2014, ECLI:SK:KSTN:2014:3214201920.1 Krajský súd Trenčín | 16CoE/287/2014 | ECLI:SK:KSTN:2014:3214201920.1 | 2014-09-17 | Rozhodnutie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 44 ods. 2 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5021c024-b0b5-49b9-9b4c-e1b6a007d711 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3214201920.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoE/287/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3214201920
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3214201920.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska
5, Bratislava 851 02, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR,s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5,
Bratislava 851 02, IČO: 36 613 843, proti povinnej X. U., bydliskom S. XXX, U. nad U., o vymoženie 1
226,15 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad
Bebravou zo dňa 11. júla 2014, č. k. 3Er/196/2014-21, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zo dňa 14.04.2014, doručenú tamojšiemu súdu dňa 07.05.2014. V odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 14.04.2014
domáhal vykonania exekúcie proti povinnému, a to na základe exekučného titulu, ktorým je
rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 06999/12, ktorý vydal dňa 14.12.2012 Stály rozhodcovský súd
zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., ktorý mal nadobudnúť vykonateľnosť dňa
03.01.2013. Súdny exekútor doručil súdu prvého stupňa dňa 07.05.2014 žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Na výzvu súdu prvého stupňa bola predložená kópia Zmluvy o poskytnutí
flexipôžičky zo dňa 03.05.2007, Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s. a Dohoda o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 19.10.2011. V predmetnej exekučnej veci súd prvého
stupňa zistil, že sa vymáha plnenie zo Zmluvy o poskytnutí flexipôžičky zo dňa 03.05.2007 uzavretej
medzi Všeobecná úverová banka, a.s., ktorá neskôr postúpila svoju pohľadávku a povinným, na ktorú
sa vzťahuje právny režim zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a subsidiárne ako
spotrebiteľskú zmluvu aj všeobecná právna úprava spotrebiteľských zmlúv uvedená v § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Neprijateľnou podmienkou je podľa názoru exekučného súdu ustanovenie
spotrebiteľskej zmluvy, ktoré (v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky) od spotrebiteľa vyžaduje, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka v tomto prípade
nebola individuálne dojednaná, je súčasťou všeobecných podmienok tvoriacich súčasť spotrebiteľskej
zmluvy, ktorá má tzv. formulárovú podobu. Nakoľko rozhodcovská doložka je neprijateľná, keďže nebola
spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť
rozhodcovskému konaniu a zároveň sa neprijateľná rozhodcovská doložka prieči dobrým mravom,
výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Preto boli splnené podmienky na
zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 písm. c) ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní, v danom prípade na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na výkon
exekúcie. Záverom uviedol, že rozhodcovská doložka v Dohode o uzavretí splátkového kalendára a
uznaní záväzku zo dňa 19.10.2011 je neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného a je v rozpore s ustanovením § 52
nasl. OZ, ako aj so Smernicou Rady 93/13/EHS a takto dojednaná rozhodcovská doložka je v rozpore
s dobrými mravmi a ako taká je v zmysle § 53 OZ neplatná. Exekučné konanie založené na takejto
zmluvnej podmienke by bolo v rozpore s dobrými mravmi a preto súd prvého stupňa rozhodol tak, že



zamietol žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol
odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Oprávnený namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Mal za to, že súd
v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný
poriadok, pričom exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu a
zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu nevyplýva, že exekučný súd môže skúmať platnosť
rozhodcovskej zmluvy. Oprávnený mal za to, že rozhodnutie ASTURCOM neukladá exekučnému súdu
členského štátu imperatív, preskúmať platnosť rozhodcovskej doložky, a tým zasiahnuť do princípu
nezameniteľnosti konečných rozhodnutí. Nesprávna interpretácia vychádza z nesprávneho prekladu
rozhodnutia ASTURCOM. Správny preklad je taký, že exekučný súd má vtedy povinnosť „posúdiť“,
resp. „vyhodnotiť“, či je rozhodcovská doložka nekalá (alebo či nie je nekalá), ak má pre takéto
posúdenie skutkové okolnosti k dispozícii. Exekučný súd nie je v zmysle rozhodnutia ASTURCOM
povinný vykonávať cielenú procesnú aktivitu smerujúcu k zisťovaniu a preskúmavaniu okolností prípadu.
Ďalej uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok
všeobecného súdu SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne
záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon
exekúcie. Poukázal na to, že slovenský exekučný súd by bol podľa rozsudku ASTURCOM povinný
vyhodnotiť rozhodcovskú doložku ex offo ako nekalú podmienku, ak by slovenské procesné právo
umožňovalo exekučnému súdu, aby vyhodnotil rozhodcovskú doložku v rámci exekučného konania ako
neplatnú z hmotnoprávneho dôvodu. Oprávnený mal za to, že neprijateľnosť rozhodcovskej doložky
nie je možné skonštatovať ani s odvolaním sa na ustanovenie Smernice 93/13/EHS v kontexte úvah
vyplývajúcich z prílohy 1 písm. q). Dojednanie rozhodcovskej doložky nemožno hodnotiť ako nekalú
podmienku, nakoľko rozhodcovské konanie je súčasťou legislatívne upraveného procesu a je súčasťou
civilného práva. Tiež dôvodil, že z európskeho práva za súčasného právneho stavu nemožno vyvodzovať
záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu
spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Oprávnený uviedol, že postupom
a rozhodovaním súdu došlo k neoprávnenému zásahu do jeho základného práva na súdnu ochranu a
k porušovaniu princípov právnej istoty. Záverom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3M Cdo 11/2010 zo dňa 26. 09. 2011.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 OSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods.
1 OSP potvrdiť ako vecne správne.

Exekučný súd v rámci svojho postupu pri preskúmavaní listín podľa ustanovenia § 44 Exekučného
poriadku v spojení s ustanovením § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní z
úradnej povinnosti posudzuje, či rozhodcovský rozsudok, ktorý je podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d)
Exekučného poriadku tiež spôsobilým exekučným titulom, tento nezaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právne nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom
(§ 45 ods. 1 písm. c/), resp. či rozhodcovský rozsudok nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b).
Ak súd zistí tieto nedostatky, exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Ak bol rozhodcovský rozsudok
vydaný v dôsledku neplnenia zmluvne dojednaných povinností zo strany dlžníka podľa úverovej zmluvy,
ktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy, potom exekučný súd v rámci postupu podľa § 44 Exekučného
poriadku a § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. z úradnej povinnosti správne v danej veci posudzoval
rozhodcovský rozsudok z aspektu, či plnenie priznané týmto rozsudkom nemá taký charakter, pre ktorý
je potrebné úplne alebo čiastočne exekučné konanie zastaviť, resp. v danom prípade zamietnuť žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu so zákonom.

Už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je
exekučný súd, konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku v zmysle



§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva
medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského
súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky
vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou
viazaná (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 10. októbra 2012, sp. zn. 6Cdo 105/2011).

Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, je exekučný
súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy, a prípadne aj konštatovať rozpor
rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského
rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. septembra 2012, sp. zn. 5Cdo
230/2011).

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je, ako exekučný titul, v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. marca 2012,
sp. zn. 6Cdo 1/2012).

Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa
ani v jednej z odvolateľom namietaných okolností. V danom prípade súd prvého stupňa vo veci
dôsledne aplikoval ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona
o rozhodcovskom konaní. V postupe súdu prvého stupňa odvolací súd nezistil rozpor s pravidlami
týkajúcimi sa ochrany práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a ani
neprípustné nahrádzanie procesnej pasivity povinnej.

Odvolací súd považuje za správny právny názor súdu prvého stupňa v tom smere, že predmetná
Zmluva o poskytnutí flexipôžičky, uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou
dňa 03.05.2007, je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení
účinnom v čase jej uzatvorenia, podľa ktorého je irelevantná právna forma zmluvy, a teda že medzi
oprávneným a povinnou bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah. Rovnako aj Dohoda o
uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa 19.10.2011
je zmluvou spotrebiteľskou. Preto súd prvého stupňa postupoval správne, ak na vzťah účastníkov
konania aplikoval príslušné právne normy chrániace spotrebiteľa. Odvolací súd sa stotožňuje s
právnym názorom súdu prvého stupňa, že v danej veci je za neprimeranú potrebné považovať
rozhodcovskú doložku obsiahnutú v bode 4 vyššie uvedenej dohody o uzavretí splátkového kalendára
a uznaní záväzku. Predmetná rozhodcovská doložka sa z dôvodov, na ktoré poukázal súd prvého
stupňa, javí ako absolútne nevyvážená a preto nekalá. Zatiaľ čo veriteľ má zjavne viaceré výhody v
porovnaní so situáciou, keby bola vec prejednávaná riadnymi súdmi, v danej veci oprávnený vo svojom
odvolaní neuvádza, aké výhody z nej plynú pre spotrebiteľa. Okrem toho rozhodcovské konania podľa
zistenia komisie nie sú v súlade s viacerými zásadami obsiahnutými v odporúčaní komisie 98/257/
ES zo dňa 30. marca 1998 o zásadách platných pre orgány príslušné pre mimosúdne urovnávanie
spotrebiteľských sporov. Sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred
pripravenej formulárovej podobe, jednostranne určil, komu, resp. ktorému rozhodcovskému súdu, bude
vec predložená. Rozhodcovskú zmluvu preto odvolací súd vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou
absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka platnom a účinnom v rozhodnom
období.

Odvolací súd uvádza, že existujúca, ale neplatná rozhodcovská doložka nemôže byť potom základom
právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na
ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie
vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie



neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol rozhodcovský rozsudok, na
podklade ktorého by mohla byť vedená exekúcia.

S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti súd prvého stupňa v tomto štádiu exekúcie z úradnej moci
správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 2
Exekučného poriadku), nakoľko predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci
rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať
za spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku.

Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods.
1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.