Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 28Sa/10/2017 z 2. 4. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 2. apríla 2018, sp. zn. 28Sa/10/2017, ECLI:SK:KSZA:2018:5017200329.1 Krajský súd Žilina | 28Sa/10/2017 | ECLI:SK:KSZA:2018:5017200329.1 | 2018-04-02 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 191 ods. 1 písm. d) SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/874d3027-49bc-4a93-8203-0fc7403b4ccd Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5017200329.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 28Sa/10/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5017200329
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5017200329.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Martinčekovou, v právnej
veci žalobkyne: Y. P., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa,
ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 04.08.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 28.04.2017
a rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 04.08.2017 z r
u š u j e a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobkyňa m á voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Sociálna poisťovňa, ústredie ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č.: XXX XXX XXXX X zo
dňa 28.04.2017 podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov (ďalej zákon o sociálnom poistení) zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa
30. marca 2017. V odôvodnení citovala ust. § 70 ods. 1, § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.
Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne Čadca zo dňa
30. marca 2017 nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 citovaného zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou. Posúdenie jej zdravotného stavu, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je obsahom pripojeného odborného posudku
o invalidite zo dňa 30. marca 2017, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia a
sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli pokladom na vyhotovenie posudkového
záveru o tom, že nie je invalidná.

2. Na základe odvolania žalobkyne vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím č.: XXX XXX
XXXX X zo dňa 04.08.2017 jej odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie.
V odôvodnení uviedol, že prvostupňový správny orgán zamietol žiadosť účastníčky o priznanie
invalidného dôchodku. Podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne,
pobočka Čadca zo dňa 30. marca 2017 nie je účastníčka konania invalidná, lebo pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 % v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola
posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 30 %. Odvolací orgán preskúmal priloženú
spisovú dokumentáciu v celom rozsahu a dospel k záveru, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie
bol správny, a preto napadnuté rozhodnutie potvrdil. Zdravotný stav účastníčky bol opätovne posúdený
posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca 16. júna 2016, ktorý
zotrval na svojom pôvodnom odbornom posudku a predložil kompletný spisový materiál posudkovému



lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Žiline. Jeho záver je nasledovný,
účastníčka v popredí udáva bolesti krčnej chrbtice s vystreľovaním do hlavy a do ľavej ruky. Objektívne
je dynamika krčného úseku mierne narušená. Pri vyšetrení posudkového lekára sociálneho poistenia je
bez známok kontaktu na miešne korene a bez známok poškodenia miešnych koreňov. Reflexy a citlivosť
sú symetrické, úchopová schopnosť rúk je zachovaná bez silového deficitu. V anamnéze účastníčky
sú iritačné príznaky koreňového dráždenia dolného úseku C chrbtice s propagáciou do ľavej ruky.
Vzhľadom k uvedenému posudkový lekár ochorenie zaradil do kapitoly XV, oddiel E, položky 3 písm. b)
prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v dolnej polovici rozpätia, t.j. 25 %, pretože nie je silový deficit horných končatín, úchopová schopnosť
rúk účastníčky zachovaná, dynamika je mierne narušená. Ostatné ochorenia pri hodnotení vzájomných
súvislostí čiastočne majú vplyv na schopnosť zárobkovej činnosti, a preto mieru poklesu zvýšil o 5 %.
Celková miera poklesu schopnosti je naďalej 30 %.

3. Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote podala žalobu žalobkyňa. Uviedla, že má závažné
problémy, ktoré jej neumožňujú sa zamestnať a začleniť medzi práceschopných ľudí. Podľa vyjadrenia
lekárov je jej zdravotný stav vážny. Čo sa týka chrbtice, odporúčajú jej šetriaci režim. Na chrbticu nemôže
a zatiaľ nechce byť operovaná, nakoľko lekár ju upozornil, že je to riskantné. Čo sa týka pravého ramena,
aj keď je po operácii, bolesti sa snaží tlmiť liekmi a injekciami, no má opakované bolesti. Odporúčanie
lekára je ruku čo najmenej zaťažovať. Žiadala o zmenu rozhodnutia, jej zdravotné problémy sú veľmi
závažné.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 07.11.2017. Poukázal na odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia, čo sa týka vyšetrenia zdravotného stavu žalobkyne. Podľa neho miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je v dolnej hranici rozpätia, t.j. 25 %, pretože nie je silový deficit horných
končatín, úchopová schopnosť rúk žalobkyne je zachovaná a dynamika je mierne narušená. Vzhľadom
na ostatné ochorenia jej bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená o 5 %.
Žalobkyňa je po operácii pravého ramena pre nezhubný nádor, má mierne obmedzenú hybnosť pravého
ramenného kĺbu pri artrotických zmenách, s kompletne normálnym EMG nálezom. Tiež má postihnutie
chrupavky ľavého kolena II. stupňa bez klinických známok obmedzenia hybnosti v uvedenom kĺbe.
Zároveň je liečená psychiatrom pre úzkostnú poruchu od mája 2017. Celková miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 30 %. Po opakovanom posúdení zdravotného stavu žalobkyni
posudkoví lekári sociálneho poistenia nezistili takú zmenu v zdravotnom stave, ktorá by odôvodňoval
zmenu pôvodného posudku. Subjektívne ťažkosti žalobkyne boli vysvetlené dokázanými diagnózami.
Žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

5. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadrila.

6. Krajský súd v Žiline prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok stanovených v
§ 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej SSP) a contrario v spojení
s § 137 ods. 4 SSP a o verejnom vyhlásení rozsudku bola spísaná zápisnica.

7. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové správne
rozhodnutie v zmysle § 199 a nasl. SSP v spojení s § 177 a nasl. SSP, pričom v zmysle § 203 ods.
2 SSP nie je viazaný žalobnými bodmi. Správny súd zistil, že rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, a preto prvostupňové rozhodnutie a napadnuté
rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP v spojní s § 191 ods. 3 SSP zrušil a vec vrátil žalovanému
na ďalšie konanie z týchto dôvodov:

8. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 09.08.2017 (právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia) rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne,



ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané
náležitosti.

Podľa § 209 ods. 2 citovaného zákona rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o
odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.

Podľa § 209 ods. 4 citovaného zákona v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej
poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri
hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

Podľa § 215 ods. 4 citovaného zákona o odvolaní proti rozhodnutiu ústredia rozhoduje generálny riaditeľ.

9. Správny súd nad rámec žalobných bodov uvedených v žalobe (§ 203 ods. 2 SSP) zistil vadu pri
vydávaní prvostupňového správneho rozhodnutia spočívajúcu v tom, že odôvodnenie ako podstatná
náležitosť rozhodnutia v zmysle § 209 ods. 2 zákona o sociálnom poistení nie je preskúmateľné.
V odôvodnení tohto rozhodnutia sa uvádza, že posúdenie zdravotného stavu žalobkyne, ktorému
zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je
obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 30. marca 2017, ktorý tvorí neoddeliteľnú
súčasť odôvodnenia tohto rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že nie je invalidná podľa § 71 ods. 1
zákona o sociálnom poistení. Tento odborný posudok zo dňa 30. marca 2017 sa však v predloženom
administratívnom spise vôbec nenachádza.

10. Z tohto dôvodu potom správny súd nemal možnosť oboznámiť sa so základným podkladom pre
vydanie prvostupňového správneho rozhodnutia. Samotný prvostupňový správny orgán uvádza, že v
tomto odbornom posudku zo dňa 30. marca 2017 sú uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré
boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru, ktorý sa potom pretavil do výroku prvostupňového
správneho rozhodnutia. Bez tohto podkladu nie je možné pristúpiť k preskúmaniu prvostupňového
správneho rozhodnutia, čo sa týka jeho zákonnosti. Pritom v zmysle § 209 ods. 4 zákona o sociálnom
poistení v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne (analogicky aj ústredie,
ak rozhoduje ako prvostupňový správny orgán, ako v danom prípade) uvedie, ktoré skutočnosti boli
podkladom pre rozhodnutie. To znamená, že ak v prvostupňovom rozhodnutí Sociálna poisťovňa
odkázala ako na podklad svojho rozhodnutia na odborný posudok zo dňa 30. marca 2017, potom
je nevyhnutné, aby bol takýto podklad aj súčasťou správneho spisu. Na viac podľa odôvodnenia
prvostupňového rozhodnutia tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozhodnutia, preto mal byť ako jeho súčasť
aj doručovaný účastníkovi konania.

11. Zo správneho spisu však vyplýva, že tento základný podklad, ktorý má tvoriť neoddeliteľnú
súčasť prvostupňového správneho rozhodnutia, k nemu nebol pripojený a netvoril ani súčasť
administratívneho spisu. Z tohto dôvodu je preto potrebné konštatovať, že samotné odôvodnenie
prvostupňového správneho rozhodnutia je potom nedostatočné, keďže odkazuje na súčasť odôvodnenia
tohto rozhodnutia, ktorá k nemu nebola priložená. Potom je potrebné konštatovať, že prvostupňové
správne rozhodnutie má vadu nedostatku dôvodov v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) SSP, a preto je
nepreskúmateľné. Túto vadu druhostupňový správny orgán neodstránil, hoci v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia tento podklad pre vydanie prvostupňového správneho rozhodnutia uvádza (tretí odsek na
strane jeden odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). Z týchto dôvodov bolo potom potrebné zrušiť obe
správne rozhodnutia z dôvodu ich nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm.
d) SSP.

12. V ďalšom konaní správne orgány skompletizujú správny spis a vydajú nové rozhodnutie o žiadosti
žalobkyne na priznanie invalidného dôchodku zo dňa 30. marca 2017.

13. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalobkyni bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že
žalobkyňa má právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v celom rozsahu, pretože v konaní
bola úspešná.



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v
lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.