Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/209/2016 z 26. 4. 2017
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 26. apríla 2017, sp. zn. 4Co/209/2016, ECLI:SK:KSTN:2017:3514203430.1
Krajský súd Trenčín | 4Co/209/2016 | ECLI:SK:KSTN:2017:3514203430.1 | 2017-04-26 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 387 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7c2d9b99-f699-48d8-ae13-d7afb1d83df6
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3514203430.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/209/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3514203430
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Martináková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3514203430.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Martinákovej a sudkýň
JUDr. Oľga Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v spore žalobcu H., a.s., so sídlom Z., M. W. 1, R. XX XXX
XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou F., s.r.o., so sídlom Z., Z. XXA proti žalovaným 1/ F. B., nar.
XX.XX.XXXX, 2/ V. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom B. XXX, zastúpení JUDr. N. Z., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. XXX, o zaplatenie 2.060,62 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 05. júna 2015, č.k. 12C/121/2014-120, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie     p o t v r d z u j e .

Žalovaní 1/, 2/      n e m a j ú    n á r o k    proti žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Vo
výroku II. žalovaným 1/, 2/ náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca
sa podanou žalobou domáhal, aby súd rozhodol o uložení povinnosti žalovaných zaplatiť spoločne a
nerozdielne istinu vo výške 2.060,62 eur titulom nesplateného revolvingového úveru. Z vykonaného
dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca a žalovaná 1/ ako dlžníčka a žalovaný
2/ ako spoludlžník uzavreli dňa 12.11.2007 zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej im bol
poskytnutý úverový limit vo výške 60.000,- Sk, t.j. 1.991,64 eur. V predloženej zmluve o úvere nie je
uvedené, v akej výške má dlžník mesačne splácať splátky úveru, koľko zo splátky má platiť na istinu,
koľko na úrok a koľko na iné poplatky. Listom zo dňa 10.12.2012 spoločnosť H. odstúpila od zmluvy
o revolvingovom úvere a zároveň oznámila žalovaným, že aktuálny dlh je vo výške 2.060,62 eur a
uviedla, že odstúpenie je účinné momentom doručenia a účinnosťou odstúpenia od zmluvy o úvere sa
zmluva o úvere končí a vyhlásila celý dlh sa splatný a vyzvala žalovaných na úhradu bezodkladne.
Súd prvej inštancie právny vzťah medzi účastníkmi posúdil ako vzťah založený podľa zákona č.
258/2001 Z. z. Ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových
zmlúv. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným
zákonom č. 258/2001 Z. z., ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných náležitostiach
odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka a je určitou formou spotrebiteľskej zmluvy
podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi účastníkmi vznikol
spotrebiteľský vzťah. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzatvorená podľa ustanovenia
§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka, teda v danom prípade záväzkový vzťah medzi účastníkmi
spadá do kategórie absolútneho obchodu (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), nemá
táto skutočnosť však za následok, že sa na predmetný právny vzťah nebudú aplikovať všeobecné
ustanovenia Občianskeho zákonníka, teda aj zhora citované ustanovenia § 52 a nasl. týkajúce sa
ochrany spotrebiteľa s dôrazom na ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vychádzajúc
zo zásady subsidiarity Občianskeho zákonníka. Súd bol toho názoru, že poskytnutie spotrebiteľského



úveru len na základe zmluvy, ktorá neobsahuje základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v
zmysle § 4 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z., znamená poskytnutie úveru bezúročne a bez poplatkov
a sankcií. V zmluve o revolvingovom úvere však absentujú niektoré podmienky, s ktorými zákon o
spotrebiteľských úveroch spája právo žalobcu ako dodávateľa požadovať späť len poskytnutý úver, bez
úrokov a bez poplatkov a povinnosť dlžníka ako spotrebiteľa splatiť úver iba vo výške poskytnutých
peňažných prostriedkov, bez úrokov a bez poplatkov. Tu potom žalobca nie je oprávnený zo zmluvy
požadovať okrem istiny poskytnutého úveru aj iné plnenie - úroky obsiahnuté v zmluve, poplatok za
omeškanie, poistenie. V danom prípade zmluve chýbajú najmä náležitosti určené v § 4 ods. 2 písm. g), h
zákona 258/2001 Z. z. Pre absenciu týchto náležitostí zmluvy je potrebné považovať tento spotrebiteľský
úver za úver poskytnutý bez poplatkov a bez úrokov, ako to vyplýva z ustanovenia. § 4 ods. 3 zákona
258/2001 Z. z. Vychádzajúc z uvedeného vznikla žalovaným povinnosť vrátiť žalobcovi len hodnotu
poskytnutého úveru, a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol, keďže žalovaní zaplatili už viac ako je
hodnota poskytnutého úveru (poskytnutý úver celkove vo výške 3.041,64 eur - zaplatená časť úveru vo
výške                                   3.902,10 eur). Medzi žalobcom a žalovanou 2/ došlo k podpísaniu dohody o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 11.10.2013. Uznanie dlhu súd považoval za právne
neúčinné, pretože žalovaná 2/ nemala vedomosť o následkoch uznania dlhu, ktoré boli zakomponované
do dohody o uzatvorení splátkového kalendára a súčasne absentujú podstatné náležitosti špecifikujúce
uznávaný záväzok. Je možné mať pochybnosti aj o tom, že ide o skutočný prejav vôle žalovanej 2/ uznať
dlh a nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach                  so žalobcom. K tomuto záveru súd dospel na
základe vykonaného dokazovania a s poukazom na vyjadrenia žalovanej 2/. Je zrejmé, že pri dostatku
informácií by žalovaná 2/ dohodu spojenú s uznaním dlhu nepodpísala. Preto možno konštatovať, že
žalobca v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti žalovanú 2/ nepoučil o právnych následkoch
podpisu dohody o uznaní. Žalobca v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti predložil žalovanej
2/ na podpis formulár, ktorý žalobca používa vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov. Keďže súd zámer
žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového kalendára
a uznaní záväzku zo dňa 11.10.2013, vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, nemôže poskytnúť
ochranu uplatnenému právu žalobcu, ktoré je výsledkom použitia nekalej obchodnej praktiky, pretože
výkon práv nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Konštatovanie
nekalosti obchodnej praktiky predstavuje jeden z prvkov, na ktorých príslušný súd môže založiť svoje
posúdenie aj o nekalosti zmluvných podmienok podľa čl. 4 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS. Práve na
základe konštatovania nekalosti tejto obchodnej praktiky je v súlade s čl. 4 ods. 1 Smernice Rady 93/13/
EHS potrebné posúdiť aj nekalosť zmluvnej podmienky týkajúcej sa predĺženia premlčanej doby dlhu.
Nekalou obchodnou praktikou dosiahnuté uznanie dlhu spotrebiteľom súd posúdil ako neplatný právny
úkon, účinkom ktorého nemôže byť predĺženie premlčacej doby na 10 rokov. Vzhľadom na to, že súd
žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu, mali žalovaní v konaní plný úspech, a teda im podľa § 142
ods. 1 O.s.p. voči  žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania. Keďže žalovaní si náhradu trov
konania neuplatnili, súd im náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia
veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dôvodil, že postupom súdu prvej inštancie mu bola odňatá
konať možnosť pred súdom, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým záverom a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že
so žalovanými uzatvoril zmluvu o revolvingovom úvere dňa 14.11.2007, ktorá zmluva bola uzatvorená v
súlade s ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ustanoveniami zákona č.
513/1991 Z. z. Obchodného zákonníka. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z VOP žalobcu, a to článku 1.3.1,
podľa ktorého zmluva o úvere je zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, uzavretá v súlade s
ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a Obchodného zákonníka. Poukázal
na ust. § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka a uviedol, že treťou časťou Obchodného zákonníka
sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov aj záväzkové vzťahy, vzniknuté zo zmluvy o úvere, teda
zmluva o úvere patrí medzi tzv. absolútne obchody. Ďalej poukázal na § 273 Obchodného zákonníka,
podľa ktorého časť obsahu zmluvy možno určiť aj s odkazom na všeobecné obchodné podmienky
vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky,
ktoré sú stranám, uzavierajúcim zmluvu, známe, alebo k návrhu priložené. V danej veci sú všeobecné
obchodné podmienky poskytnutia úveru vytlačené na druhej strane zmluvy o revolvingovom úvere a
tvoria jej neoddeliteľnú súčasť spolu s formulárom o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Žalovaní podpisom zmluvy o úvere potvrdili, že sa so zmluvou o úvere oboznámili, súhlasia s
ňou a uzatvárajú ju v súlade so slobodnou a vážnou vôľou. Žalovaní svojím podpisom tiež zobrali na
vedomie, že všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú vytlačené na rubovej strane tlačiva zmluvy a



prílohy 1 až 4, sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, považujú ich za dostatočne zrozumiteľné
a určité a prejavujú súhlas byť nimi viazaní. V súlade so zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch boli žalovaní povinní zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru. Pokiaľ ide o dohodu
o uznaní záväzku a o jeho splácaní v splátkach zo dňa 11.10.2013, predmetná dohoda bola uzatvorená
na žiadosť žalovaných. Žalovaní svojimi podpismi potvrdili, že sa oboznámili s dohodou, súhlasia s ňou
a uzatvárajú ju v súlade so slobodnou a vážnou vôľou. Poukázal na to, že svoj právny nárok neopiera
o uznanie záväzku a dohody o jeho splácaní v splátkach, keď svoj právny nárok si uplatnil v zmysle
zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 14.11.2007. Dôvodil, že v zmluve o úvere je upravené, že ročná
percentuálna miera nákladov sa určuje podľa článku 5.4 Všeobecných obchodných podmienok, ktoré
sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. V tomto článku je uvedený spôsob výpočtu uvedenej hodnoty.
Výška RPMN je v prílohe č. 4, ktorou je formulár o zmluvných podmienkach, ktorý je tiež neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy o úvere, ktorý výslovne zakotvuje, že ročná percentuálna miera nákladov, vyplývajúca
z návrhu zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vo výške 29 %. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v
Prešove zo dňa 27.01.2011, sp. zn. 6Co/95/2010, podľa ktorého v prípade revolvingového úveru sa
nedá určiť údaj o RPMN úveru na začiatku revolvingového vzťahu, pretože takýto úver je typický tým,
že ho veriteľ stále dopĺňa, úverový vzťah môže fungovať na neurčitú dobu. V zmluve o úvere, uzavretej
so žalovanými, je údaj o výške úrokovej sadzby, a to priamo na prvej strane zmluvy, kde je uvedené,
že úroková sadzba platná ku dňu podpisu zmluvy, je 2,14 % mesačne pre všetky úverové limity. Výška
úrokovej sadzby je taktiež uvedená v prílohe č. 2 sadzobníka poplatkov a v prílohe č. 4 formulár o
zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere v časti 3.B ako ročná úroková sadzba vo
výške 25,68 %. Príloha č. 4 taktiež obsahuje výšku prípadných ďalších poplatkov. Žalovaní svojím
podpisom zmluvy potvrdili, že vzali na vedomie, že všeobecné obchodné podmienky a ostatné prílohy sú
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. S poukazom na ust. § 273 Obchodného zákonníka sa domnieval, že
všeobecné obchodné podmienky je potrebné rešpektovať ako súčasť zmluvy a nepovažoval za rozpor
so zákonom, ak niektoré údaje, uvedené v § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch nie sú uvedené priamo na prvej strane zmluvy, ale sú uvedené v neoddeliteľných súčastiach
zmluvy. Z týchto dôvodov považoval záver súdu o bezúročnosti úveru o spotrebiteľskom úvere za príliš
formalistický, čím súd prakticky mu odoprel právo na zaplatenie poskytnutého úveru spolu s úrokom a
poplatkami, spojenými s jeho poskytnutím. Mal za to, že súd prvej inštancie svojím rozhodnutím zasiahol
do jeho základného práva garantovaného Ústavou Slovenskej republiky, práva na súdnu ochranu,
nakoľko mal za to, že rozsudkom nesprávne posúdil prejednávanú vec.

3. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 Civilného sporového
poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

4. Po podaní odvolania žalobcom došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania, keď dňa
01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorý
okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok platný v čase vydania napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie a v čase podania odvolania.
5. V danom prípade bolo odvolanie žalobcu podané dňa 02.10.2016. Podľa prechodného ustanovenia
§ 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Vychádzajúc
z uvedených ustanovení, s prihliadnutím na základné princípy CSP, uvedené v jeho článku 2 ods. 1 a
článku 3 ods. 1, odvolací súd posudzoval dôvody odvolania podľa právneho stavu, účinného ku dňu
podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p.

6. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, ako aj s
odôvodnením napadnutého rozsudku podľa § 387 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie jeho správnosti a k
odvolacím námietkam žalobcu uvádza nasledovné:

7. V prejednávanej veci je nepochybné, že posudzovaný právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským,
uzavretým na základe zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Ku dňu uzavretia zmluvy
o revolvingovom úvere, t. j. ku dňu 12.11.2007 bol v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001
Z. z. obligatórnou náležitosťou zmluvy aj údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov s tým, že
ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Obligatórne



vyžadovanie určitých náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je motivované osobitným cieľom
zákonodarcu umožniť, resp. zabezpečiť spotrebiteľovi dostatočný rozsah podkladov pre rozhodnutie o
uzavretí alebo odmietnutí zmluvného záväzku. Z tohto pohľadu je postup žalobcu, ktorým obchádza
uvedenie spotrebiteľskými predpismi explicitne vyžadovaných údajov, odkazom na všeobecné obchodné
podmienky, neakceptovateľná. Konkrétne - údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov dotknutá zmluva
nepochybne neobsahuje. Pokiaľ odvolateľ s poukazom na     § 273 Obchodného zákonníka namietal,
že časť obsahu zmluvy možno určiť odkazom na všeobecné obchodné podmienky, odvolací súd
poukazuje na to, že v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania uvedené v § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001
Z. z. nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok alebo príloh, ale len výlučne
samotnej spotrebiteľskej zmluvy. V danom prípade je zákon č. 258/2001 Z. z. vo vzťahu k Obchodnému
zákonníku lex specialis, preto podstatné náležitosti zmluvy, predpísané uvedeným zákonom, musia byť
zapracované priamo v texte zmluvy. Menej podstatné náležitosti - vedľajšie dojednania - môžu byť
uvedené i vo všeobecných podmienkach, resp. obchodných podmienkach tvoriacich súčasť zmluvy.
Údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov nie je možné považovať za vedľajšie, menej podstatné
dojednanie, ale za údaj, uvedenie ktorého sa vyžaduje priamo zo zákona. Je preto potrebné takýto údaj
uviesť priamo v texte zmluvy, aby bola zabezpečená  istota, že druhý účastník zmluvy sa s takýmto
údajom má možnosť riadne oboznámiť. Nemožno pritom ani opomenúť, že všeobecné obchodné
podmienky, predložené žalobcom, výšku RPMN priamo neuvádzajú, ale len ďalej odkazujú na iné
prílohy, čo je absolútne neprípustné. Žalobca pritom nepreukázal, že žalovaní boli so všeobecnými
obchodnými podmienkami a uvedenými prílohami oboznámení, keď tieto neobsahujú podpis žalovaných
svedčiaci o tom, že s týmito podmienkami boli oboznámení. Podpis žalovaných na samotnej zmluve o
tejto skutočnosti nesvedčí, a to napriek tomu, že pri podpise je predtlačené vyhlásenie, že dlžník svojím
podpisom potvrdzuje oboznámenie sa so všeobecnými obchodnými podmienkami. Toto prehlásenie je
uvedené na zmluve tak drobným písmom, že na jeho prečítanie by bolo nevyhnutné použiť lupu a preto
riadne oboznámenie sa žalovaných s takýmto prehlásením pri podpise zmluvy je pri obvyklom chode
veci, keď odvolací súd predpokladá, že spotrebiteľ a nielen on neuzatvára zmluvu tak, že si jej voľným
okom nečitateľné ustanovenia prečíta lupou, ktorú pre takýto prípad nosí so sebou, vylúčené.

8. Odvolací súd nesúhlasí ani s tvrdením žalobcu, že RPMN úveru nebolo možné uviesť, pričom zmluva
obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. Hoci v danej veci sa má jednať
o revolvingový úver, kedy je počas doby trvania úverového vzťahu, keď sa úver riadne spláca dlžníkom
a následne veriteľom sa zasa opakovane poskytuje, ťažko určiť aktuálnu výšku RPMN úveru, tak v
danej veci to minimálne po dobu poskytnutia prvých prostriedkov úverového limitu neplatí. Podľa obsahu
zmluvy o úvere sa totiž účastníci dojednali na prvom jednorazovom čerpaní revolvingového úveru v
jeho maximálnej výške schváleného úverového limitu a žalobca ako veriteľ mal preto k dispozícii všetky
údaje, ktoré slúžia na výpočet RPMN úveru (výšku čerpaného úveru, výšku úrokov a iných poplatkov,
výšku a počet splátok úveru a dobu splatnosti úveru). Za tohto stavu mohol a mal žalobca ako veriteľ v
zmluve o úvere dojednanej so žalovanými uviesť údaj o RPMN úveru, a keď tak neurobil, je úver čerpaný
žalovanými 1/, 2/ bezúročný a bez poplatkov.

9. Vzhľadom na preukázané čerpanie finančných prostriedkov žalovanými 1/, 2/ vo výške 3.041,64 eur
a zaplatenou sumou úveru žalovanými 1/, 2/ vo výške 3.902,10 eur, potom uplatnený nárok žalobcu
nemôže požívať súdnu ochranu a súd prvej inštancie žalobu správne zamietol.

10. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil
podľa § 387 ods. 1 CSP.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP a v odvolacom konaní úspešným žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, keď žalovaní si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili a ani im z obsahu spisu žiadne
trovy odvolacieho konania nevyplynuli.

12. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:



Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)                (§ 428 CSP).