Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/471/2016 z 12. 2. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 12. februára 2018, sp. zn. 13Co/471/2016, ECLI:SK:KSBB:2018:6715216169.1 Krajský súd Banská Bystrica | 13Co/471/2016 | ECLI:SK:KSBB:2018:6715216169.1 | 2018-02-12 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 389 ods. 1 písm. c) CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/43af8268-eee5-4c52-8fc9-1659e8c7842e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6715216169.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/471/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715216169
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6715216169.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy
Odalošovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Janky Boroškovej (sudca spravodajca), v
právnej veci žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48, IČO: 00 151
653, zastúpeného Havel, Holásek & Partners, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom v Bratislave,
Mlynské Nivy 49, IČO: 36 856 584, proti žalovanému B. P., nar. XX. XX. XXXX, trvalý pobyt v Q., o
zaplatenie 1 772,85 EUR s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k.
6C/418/2015-81 zo dňa 05. 05. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. V časti výroku, ktorým súd zamietol žalobu na zaplatenie úroku z omeškania od 20.10.2015 do
26.11.2015 rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Vo zvyšku výroku o zamietnutí žaloby a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania, ktorým súd
prvej inštancie nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania z r u š u j e a v rozsahu zrušenia
v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
III. Vo výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 82,70 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z uvedenej sumy od 27.11.2015 do zaplatenia a to všetko do
10 dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok) zostáva rozsudok súdu prvej inštancie n e d o t k n u t ý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť
žalobcovi sumu 82,70 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z uvedenej sumy od
27.11.2015 do zaplatenia a to všetko do 10 dní od právoplatnosti odvolaním napadnutého rozsudku (prvý
výrok). V prevyšujúcej časti súd prvej inštancie žalobu zamietol (druhý výrok) a žiadnemu z účastníkov
nepriznal náhradu trov konania (tretí výrok).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za
preukázané uzatvorenie zmluvy o splátkovom úvere č. 0403208033 medzi žalobcom ako veriteľom a
žalovaným ako dlžníkom. Uvedená zmluva bola uzavretá dňa 30. 05. 2007. Z výšky požičanej sumy je
zrejmé, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 1.659,70 Eur. Zo špecifikácie úveru do dátumu
19. 10. 2015 vyplynulo z bodu 7, že žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 1.577 Eur. Pretože v zmysle §
4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene zákona o obchodnej
inšpekcii platnej do 31. 07. 2008 (ďalej len ,,ZoSÚ“). Z obsahu zmluvy o splátkovom úvere uzavretej
medzi účastníkmi sporu nevyplynulo aká časť mesačnej splátky pripadá na istinu a aká časť pripadá na
úroky, prípadne na poplatky, súd prvej inštancie považoval predmetný úver za poskytnutý bez úrokov a
bez poplatkov. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie potom uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi
rozdiel zo sumy ktorá mu bola z titulu úveru poskytnutá a zo sumy ktorú žalobcovi uhradil (1.659,70
Eur - 1.577 Eur = 82,70 Eur). Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu,
súd prvej inštancie priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne v zmysle § 517 ods. 2



Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR 87/1995 Z. z., pričom úrok z omeškania súd
prvej inštancie priznal odo dňa, kedy žalobca doručil na súd prvej inštancie návrh na vydanie platobného
rozkazu, pretože žiadnym listinným dôkazom či iným dôkazom žalobcovi nepreukázal, že žalovanému
doručil výzvu zo dňa 20. 08. 2015, resp. oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 14. 09.
2015 pričom celá zásielka sa žalobcovi vrátila späť ako nedoručená. Súd prvej inštancie o náhrade trov
konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte
len ,,OSP“) tak, ako to vyplýva z výrokovej časti odvolaním napadnutého rozsudku.

3. Proti uvedeného rozsudku podal odvolanie žalobca. Žalobca sa po právnej stránke nestotožnil s
rozhodnutím prvoinštančného súdu a s jeho odôvodnením a predmetný rozsudok napadol v časti výroku,
ktorým súd vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobca zároveň napadol aj časť prvého výroku, týkajúcu sa
dňa od ktorého má byť priznaný úrok z omeškania. Napádaný rozsudok považuje žalobca za vecne
nesprávny, arbitrárny, a v konečnom dôsledku an block nezákonný.

4. Žalobca poukázal na nesprávne právne posúdenie veci podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h)
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,CSP“)
ohľadom náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) CSP súd prvej inštancie podľa neho dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vzhľadom na žalobcom predložený
plán anuitných splátok. Podľa žalobcu konštatovanie prvoinštančného súdu, podľa ktorého zmluva
o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti požadované ustanovením § 4 ZoSÚ nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní, nakoľko podľa názoru žalobcu zmluva o splátkovom úvere obsahuje všetky
požadované náležitosti. Žalobca s názorom prvoinštančného súdu, že splátka uvedená v zmluve o
splátkovom úvere musí byť rozdelená na jednotlivé položky (istina, úroky, prípadne iné poplatky),
nesúhlasí a domnieva sa, že takáto povinnosť žalobcu zo ZoSÚ nevyplýva. S ohľadom na gramatický a
logický výklad tohto ustanovenia sa žalobca domnieva, že množné číslo „splátok“ je v tomto ustanovení
použité s ohľadom na prvú časť vety, keďže zákon predpokladá splácanie úveru vo viacerých splátkach
a nie iba jednou splátkou. Množné číslo „splátok“ nemá podľa žalobcu vzťah k druhej časti vety, teda
zákonodarca nehovorí, že má byť v zmluve o splátkovom úvere uvedená samostatná splátka istiny,
samostatná splátka úroku a samostatná splátka iných poplatkov. Takémuto záveru odporuje nielen
banková prax, odborná literatúra, ale aj iné ustanovenia zákona, napríklad Občianskeho zákonníka,
aj Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z., ktorým bol nahradený zákon č. 258/2001
Z.z. V oboch týchto zákonoch je požiadavka na uvedenie splátky uvedená identicky. Zákonodarca v
analyzovanom zákone jednoznačne používa pojem splátka v jednotnom čísle, zahŕňajúca aj istinu aj
úroky a prípadne ďalšie poplatky. Evidentne je identický vetný základ, rovnako je zreteľné použitie
množného čísla pri slove splátka iba vo vzťahu k prvej časti vety, teda „sumu, počet a termíny“, po ktorých
jednoznačne musí nasledovať aj množné číslo „splátok“. Podľa žalobcu poskytnutý úver sa spláca
rovnomerným anuitným splácaním s amortizáciou istiny, vyplýva to aj zo všeobecných obchodných
podmienok žalobcu. Každá splátka úveru má bez zmeny okolností splácania (napr. mimoriadna splátka)
vždy rovnakú výšku a rovnaký termín splatnosti. Žalovaný nikdy neuhrádzal sumu istiny a úrokov
samostatne, ale vždy len v podobe pravidelnej mesačnej splátky. Poukázal taktiež na znenie smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere. V
neposlednom rade žalobca poukázal na skutočnosť, že prvoinštančný súd sa vôbec nevysporiadal s
dôkazom, ktorý mu bol predložený spolu so žalobným návrhom zo dňa 25.11.2015. Plán anuitných
splátok bol súdu prvej inštancie predložený ako súčasť návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa
25.11.2015. Súd prvej inštancie mal teda plán anuitných splátok k dispozícii. Plán anuitných splátok
zo dňa 30.05.2007 bol vyhotovený a žalovanému predložený spolu so zmluvou o úvere, s čím sa
súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal. Vzhľadom na vyššie uvedené mal žalobca za to, že zmluva
obsahuje všetky podstatné náležitosti v zmysle ZoSU a preto ju nemožno považovať za bezúročnú a
bez poplatkov.

5. V zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP súd prvej inštancie podľa žalobcu dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca s poukazom na bod 10.5
Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s., ktoré sú súčasťou zmluvy o úvere
zo dňa 30.05.2007 mal za to, že sa zásielka napriek tomu, že sa žalobcovi vrátila späť, považuje za
doručenú fikciou. Klient je povinný oznámiť banke adresu na doručovanie, čiže dôsledky nedoručenia
musí znášať sám. Žalobca teda žiada, aby mu bol okrem iného priznaný aj nárok na úrok z omeškania
vo výške 5 % ročne od nasledujúceho dňa, ku ktorému bola vyčíslená pohľadávka, t. j. od 20.10.2015.



6. Žalobca si uplatnil aj trovy právneho zastúpenia za podanie odvolania. Na základe vyššie uvedeného
žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že: I. Žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a) sumu vo výške 1.772,85 Eur; b) úrok
vo výške 11,75 % ročne zo sumy 1.295,89 Eur od 20.10.2015 do zaplatenia; c) úrok z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 1.702,05 Eur od 20.10.2015 do zaplatenia; d) zaplatený súdny poplatok v
prvoinštančnom a v odvolacom konaní, II. Žalovaný je povinný do troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku nahradiť žalobcovi trovy prvoinštančného a odvolacieho konania (tak ako boli vyčíslené
právnym zástupcom žalobcu), a to na bankový účet právneho zástupcu žalobcu. Eventuálne žalobca
navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil súd prvej inštancie na ďalšie
konanie. Eventuálne, v prípade, ak odvolací súd potvrdí rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny, žalobca navrhol, aby odvolací súd zároveň vo výroku odvolacieho súdu pripustil dovolanie
podľa § 419 CSP, na základe ktorého je prípustné dovolanie, ak to pripúšťa zákon.

7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
8. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP) oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods.
1 CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 165 CSP) preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom § 379 CSP a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1
CSP) a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario, rozsudok súdu prvej
inštancie v časti výroku, ktorým súd zamietol žalobu na zaplatenie úroku z omeškania od 20.10.2015 do
26.11.2015 podľa § 387 ods.1 CSP potvrdil. Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c) CSP vo zvyšku výroku o
zamietnutí žaloby a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
a podľa § 391 ods. 1 CSP v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

9. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia v potvrdenej časti výroku k odvolacej námietke žalobcu
týkajúcej sa priznania úroku z omeškania od nasledujúceho dňa, ku ktorému bola vyčíslená pohľadávka,
t.j. od 20.10.2015 do 26.11.2015 odvolací súd uvádza, že námietky v tomto smere nie sú dôvodené.

11. Zo zmluvy o úvere, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným je zrejmé, že ju strany uzavreli v písomnej
forme a VOP boli uvedené ako súčasť predmetnej zmluvy. VOP neboli účastníkmi podpísané. VOP majú
nahrádzať časť obsahu zmluvy, ktorá je účastníkom známa. Ak má zmluva byť ďalej doplnená VOP, je
potrebné, aby sa žalovaný s VOP riadne oboznámil. Dôkazné bremeno je v tomto smere na žalobcovi.
Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie a ani v odvolacom konaní netvrdil a ani nepredložil dôkaz
svedčiaci o tom, že boli k zmluve pripojené, ani že boli druhej strane známe, že žalovaný bol riadne
oboznámený s VOP(napr. rozsudok Vrchního soudu v Praze z 24. 02. 1998 sp. zn. 5Cmo 318/97).
Nepreukázal preto, že došlo k vyvolaniu účinkov fikcie doručenia podľa VOP.

12. Správne preto súd prvej inštancie priznal zákonný úrok z omeškania odo dňa, kedy žalobca doručil na
súd návrh na vydanie platobného rozkazu, nakoľko žalobca nepreukázal, že žalovanému doručil výzvu
zo dňa 20. 08. 2015, resp. oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 14.09.2015 vzhľadom
na skutočnosť, že sa predmetné zásielky žalobcovi vrátili ako nedoručené.

13. Na základe uvedeného krajský súd ako súd odvolací rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti výroku,
ktorým súd zamietol žalobu na zaplatenie úroku z omeškania od 20.10.2015 do 26.11.2015 podľa
ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

14. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.



15. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

16. Okresný súd vychádzal pri rozhodovaní z toho, že nakoľko z obsahu zmluvy o splátkovom úvere
uzavretej medzi účastníkmi sporu v zmysle § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene zákona o obchodnej inšpekcii platnej do 31. 07. 2008 nevyplýva aká časť mesačnej
splátky pripadá na istinu a aká časť pripadá na úroky, prípadne na poplatky, súd prvej inštancie považoval
predmetný úver za úver poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov podľa § 4 ods. 3 druhej vety citovaného
zákona. Z toho dôvodu súd prvej inštancie potom uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi rozdiel
zo sumy ktorá mu bola z titulu úveru poskytnutá a zo sumy ktorú žalobcovi uhradil.

17. Zo žaloby vyplýva, že žalovaný sa zaviazal úver splácať v 120 mesačných splátkach po 25,66
Eur (773.00 Sk) so splatnosťou prvej splátky 20. 06. 2007 a poslednej splátky 20. 05. 2017. Skutkový
záver súdu prvej inštancie, ktorý vychádzal z predpokladu, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
iba úverovú istinu v sume 1659.70 Eur (50,000.00 Sk) nebol riadne odôvodnený ani z hľadiska právnej
úpravy § 4 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy.
Súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení iba poukázal na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. i) citovaného
zákona, pričom bližšie neodôvodnil, na základe čoho z obsahu zmluvy o splátkovom úvere uzavretej
medzi účastníkmi sporu nevyplýva aká časť mesačnej splátky pripadá na istinu a aká časť pripadá na
úroky.

18. Krajský súd v súvislosti s vyššie uvedeným poukazuje aj na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej
únie C-42/15, Home Credit Slovakia, z ktorého vyplýva pre všeobecné súdy taký výklad ustanovení
zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý zodpovedá tomu, aby z úverovej zmluvy mohol spotrebiteľ
poznať deň splatnosti každej splátky úveru a údaje o počte a frekvencii splátok, aby z hľadiska
predpísaných náležitostí (najmä RPMN, výška nákladov), mal možnosť pri uzavretí zmluvy skutočne
posúdiť rozsah svojho záväzku. Preto len z toho dôvodu, že splátka úveru neobsahuje rozpis v akej
sume pripadá na istinu, úrok a poplatok nie je možné vyvodiť, že by bol úver bezúročný a bez poplatkov.

19. Za tohto stavu odvolací súd napadnutý rozsudok vo zvyšku výroku o zamietnutí žaloby a v súvisiacom
výroku o náhrade trov konania rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. c)
CSP a vec v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

20. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

21. V ďalšom konaní preto okresný súd znovu posúdi náležitosti úverovej zmluvy z hľadiska právnej
úpravy zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy a
ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka a to tak, aby jeho rozhodnutie pôsobilo presvedčivo
(§ 220 ods.2 CSP).

22. Vo výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 82,70 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne z uvedenej sumy od 27.11.2015 do zaplatenia a to všetko do
10 dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok), ponechal odvolací súd nedotknutý bez preskúmavania
v zmysle § 367 ods. 2 CSP.

23. Keďže žalobca predložil návrh na pripustenie zmeny strany sporu, podľa ktorého má byť na strane
žalobcu Silverside, a.s., súd prvej inštancie rozhodne podľa § 80 CSP.

24. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 ods.3
CSP).

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).