Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/418/2015 z 23. 5. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 23. mája 2016, sp. zn. 6Co/418/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3513203114.1 Krajský súd Trenčín | 6Co/418/2015 | ECLI:SK:KSTN:2016:3513203114.1 | 2016-05-23 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b2a8b3ea-edbd-4750-9b3d-076a4dca9d8d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3513203114.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/418/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3513203114
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3513203114.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a členov JUDr.
Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting s.r.o., so
sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, IČ: 264 29 705, Česká republika, právne
zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava,
IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Z. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, o zaplatenie 1.200,13 eur s
príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k.
6C/168/2013-94 zo dňa 20. novembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej - zamietajúcej časti (vo výroku II.) p o t v r d z u j e.

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
1.200,13 eur so 6 % ročným úrokom zo zmenkovej sumy 1.200,13 eur od 06.09.2010 do zaplatenia,
zmenkovú odmenu vo výške 4,- eur v splátkach po 50,- eur mesačne, náhradu trov konania v sume
263,54 eur na účet právneho zástupcu v splátkach po 50,- eur mesačne, vo zvyšku návrh zamietol.
Súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľ sa domáhal plnenia zo zmenky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu (ďalej len Nariadenie) ako indosatár, ktorý je nadobúdateľom zmenky vystavenej
odporcom dňa 17.12.2009 na zmenkovú sumu 1.200,13 eur. Indosovaná zmenka je vistazmenkou
opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do jej textu bol poňatý záväzok
odporcu zaplatiť pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným
úrokom od 09.06.2010. Za miesto platenia bolo určené sídlo zmenkového veriteľa. Keďže zmenková
listina je opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal tieto skutočnosti zistiť verejnou listinou.

Právnu vec posúdil súd prvého stupňa podľa ním citovaných príslušných ustanovení slovenského
hmotného práva, Občianskeho zákonníka a zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového (ďalej
len ZZŠ) s poukazom na článok 1, článok 2 ods. 1, článok 3, článok 25 ods. 1 písm. a/ a článok 19
Nariadenia. Zistil, že zmenka bola vystavená odporcom na rad prvého zmenkového veriteľa, ktorým
bola spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o.. Navrhovateľ si svoje právo uplatnil ako indosatár po tom, čo
bola zmenka indosamentom prevedená z pôvodného veriteľa, na rad ktorého bola zmenka vystavená.
Navrhovateľom predložená zmenka má všetky náležitosti platnej zmenky v zmysle čl. I § 75 ZZŠ. V
danej veci dlžník nevzniesol žiadnu námietku voči zmenke, v konaní bol pasívny, nepredložil dôkaz
nasvedčujúci tomu, že by bol v postavení spotrebiteľa. Súd prvého stupňa považoval úrok uvedený na
zmenky vo výške 0,25 % denne za nedovolený pre jeho rozpor so Zákonom zmenkovým a šekovým č.
191/50 Zb., ktorý zmenkový úrok po splatnosti zmenky nepripúšťa, s výnimkou zákonného 6% úroku. Z



uvedeného dôvodu súd prvého stupňa návrh v časti o zaplatenie 0,25 % úroku denne zo sumy 1.200,13
eur od 06.09.2010 do zaplatenia zamietol. Čo do zmenkovej sumy, 6 % ročného úroku zo sumy 1.200,13
eur od 06.09.2010 do zaplatenia a zmenkovej odmeny považoval súd prvého stupňa nárok navrhovateľa
za dôvodný a v tejto časti tomuto vyhovel. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa
podľa § 142 ods. 3 O.s.p.. Navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi konania priznal súd prvého stupňa
náhradu trov konania v plnej výške v rozsahu zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti, v ktorej súd prvého stupňa zamietol zmenkový úrok v sadzbe
0,25 % denne zo zmenkovej sumy podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov,
že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm.
b/ O.s.p.), účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2
písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.), existenciu ktorých ním namietaných vád skutkovo
v odvolaní nevymedzil a tiež namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), naplnenie ktorého odvolacieho dôvodu videl
v tom, že prvostupňový súd považoval zmenku za neplatnú v časti uplatneného zmenkového úroku
pre jej rozpor s dobrými mravmi. Odporca vystavil zmenku, ktorú dobrovoľne podpísal, pričom išlo o
prejav jeho skutočnej vôle. Sadzba zmenkového úroku 0,25 % denne je napísaná na zmenke, bola mu
známa v čase vystavenia zmenky a s takouto sadzbou odporca súhlasil. Nespornosť záväzku odporcu
zaplatiť sa vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý na zmenke (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 5Obo 3/2008, zo dňa 22.10.2008, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn.
25 Cdo 1839/2000, zo dňa 22.8.2002). V zmenke uvedený zmenkový úrok má rovnakú funkciu ako
zmluvná pokuta, ktorá v zmenke uvedenej výške nie je neprimeranou, teda rozpornou s dobrými
mravmi vzhľadom na účel, ktorý ako zabezpečovací inštitút zabezpečuje. Na podporu svojich tvrdení
uvedených v odvolaní navrhovateľ poukázal na závery uvedené v rozsudku Okresného súdu Lučenec
zo dňa 13.2.2014, sp.zn. 13C/88/2013, v rozsudku Okresného súdu Revúca zo dňa 6.3.2014, sp.zn.
3C/8153/2013, v rozsudku Okresného súdu Martin zo dňa 11.2.2014, sp.zn. 8C/198/2013, v rozsudku
Krajského súdu v Nitre zo dňa 3.2.2010, sp.zn. 5Co/16/2010. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa zmenil tak, že návrhu vyhovie v celom rozsahu. Zároveň navrhovateľ uplatnil a vyčíslil
náhradu trov odvolacieho konania.

K odvolaniu navrhovateľa sa odporca nevyjadril.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p., postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné
a rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutom výroku, ktorým súd prvého stupňa návrh vo
zvyšku zamietol, ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť. Rozsudok prvostupňového súdu
v jeho zvyšných častiach (vo vyhovujúcom výroku I. a výroku III.), nemohol preskúmavať, keďže tieto
suspenzívnym účinkom odvolania dotknuté neboli (§ 206 O.s.p.).

Obligatórne (§ 212 ods. 3 O.s.p.) sa odvolací súd zaoberal, či v konaní pred súdom prvého stupňa
nedošlo postupom súdu k procesným vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. a/ - g/ O.s.p. a tzv.
iným vadám konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolacie dôvody
posudzoval odvolací súd podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Navrhovateľom namietaná vada
konania vymedzená v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. je vo svojej podstate porušením základného práva
účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článok
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Preto odvolací súd posudzoval či
postupom súdu prvého stupňa nebola účastníkom odňatá možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2
písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.), ktorý odvolací dôvod však samotný navrhovateľ
v odvolaní skutkovo nevymedzil.

Odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým bola
účastníkovi znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva.
K pojmovým znakom tohto odňatia patrí odňatie možnosti konať pred súdom, k odňatiu možnosti konať
došlo v dôsledku postupu súdu a možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Tieto
pojmové znaky musia byť splnené súčasne.



Návrhom v predpísanej podobe (tlačivo A) podanom podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia sa navrhovateľ
proti odporcovi domáhal zaplatenia zmenkovej sumy 1.200,13 eur s príslušenstvom (zmenkového úroku
0,25 % denne zo zmenkovej sumy za určité obdobie, 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy
za určité obdobie), zmenkovej odmeny a náhrady trov konania. Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia má
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu písomnú formu. Súd nariadi ústne pojednávanie iba vtedy,
ak to považuje za potrebné alebo ak to navrhnú účastníci, príp. niektorý z nich. V súlade s článkom 19
Nariadenia ak Nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu
sa riadi slovenským procesným právom. Procesný postup súdu je upravený v článku 5 ods. 2 - 7,
článku 6, 7, 8, 9, článku 12 ods. 2 Nariadenia, v ostatnom sa tento postup riadi Občianskym súdnym
poriadkom. Kľúčovými cieľmi európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu stanovenými
v článku 1 Nariadenia sú zrýchlenie, zjednodušenie konania vo veciach s nízkou hodnotou
sporu v cezhraničných sporoch v rámci Európskej únie zníženie nákladov, čím sa zjednoduší prístup k
spravodlivosti. Pri plnení týchto cieľov majú súdy kľúčovú úlohu iniciovať kontroly a určovať postup, ktorý
treba v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu dodržiavať, ako aj primeraným
spôsobom uplatňovať vnútroštátne procesné právo, čo vyplýva z článku 19 Nariadenia. V zmysle bodu
9 preambuly Nariadenia by mal súd rešpektovať právo na spravodlivý proces a zásadu kontradiktórneho
procesu najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania, o dôkazných prostriedkoch a rozsahu,
v akom sa vykonávajú dôkazy. Povinnosť súdu kontrolovať a určovať postup v rámci európskeho
konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa posilňuje v zmysle článku 12 ods. 2 Nariadenia, ktorým
sa súdu ukladá povinnosť podporovať strany sporu, pokiaľ ide o procesnoprávne veci, a to poskytovaním
informácií o procesnoprávnych otázkach, pričom z odôvodnenia čl. 9 vyplýva, že súd musí v záujme
zabezpečenia spravodlivosti konania voči obidvom stranám sporu postupovať rovnakým spôsobom.
Povinnosť informovať strany o procesnoprávnych otázkach si súd môže v závislosti od vnútroštátnych
postupov plniť rôznym spôsobom.

Odvolací súd v konaní nezistil, že pred súdom prvého stupňa došlo k vadám v postupe súdu podľa
čl. 7 ods. 1 Nariadenia pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania. Podľa čl. 5 ods. 2,
3 Nariadenia vyzval súd odporcu tlačivom C na odpoveď a spolu s tlačivom C zaslal súd prvého
stupňa odporcovi návrh a zmenku predloženú navrhovateľom v podobe fotokópie. Doručované
písomnosti prevzal odporca dňa 17.06.2014, na tieto nereagoval. V súlade s bodom 22 preambuly,
článkom 12 ods.2 a 19 tohto Nariadenia je súd povinný poučiť účastníkov o ich procesných právach.
Pretože samotné Nariadenie nerieši procesný postup pri verejnom vyhlásení rozhodnutia, je potrebné
postupovať v súlade s vnútroštátnym právom, ktoré jednoznačne v § 120 ods. 4 O.s.p. ukladá povinnosť
súdu prvého stupňa pred rozhodnutím poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť
alebo označiť najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti
predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím
dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a. Súd prvého stupňa dodržal v konaní procesný
postup, ktorý vyplýva z Nariadenia a v spojení s ním z príslušných ustanovení O.s.p., pričom vykonal
poučenie účastníkov konania podľa § 120 od. 4 O.s.p. v písomnej forme. Navrhovateľ prevzal písomné
poučenie účastníka konania dňa 17.6.2014 a odporca rovnako dňa 17.6.2014. Splnenie tejto poučovacej
povinnosti má rozhodujúci vplyv na rozhodnutie vo veci samej, na možnosť napadnúť toto rozhodnutie v
riadnom, prípadne aj v mimoriadnom opravnom konaní, pretože jeho obsahom je významné obmedzenie
predkladať alebo označovať v ďalšom konaní dôkazné prostriedky a skutočnosti, hoci objektívne
existujú.

Keďže navrhovateľ existenciu ním namietanej vady spočívajúcej v odňatí mu možnosti konať pred
súdom, rovnako ako akejkoľvek tzv. inej vady konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci skutkovo nevymedzil a odvolací súd ich existenciu ani vlastným prieskumom z hľadiska vyššie
uvedených skutočností nezistil, nebolo možné z hľadiska uvedených odvolacích dôvodov odvolanie
navrhovateľa vyhodnotiť inak, ako nedôvodné.

Rovnako za nespôsobilú privodiť v prospech navrhovateľa priaznivejšie rozhodnutie vo veci v odvolaním
napadnutej časti, vyhodnotil odvolací súd tiež jeho námietku spočívajúcu v tom, že súd prvého
stupňa dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom, keď jeho návrh v časti uplatneného
zmenkového úroku zamietol pre jeho rozpor s dobrými mravmi, pretože tieto navrhovateľom tvrdené a
namietané skutkové a právne závery z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplývajú, súd prvého
stupňa svoje rozhodnutie v napadnutej časti na takýchto skutkových a právnych záveroch nezaložil
(zamietnutie uplatneného nároku na zaplatenie zmenkového úroku založil na jeho rozpore so Zákonom



zmenkovým a šekovým, ktorý podľa jeho názoru nepripúšťa zmenkový úrok po splatnosti zmenky),
správnosť ktorého záveru však odvolateľom v zmysle obsahu podaného odvolania napadnutá nebola,
pričom odvolací súd viazaný dôvodmi odvolania skutkovo vymedzenými navrhovateľom, jeho správnosť
preskúmavať nemohol.

Z uvedených dôvodov potom odvolanie navrhovateľa v napadnutej časti, v ktorej súd prvého stupňa v
prevyšujúcej časti - čo do uplatneného zmenkového úroku návrh zamietol, nebolo spôsobilé na iné, ako
potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu (§219 ods. 1 O.s.p.).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
§ 142 ods. 1 O.s.p. Úspešný odporca si právo na náhradu trov konania neuplatnil a preto odvolací súd
odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .