Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoE/215/2014 z 10. 9. 2014
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 10. septembra 2014, sp. zn. 43CoE/215/2014, ECLI:SK:KSBB:2014:6114203148.1
Krajský súd Banská Bystrica | 43CoE/215/2014 | ECLI:SK:KSBB:2014:6114203148.1 | 2014-09-10 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: OZ, EP, § 44 ods. 2 EP, § 52 OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1f0f8f5a-f3c0-4f4c-a2fb-73f55b3ae015
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6114203148.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoE/215/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114203148
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6114203148.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT
Slovakia, s. r. o., so sídlom Mliekarenská 10, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného
spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o. so sídlom Kubániho 16, 811 04
Bratislava, IČO: 47 233 516 proti povinnému W. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. C. XXXX/X, XXX
XX N. N., štátny občan Slovenskej republiky, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom,
so sídlom Exekútorského úradu Kálmana Mikszatha 268, 979 01 Rimavská Sobota pod sp. zn. EX
63/14, o vymoženie pohľadávky vo výške 3.214,67 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Er/415/2014-25 zo dňa 2. apríla 2014 jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2Er/415/2014-25 zo dňa 2. apríla 2014 z r u š u j
e a vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím zamietol okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie s poukazom na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekučným titulom je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský
rozsudok sp. zn. RK-PC-1829/13-LP zo dňa 21.08.2013, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd Victoria so
sídlom v Žiline. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola zmluva o revolvingovom úvere
uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 16.11.2012. V ten istý deň, ako bola medzi účastníkmi
uzatvorená zmluva o úvere, oprávnený s povinným uzatvorili aj rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX
(ďalej len "rozhodcovská zmluva"). Podľa čl. 5 rozhodcovskej zmluvy "akékoľvek spory, nezrovnalosti,
alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ,
s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v
súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným Slovak
arbitration court, s.r.o., alebo pred Victoria rozhodcovským súdom v Banskej Bystrici, zriadeným pri
Victoria legal arbiter s.r.o. podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov.

Súd vyhodnotil zmluvu uzavretú medzi oprávneným a povinným, na podklade ktorej bol vydaný
rozhodcovský rozsudok podľa jej obsahu ako spotrebiteľskú zmluvu, anokoľko v zmluve vystupuje
oprávnený ako dodávateľ, ktorého predmetom podnikateľskej činnosti je aj poskytovanie úverov a
pôžičiek nebankovým spôsobom, naopak, povinný pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci podnikateľskej
alebo obchodnej činnosti, ale vystupoval ako fyzická osoba nepodnikateľ.

Okresný súd konštatoval, že praktickým dôsledkom rozhodcovskej zmluvy je napriek jej formálnemu
zneniu to, že spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva pred súdom. Alternatíva,
že z rozhodcovskej zmluvy vyplýva aj možnosť riešiť spor pred príslušným súdom v súdnom
konaní, neodstraňuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech



spotrebiteľa (povinného), pretože možnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi len pre prípad záujmu jeho
samotného viesť spor, teda ak sa rozhodne sám stať žalobcom a niečo od svojho zmluvného partnera
požadovať. Vychádzajúc však z povahy samotnej zmluvy je zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať
v konečnom dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským súdom alebo súdom bude takmer vždy
dodávateľ (oprávnený), nakoľko miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane zabezpečuje takmer úplnú
dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo strany spotrebiteľa,
keďže dominantnou je v tomto prípade povinnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver.

V zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ťaží v tomto prípade dôkazné bremeno oprávneného,
preto mu dal súd možnosť vyjadriť sa k rozhodcovskej zmluve a vyzval ho, aby preukázal, že táto
bola individuálne dojednaná. Oprávnený na výzvu súdu uviedol, že povinný nemusel prijať návrh na
uzavretie rozhodcovskej zmluvy, pretože táto predstavuje samostatný právny úkon a jej prijatie bolo
možnosťou, nie povinnosťou povinného. Argumentácia oprávneného je v podstate založená len na tom,
že zmluva je uzatvorená ako samostatný právny úkon, z čoho súdu vyplýva len z to, že rozhodcovská
zmluva je vyhotovená na osobitnej listine. Táto argumentácia nemôže obstáť, pretože je irelevantné, či je
rozhodcovská zmluva podpísaná ako súčasť hlavnej zmluvy alebo osobitne. Okresný súd z predloženej
rozhodcovskej zmluvy zistil, že bola uzavretá v rovnaký deň ako zmluva o úvere, pričom obidve tieto
zmluvy sú pripravené na vopred predtlačenom formulári, do ktorého sa len vpisujú konkrétne údaje.
Povinný v tomto prípade nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah rozhodcovskej zmluvy a
skutočnosť, že podpísal obidve uvedené zmluvy v ten istý deň, vzbudzuje dôvodné pochybnosti o tom,
či povinnému nebola rozhodcovská zmluva predložená súčasne so zmluvou o úvere a uzavretie tejto
zmluvy nebolo zároveň podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy bez možnosti ju odmietnuť, či
ovplyvniť jej obsah. Súd v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu uvádza, že oprávnený mal predložiť
povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby mu bolo dostatočne zrejmé,
že má možnosť voľby a poskytnúť mu informácie o tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená a aké
dôsledky má riešenie sporov pred rozhodcovským súdom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6MCdo/9/2012).

Medzi neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve zaraďuje Občiansky zákonník aj ustanovenia,
ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Znenie rozhodcovskej zmluvy neodporuje síce doslovnému
zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie
dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). Preto súd uzatvorenú rozhodcovskú zmluvu
vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že
rozhodcovská zmluva je absolútne neplatná, nakoľko obchádza ustanovenia zákona o neprijateľných
zmluvných podmienkach.

Predpokladom na zákonné vedenie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia po materiálnej
aj formálnej stránke. Súčasťou predpokladov vykonateľnosti exekučného titulu je, že bol vydaný
orgánom, ktorý mal na jeho vydanie právomoc. Ak tomu tak nie je, ide o právny akt nulitný, ktorý
v exekučnom konaní nie je možné vykonať, Takýto akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho
akoby neexistoval (uznesenie Najvyššieho súdu SR 3MCdo/20/2008 zo dňa 22.04.2009). Nedostatok
právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy
má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského
rozsudku (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.03.2012). Keďže právomoc
rozhodcovského súdu na rozhodnutie je v predmetnej veci založená na absolútne neplatnom právnom
úkone, exekučný súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so
zákonom, preto v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a navrhol, aby odvolací súd
uznesenie súdu prvého stupňa zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ako dôvody
podania odvolania uviedol ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. h), § 205
ods. 2 písm. b), d), f) O.s.p..

V odvolaní tvrdil, že v tomto prípade bola rozhodcovská zmluva uzavretá vo forme osobitnej zmluvy,
ktorá obsahuje dojednanie v zmysle § 3 ods. 1 ZoRK, poučenie o význame a dôsledkoch jej
uzavretia, o práve od danej zmluvy odstúpiť a o tom, že nejde o podmienku uzavretia zmluvy o



úvere. Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX je samostatným úkonom, ktorého existencia nebola
podmienkou uzavretia zmluvy, čo vyplýva z čl. 2 rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné
odstúpenie od nej. Uplatnením tohto práva mohol dlžník bez ohľadu na postoj veriteľa dosiahnuť
zánik rozhodcovskej zmluvy bez toho, aby to malo vplyv na trvanie zmluvy o revolvingovom úvere.
Povinný teda nemusel pristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. po jej uzavretí mohol dosiahnuť
jednostranným právnym úkonom jej zánik, a to v oboch prípadoch bez vplyvu na uzavretie zmluvy o
revolvingovom úvere. Oprávnený preto považoval za nesporné, že vlastným úkonom mohol ovplyvniť
existenciu rozhodcovskej zmluvy, a teda aj obsah vzájomného vzťahu s oprávneným. Rozhodcovská
zmluva tak spĺňa charakter individuálneho ustanovenia, a preto nemôže byť neprijateľnou podmienkou.
Rozhodcovská zmluva bola platne uzavretá a povinný mal možnosť od nej jednostranne odstúpiť do
14 dní od jej uzavretia. Na to, aby rozhodcovská zmluva vôbec vznikla je nevyhnutné jej akceptovanie
písomným podpisom. Ten povinný urobil dobrovoľne, a rovnako z vlastného rozhodnutia nevyužil
možnosť od zmluvy odstúpiť.

Poukázal tiež na dôvodovú správu k § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, z ktorej vyplýva, že
cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré
z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní,
navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie
platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v
zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva
voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne,
aj v občianskom súdnom konaní. Zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle
navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Uvedené ustanovenie teda v žiadnom prípade
nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky.

Rozhodcovská zmluva nespĺňa žiadny znak nekalej praktiky, keďže výslovne odkazuje na úpravu
obsiahnutú v zákone č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a nevyžaduje od spotrebiteľa riešiť
spory výhrade cestou arbitráže. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal oprávnený za to, že právomoc
rozhodcovského súdu na prejednanie veci bola daná. Medzi účastníkmi uzavretá rozhodcovská zmluva
popri tom, že je individuálne dojednaná, by nespĺňala ani definíciu neprijateľnej podmienky podľa § 53
ods. 1 resp. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Z formulácie rozhodcovskej zmluvy ďalej vyplýva, že
spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo
pred rozhodcovským súdom. Z obsahu je teda zrejmé, že konanie pred rozhodcovským súdom je len
alternatívne, a teda nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len prostredníctvom neho.

Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.

Napadnuté rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca nemienil
odvolaniu oprávneného vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods. 4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil
odvolaciemu súdu na rozhodnutie.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa ustanovení § 212 ods. 1 a § 214
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) bez nariadenia pojednávania, pričom dospel
k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 03.02.2014 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne bola okresnému súdu dňa 12.02.2014 doručená žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
Victoria vydaný pod sp. zn. RK-PC-1829/13-LP dňa 21.08.2013. Podľa rozsudku rozhodcovského
súdu bol odporca povinný zaplatiť oprávnenému sumu 3.214,67 Eur spolu so zmluvnou pokutou a
príslušenstvom. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmluva o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX, ktorú oprávnený a povinný uzavreli dňa 16.11.2012. Účelom zmluvy o revolvingovom
úvere bolo poskytnutie úveru vo výške 1.500,- Eur.

Podľa čl. 4 a 5 Rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi dňa 05.09.2011 sa akékoľvek spory,
nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami



Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného
súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní podľa pred niektorým z nasledujúcich stálych
rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: Slovenský
arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o. IČO: 44 130 481, so sídlom Krížna 56, 821 08
Bratislava a Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter, s.r.o., IČO:
44 826 460, so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, pričom výber rozhodcovského súdu,
ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.

V článku 2 Rozhodcovskej zmluvy veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je
podmienkou uzatvorenia a vykonávania Zmluvy o RÚ medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný
prijať návrh tejto rozhodcovskej doložky zo strany veriteľa, pričom dlžník vyhlásil, že zo strany veriteľa
bol o tejto skutočnosti jasne a zrozumiteľne informovaný.

V článku 3 Rozhodcovskej zmluvy veriteľ uviedol, že pred uzatvorením Rozhodcovskej zmluvy dlžníka
poučil o dôsledkoch jej uzatvorenia a to nasledovne: Dôsledkom uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy
je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom
úvere s číslom zmluvy totožným ako je číslo tejto rozhodcovskej zmluvy, ktorú veriteľ a dlžník uzatvoria, s
porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené
aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi.

Podľa čl. 7 Rozhodcovskej zmluvy je dlžník oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu
do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný
vykonať v písomnej forme. Lehota na odstúpenia od zmluvy sa považuje za dodržanú, ak je oznámenie
o odstúpení od zmluvy zaslané na adresu sídla veriteľa najneskôr v posledný deň lehoty.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. platného a účinného k 16.11.2012 (ďalej Občiansky zákonník)
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že súd preskúmava exekučný titul aj ex offo. Pokiaľ je
exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného
titulu je zisťovanie toho, či medzi zmluvnými stranami bola platne uzavretá Rozhodcovská zmluva,
a to či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4
Zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky
pre exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať. Ak sa okresný



súd zaoberal otázkou, či v tomto konaní bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať
a rozhodnúť, zo strany okresného súdu sa nejednalo o posudzovanie vecnej správnosti rozsudku
rozhodcovského súdu a ani nesmerovalo k zrušeniu tohto rozhodnutia.

Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého
exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka
konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného
konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania.
Pokiaľ teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové
náležitosti, môže exekúciu zastaviť. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolaciu námietku
oprávneného, podľa ktorej mal exekučný súd prekročiť rámec svojej preskúmacej právomoci, keď
posudzoval súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, za nedôvodnú. V tejto
súvislosti poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456-/2011-19
zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj
povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania
a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, napr. aj pre účely zistenia existencie
dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti
na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí
sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R
58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po
stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek
tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.

V ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka je obsiahnutá úprava neprijateľných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách. Ide o podmienky, s ktorými sa spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť
pred uzavretím zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. Ustanovenie odseku 1 vyššie citovaného
ustanovenia zakotvuje všeobecnú zásahu, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, teda nesmie obsahovať neprijateľné podmienky. Zároveň však v druhej vete
upravuje podmienky, za splnenia ktorých sa na zmluvné ustanovenia nehľadí ako na neprijateľné.
Zákon č. 575/2009 Z. z. novelizujúci Občiansky zákonník s účinnosťou od 1. marca 2010 zmenil znenie
druhej vety tak, že rozšíril okruh zmluvných podmienok, ktoré nemožno považovať za neprijateľné.
Okrem už predtým platného znenia, ktoré za neprijateľnú nepovažoval zmluvnú podmienku, ktorá bola
dohodnutá individuálne, novela za neprijateľné nepovažovala ani zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa tak vzťahuje iba na tie
spotrebiteľské zmluvy, pri uzatváraní ktorých spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah, t.j. tie, ktoré sú
vopred pripravené. Nevzťahuje sa však na tie zmluvné podmienky, ktoré boli dohodnuté individuálne.
Pri takto dohodnutých zmluvných podmienkach sa nemožno dovolávať ich neprijateľnosti.
Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa v tom, že zmluva o revolvingovom úvere uzavretá
dňa 16.11.2012 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou,
keďže z nej nevyplýva, že povinný je podnikateľským subjektom a že by povinný bol pri uzatváraní
zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti,
pričom oprávnený pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej činnosti. Z uvedeného dôvodu
možno uvedený právny vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom (povinným) a
dodávateľom (oprávneným) v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa preto
postupoval správne, v súlade s právnou úpravou Slovenskej republiky, keď skúmal rozhodcovskú zmluvu
ako zmluvnú podmienku z hľadiska, či nevyvoláva nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

V prejednávanej veci rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na vydanie exekučného titulu od
Rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 16.11.2012. Zo samostatne
uzavretej Rozhodcovskej zmluvy, ktorá nie je súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere je zrejmé, že
medzi zmluvnými stranami ide o individuálne dohodnutý spôsob riešenia možných sporov vyplývajúcich
zo zmluvy o revolvingovom úvere. Skutočnosť, že spotrebiteľská zmluva, t.j. zmluva o revolvingovom
úvere bola oprávneným vopred pripravená na predtlačenom tlačive, a teda spotrebiteľ ju nemal
možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť ešte nezakladá predpoklad, že tomu tak bolo aj pri uzatváraní



Rozhodcovskej zmluvy, pretože táto bola uzatvorená medzi účastníkmi na osobitnom liste. Aj keď bola
Rozhodcovská zmluva oprávneným ako veriteľom vopred pripravená pre dlžníka na samostatnom liste,
do ktorého sa dopĺňajú požadované údaje, mal dlžník možnosť túto odmietnuť bez toho, aby zmaril
uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere.

Takto uzavretá Rozhodcovská zmluva nebráni spotrebiteľovi uplatniť svoje práva pred všeobecným
súdom z dôvodu, že obsahuje alternatívne riešenie sporov, ktoré dostatočným spôsobom zabezpečuje
žiadateľovi, ktorý môže byť aj spotrebiteľ právo podať žalobu nielen na rozhodcovský, ale aj na
všeobecný súd.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval Rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila právomoc
rozhodcovského súdu vydať exekučný titul za individuálne dohodnutú, preto na ňu nie je možné aplikovať
ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej
zmluve spôsobujúcich jej neplatnosť, a teda za platný právny úkon. To však nevylučuje, že by
rozhodcovská zmluva mohla byť neplatná z iných dôvodov.

Keďže právomoc rozhodcovského súdu nebola založená na absolútne neplatnom právnom úkone,
nie je oprávneným predložený exekučný titul nulitným právnym aktom, v dôsledku čoho odvolací súd
napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného
ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom okresný súd opätovne rozhodne
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa ust. § 44 ods. 2
Exekučného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.