Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/318/2015 z 22. 8. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 22. augusta 2016, sp. zn. 5Co/318/2015, ECLI:SK:KSPO:2016:8113205083.1 Krajský súd Prešov | 5Co/318/2015 | ECLI:SK:KSPO:2016:8113205083.1 | 2016-08-22 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3a9f0752-d713-4045-9aa4-f9ab2b13de51 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8113205083.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/318/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113205083
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8113205083.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobcu: Z. R., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX L. č. XX, zastúpeného JUDr. Katarína Lešková, advokátka, so sídlom Plzenská
č. 2, 080 01 Prešov, proti žalovanému: RAPID life životná poisťovňa, a.s., IČO: 31 690 904, so
sídlom Garbiarska 2, Košice, právne zastúpenému JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom so sídlom v
Košiciach, Němcovej 22, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č.k. 9C/47/2013-278 zo dňa 07.05.2015 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. návrh žalovaného na prerušenie konania vedeného
na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 9C/47/2013 zamietol.
2. Ďalším výrokom II. zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach so sídlom na
Alžbetinej 41 v Košiciach sp. zn. 2C/2942/2012 z 19.01.2012.
3. III. Odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu v Košiciach so sídlom na
Alžbetinej 41 v Košiciach sp. zn. 2C/2942/2012 z 19.01.2012 do právoplatného skončenia konania
vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 9C/47/2013.
4. Vyslovil, že o náhrade trov konania bude rozhodnuté v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.
5. Právne súd odôvodnil svoje rozhodnutie ust.§ 3 ods.1, § 4 ods.1, § 8 ods.1, § 12 ods.1, § 17, § 26
ods.1, § 33 ods.2, § 40 a § 41 ods.1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ust.§ 52 ods.1,
§ 53 ods.1, 4 a 5 Občianskeho zákonníka.
6. Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 21.02.2013 domáhal voči žalovanému zrušenia rozhodcovského
rozsudku, ktorý je uvedený vo výroku.
7. Z rozhodcovského rozsudku sp. zn. 2C/2942/2012 zo dňa 19.01.2012 vyplýva, že žalobca má zaplatiť
žalovanému sumu vo výške 146,83 Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,- Eur. Podľa
tohto rozsudku rozhodcovský súd mal za to, že na rozhodovanie je daná jeho právomoc vyplývajúca
z časti XV. Všeobecných poistných podmienok, pričom podľa jeho názoru žalobca ako spotrebiteľ mal
možnosť Všeobecné poistné podmienky podpísať bez toho, aby svojím podpisom vyjadrila súhlas s
rozhodcovskou doložkou. Uvedené malo plynúť z Osobitných dojednaní, ktoré boli kryté samostatným
podpisom žalobcu.
8. Podľa poučenia uvedenom v tomto rozhodcovskom rozsudku je možné voči nemu podať opravný
prostriedok, a to odpor s odôvodnením v lehote 5 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku,
pričom podmienkou prihliadnutia na odpor žalovaného v rozhodcovskom konaní (teda žalobkyne v
prejednávanej veci) je zaplatenie poplatku vo výške 72,- Eur.
9. Rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený do vlastných rúk dňa 31.01.2013.



10. Žalobca žiada zrušiť rozsudok rozhodcovského súdu najmä z dôvodu porušenia všeobecne
záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa (§ 40 písm. j/ ZoRK).
11. Vzhľadom na obsah žaloby a námietok v nej vznesených voči procesnému postupu rozhodcovského
súdu a to konkrétne proti tzv. skrátenému konaniu rozhodcovského súdu, kde lehota na podanie odporu
proti rozhodcovskému rozsudku bola veľmi krátka a odpor bol navyše podmienený zaplatením poplatku,
možno mať za to, že žalobca požaduje zrušenie rozhodcovského rozsudku aj z dôvodu porušenia zásady
rovnosti účastníkov rozhodcovského konania podľa § 40 písm. g) ZoRK.
12. Súd prvej inštancie konštatoval, že žaloba bola podaná včas, nakoľko žalobcovi bol rozhodcovský
rozsudok doručený dňa 31.01.2013 a už dňa 21.02.2013 bola žaloba podaná na súde.
13. Aj rozhodcovský rozsudok rozhodcovského súdu musí byť založený na dodržaní zásad
spravodlivého procesu, a to z dôvodu, že rozhodcovské konanie je alternatívou konania pred
všeobecnými súdmi. Aj tieto rozhodcovské súdy sú povinné aplikovať právo tak, aby výsledkom nimi
uplatnenej právomoci bolo rozhodnutie, ktoré spĺňa parametre zákonnosti a ústavnosti. V tejto súvislosti
je potrebné poukázať aj na § 51 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého ak tento zákon
neustanovuje inak, subsidiárne sa aplikujú ustanovenia generálnej právnej normy upravujúcej civilný
proces. Danou právnou normou je zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov.
14. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu sp.zn. III. ÚS 162/2011. Pokiaľ ide o zákonnosť
dohodnutej rozhodcovskej zmluvy, vychádzal i z ustanovení Občianskeho zákonníka v znení účinnom
ku dňu uzavretia poistnej, a teda aj rozhodcovskej zmluvy, k čomu došlo dňa 28.05.2008. Ďalej poukázal
na písm. q/ Prílohy k Smernici Rady 93/13/EHS a rozhodnutie Ústavného súdu sp.zn. II. ÚS 2167/10.
Zároveň vyložil časť XV., bod 2, bod 5 a bod 6 Všeobecných poistných podmienok.
15. Pre prejednávanú vec možno teda urobiť čiastkový záver, že rozhodcovská doložka uvedená vo VPP
je neplatná pre neurčitosť, pre porušenie rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, pre porušenie
ochrany spotrebiteľa a pre neprimeranosť vo vzťahu k žalobcovi - spotrebiteľovi a to z viacerých
dôvodov.
16. Je teda nesporné, že spotrebiteľ nemohol výber rozhodcovského súdu a rozhodcu žiadnym
spôsobom ovplyvniť a zároveň je zrejmé, že rozhodujúcim rozhodcovským orgánom bola vždy osoba (y)
so vzťahom k žalovanému nespĺňajúca základný predpoklad nezávislosti a nestrannosti. ZoRK pritom
v § 8 stanovuje pravidlá určenia rozhodcu, tak, že jeho výber je záležitosťou strán rozhodcovského
konania a nielen jedného z jeho účastníkov.
17. Aj z ustanovenia časti XV. Odsek 6 Všeobecných poistných podmienok (ďalej VPP) plynie nerovnosť
medzi účastníkmi konania a výrazné oslabenie postavenia poistníka - spotrebiteľa, keď rozhodcovský
súd mal u iných osôb ako u žalovaného chrániť „iba“ podľa jeho uváženia ich oprávnené nároky ale
u poisťovne jej „záujmy“. Záujmy poisťovne nemožno stotožňovať s jej oprávnenými nárokmi ale sú
pojmom širším, znamenajúcim aj nároky, ktoré podľa práva oprávnené nie sú ale sú pre poisťovňu
chcené (napr. uspieť v spore s poistníkom je iste záujmom poisťovne aj v prípade, ak jej nárok voči
poistníkovi nie je oprávnený).
18. V rozpore s ochranou spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany je aj ustanovenie o nemožnosti
preskúmania rozhodcovského rozsudku iným rozhodcom alebo rozhodcovským súdom (časť XV. ods.5).
Pri redukcii možností všeobecného súdu zaoberať sa rozhodcovským rozsudkom z hľadiska možnosti
preskúmať jeho vecnú správnosť, je zbavenie spotrebiteľa možnosti podať opravný prostriedok a nechať
rozhodcovský rozsudok preskúmať iným rozhodcom zjavne neprimeranou podmienkou.
19. Zároveň v rozpore s predpismi na ochranu spotrebiteľa a porušením rovnosti účastníkov
rozhodcovského konania sú aj ustanovenia Rokovacieho poriadku Arbitrážneho súdu Košice.
20. Na rozdiel od žalobcu, ktorý si podanie žaloby môže bez časového obmedzenia pripraviť, má
žalovaný v rozhodcovskom konaní v prípade jeho skrátenej verzie (konanie o pohľadávkach do výšky
66.500,- Eur) značne sťaženú možnosť obrany, keďže odpor proti rozhodcovskému rozsudku môže
podať iba v krátkej lehote 5 dní a naviac, na odpor sa prihliadne iba v prípade, ak spolu s ním je zaplatený
aj poplatok, čo v prejednávanej veci predstavovalo 72,- Eur. V tomto znení bolo aj v napadnutom
rozhodcovskom rozsudku uvedené poučenie.
21. Poučenie rozhodcovského rozsudku o povinnosti zaplatenia poplatku za účelom dosiahnutia
relevantnosti odporu, ktorý má na rozhodovanie spotrebiteľa, či odpor podať (ako to vyplýva aj zo žaloby)
podstatný vplyv (práve preto je spotrebiteľ v konaní pred všeobecnými súdmi od súdnych poplatkov
oslobodený), je naviac nesprávne. V tejto súvislosti poukázal súd prvej inštancie na ust.§ 26b ods.2
Rokovacieho poriadku Arbitrážneho súdu Košice s tým, že úkony spotrebiteľa sú od poplatkov pred
rozhodcovským súdom oslobodené.



22. Pre prejednávanú vec možno urobiť aj ďalší záver, a to, že rozhodcovská doložka predstavuje
neprimeranú a teda neplatnú zmluvnú podmienku sama osebe. Eurokonformným výkladom ustanovení
zákona o rozhodcovskom konaní treba v spotrebiteľských veciach dôjsť k záveru, že ochrana
spotrebiteľa vyžaduje, aby bola platnosť rozhodcovskej doložky v súdnom konaní preskúmavaná
z úradnej povinnosti aj v prípade, keď spotrebiteľ neplatnosť rozhodcovskej doložky nenamietol v
rozhodcovskom konaní. Z rovnakých dôvodov je súd povinný platnosť rozhodcovskej doložky posúdiť
v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku z úradnej povinnosti aj vtedy, ak spotrebiteľ v zákonnej
lehote podá návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku z akéhokoľvek dôvodu uvedeného v § 40
ZoRK.
23. XV. časť ods.1 VPP je bez ďalšieho ustanovením, ktoré obsahuje bez pochybností rozhodcovskú
doložku. Už podpisom VPP bola teda dojednaná rozhodcovská doložka a podpis Osobitných zmluvných
dojednaní graficky oddelených od už podpísanej časti VPP ale umiestnených stále ako ich súčasť,
na uvedenom závere nič nemohla zmeniť. Podľa názoru súdu sa žalovaný duplicitným podpisom
rozhodcovskej doložky iba snaží vzbudiť dojem ich individuálneho dojednania, pričom si nedal ani
námahu, aby časť XV. VPP vypustil a preniesol ju na osobitnú listinu spolu s tzv. Osobitným dojednaním.
24. Súd prvej inštancie sa priklonil k názoru Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 1CoE/171/2011,
že rozhodcovská doložka nie je doložkou individuálne dojednanou a zároveň je zmluvnou podmienkou
neprimeranou. K uvedenému záveru dospel aj Najvyšší súd SR pri rozhodnutí o dovolaní sp.zn.
6Cdo/1/2012, ktorým dovolanie voči uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici odmietol.
25. K návrhu na prerušenie konania, ktorý bol doručený Okresnému súdu Prešov dňa 06.11.2013,
ktorým žalovaný žiadal o prerušenie konania podľa § 109 ods.2 písm. c) O.s.p. účinného do 30.06.2016
z dôvodu, že na Ústavnom súde SR je pod sp. zn. II. ÚS 382/2013, Rvp 5052/2012 vedené konanie o
ústavnej sťažnosti žalovaného proti rozhodnutiu NS SR sp. zn. 6Cdo/1/2012, o ktoré žalobca oprel svoje
právne posúdenie prejednávanej veci, súd uviedol, že návrhu nevyhovel z dôvodu, že konanie o ústavnej
sťažnosti nemá nič spoločné s prejednávanou vecou. Naviac prerušenie konania je iba fakultatívne.
26. K odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods.2 Zákona o rozhodcovskom
konaní súd prvej inštancie uviedol, že ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom
súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na
návrh vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
27. Vzhľadom na dosiaľ neprávoplatné zrušenie rozhodcovského rozsudku vyjadrujúce názor
procesného súdu na neho, je potrebné do právoplatného rozhodnutia zabrániť možnej exekúcii. Preto
bolo vyhovené návrhu na odklad vykonateľnosti preskúmavaného rozhodcovského rozsudku.
28. Súd prvej inštancie konštatoval, že ide o odôvodnenie zhodné s odôvodnením pôvodného rozsudku,
ktorým súd prvej inštancie rozhodol už dňa 07.11.2013. Tento rozsudok bol zrušený uznesením
Krajského súdu v Prešove č.k. 5Co/41/2014-244 zo dňa 19.08.2014. Následne súd 1.inštancie vysvetlil,
že dňa 09.03.2015 žalobca na výslovnú otázku súdu uviedol, že poskytnutie finančného zadosťučinenia
nežaluje. Žaluje iba zrušenie rozhodcovského rozsudku. Na základe uvedeného vyjadrenia sa súd
prvej inštancie otázkou primeraného zadosťučinenia nezaoberal a o zmene návrhu na začatie konania
nerozhodoval. Čo sa týka otázky identifikácie miesta pojednávania, v zápisnici zo dňa 09.03.2015, ako
aj 07.05.2015 procesný súd výslovne uviedol, že pojednáva v miestnosti č. 222. Procesný súd mal
za nepochybné, že žalobcom je pán Z. R.. Podstatné je, že žaloba, aj keď ním pôvodne podpísaná
nebola, bola podaná v jeho mene. Závery odvolacieho súdu si procesný súd nevysvetľuje tak ako
žalovaný, že odstránenie procesných nedostatkov žaloby možné nie je. Opak plynie jednak z odkazu
odvolacieho súdu R 12/1985 a jednak zo záveru, že nedostatok procesnej podmienky, aká bola v danej
veci, nebráni súdu konať, ale bráni vo veci rozhodnúť. Procesný súd mal teda za to, že odvolací súd
vo svojom uznesení uviedol, že procesný nedostatok plnomocenstva, resp. podpisu žaloby odstrániť
možno, ale nie tak, ako to urobil súd prvej inštancie, teda vo vyhlásení meritórneho rozhodnutia.
Vychádzajúc z uvedeného teda procesný súd mal za to, že po zrušení v poradí prvého rozsudku bola vec
novo prejednaná a rozhodnutá už bez procesných nedostatkov, ktoré boli krajským súdom oprávnene
vytknuté.
29. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na konštantnú judikatúru Ústavného súdu ČR
II.ÚS/182/01, II.ÚS/105/97, na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 20Cdo 1483/2000. Pokiaľ ide o
možnosť zástupcu na čl. 47 ods. 2 Ústavy SR a § 26 ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku účinného
do 30.06.2016 a § 25 ods. 2 Zákona č. 250/2007 Z.z.
30. Čo do nevypočutia sprostredkovateľa poistenia súd prvej inštancie konštatoval, že
sprostredkovateľku poistenia vypočuť nepotreboval. Zároveň že nemôže vyhľadávať skutočnosti
svedčiace prípadne v prospech alebo neprospech niektorého účastníka. To je vecou aktivity účastníkov.
Žalovaný svoju pasivitu pri navrhovaní dôkazov vydáva za chybu súdu, s čím súhlasiť nemožno. V rámci



sporového konania totiž zásada materiálnej pravdy a vyšetrovací princíp už neplatí. Sprostredkovateľ
poistenia nie je subjektom nezávislým od príslušnej poisťovne, ak za sprostredkovanie poistenia
obdrží odmenu. Postavenie tejto osoby v procese uzatvárania zmluvy žalovaný príliš hypertrofuje.
Sprostredkovateľ môže klientovi sprostredkovať iba uzavretie takej zmluvy, ktorá mu je poisťovňou
predložená. Pri hodnotení „Záznamu o požiadavkách a potrebách klienta“ možno vychádzať iba z
toho, čo je v tomto zázname uvedené. Žiadna individuálnosť dojednania rozhodcovskej doložky z toho
záznamu neplynie. Čo do námietky nezaoberania sa poistným vzťahom medzi žalobcom a žalovaným
žalovaný neuvádza, z akého dôvodu by sa tým súd zaoberať mal. Procesný súd sám nevidí žiadny súvis
medzi touto otázkou a predmetom konania. K záveru, že podpis žalobcu nachádzajúci sa pod časťou
XVII bod 12 Všeobecných podmienok zahŕňa aj časť XV - rozhodcovské konanie, poukázal súd prvej
inštancie na konštantnú judikatúru Krajského súdu v Prešove napr. rozhodnutie sp. zn. 1Co/193/2013,
ale i na judikatúru Najvyššieho súdu SR, napr. 3Cdo 1/2012, 5Cdo 61/2012 a 6Cdo 13/2013.
31. Súd prvej inštancie sa zároveň zaoberal tvrdením žalovaného o nenaplnení znenia § 43 ods. 1
Zákona o rozhodcovskom konaní, pričom konštatoval, že v prípade právoplatnosti rozsudku o zrušení
rozhodcovského rozsudku je vec vedená pred rozhodcom zapísaná pod novou spisovou značkou a v
konaní sa pokračuje.
32. Pokiaľ žalovaný poukazuje na rozhodnutie SDEU sp. zn. C-342/13 mal súd prvej inštancie
za to, že toto rozhodnutie žalovanému neprospieva. Žalovaný nepreukázal, že by pri podpisovaní
poistnej zmluvy nejakým spôsobom žalobcu o rozdieloch medzi rozhodcovským konaním a bežným
súdnym konaním informoval. Zároveň mal súd prvej inštancie za to, že jednoinštančné rozhodcovské
konanie s možnosťou obrany podmienenou aktivitou žalovaného spotrebiteľa podať žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku neprimerane zaťažuje spotrebiteľa a je hrubo v jeho neprospech. V závere
poukázal na rozhodovaciu prax Krajského súdu v Prešove ohľadom obdobných žalôb, ktorých
predstaviteľom je aj rozsudok sp. zn. 5Co/94/2014.
33. Napokon súd prvej inštancie konštatoval, že o náhrade trov konania bude rozhodnuté v lehote 30
dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
34. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalovaný. Právne odôvodnil svoje odvolanie ust. § 205
ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/, e/, f/ Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016. Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietne alebo ak dôjde k záveru, že
v okolnostiach prípadu sú dôvody na zrušenie rozsudku podľa § 221 O.s.p. účinného do 30.06.2016,
aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný namietal, že rozhodnutie
súdu je svojvoľné, arbitrárne, pretože súd nevychádzal z preukázateľného stavu. V rozpore s čl. 1
ods. 1 Ústavy SR o demokratickom právnom štáte navodil právnu domnienku, že žalovaná koná
nedobromyseľne, pričom tieto úvahy súdu nie sú podložené žiadnymi skutkovými zisteniami, ktoré by
vyplynuli z vykonaného dokazovania. Súd však môže formulovať závery o nedobromyseľnosti, až keď
ich má podložené skutkovými zisteniami a nemôže nedobromyseľnosť žalovaného bez skutočného
preukázania iba predpokladať, pretože podľa ústavy platí domnienka, že orgány štátu musia uvažovať
o občanoch pri výkone svojich práv a povinností ako o konajúcich dobromyseľne, pokiaľ sa nepreukáže
opak. Jasným dôkazom o tom, že súd predpokladá nedobromyseľnosť žalovaného je to, že v
ustanoveniach časti XV. ods. 6 VPP sa jasne uvádza, že rozhodcovský súd má rozhodovať podľa zásad
rovnosti a že má chrániť aj záujmy poisťovne aj nároky poistníka. Súd však automaticky bez akýchkoľvek
pochybností predpokladá, že žalovaný bude konať nedobromyseľne a bude si uplatňovať nejaký nárok,
ktorý nie je oprávnený. Dokonca predpokladá, že žalovaný už pri formulovaní VPP si to tak vopred
premyslel a naschvál tam dal také ustanovenie, aby si potom mohol uplatňovať nejaký neoprávnený
nárok. Takýto výklad súdu jednoznačne preukazuje, že od začiatku predpokladá nedobromyseľnosť
žalovaného a ust. VPP vykladá zlomyseľne. Súd však môže formulovať závery, až keď ich má podložené
skutkovými zisteniami. V uvedenom prípade však ide len o ničím nepredložené dohady súdu, ktorými
opäť porušil základné princípy demokratického a právneho štátu.
35. Rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné, pretože spotrebiteľovi priznal právo, ktoré mu žiadna
právna norma nepriznáva a preto ju súd ani neuviedol. Aby súd mohol vysvetliť, že ide o neprijateľnú
podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí odôvodniť skutkovo naplnenie všetkých
predpokladov hypotézy právnej normy. Musí teda zdôvodniť, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, pričom súd
naplnenie tohto predpokladu v rozhodnutí náležite odôvodnil. Ďalej musí ustáliť konkrétne ustanovenie,
ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech
spotrebiteľa. Zároveň musí uviesť, ako právo, resp. povinnosť je dotknutá príslušným ustanovením.
Zároveň musí predpokladať, na akom skutkovom základe musí tvrdiť, že ide iba o bežnú nerovnováhu,
ale že ide až o hrubú nerovnováhu. Rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné, pretože takýto výklad
vôbec neposkytol. Výklad súdu je v rozpore s rozhodnutím súdneho dvora C-342/13, ktorý poskytol



záväzný výklad smernice 93/13/EHS prílohy 1 písm. q/, ktoré bolo do vnútroštátneho právneho
poriadku implementované ako § 53 ods. 4 písm. r/. V ňom uvádza, že rozhodcovská doložka je
len vtedy neprijateľná, ak bolo jej úmyslom zbaviť spotrebiteľa po právoplatnom jednostupňovom
rozhodnutí v rozhodcovskom konaní práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok podľa
vnútroštátnych pravidiel. Rozhodcovská doložka by bola neprijateľnou zmluvnou podmienkou, len ak by
predmetom bol vylúčenie alebo bránenie spotrebiteľovho práva podať žalobu alebo dosiahnuť právnu
nápravu po jednostupňovom konaní.
36. Súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav a zároveň vec nesprávne posúdil. Preto tvrdí,
že rovnosť účastníkov rozhodcovského konania bolo porušená Rokovacím poriadkom AS. Rovnosť
účastníkov konania môže byť porušená iba v konaní a nie pred konaní ani po konaní. Súd ani
neuviedol, o ktoré práva bol žalobca oproti žalovanému v rozhodcovskom konaní ukrátený, preto je jeho
rozhodnutie nepreskúmateľné. Taktiež neuvádza, aké právo alebo povinnosť je konkrétne v rozopre s
predpismi na ochranu spotrebiteľa a ktoré predpisy na ochranu spotrebiteľa boli porušené, čo spôsobuje
nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Rozhodcovský súd posudzoval vymáhanú pohľadávku len z hľadiska
skutočnosti a listín, ktoré predložil žalovaný. Teda ak z týchto skutočností vyplýva takáto pohľadávka,
ktorá bola zakotvená vo VPP, XVII v časti ods. 7a súdy žalobcovi priznal. Ak žalobca nesúhlasil
s rozhodcovským rozsudkom a vymáhanou pohľadávkou, mohol podať odpor, podaním ktorého by
došlo k zrušeniu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský súd by vec riadne prejednal. Zároveň ak
rozhodcovský súd rozhoduje v prospech žalovaného v prípade rozhodcovských konaní, ktoré sú vedené
na návrh dodávateľa, to automaticky neznamená, že je rozhodcovský súd kvôli tomu predpojatý.
37. Súd prvej inštancie nesprávne právne vec posúdil, pretože priznal právo, ktoré je súčasná právna
norma priamo vylučuje. Procesný súd by mal za vyhovujúcu takú doložku, podľa ktorej by spotrebiteľ
bez ďalšieho mohol v prípade podania žaloby u rozhodcu v určitej lehote po vyrozumení o tomto akte
(napr. 10 dní) právomoc rozhodcu odmietnuť, čo by viedlo k zastaveniu rozhodcovského konania. Súd
teda priznal spotrebiteľovi právo odmietnuť rozhodcovské konanie, ak sa začalo na návrh dodávateľa a
namiesto neho mu súd priznal právo sa so žalobou obrátiť na všeobecný súd. Takéto súdom priznané
právo nemá oporu v žiadnom právnom predpise, dokonca ani najnovšia právna úprava účinná od 1.
Januára - zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktorý poskytuje spotrebiteľovi
zvýšenú ochranu, takéto právo spotrebiteľovi nepriznáva. Naopak, takéto právo nová právna úprava
priamo vylučuje a to v § 3 ods. 6.
38. Súd prvej inštancie opomenul vyhodnotiť fakt, že vo Všeobecných poistných podmienkach sa síce
nachádza časť XV časť - Rozhodcovské konanie, ktoré obsahuje ustanovenie o rozhodcovskom
konaní, žalovaný však má za to, že tieto ustanovenia sa uplatnia len vtedy, keď klient podpíše
Osobitné zmluvné dojednania, ktoré predstavujú rozhodcovskú doložku a teda zakladajú príslušnosť
rozhodcovského súdu. len na základe tejto rozhodcovskej doložky je možné uplatniť ustanovenia XV
časť o rozhodcovskom konaní. Časť XV VPP síce neobsahuje test, ktorý by vylučoval použitie tejto časti
v prípade nepodpísania Osobitných zmluvných dojednaní, ale ani žiadnych z produktov neobsahuje
ustanovenie, že v prípade, že sa poistník tomuto k produktu v poistenej zmluve nezaviaže, nie je ním
viazaný, pretože je to z VPP logicky vyplýva.
39. Súd prvej inštancie porušil princíp rovnosti účastníkov tým, že nariadil vykonať dokazovanie
výsluchom len jednej strany a to žalobcu, pričom na základe tohto výsluchu sa mala zistiť skutočnosť o
tom, ako prebiehalo samotné uzatváranie zmluvy a teda súd bol povinný vypočuť aj druhú stranu, ktorá
zmluvu so žalobcom uzatvárala v mene poisťovne. Súd tak v rozhodnutí vychádzal len z tvrdenia jednej
strany a to žalobcu, ktorý mal právny záujem na veci. Týmto konaním súdu bola žalovanému odňatá
možnosť konať, pretože žalovaný už vo vyjadrení návrhu vypočuť sprostredkovateľku poistenia.
40. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, pretože neaplikoval relevantnú právnu normu zák.
č. 340/2005 Z.z. Opomenul vyhodnotiť, že samotnému procesu uzatvárania poistnej zmluvy predchádza
ešte tzv. predzmluvná fáza, ktorá je normovaná týmto zákonom. Nezohľadnenie a nevyrovnanie sa s
relevantnou právnou normou aplikovateľnou na konkrétny prípad Ústavný súd SR nazýva nielen zjavnou
neodôvodnenosťou súdneho rozhodnutia, ale aj „arbitrárnosťou“ súdneho rozhodnutia.
41. Ďalej žalovaný poukázal na to, že súd je povinný vykladať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa
eurokonformne, a teda v súlade s cieľom na určenie smernice. Bol teda povinný pri eurokormformnom
výklade aplikovať 19. recitál smernice 93/13/EHS, podľa ktorého sú poistné zmluvy za istých podmienok
vyňaté spod posudzovania, či ide o neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Táto situácia pritom
môže nastať vtedy, ak dojednanie nejakej podmienky v poistnej zmluve vchádza do kalkulácií poistného
pre klienta.
42. Súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav, pretože neprihliadol na novelu zák. č. 233/1995
Z.z. „Exekučný poriadok“ a zrušil tak rozsudok, ktorý už v tom čase nebol pre strany záväzný. Bol



povinný zamietnuť žalobu, pretože podľa ust. § 154 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016 je rozhodujúci
skutkový stav ku dňu vynesenia rozhodnutia a ten bol taký, že účastníkom konania odpadla vecná
legitimácia. Súd prvej inštancie rozhodol dňa 07.05.2015, kedy v dôsledku aplikácie tejto právnej normy
rozhodcovský rozsudok prestáva účastníkov konania zaväzovať a teda nemožno ani na jeho podklade
vykonať exekúciu. V dôsledku aplikácie § 243 EP sa anulovala právoplatnosť tohto rozhodcovského
rozsudku. Týmto sa právne postavenie účastníkov konania obnovilo do stavu pred vydaním rozhodnutia.
Žalobca nie je viazaný povinnosťou založenou rozhodcovským rozsudkom a žalovaný nemôže tento
nárok uplatňovať. V dôsledku uvedeného je, že obe strany konania bez vlastného zavinenia, resp.
pričinenia sú objektívne bez právneho záujmu na výsledku konania. Vzhľadom na to, že odpadla vecná
legitimácia účastníkov, súd je povinný prihliadnuť k rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo
214/2011 a pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalobu zamietnuť.
43. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.
44. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo ako príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. § 34 zák. č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) vzhľadom na včas podané odvolanie za
účinnosti ust. § 204 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 a podľa ust. § 470
ods. 2 C.s.p. v zmysle zásad uvedených v ust. § 380 bez nariadenia odvolacieho pojednávania s tým, že
miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 16.08.2016 (§ 219 ods.3 C.s.p.)
a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
45. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca dňa 28.05.2008 uzavrel so žalovaným
Poistnú zmluvu č. 4376800105, k zániku ktorej došlo dňa 26.07.2008, pričom konečný stav finančného
plnenia bol žalovaným vyčíslený na preplatok 469,- Sk v prospech žalobcu. Následne takmer po 5 rokoch
odo dňa zániku poistenia žalobca obdržal dňa 31.01.2013 rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu
Košice s povinnosťou zaplatiť sumu 146,83 Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,- Eur.
46. Podľa poučenia uvedenom v tomto rozhodcovskom rozsudku je možné voči nemu podať opravný
prostriedok, a to odpor s odôvodnením v lehote 5 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku,
pričom podmienkou prihliadnutia na odpor žalovaného v rozhodcovskom konaní (teda žalobkyne v
prejednávanej veci) je zaplatenie poplatku vo výške 72,- Eur.
47. Rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený do vlastných rúk dňa 31.01.2013.
48. Dňa 22.02.2013 bola žaloba podaná na súde, teda v 30 dňovej lehote. Žalovaný však namietal,
že žaloba bola podaná niekým, kto na podanie žaloby nebol oprávnený, teda občianskym združením
zastúpeným advokátom, pričom žalobcu môže zastupovať iba samotné občianske združenie. Z toho
dôvodu namietal, že žaloba bola podaná oneskorene.
49. Už v zrušujúcom uznesení č.k. 5Co/41/2014-244 zo dňa 19.08.2014 odvolací súd konštatoval, že na
č.l. 226 sa nachádza úradný záznam zo dňa 30.12.2013, teda už po vyhlásení rozsudku, i potom čo bol
rozsudok doručený a podané vo veci odvolanie, z ktorého vyplýva, že sa na súd dostavil bývalý predseda
Občianskeho združenia Právne služby spotrebiteľom a vlastníkom bytov J.. E. R., ktorý opatril svojim
vlastnoručným podpisom č.l. 4. Zároveň sa dostavila terajšia predsedníčka Občianskeho združenia
Právne služby spotrebiteľom a vlastníkom bytov JUDr. E. J., ktorá predložila do spisu zápisnicu z členskej
schôdze Občianskeho združenia a dodatok č.1, ktorý je založený na č.l. 222 - 225 spisu. Zároveň sa
dostavil i sám žalobca, ktorý opatril svojim vlastnoručným podpisom č.l.4 a č.l.88 a 89 spisu. Konkrétne
na č.l. 88 sa nachádza zmena žaloby s tým, že žiada žalobca aj primerané finančné zadosťučinenie.
50. Odvolací súd zotrváva na svojom právnom názore, že nedostatok preukázania plnomocenstva
je treba považovať za nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť. Procesným dôsledkom
neodstránenia tohto nedostatku je však zastavenie konania podľa ust.§ 104 ods.2 O.s.p. účinného
do 30.06.2016. Podľa ustálenej judikatúry, ak ten, kto vystupoval v občianskom súdnom konaní ako
zástupca účastníka bez toho, že by preukázal plnomocenstvo predložil toto plnomocenstvo dodatočne
v súdom určenej lehote, je tým uvedený nedostatok zhojený a boli tak schválené aj tie úkony urobené
v konaní zástupcom účastníka ku ktorým došlo pred podpísaním plnomocenstva (R 12/1985). Takýmto
procesným nedostatkom podmienky konania, ktorý možno odstrániť je aj to, pokiaľ žaloba nie je riadne
žalobcom podpísaná. Ako vyplýva z úradného záznamu na č.l. 226 k podpisu žaloby žalobcom došlo.
51. Súd prvej inštancie správne uzatvoril, že aj procesne vadne podaná žaloba v mene žalobcu mala
po ním vykonanom dodatočnom podpísaní ten hmotnoprávny účinok, že bola podaná v zákonom
stanovenej lehote.
52. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 291 ods. 1 C.s.p., z ktorého vyplýva, že spotrebiteľ
sa môže dať v spotrebiteľskom spore zastupovať právnickou osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľ môže mať len jedného takto zvoleného zástupcu.



53. Čo sa týka predmetu konania, tento súd prvej inštancie riadne zistil, keď na pojednávaní konanom
dňa 09.03.2015 žalobca na výslovnú otázku súdu uviedol, že poskytnutie finančného zadosťučinenia
nežaluje, žaluje iba zrušenie rozhodcovského rozsudku. Za takýchto okolností naozaj nebolo potrebné
rozhodovať o zmene žaloby.
54. K odvolacej námietke žalovaného o nepreskúmateľnosti rozsudku súdu prvej inštancie a odňatia
možnosti konať pred súdom z dôvodu nevypočutia sprostredkovateľa poistenia, odvolací súd uvádza,
že z obsahu spisu ani prednesov právneho zástupcu žalovaného v priebehu konania na súde prvej
inštancie nevyplýva, že by žalovaný navrhol vypočuť sprostredkovateľku poistenia pani L.. Žalovaný
iba v svojom vyjadrení zo dňa 17.04.2013 označil ako dôkaz záznam pani A. L. o požiadavkách
a potrebách klienta z 28.05.2008, ktorý na čl. 72 k vyjadreniu pripojil. Preto nemôže byť odňatím
možnosti konať pred súdom vo vzťahu k žalovanému nevypočutie sprostredkovateľky poistenia tak,
ako to namieta žalovaný v odvolaní. Súd prvej inštancie, aj keď takýto návrh podaný nebol, vyporiadal
sa s otázkou, prečo sprostredkovateľku poistenia vypočuť nepotreboval. Uviedol, že sprostredkovateľ
poistenia nie je subjektom nezávislým od príslušnej poisťovne a za sprostredkovanie poistenia obdrží
odmenu. Postavenie tejto osoby v procese uzatvárania zmluvy žalovaný príliš hypertrofuje. Zároveň pri
hodnotení záznamu „o požiadavkách a potrebách klienta“ možno vychádzať iba z toho, čo je v tomto
zázname uvedené. Žiadna individuálnosť dojednania rozhodcovskej doložky z tohto záznamu neplynie.
55. S týmto názorom súdu prvej inštancie odvolací súd súhlasí. Zároveň poukazuje na ust. § 185 ods.
1 C.s.p., z ktorého vyplýva, že súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Zároveň v tejto
súvislosti je dôležité aj ust. § 295 C.s.p., ktoré sa týka sporov s ochranou slabšej strany s tým, že súd
môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí takýto dôkaz. Teda tu súd má dôkaznú iniciatívu, ide o
uplatnenie tzv. vyšetrovacieho princípu.
56. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Na
zdôraznenie správnosti ďalej uvádza (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
57. Občiansky zákonník účinný od 01.01.2008 za neprijateľnú podmienku v ustanovení § 53 ods. 4 písm.
r/ považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
58. Ust. § 53 Občianskeho zákonníka nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a
Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na
ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť neplatná,
v rozhodcovskom konaní uplatnený nárok rozhodcovským súdom vôbec nemal byť prejednávaný a
rozhodnutý. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi
zmluvnými stranami bola v súlade s ust. § 3 zákona č 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov
uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli
alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom
konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy, alebo formu rozhodcovskej
doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov) rozhodcovskému
súdu chýba základný predpoklad pre rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní.
59. V zmysle článku XV. Všeobecných poistných podmienok, ktoré sú súčasťou predmetnej poistnej
zmluvy, bolo medzi účastníkmi dohodnuté, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa
rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne
riadi zákonom č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov s výlukami
a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho
rokovacím poriadkom.
60. Súčasťou týchto Všeobecných obchodných podmienok pre poistenie dojednávané Prvou česko-
slovenskou poisťovňou Rapid, a.s., je aj časť XVII. - Záverečné ustanovenia a v rámci nich osobitné
zmluvné dojednania pod č. 01/2007, ktoré v bode 2. formulujú vôľu účastníkov v prípade akéhokoľvek
sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti
a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu
zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.
61. Odvolací súd nesúhlasí s názorom žalovaného, že takýmto spôsobom sa zabezpečilo individuálne
dojednanie predmetnej rozhodcovskej doložky, čo by znamenalo, že ak aj ide o neprijateľnú zmluvnú
podmienku v spotrebiteľskom vzťahu, pri jej individuálnom dojednaní je potrebné túto rešpektovať.
62. V tejto súvislosti poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (6Cdo 1/2012, 6
Cdo 3/2013), ktorá sa vysporiadala aj s touto právnou situáciou týkajúcou sa osobitného zmluvného
dojednania v rámci Všeobecných zmluvných podmienok, ktoré sú súčasťou spotrebiteľskej zmluvy a



konštatovala, že ani takto formulovaná časť Všeobecných obchodných podmienok nemá charakter
individuálne dojednanej zmluvnej podmienky.
63. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že možno urobiť záver, že rozhodcovská doložka
predstavuje neprimeranú a teda neplatnú zmluvnú podmienku sama o sebe. Eurokonformným výkladom
ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní treba v spotrebiteľských veciach dôjsť v súdnom konaní
preskúmavaná z úradnej povinnosti aj v prípade, keď spotrebiteľ neplatnosť rozhodcovskej doložky
nenamietol v rozhodcovskom konaní. Z rovnakých dôvodov je súd povinný platnosť rozhodcovskej
doložky posúdiť v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku z úradnej povinnosti aj vtedy, ak
spotrebiteľ v zákonnej lehote podá návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku z akéhokoľvek dôvodu
uvedeného v § 40 ZoRK.
64. Súd prvej inštancie sa správne vyporiadal i s predloženým uznesením Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 1CoE/171/2011 a na jeho závery odkazuje i odvolací súd. A k tomu považuje za
potrebné uviesť, že žalovaný núti žalobcu, teda spotrebiteľa spotrebiteľskou rozhodcovskou zmluvou ku
konaniu, ktoré nie je povinný vykonať s cieľom obchádzania ustanovení Občianskeho zákonníka. Znenie
rozhodcovskej zmluvy nemusí odporovať zneniu zákonného ustanovenia, ale svojimi dôsledkami sleduje
cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). V tejto
súvislosti poukazuje odvolací súd na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 16/95 zo dňa 24.05.1995.
65. Správne rozhodol súd prvej inštancie i o návrhu žalovaného na prerušenie konania, ktorý podal
dňa 06.11.2013, keď žiadal o prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. účinného do
30.06.2016 z dôvodu, že na Ústavnom súde SR je pod sp. zn. II.ÚS 382/2013, Rvp 5052/2012 vedené
konanie o ústavnej sťažnosti žalovaného proti uzneseniu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 1/2012. I
odvolací súd má za to, že konanie o ústavnej sťažnosti nemá nič spoločné s prejednávanou vecou. Na
tom nič nemení ani skutočnosť tak, ako to správne uviedol súd prvej inštancie, že žalobca využil právnu
argumentáciu Najvyššieho súdu SR v svojej žalobe.
66. Správne rozhodol súd prvej inštancie i čo do odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku
arbitrážneho súdu v Košiciach so sídlom na Alžbetinej 41 v Košiciach, sp. zn. 2C 2942/2012 z 19.01.2012
do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 9C/47/2013.
Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 06.02.2013, teda nie je vylúčené, že začalo
exekučné konanie vo veci do 31.12.2014, prípadne do 3 mesiacov od účinnosti zákona č. 335/2014 Z.z.,
ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.01.2015.
67. Od 01.01.2015 tak, ako bolo uvedené vyššie, bol prijatý zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 73 ods. 1, 3 (prechodné
ustanovenia) stanovil, že ak nie je ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní sa použijú na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor
začatý pred 01.01.2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom
pred 01.01.2015 zostávajú zachované. Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 01.01.2015 sa spravuje
predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Konania neskončené do 31.12.2014 sa nedokončia podľa zák.
č. 244/2002 Z.z., ale sa dokončia podľa nového špeciálneho zákona č. 335/2014 Z.z. a iba rozhodcovskú
zmluvu bude súd posudzovať podľa predpisov účinných v čase jej uzavretia. Preto po právoplatnosti
rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 9C/47/2013-278 zo dňa 07.05.2015 bude súd prvej inštancie
postupovať podľa § 47 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.
68. Na základe vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. §
387 ako vecne správne potvrdil.
69. Keďže súd prvej inštancie o trovách konania nerozhodoval s tým, že o nich bude rozhodnuté do 30
dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, rozhodne i o trovách tohto odvolacieho konania.
70. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).