Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5CoE/43/2014 z 21. 9. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 21. septembra 2014, sp. zn. 5CoE/43/2014, ECLI:SK:KSKE:2014:7813213295.1 Krajský súd Košice | 5CoE/43/2014 | ECLI:SK:KSKE:2014:7813213295.1 | 2014-09-21 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/89216be9-75d9-4196-b9ab-cd5ce9b52611 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7813213295.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5CoE/43/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813213295
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7813213295.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci oprávnenej PRO CIVITAS s.r.o., Bratislava, Astrová 2/A, IČO: 45 869
464, proti povinnej K. V., Y. X., M. XXX o vykonanie exekúcie pre 1659,70 € istiny s prísl., o odvolaní
oprávnenej proti uzneseniu 12Er/1518/2013-13 z 8.1.2014 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD.,
Exekútorský úrad Rimavská Sobota (ďalej len exekútor) o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol.
V odôvodnení uviedol, že oprávnená návrhom z 21.11.2013 navrhla vykonať exekúciu voči
povinnej na podklade exekučného titulu (ďalej len titul), ktorým je Rozhodcovský rozsudok IS-
B/0411/0001 z 4.5.2012 (ďalej len rozhodcovský rozsudok) Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s. v Bratislave, že 23.12.2013 mu doručil exekútor žiadosť
o udelenie poverenia v rozsahu 1659,70 € s prísl. Vychádzajúc z § 41 ods.2 písm. d), § 44 ods.2
zák.č.233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a
doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len EP) a § 44 ods.1 zák.č.244/02 Z. z.
o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. o rozhodcovskom konaní), po
preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie titulu,
zmluvy o úvere, ich súladu, resp. rozporu so zák., zistil, že žiadosti exekútora o udelenie poverenia
nemožno vyhovieť. Citujúc ust. § 45 zák. o rozhodcovskom konaní uviedol, že súd ma možnosť a
povinnosť preskúmať exekučný titul , ktorým je rozhodcovský rozsudok zastaviť exekučné konanie,
ak tento vykazuje vady, t.j. zaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom a zistil, že predchodkyňa oprávnenej (Poštová banka,
a.s.) a povinná uzavreli 30.8.2007 zmluvu, na základe ktorej bol povinnej poskytnutý úver, ktorý sa táto
zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach. Ďalej, citujúc znenie § 2 zák. č. 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch, § 52, § 53 ods.1, 5 a § 54 O. z., v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy, zistil, že uvedená zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, že oprávnená pri poskytovaní
úveru postupovala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinná vystupovala ako fyzická
osoba nepodnikateľ, ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti
Ďalej uviedol, že z úverovej zmluvy je evidentné, že táto bola uzatvorená na pripravenom tlačive,
do ktorého sú vpisované údaje o povinnom a výške úveru, povinná preto nemala možnosť zmeniť
obsah všeobecných podmienok poskytovania úverov, ktoré tvoria neoddeliteľnú časť zmluvy, mala len
možnosť akceptovať alebo neakceptovať zmluvu ako celok. Podotkol, že spotrebiteľská zmluva nie je
samostatným typom zmluvy (aj keď je v O. z. pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre
ktorú najmä O. z., ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti
zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv. neprijateľné podmienky na ochranu
„slabšej“ zmluvnej strany, že úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa
v súkromno-právnych vzťahoch a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva, že povaha a



význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú O. z. zaručuje spotrebiteľom, odôvodňujú
to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky a tým vyrovnávať
nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Konštatoval, že
základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j.
ust., ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky a, že značnú nerovnováhu je
možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo značne obmedzuje
uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už
prijatého plnenia alebo ktoré sa týkajú možnosti odstúpenia od zmluvy. Vzhľadom na obsah § 53 ods.4
O. z. považoval za potrebné prijať záver, že neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú
absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Dospel k záveru,
že rozhodcovská doložka tak, ako je formulovaná v bode 6 (a n.) a Čl.11 - Prechodné a záverečné ust.
OP pre úver nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná, vyplýva zo štandardnej zmluvy, spotrebiteľovi
neumožňuje dosiahnuť rozhodovanie sporu pred všeobecným súdom v majetkových sporoch z úverovej
zmluvy a v súvislosti s ňou a teda spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, čím napĺňa znaky neprijateľnej podmienky podľa § 53 ods. 1 O. z. a
je podľa § 53 ods. 5 O.z. absolútne neplatná. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie
v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, po preskúmaní titulu, dospel k
názoru, že je vydaný v rozpore so zák., preto podľa § 44 ods.2 EP návrh na vykonanie exekúcie zamietol
a - citujúc znenie § 44 ods.3 EP - uviedol, že po právoplatnosti tohto rozhodnutia, rozhodne o zastavení
exekučného konania.

Oprávnená podala voči uzneseniu včas odvolanie v celom rozsahu a žiadala ho zrušiť. Odvolanie proti
uzneseniu, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, odôvodnila podľa § 205 ods.2 písm. d) tým, že súd dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, podľa § 205 ods.2 písm. f) tým, že
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, podľa § 221 ods.1 písm. f) tým, že
účastníkovi konania - jej (oprávnenej) sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, že podala
na exekútorský úrad uvedeného exekútora návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej pre vymoženie
pohľadávky v uvedenej výške priznanej právoplatným a vykonateľným rozhodcovským rozsudkom, že
k návrhu priložila ako prílohu originál uvedeného rozhodcovského rozhodnutia a fotokópiu Zmluvy o
spotrebnom úvere pre obyvateľstvo č.5756900607, uzavretej 30.8.2007 medzi ňou a povinnou, spolu s
jej neoddeliteľnými súčasťami, že podaním exekútor požiadal exekučný súd (ďalej len súd) o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie pre uvedenú sumu.
Poukázala na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a uviedla, že v zmysle tohto ustanovenia je exekučný
súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkaz jedine žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Nemá však oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny,
napr. zmluvu o úvere obsahujúcu rozhodcovskú doložku. Exekučný súd pri skúmaní rozhodcovského
rozsudku ako exekučného titulu nie je vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie,
kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku. Rozsah právomoci exekučného súdu je daný
aj § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Tvrdila, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu
správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol
tento vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má
pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 ZoRK);
výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány, čím tvorí prekážku „res
iudicata“. Tiež poukázala na § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktoré ukladalo povinnosť
právnemu predchodcovi oprávneného (Poštová banka, a.s.) ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej
zmluvy s tým, že klientovi je daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Navyše, skúmal
platnosť rozhodcovskej doložkya rozhodcovskú zmluvu súd vyhlásil za neplatnú bez toho, aby riadne
zdôvodnil, v čom táto spôsobovala hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Za týmto účelom zároveň vykonal nové dokazovanie, avšak jej nedal možnosť
sa k takto vykonaným dôkazom či nanovo vytvorenému skutkovému stavu vyjadriť. Mala za to, že nie
je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o Smernicu Rady č. 93/13/EHS, nakoľko
tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou únijného práva, je výlučne aktom sekundárnej povahy,
ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny a v žiadnom
prípade interpretačný. Obdobné platí aj o judikatúre ESD, ktorá nie je voči jednotlivcom, teda ani
voči účastníkom tohto konania, bezprostredne záväzná. V ďalšom poukázala na rôzne rozhodnutia
súdov Slovenskej republiky a na neprimerané zvýhodňovanie povinného pred exekučným súdom, ktorý
nahrádzal pasivitu povinnej.



Odvolací súd bez nariadenia pojednávania [§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených
v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a uznesenie potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo
je vecne správne, jeho odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s ním
v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody napadnutého uznesenia sú správne, na čom nič nemení
ani odvolanie.
Pokiaľ oprávnená v odvolaní namietala, že súd nesprávne posúdil doložku ako neprijateľnú podmienku,
na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia možno odkázať na závery vyslovené v uznesení
6Cdo 1/2012 z 21.3.2012 Najvyššieho súdu SR, podľa ktorých skúmaním platnosti doložky (dohodnutej
v spotrebiteľskej veci, t. j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je
právny vzťah založený právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní
nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie,
vyplývajúce zo zák. a to z § 44 ods.2 EP, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento titul nie je v rozpore
so zák., že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako titul v rozpore so zák., ak
rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky), na ktorej sa zakladá
právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne, že nedostatok
právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy
má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského
rozsudku, že takúto interpretáciu § 44 ods.2 EP vyžaduje účel právnej úpravy, premietajúcej sa
v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa, tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to
spotrebiteľské právo, že týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach
založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa, že oprávneniu súdov v exekučnom konaní
skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s
jej neplatnosťou, nebránia ust. zák. o rozhodcovskom konaní [napr. § 21 ods.2 alebo § 40 ods.1
písm. c)], tieto ust. sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj
iné subjekty než spotrebiteľ, kým nevyužitie postupu podľa týchto ust. v prípade iných účastníkov
rozhodcovského konania znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu
a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v konkrétnej veci (pretože inak by tieto ust. strácali svoj
zmysel - boli by nadbytočné), v spotrebiteľských veciach to tak nie je, že princíp „vigilantibus iura
sripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu,
ktorým je ochrana práv spotrebiteľa, tzn., že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je
spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ust.
zák. o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo
platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor
rozhodcovského rozsudku zo zák., znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto titulu a, že takýmto
postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.
V prejednávanej veci súd správne dospel k záveru o neprijateľnosti a tým aj neplatnosti doložky z dôvodu,
že nebola individuálne dojednaná a že spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech povinnej (listiny predložené oprávnenou takýto záver umožňovali), pretože zo
zmluvy uzavretej medzi právnou predchodkyňou oprávnenej a povinnou vyplýva, že doložka bola medzi
zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou
sú (ako predtlačený formulár) OP pre úver [verzia 1/2007], a teda aj doložka obsiahnutá v Čl. 11.2 týchto
podmienok.
Správne sú aj dôvody, ktorými súd odôvodnil nevyváženosť dohodnutej doložky.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.