{"guid": "3356ebbe-a48a-490c-b17a-b8612d4b88cd:a5ceb0eb-84cb-437b-99d0-10926e8d8675", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5313203032.2", "spisova_znacka": "11CoPr/3/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11CoPr/3/2015 z 8. 11. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 8. novembra 2015, sp. zn. 11CoPr/3/2015, ECLI:SK:KSZA:2015:5313203032.2", "identifikacne_cislo": "5313203032", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Eva Malíková", "sudca_id": 1341, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-malikova-1341", "datum_vydania": "2015-11-08", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť skončenia pracovného pomeru"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a5ceb0eb-84cb-437b-99d0-10926e8d8675", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5313203032.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2015:5313203032.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2015:5313203032.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina\nSpisová značka: 11CoPr/3/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 5313203032\nDátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková\nECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5313203032.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej\na členov senátu JUDr. Adriany Gallovej a JUDr. Romana Tichého v právnej veci navrhovateľa:\nPHARMSTAV, s.r.o., so sídlom Brodno, 146, IČO: 36 411 132, právne zastúpený JUDr. Zuzanou\nBaloghovou, advokátkou so sídlom L. X, D., proti odporkyni: MUDr. F. T., rod. R., nar. XX.XX.XXXX,\nbytom N. XXX, N., v konaní o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, o odvolaní\nodporkyne a o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 4Cpr/2/2013-71 zo\ndňa 26.02.2015, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nRozsudok okresného súdu vo výroku I., ktorým určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru\nodporkyne podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 14.02.2012, doručené navrhovateľovi\ndňa 01.03.2013, je neplatné, vo výroku III. o trovách konania a vo výroku IV., ktorým bola odporkyni\nuložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 99,50 eur,    p o t v r d z u j e .\n\nRozsudku okresného súdu vo výroku II.   s a    n e d o t ý k a .\n\nOdporkyňa   j e    p o v i n n á   nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 72,92 eur,\na tieto zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Zuzany Baloghovej, vedený v A. Q., a. s.\npobočka D., č. účtu. XXXXXXXXXX/XXXX, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nRozsudkom súdu prvého stupňa zo dňa 26.02.2015 bolo určené, že okamžité skončenie pracovného\npomeru odporkyne podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 14.02.2013, doručené\nnavrhovateľovi dňa 01.03.2013, je neplatné. Návrh na určenie, že pracovný pomer odporkyne u\nnavrhovateľa trvá naďalej, okresný súd zamietol.  O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov\nnemá právo na náhradu trov konania. Zároveň odporkyňu zaviazal zaplatiť Slovenskej republike na\núčet Okresného súdu v Čadci titulom súdneho poplatku za návrh sumu 99,50 eur v lehote do 3 dní od\nprávoplatnosti rozsudku.\nPrvostupňový súd pri rozhodovaní vychádzal najmä z ustanovení § 1 ods. 4, § 61 ods. 1, 4, § 62 ods.\n2, § 67, § 69 ods. 1 písm. b), § 77 Zákonníka práce, § 37 ods. 1, § 39, § 41 Občianskeho zákonníka.\nV nadväznosti na § 101 ods. 2 OSP, § 119 OSP a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 7Cdo/130/2012\nzo dňa 24.4.2013 okresný súd ustálil, že odporkyňa ako lekárka dvakrát v príčinnej súvislosti\nčasovej s vytýčeným termínom pojednávania predložila dve lekárske potvrdenia od dvoch rôznych\nlekárov, kedy síce formálne je splnená podmienka podľa § 119 O. s. p. s uvedením, že sa nemôže\ndostaviť na pojednávania bez ohrozenia zdravia a života, ale z hmotnoprávneho hľadiska je splnenie\npodmienky zo strany súdu nepreskúmateľné, rovnako zo strany účastníka konania, aj keď v doklade o\npráceneschopnosti je uvedená diagnóza pod číselným kódom. Ďalej dôvodil, že podľa článku 48 ods. 2\nÚstavy SR odporkyňa má právo byť prítomná osobne pri verejnom prerokovaní veci a podľa tohto článku\n\nSR navrhovateľ má právo, aby sa vec prejednala bez zbytočných prieťahov. Ústavné právo jedného\núčastníka konania nemožno vykladať na úkor ústavného práva druhého účastníka konania, pretože\núčastníci konania sú v uplatňovaní svojich práv rovní (článok 47 ods. 3 Ústavy SR). Okresný súd mal\nza to, že vytvoril odporkyni po dobu 2 rokov predpoklady na to, aby sa minimálne v písomnej podobe k\nnávrhu vyjadrila, resp. si zabezpečila právneho zástupcu. Podľa okresného súdu nie je možné si ústavné\nprávo odporkyne vykladať tak, že bude dlhodobo nečinná a tým bude ukracovať navrhovateľa v jeho\nústavnom práve na bezprieťahové konanie a rozhodnutie. Preto okresný súd vo veci konal a rozhodol\nv neprítomnosti odporkyne. Vychádzal aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/130/2012 zo\ndňa 24.4.2013. Okresný súd mal za to, že v nadväznosti na uvedené zákonné normy a Ústavu SR\nneodňal odporkyni možnosť konať pred súdom. Vzhľadom k neurčitosti vyjadrenia obidvoch lekárov o\nohrození života a zdravia potom nebolo možné zo strany okresného súdu ustáliť nielen pravdivosť týchto\nvyjadrení, ale aj ďalší procesný postup súdu. Nebolo možné ustáliť, či uvedený závažný zdravotný stav\nodporkyne bol trvalý a doživotný alebo akútny, jednorazový. V takom prípade by potom odporkyňa mohla\npravidelne predkladať doklady o práceneschopnosti a došlo by k trvalému odňatiu práva navrhovateľa\nna bezprieťahové konanie. Taktiež z týchto vyjadrení a ich neurčitosti nemohol okresný súd ustáliť, či\nodporkyňa mala výraznejšie problémy s mobilitou, ktoré by jej bránili účasti na súdnom pojednávaní,\nresp. či mala alebo nemala vypísané vychádzky, ktoré by jej takúto účasť na pojednávaní umožnili.\nPodľa okresného súdu z potvrdení lekárov nevyplýva ani to, že by počas práceneschopnosti bola\npsychická dispozícia odporkyne obmedzená do takej miery, ktorá by jej neumožňovala brániť svoje\npráva minimálne v písomnej podobe formou vyjadrenia k návrhu a to po dobu 2 rokov od podania\nnávrhu do rozhodnutia vo veci. O návrhu na odročenie pojednávania podľa § 101 ods. 2, § 119  O. s.\np. rozhoduje súd. O návrhu nerozhoduje účastník konania, resp. lekár. Odporkyňa žiadnym spôsobom\nnekonkretizovala zdravotný dôvod, ktorý jej bránil v účasti na pojednávaní a to do takej miery, že\nby nebola schopná bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu zúčastniť sa\npojednávaní. Nebolo možné k rovnakému všeobecnému tvrdeniu lekára preskúmať pravdivosť tohto\ndôvodu okresným súdom, ani navrhovateľom a z tohto dôvodu okresný súd dospel k záveru, že toto\ndôkazné bremeno vyplývajúce z § 119 O. s. p. nebolo unesené zo strany odporkyne.\nV časti výpovedného dôvodu ohľadne vydania stravných lístkov okresný súd nemal konkretizované,\nktoré mesiace, ktorého roka, odkedy, dokedy neboli vydané stravné lístky, v akej hodnote. Taktiež\nnebolo konkretizované, v ktorom časovom období čo do uvedenia roku, mesiaca, dní, hodiny boli\nvýpadky elektrickej energie, opakované výpadky kúrenia tak, aby to bolo zo strany okresného súdu\ni zo strany zamestnávateľa preskúmateľné. Túto časť obsahu výpovede okresný súd vyhodnotil ako\nneurčitú, nepreskúmateľnú, ako výpovedný dôvod, ktorý je za týchto okolností zameniteľný s inými\nvýpovednými dôvodmi, zvlášť, keď odporkyňa podala tri okamžité rozviazania pracovného pomeru.\nVšetky tri sú okamžitými rozviazaniami pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.\nV tejto časti súd vyhodnotil výpoveď ako neplatnú pre neurčitosť, nepreskúmateľnosť a zameniteľnosť\ns inými výpovednými dôvodmi. Predmetom určenia neplatnosti rozviazania pracovného pomeru tak\nostal podľa okresného súdu výpovedný dôvod výpovede zo dňa 14.02.2013, doručenej navrhovateľovi\ndňa 01.03.2013, ktorý okresný súd považoval za určitý, preskúmateľný. Určitá, preskúmateľná časť\nvýpovede - okamžitého rozviazania pracovného pomeru je tá, že navrhovateľ nevyplatil odporkyni mzdu\nza mesiac december 2012 v súlade s pracovnou zmluvu v 15-dňovej lehote splatnosti na jej účet, ani v\ndodatočnej zákonnej 15-dňovej lehote podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Okresný súd dôvodil,\nže z formálneho hľadiska je takto vymedzená časť okamžitého rozviazania pracovného pomeru platná.\nJe určitá, preskúmateľná súdom a nezameniteľná s iným výpovedným dôvodom. Okamžité rozviazanie\npracovného pomeru je písomné, doručené navrhovateľovi dňa 01.03.2013. Pravosť podpisov potvrdil\nna pojednávaní konateľ navrhovateľa Ing. Faktor. Tým mal okresný súd splnené formálne podmienky\nplatnosti okamžitého rozviazania pracovného pomeru zo dňa 14.02.2013, doručeného navrhovateľovi\ndňa 01.03.2013 podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce.\nĎalej prvostupňový súd dôvodil, že v nadväznosti na doručenú pracovnú zmluvu odporkyne u\nnavrhovateľa zo dňa 22.11.2011, bol povinný navrhovateľ vyplatiť odporkyni spornú mzdu za mesiac\ndecember 2012 do 15. dňa nasledujúceho mesiaca január 2013. Lehota podľa pracovnej zmluvy\nuplynula dňa 15.1.2013 márne. Navrhovateľ nepreukázal, že vyplatil odporkyni mzdu v lehote splatnosti,\nktorú s ňou dohodol v pracovnej zmluve. Porušenie tejto povinnosti zamestnávateľa sa stane zákonným\ndôvodom pre okamžité rozviazanie pracovného pomeru až pri splnení podmienok podľa § 69 ods. 1 písm.\nb) Zákonníka práce. Podľa okresného súdu bolo povinnosťou navrhovateľa preukázať, že odporkyni\nvyplatil mzdu v lehote podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, teda do 15 dní po uplynutí splatnosti\nmzdy. Splatnosť mzdy podľa pracovnej zmluvy uplynula dňa 15.01.2013, 15-dňová lehota podľa §\n69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce uplynula dňa 30.01.2013. Navrhovateľ písomným potvrdením\n\npreukázal, že vyplatil odporkyni mzdu za mesiac 12/2012 dňa 29.01.2013, teda pred uplynutím zákonnej\nlehoty podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Odporkyni bol doručený návrh so všetkými listinnými\ndôkazmi a počas doby 2 rokov túto skutočnosť nespochybnila. Okresný súd preto vychádzal zo záveru,\nže prevzala mzdu na mesiac 12/2012 pred uplynutím zákonnej lehoty podľa § 69 ods. 1 písm. b)\nZákonníka práce. V hmotnoprávnej rovine nie je výpovedný dôvod podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka\npráce pravdivý. Na tejto skutočnosti podľa okresného súdu nemení nič to, že mzdu prevzala do vlastných\nrúk a nie na účet, tak ako to bolo dohodnuté v pracovnej zmluve. Právne relevantná je tá skutočnosť, že\nodporkyňa mzdu prevzala a mzda sa nachádza v jej dispozícii. Nebol preto dôvod na podanie okamžitého\nrozviazania pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Tvrdený výpovedný dôvod\nje v hmotnoprávnej rovine nepravdivý. Z tohto dôvodu je okamžité rozviazanie pracovného pomeru\nodporkyňou zo dňa 14.02.2013, doručené navrhovateľovi dňa 01.03.2013, neplatné. V tejto časti okresný\nsúd vyhovel návrhu navrhovateľa.\nV druhej časti predmetu sporu, že pracovný pomer odporkyne k navrhovateľovi trvá naďalej a odporkyňa\nje povinná naďalej vykonávať prácu u navrhovateľa, okresný súd dôvodil, že navrhovateľ v tejto časti\npredmetu sporu nebol úspešným účastníkom konania. Okresný súd v tejto časti návrh zamietol ako\nnedôvodný. Vychádzal z ustanovenia § 154 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého rozhodujúci je stav ku dňu\nrozhodovania súdu, teda ku dňu 26.02.2015.\nPredmetom dokazovania bola aj výpoveď z pracovného pomeru podľa § 61 Zákonníka práce zo dňa\n04.06.2013, ktorá bola doručená navrhovateľovi dňa 06.06.2013. Prevzatie výpovede navrhovateľ na\npojednávaní potvrdil, nespochybnil podpis na prevzatí výpovede, nepodal na súd žalobu o určenie\nneplatnosti rozviazania pracovného pomeru výpoveďou podľa § 61 Zákonníka práce, nakoľko mal za\nto, že to nebolo potrebné a právne relevantné vzhľadom k trom súbežným konaniam týkajúcim sa\nurčenia neplatnosti okamžitého rozviazania pracovného pomeru. Okresný súd sa s týmto názorom\nprávnej zástupkyne navrhovateľa nestotožnil a následne ustálil, že výpoveď odporkyne zo dňa\n04.06.2013, doručená navrhovateľovi dňa 06.06.2013 je z formálneho hľadiska v nadväznosti na §\n61 ods. 1 Zákonníka práce platným právnym úkonom, je písomná, je navrhovateľovi doručená. V\nnadväznosti na § 61 ods. 4 Zákonníka práce odporkyňa túto výpoveď so súhlasom navrhovateľa\nneodvolala ku dňu rozhodovania súdu. Túto výpoveď okresný súd kvalifikoval tak, že ide o výpoveď\nbez uvedenia výpovedného dôvodu, teda výpoveď, ktorá zodpovedá právnej kvalifikácii podľa § 67\nZákonníka práce. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 2Cdo/195/1997, SJ č. 3/1998,\npodľa ktorého rozviazanie pracovného pomeru viacerými právnymi úkonmi sa posudzuje samostatne\na samostatne tiež nastávajú ich právne účinky. Z uvedeného dôvodu preto okresný súd samostatne\nposúdil okamžité rozviazanie pracovného pomeru tvoriace predmet sporu 4Cpr/2/2013 a rozhodol, že\nokamžité rozviazanie pracovného pomeru odporkyňou zo dňa 14.02.2013, doručené navrhovateľovi dňa\n01.03.2013, je neplatné.\nTaktiež okresný súd konštatoval, že musel posúdiť právne účinky výpovede bez uvedenia výpovedného\ndôvodu zo dňa 04.06.2013, doručenej navrhovateľovi dňa 06.06.2013. Dôvodil tým, že aj keď\ntáto výpoveď nebola napadnutá žalobou o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru a\nnetvorila predmet sporu vo veci 4Cpr/2/2013, súd vo vzťahu k druhému rozsudočnému návrhu na\nurčenie, že pracovný pomer odporkyne u navrhovateľa trvá naďalej a že odporkyňa je povinná u\nnavrhovateľa naďalej pracovať, sa musel zaoberať v prejudiciálnej rovine aj otázkou platnosti výpovede\na skutočnosťou, či ku dňu rozhodovania súdu, teda ku dňu 26.02.2015, pracovný pomer odporkyne trvá\na či je povinná naďalej u navrhovateľa pracovať. Dospel k záveru, že takýto návrh navrhovateľa v druhom\nbode rozsudočného návrhu je ku dňu rozhodovania súdu nedôvodný a návrh v tejto časti zamietol.\nZáverom okresný súd zhrnul, že okamžité rozviazanie pracovného pomeru odporkyňou zo dňa\n14.02.2013, doručené navrhovateľovi dňa 01.03.2013, je neplatné, ale výpoveď odporkyne bez uvedenia\nvýpovedného dôvodu zo dňa 04.06.2013, doručená navrhovateľovi dňa 06.06.2013, je platná. Pracovný\npomer odporkyne u navrhovateľa skončil uplynutím dňa 31.08.2013, teda ku dňu 01.09.2013.\nNavrhovateľ bol úspešným účastníkom konania čo do prvého rozsudočného návrhu, neúspešným\núčastníkom konania čo do druhého rozsudočného návrhu, preto okresný súd v zmysle § 142 ods. 2 O.\ns. p. vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.\nOkresný súd podľa § 2 ods. 2 poplatkového zákona zaviazal odporkyňu ako neúspešnú účastníčku\nkonania zaplatiť súdny poplatok čo do prvého rozsudočného návrhu vo výške 99,50 eur Slovenskej\nrepublike na účet Okresného súdu v Čadci. Čo do druhého rozsudočného návrhu však navrhovateľ bol\nzo zákona podľa § 4 ods. 2 písm. d) poplatkového zákona oslobodený od povinnosti platiť súdny poplatok\nza návrh, pretože aj nárok na určenie, že pracovný pomer odporkyne trvá, je nárokom z neplatného\nukončenia pracovného pomeru podľa § 77 a nasl. Zákonníka práce, na ktoré sa vzťahuje oslobodenie\nnavrhovateľa podľa § 4 ods. 2 písm. d) poplatkového zákona.\n\nVoči rozsudku okresného súdu podala odvolanie odporkyňa.\n\nDôvodila tým, že prvostupňový súd nesprávne rozhodol vo veci, pretože dospel na základe vykonaných\ndôkazov k nesprávnym zisteniam a jeho rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia\nveci a tiež nedostatočne zisteného skutkového stavu. Má za to, že postupom súdu jej bola odňatá\nmožnosť konať pred súdom. Okresný súd rozhodol v neprítomnosti odporkyne, ktorá svoju neúčasť\nriadne ospravedlnila. Z ospravedlnenia je zrejmé, že bola práceneschopná, pričom bez ohrozenia\nživota a zdravia nebola schopná zúčastniť sa pojednávania. Okresný súd uvedené ospravedlnenia\nneakceptoval dôvodiac, že z potvrdenia lekára nevyplýva, o aké ochorenie ide. Avšak z potvrdenia\nlekára jasne vyplýva, že odporkyňa sa bez ohrozenia svojho zdravia nemohla zúčastniť pojednávania a\nje matkou 18-mesačného dieťaťa, o ktoré sa osobne stará. Týmto spôsobom jej bola odňatá možnosť\nkonať pred súdom. Z uvedených dôvodov bola aj procesne nečinná, nakoľko pracovné, rodinné a\nnapokon aj zdravotné dôvody jej neumožnili sa kvalifikovane vyjadriť k návrhu navrhovateľa. Pokiaľ ide o\nrozhodnutie v merite veci, z rozsudku okresného súdu nie je zrejmé, na základe akého dôkazu ustálil, že\njej navrhovateľ vyplatil mzdu za mesiac december. Pokiaľ vychádzal „zo zdrapu papiera“, ktorý predložil\nnavrhovateľ, tento nemôže byť dôkazom o vyplatení mzdy. Okresný súd nezohľadnil, že navrhovateľ jej\nmzdu vyplácal na účet, resp. oproti podpisu v hotovosti. Tento dôkaz predložený navrhovateľom pokladá\nza absolútne nedôveryhodný. Popiera, že by jej navrhovateľ vyplatil mzdu poukazujúc na to, že pokiaľ\nby jej mzdu vyplatil, vyplatil by ju na účet, resp. oproti podpisu na výplatnej páske, prípadne na príjmový\npokladničný doklad. Takýto dôkaz nie je ani účtovný doklad. Jedná sa o pamflet vytvorený navrhovateľom\na je na smiech, že ho súd vyhodnotil ako doklad o vyplatení mzdy navrhovateľom. Poukázala na výpis\nSMS-správ zo dňa 27.01.2013, z ktorých je zrejmé, že jej mzda nebola vyplatená a zároveň ich priložila k\nodvolaniu. Tvrdenie súdu, že výpovedný dôvod o tom, že neboli „vydané stravné lístky za rok 2011, 2012“\nvyhodnotil za neplatné, je zarážajúce. Navrhovateľ nevydal stravné lístky odporkyni za celý rok 2011 a\nrok 2012, a preto nebol dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru ďalej špecifikovať. Rovnako\nako opakované výpadky elektrickej energie a kúrenia, ktoré pokladá za dostatočne špecifikované, keďže\nboli opakované a nebolo možné si ich všetky zapamätať. Ako atestovaná lekárka mala na zmluve\nuvedenú minimálnu mzdu, pričom navrhovateľ jej mzdu doplácal „pomimo“. Takýmto konaním došlo\npodľa jej názoru k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu krátenia dane a poistného, pričom je na\norgánoch činných v trestnom konaní, či pre uvedený trestný čin budú navrhovateľa aj stíhať. Uvedené\nskutočnosti okresný súd nebral do úvahy, a preto rozhodol na základe svojvôle a nesprávne.\n\nVoči citovanému rozsudku podal odvolanie aj navrhovateľ, keď nesúhlasil s výrokom o tom, že žiadnemu\nz účastníkov súd nepriznal právo na náhradu trov konania. Napadnuté rozhodnutie podľa odvolateľa\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia a spočíva v tom, že na uvedenú situáciu nemožno použiť\nust. § 142 ods. 2 O. s. p. o to viac, keď odporkyňa sa správala tak, že sa počas celého konania k návrhu\nnijako nevyjadrila. Vzhľadom na vyššie uvedené žiada, aby odvolací súd napadnutý výrok zrušil a vrátil\nokresnému súdu na ďalšie konanie, resp. aby priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia.\n\nVoči odvolaniu odporkyne navrhovateľ podal vyjadrenie v tom zmysle, že tvrdenie o odňatí možnosti\nkonať pred súdom bolo účelové, odporkyňa nerešpektovala právo navrhovateľa na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov a ani povinnosť účastníka konania prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel\nkonania. Skutkový stav bol zistený riadne a v dostatočnom rozsahu. Ako dôkazný prostriedok môžu\nslúžiť všetky prostriedky, preto nemožno súhlasiť s argumentáciou odporkyne v súvislosti s rozsahom\ndokazovania vykonaným prvostupňovým súdom. Autentickosť SMS-správ nemožno overiť, a preto\nnemajú žiadnu výpovednú lehotu.\n\nKrajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaných\nodvolaní v rozsahu danom podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) postupom v zmysle ustanovenia  § 156 ods. 3 O. s. p. napadnutý\nrozsudok okresného súdu potvrdil v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. vo výroku I., ktorým určil,\nže okamžité skončenie pracovného pomeru odporkyne podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo\ndňa 14.02.2012, doručené navrhovateľovi dňa 01.03.2013, je neplatné, vo výroku III. o trovách konania\na vo výroku IV., ktorým bola odporkyni uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške\n99,50 eur. Rozsudku okresného súdu vo výroku II. sa nedotkol.\n\nPodľa ustanovenia § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody.\n\nKrajský súd primárne uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia vyššie citovaného zákonného\nustanovenia, keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného\nsúdu a v podrobnostiach na jeho závery odkazuje. Krajský súd dodáva, že v prípade aplikácie\nustanovenia § 219 ods. 2 O. s. p. nie je žiaduce, aby boli zopakované tie vecne správne závery, ktoré\nsú obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu, ako aj správne posúdenie, pretože práve za\npoužitia ustanovenia § 219 ods. 2 O. s. p. je postačujúce, ak vo vzťahu k odvolacím dôvodom sa len na\nzvýraznenie vecnej správnosti rozsudku okresného súdu zdôraznia podstatné a rozhodné skutočnosti a\nokolnosti. Uvedený postup a záver krajského súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp.\nzn. IV. 350/2009 zo dňa 8.10.2009, podľa ktorého „....odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a\nodvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska\npredmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/2005, III. ÚS 264/2008, IV. ÚS 372/2008). Tento právny\nnázor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všetkých všeobecných\nsúdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli\nvydané v priebehu príslušného súdneho konania“.\nV ďalšom sa krajský súd zaoberal odvolacími dôvodmi odporkyne. K odvolacej námietke odporkyne\nohľadne neakceptovania ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní z dôvodu nekonkretizovania, o aké\nochorenie ide, odvolací súd konštatuje, že táto námietka nie je dôvodná, keďže prvostupňový súd\ndôvodil tým, že „odporkyňa žiadnym spôsobom nekonkretizovala zdravotný dôvod, ktorý jej bráni\núčasti na pojednávaní a to do tej miery, že nie je schopná bez ohrozenia života alebo závažného\nzhoršenia zdravotného stavu zúčastniť sa pojednávania“. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje,\nže súd za splnenia predpokladov uvedených v ustanovení § 101 ods. 1 O. s. p. môže uskutočniť\npojednávanie a na tomto aj rozhodnúť aj vec bez prítomnosti účastníka, ktorý bol riadne predvolaný a\nnepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Dôležitosť dôvodu sa posudzuje vždy s prihliadnutím\nna všetky okolnosti daného prípadu. Súd nie je vždy povinný akceptovať účastníkom uvedený\ndôvod, ktorý by mohol byť inak spôsobilý pre odročenie pojednávania, najmä ak vedie k zámerným\nprocesným obštrukciám, ktoré sledujú nedôvodné predlžovanie konania. Dôležitosť dôvodu, ktorým\nje odôvodňovaná žiadosť neprítomného účastníka o odročenie pojednávania, posudzuje súd podľa\nokolností konkrétneho prípadu. S účinnosťou od 01.01.2012 bol Občiansky súdny poriadok novelizovaný\nv § 119, podľa ktorého pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Účastník, ktorý navrhuje\nodročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu\npotom, čo sa o ňom dozvedel, alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na\nvšetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä: a) dôvod,\npre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel, c) ak je\nto možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu, alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi,\nako návrh posúdil. Ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka, alebo jeho\nzástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že\nzdravotný stav účastníka, alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie\nsa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník, alebo jeho zástupca nie je schopný bez\nohrozenia života, alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania. Žiadosť\nodporkyne o odročenie pojednávania určeného na deň 26.02.2015 zo zdravotných dôvodov, doručená\nsúdu deň pred pojednávaním neobsahovala zákonom požadované náležitosti. Ani podľa odvolacieho\nsúdu nepostačovala pre ospravedlnenie neúčasti odporkyne na pojednávaní, ňou predložená fotokópia\npotvrdenia o dočasnej práceneschopnosti (č.l. 66 spisu), podľa ktorého potvrdenia sa jednalo o diagnózu\nMKCH - N 71.0 a predložený výmenný poukaz vystavený dňa 24.02.2015 (č.l. 65 spisu) s formuláciou:\n„Pacientka bez ohrozenia zdravia. Nie je schopná zúčastniť sa súdneho pojednávania dňa 26.02.2015“.\nTakéto vyjadrenie ošetrujúceho lekára nezodpovedá novelizovanému zneniu ustanovenia § 119 ods. 2,\n3 O. s. p., podľa ktorého je zdravotný stav účastníka dôvodom na odročenie pojednávania len v prípade,\nže účastník nie je schopný bez ohrozenia života, alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa\nzúčastniť pojednávania, pretože uvedené musí vyplývať z vyjadrenia ošetrujúceho lekára.\nPokiaľ ide o námietku odporkyne týkajúcu sa odňatia možnosti konať pred súdom, odvolací súd\nkonštatuje, že prvostupňový súd neodňal odporkyni možnosť konať pred súdom, a to z toho dôvodu,\nže odporkyni po dobu 2 rokov od podania návrhu do rozhodnutia vo veci samej vytvoril dostatočné\nprocesné podmienky na uplatnenie svojich procesných práv. Odporkyňa tieto svoje procesné práva\n\nneuplatnila, na pojednávaniach sa nezúčastňovala, dokonca nepodala ani písomné vyjadrenie k návrhu.\nPrvostupňový súd taktiež správne pristúpil k prejednaniu veci i napriek ospravedlneniu odporkyne z titulu\nzdravotného stavu, ktoré vyhodnotil ako formálne, avšak z hľadiska materiálneho táto podmienka na\nodročenie pojednávania splnená nebola.\n\nNedôvodné sú i dôvody odvolania, ktorými odporkyňa spochybnila vyplatenie mzdy za mesiac december\n2012, ktorá bola vyplatená písomným potvrdením (č.l. 9 spisu). Vzhľadom na to, že v priebehu celého\nprvostupňového konania až do vyhlásenia rozsudku bola odporkyňa nečinná, súd správne vychádzal z\ntvrdeného a preukázaného skutkového stavu zo strany navrhovateľa. Skutočnosti, ktorými spochybňuje\nvyplatenie mzdy za mesiac december 2012, odvolací súd vyhodnotil ako nové skutočnosti (§ 205a ods.\n1 O. s. p.), na ktoré v rámci odvolacieho konania nemožno prihliadať, keďže odporkyňa nevyužila svoje\nprocesné práva na ich uplatnenie pred prvostupňovým súdom.\nOdvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd použil na daný skutkový stav správne právne predpisy,\ntieto aj správne vyložil a jeho závery zodpovedajú obsahu použitých právnych predpisov, a preto\nodporkyňou uvádzané dôvody nie sú spôsobilé spochybniť správnosť prvostupňového rozhodnutia vo\nvzťahu k vyhodnoteniu okamžitého skončenia pracovného pomeru.\n\nPokiaľ ide o odvolaciu námietku navrhovateľa ohľadne trov konania, odvolací súd konštatuje, že v návrhu\nsi ich navrhovateľ uplatnil, avšak ich nevyčíslil do dátumu vyhlásenia rozsudku a zo spisu ani takáto\nskutočnosť nevyplýva. Podstatné však je, že prvostupňový súd správne vyslovil, že žiaden z účastníkov\nnemá právo na náhradu trov konania, keďže ich úspech bol približne rovnaký, a to vzhľadom na to,\nže výrokom I., bolo vyhovené navrhovateľovi a výrokom II., bol jeho ďalší návrh zamietnutý.  Preto\nodvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu aj vo výroku prvostupňového súdu o trovách konania a\no povinnosti odporkyne zaplatiť titulom súdneho poplatku sumu 99,50 eur ako vecne správny.\n\nPodľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p., rozhodol odvolací súd o trovách odvolacieho konania\ntak, že navrhovateľ bol úspešný v konaní o odvolaní odporkyne proti rozsudku prvostupňového súdu vo\nveci samej. Preto odvolací súd uložil odporkyni povinnosť  nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho\nkonania vo výške 72,92 eur, a to za vyjadrenie k odvolaniu odporkyne v zmysle ustanovenia § 13a\nods. 2, písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 64,53 eur, ako aj režijný paušál 8,39 eur v zmysle\nustanovenia § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky.\n\nToto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Cpr/2/2013", "guid": "7ca419ba-1699-4341-819a-40cac5394332:7d083414-0c8e-4987-819f-e574e32c714b", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "3947c241-baa4-40da-9df8-78feb24d3884:ffa4c4bb-5c78-460a-9629-d970fdd5fd76", "ecli": null, "spisova_znacka": "4Cpr/2/2013", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Partizánske sp. zn. 4Cpr/2/2013 z 10. 10. 2013", "sud": "Okresný súd Partizánske", "datum_vydania": "2013-10-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/3947c241-baa4-40da-9df8-78feb24d3884:ffa4c4bb-5c78-460a-9629-d970fdd5fd76"}], "citovane_v": []}