{"guid": "332a2baa-17ef-49de-81a9-ff61a4301afa:d0e4e4b2-3711-4b3c-9a63-b42ed93f0313", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:6017200688.2", "spisova_znacka": "5S/7/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/7/2018 z 29. 4. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. apríla 2019, sp. zn. 5S/7/2018, ECLI:SK:KSBA:2019:6017200688.2", "identifikacne_cislo": "6017200688", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Roman Fitt", "sudca_id": 1327, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-roman-fitt-1327", "datum_vydania": "2019-04-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d0e4e4b2-3711-4b3c-9a63-b42ed93f0313", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:6017200688.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:6017200688.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:6017200688.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/7/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200688
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Fulcová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:6017200688.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej,
a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: Omega IT, s. r. o.,
Karpatské nám. 10, Bratislava, IČO: 44 489 170, právne zastúpeného advokátom: JUDr. Matej Marhavý,
Šafárikovo nám. č. 4, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1352355/2017 zo dňa 26.09.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu  z a m i e t a.

Žalovanému sa právo na náhradu trov konania  n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie

1. Daňový úrad Bratislava V vykonal u platiteľa dane z pridanej hodnoty Omega IT, s.r.o. daňovú kontrolu
na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok
2009, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 604/321/141631/2010/Ďat zo dňa 18.10.2010. Protokol
bol žalobcovi doručený dňa 20.10.2010. Na základe písomného a ústneho vyjadrenia k protokolu dňa
29.10.2010 bol vyhotovený dodatok k protokolu zo dňa 02.11.2010. Protokol bol so splnomocneným
zástupcom žalobcu prerokovaný dňa 02.11.2010.

2. Počas daňovej kontroly správca dane zistil, že žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období si
odpočítal daň z nasledovných faktúr:

- od dodávateľa ARCADIA GROUP, s.r.o., Svetlá 1, Bratislava, IČO: 36 595 195, za web karty -
internetové kupóny webka.info (Personál - XXX  ks, Party - XXX  ks, Company - XX  ks, Company Gold
- XX  ks):
- fa č. XXX/XXXX, počet kariet spolu - XXXX, základ dane - XX XXX,-€, DPH - XXXXX,-€
- od dodávateľa SLOVAK CONSULTING GROUP a.s., Šancová 48, Bratislava, IČO: 35 887 036, za
webhostingové karty webka.info:
- fa č. XXXXXXXXX, počet kariet- (Personál XXX  ks, Party XXXX  ks, Company XXX  ks, Company
Gold XXXX  ks), základ dane - XXX.XXX,- €, DPH- XX.XXX,-€
- fa č. XXXXXXXXX, počet kariet- (Personál XXX  ks, Party XXX  ks, Company XXX  ks, Company Gold
XXX  ks), základ dane - XXX.XXX,- €, DPH- XX.XXX,-€.

3. V kontrolovanom zdaňovacom období žalobca za web karty vyhotovil faktúry:



-pre odberateľa eD'systém Slovakia, s.r.o., Stará Vajnorská 21, Bratislava, IČO: 36 413 658:
- fa č. XXXXXXXXX, počet kariet spolu - XXXX, základ dane - XX.XXX,- €, DPH- XX.XXX,XX,-€
- fa č. XXXXXXXXX, počet kariet spolu - XXXX, základ dane - XXX.XXX,- €, DPH- 4. XXX,XX €

-pre odberateľa TEREXIM s.r.o., Kazanská 3A, Bratislava, IČO: 35 835 869:
- fa č. XXXXXXXXX, počet kariet spolu - XXX, základ dane - XX.XXX,- €, DPH- X.XXX,XX €.

4. S produktom webkariet prišla na slovenský trh anglická spoločnosť (EAREA Ltd. Londýn). Výhradným
distribútorom pre EU a globálnym partnerom anglickej spoločnosti je slovenská spoločnosť (ARCADIA
GROUP, s. r. o.).

5. Žalobca v písomnom stanovisku predloženom dňa 16.06.2010 k zápisnici o ústnom pojednávaní zo
dňa 25.03.2010 uviedol, že ARCADIA GROUP, s.r.o. je 100%-nou sesterskou spoločnosťou EAREA Ltd.
- London a je globálnym distribútorom pre SR. Od januára 2009 postúpením od spoločnosti EAREA Ltd.
- London získala ARCADIA GROUP, s.r.o. licenciu na výrobu a predaj produktu webka.info. Dodávateľ
ARCADIA GROUP, s.r.o. okrem iného je autorom programovej nadstavby produktu webka.info, na
ktoré vlastní licenčné a autorské práva, ochranné známky atď. Licenčnou zmluvou udeľuje autor právo,
súhlas s používaním produktu. Právo na predaj a distribúciu produktu webka.info obdržala spoločnosť
omega IT, s. r. o. licenciou č. EU/04/2009. V zmysle licenčných podmienok žalobca zakúpil v rámci
dojednaného obchodu právo k právu užívania produktu a programového vybavenia, ktorého súčasťou sú
aj autorské práva a iné práva, uložené na fyzickom nosiči ako hlavný distribútor. Práva užívania produktu
sú prenášané na fyzickom nosiči stieracej web-karte, ktorá je opatrená ochrannými prvkami v zmysle
znaleckého posudku č. 19/2009, ktorý ku dňu 07.09.2009 vypracoval O.. L. D., MBA. Ďalej žalobca
uviedol, že žalobca nevystupuje v obchodnom prípade ako mandatár, ktorý sprostredkuje obchod pre
mandanta, ale je preukázané, že v zmysle licenčných podmienok č. EU 004/2009 /príloha č. 1/ je ako
hlavný distribútor, ktorý sám prijíma zdaniteľné plnenia a poskytuje ich ďalej vo vlastnom mene na svoj
účet.

6. Na výzvu správcu dane zo dňa 28.09.2010, aby žalobca predložil dôkazy preukazujúce najmä
tvrdenia týkajúce sa licenčných podmienok na základe licencie č. EU/004/2009, sa žalobca vyjadril
až 29.10.2010, keď na ústnom pojednávaní predložil vyjadrenie k protokolu z 18.10.2010 v ktorom
uviedol, že predložené dodávateľské faktúry, v ktorých sú uvedené dátumy platieb za predmetné
produkty webka.info a výpis z účtu internet banking, preukazujú okamih dodania produktu webka.info
v zmysle ust. § 19 ods. 4 zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty Z.z. (ďalej aj len „zákon č.
222/2004 Z.z.“ alebo ..zákon o DPH“). Ďalej uviedol, že obchodné licenčné podmienky boli súčasťou
uzatvorených obchodných prípadov, ktoré žalobcovi dávali právo distribuovať preverované produkty.
Súčasne obchodné licenčné podmienky boli súčasťou certifikátu zaslaného žalobcovi, ktorý žalobca
dostal na základe súhlasu s týmito obchodnými licenčnými podmienkami. Žalobca štatút distribútora
získal ešte pred samotnými dodávkami produktu webka.info. V danom prípade sa jedná o dodanie
produktu za protihodnotu už pri obstaraní webkarty, ktorej súčasťou hodnoty nie je len odmena za
sprostredkovanie, ale aj celková cena za predmetný produkt, ktorý žalobca prijal vo vlastnom mene na
svoj účet.

7. Žalovaný preveroval u spoločnosti ARCADIA GROUP, s.r.o. vysvetlenie podstaty zdaniteľných
obchodov týkajúcich sa aj nákupu a predaja webkariet, avšak konateľ spoločnosti pán T. termíny
pojednávania ignoroval a splnomocnený zástupca spoločnosti ARCADIA GROUP, s.r.o. sa k tejto
problematike nevedel vyjadriť.

8. Na základe takto zisteného skutkového stavu Daňový úrad Bratislava V dodatočným platobným
výmerom č. 604/234/147410/10/FIL zo dňa 03.11.2010 podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č.
511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v
znení neskorších predpisov ( ďalej len „zák. č. 511/1992 Zb.“ alebo „zákon o správe daní a poplatkov“)
nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2009 v sume XX XXX,XX
€ a určil mu vlastnú daňovú povinnosť v sume XX XXX,XX €. Rozhodnutie odôvodnil tým, že faktúry
vyhotovené daňovým subjektom za deklarovaný predaj webhostingových kariet nie sú faktúry za
uskutočnenú dodávku, ktoré boli vyhotovené v súlade s § 71 ods. 1 zákona o DPH na základe vzniku
daňovej povinnosti a je možné ich považovať iba za doklady, na ktorých je uvedená daň, ktorú subjekt
vyhotovujúci faktúru nemal platiť, lebo nevznikla daňová povinnosť. Poukázal na ust. § 71 ods. 6 zákona



o DPH, podľa ktorého ak platiteľ vo faktúre alebo inom doklade o predaji uvedie vyššiu sumu dane
ako je povinný platiť podľa zákona o DPH, je povinný platiť túto vyššiu sumu dane. Správny orgán
mal za to, že v prípade faktúr, na ktorých sa ako dodanie tovaru uvádza dodanie webkariet, právo na
odpočítanie dane nevzniká, pretože v skutočnosti to, čo je uvedené na faktúrach ako dodanie tovaru,
v skutočnosti nie je dodaním tovaru. Podstata uvádzaná na faktúrach ako dodanie tovaru je úplné
iná, nakoľko hodnota samotnej webkarty nie je protihodnotou za dodanie tovaru., ale je protihodnotou
za dodanie elektronicky dodávanej služby, a to nie ako plnenie samotného distribútora, ale ak už by
došlo k plneniu (dodaniu služby), potom je to dodanie od samotného dodávateľa (anglickej spoločnosti)
služby pre konečného používateľa služby, ktorý za dodanie služby zaplatí protihodnotu uvedenú na
zakúpenej webkarte. Samotná webkarta nie je tovarom ako takým, je iba nositeľom možnosti poskytnutia
elektronicky dodávanej služby pre prijímateľa služby, ktorý uhradí protihodnotu dodávanej služby.
Jednotliví distribútori uplatňujúci si odpočítanie dane, ktorí faktúrami preukazujú prijatie zdaniteľného
plnenia, v podstate žiadnu dodávku neobdržali. Z uvedených dôvodov nedochádza k vzniku daňovej
povinnosti v zmysle ust. § 19 ods. 4 zákona o DPH.

9. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie doručené správcovi dane 23.11.2010. Na
doplnenie odvolania bol žalobca vyzvaný výzvou doručenou žalobcovi dňa 22.12.2010 a v doplnení
dôvodov odvolania zo dňa 4.12.2010 doručenou správcovi dane dňa 7.1.2011 žalobca žiadal zrušiť
napadnutý dodatočný platobný výmer v celom rozsahu s poukazom na nasledovné dôvody:

- dĺžka trvania daňovej kontroly, ktorá bola začatá dňa 01.11.2009 a po predĺžení ukončená prerokovaním
protokolu dňa 02.11.2010, pričom posledná lehota na ukončenie predĺženej daňovej kontroly bola
01.11.2010. Uvádza, že správca dane mal ukončiť daňovú kontrolu v lehote do 1.5.2010. Správca dane o
predĺžení lehoty upovedomil žalobcu až 20.5.2010, teda správca dane vykonával a pokračoval v kontrole
20 dní bez toho, aby daňový subjekt vedel, že daňová kontrola prebieha, čo podľa neho odporuje ust.
§ 15 ods. 18 zákona č. 51 1/1992 Zb.;

- správca dane nevykonal dôkazy, ktoré by komplexne zhodnotili obsah predávaných produktov web-
kariet. Správca dane tiež neuviedol dôkazy, z ktorých vychádzal pri hodnotení webka-info. Skutočnosť,
či sa jedná o tovar alebo službu nemá podstatný vplyv, nakoľko došlo k zdaniteľnému plneniu na základe
jeho zaplatenia;

- poukázal, že z rozsudkov ESD vyplýva, že klasifikácia produktu na tovar alebo službu vyplýva z povahy
produktu, a že jeden produkt môže byť klasifikovaný aj ako tovar, ale aj ako služba, v závislosti od
jeho povahy a okolností, v ktorých sa transakcia vykonáva. Poukázal aj na stanovisko advokáta G. P. k
prípadu C 41/04 vo veci Levob Verzekeringen B V, OV Bank N V v Staatsecretaris van Financien, podľa
ktorého dodávka štandardného softvéru na dátovom nosiči, t.j. napr. CD predstavuje dodávku tovaru v
zmysle čl. 5 (1) šiestej smernice o spoločnom systéme DPH. Konštatuje, že povaha transakcií pri predaji
produktu webka.info sa v rámci obchodnoprávnych vzťahov a distribúcie mení v závislosti od toho, či je
subjektom tohto vzťahu konečný užívateľ produktu (t.j. prijímateľ služby), alebo je to distribútor. Tvrdí,
že produkt webka.info je síce nositeľom protihodnoty za službu a pre konečného užívateľa predstavuje
poskytnutie služieb, avšak v rámci distribučných vzťahov, kde sa distribuujú nosiče týchto služieb, t.j.
webkarty, pričom počet jednotlivých distribútorov nie je obmedzený, ide o distribúciu tovaru. Zdôraznil,
že distribuovaný produkt webka.info je funkčný a spôsobilý na použitie na deklarovaný účel a predložil aj
stanovisko Colného úradu Bratislava k nomenklatúrnemu zatriedeniu tovaru zo dňa 26.10.2010. Uviedol
tiež, že zákon o DPH neukladá podmienku uvádzať na faktúre označenie, či sa jedná o tovar alebo o
službu, na faktúre sú uvedené len komerčné názvy produktu bez označenia, či sa jedná o tovar alebo o
službu. Podľa neho neexistuje žiadna svedecká výpoveď k okolnostiam, že spoločnosť omega IT, s.r.o.
nenakupovala predmetné produkty, ale ich len sprostredkuje;

-tvrdí, že z predložených dodávateľských faktúr je preukázané, že k zdaniteľnému plneniu došlo
zaplatením. Správca dane sa zaoberá len zaplatenou protihodnotou u konečného zákazníka, no v
napadnutom rozhodnutí sa nikde nevysporiadal s protihodnotou za preverované obchodné prípady;

- správca dane hodnotí len jednu z prvých podmienok vzniku zdaniteľného plnenia z hľadiska kto v
skutočnosti poskytuje službu a môže ju v skutočnosti dodať, kto ich dodáva a či boli poskytnuté bez
toho, aby správca dane preveril a vysporiadal sa s podmienkou vzniku zdaniteľného plnenia v zmysle
ust. § 19 ods. 4 zákona o DPH.



10. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 1040504/5402-26959/2011/991050-r zo dňa
27.02.2012 tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

11. Žalobca sa žalobou doručenou súdu domáhal preskúmania zákonnosti uvedeného rozhodnutia.
Krajský súd v Bratislave o žalobe rozhodol rozsudkom č.k. 1S/133/2012-26 dňa 10.4.20174 tak, že
žalobu zamietol.

12. Žalobca podal voči rozsudku dovolanie na Najvyšší súd SR, ktorý rozsudkom sp. zn. 2Sžf/78/2014
zo dňa 23.8.2016 rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a
rozhodnutie.

13. Následne Krajský súd v Bratislave o žalobe rozhodol rozsudkom č. k. 1S/133/20152-98 dňa
20.4.2017 tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného č.1040504/5402-26959/2011/991050-r zo dňa
27.2.2012 zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

14. Žalovaný na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave vydal nové rozhodnutie č. 1352355/2017
zo dňa 26.09.2017, ktorým rozhodnutie správcu dane č. 604/234/147410/10/FIL zo dňa 3.11.2010
potvrdil. Žalovaný dospel k záveru, že záver správcu dane o tom, že žalobca nemá právo na odpočítane
dane z pridanej hodnoty z faktúr od spoločností ARCADIA GROUP, s.r.o. a SLOVAK CONSULTING
GROUP a.s. je v súlade so zisteným skutkovým stavom a hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o
DPH. Odôvodnenie rozhodnutia je založené na dvoch podstatných dôvodoch:

- produkt webka.info nie je tovarom/produktom resp. zdaniteľným obchodom, ktorý by bol predmetom
dane v tuzemsku podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH a tým ani na strane vyhotoviteľa faktúry
nedochádza k vzniku daňovej povinnosti dodaním tovaru, následne teda za uvedené produkty nevzniká
ani právo na odpočítanie DPH

- správca dane nepovažoval za preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľného plnenia fakticky došlo,
tak ako je v dokladoch deklarované. Keď správca dane vyjadrí relevantné pochybnosti o tvrdení
daňového subjektu, ten je potom povinný tvrdené skutočnosti preukázať, čo sa v danom prípade
nestalo. Samotné doklady o zdaniteľnom plnení aj v prípade, že majú zákonom požadované náležitosti
nemusia byť dostatočným dokladom pre uznanie práva odpočítať DPH, ak nie je preukázané, že k
uskutočneniu zdaniteľného plnenia fakticky došlo tak, ako je v dokladoch deklarované. Vo vzťahu k
relevantným pochybnostiam o existencii zdaniteľného plnenia žalovaný vychádzal z dožiadania na
Daňový úrad Bratislava I, ktorý bol miestne príslušným pre daňové subjekty SLOVAK CONSULTING
GROUP a.s. a ARCADIA GROUP, s.r.o. a ktorý v liste zo dňa 1.4.2010 oznámil správcovi dane, že
u  spoločnosti ARCADIA GROUP, s.r.o. vykonal kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobia júl a august 2009, týkajúcu sa produktov karta webka.info.
Uvedená kontrola bola uzavretá s tým, že právo na odpočítanie dane platiteľovi deklarovaných obchodov
nevzniklo, pričom daňový subjekt voči rozhodnutiu nepodal odvolanie. Daňový úrad Bratislava I oznámil
správcovi dane, že u spoločnosti SLOVAK CONSULTING GROUP a.s.  vykonal miestne zisťovanie a
dňa 03.12.2009 ekonómka spoločnosti oznámila, že spoločnosť bola zrušená bez likvidácie, čo následne
vyplynulo aj z výpisu obchodného registra, podľa ktorého bola spoločnosť dňa 08.12.2009 ex offo
vymazaná z obchodného registra. Podľa strany 11 napadnutého rozhodnutia u správcu dane vznikli prvé
pochybnosti o uskutočnení plnenia, ktoré je predmetom uplatnenia nadmerného odpočtu, na základe
zistení anglickej daňovej správy o spoločnosti EAREA Ltd. Londýn, ktorej existenciu  sa nepodarilo vôbec
overiť ani vo Veľkej Británii ani v SR. Označený riaditeľ tejto neexistujúcej spoločnosti Q. T. je konateľom
aj spoločnosti ARCADIA GROUP, s.r.o., ktorá mala spolupracovať okrem obchodovať so žalobcom s
produktom webka.info. Pri hodnotení zistených skutkočností správca dane okrem iného vzal do úvahy
aj to, že primárnym dodávateľom produktu mala byť neexistujúca spoločnosť EAREA Ltd. Londýn. Na
základe uvedených skutočností vznikla u správcu dane pochybnosť o obchodoch s kartami webka.info
od dodávateľov SLOVAK CONSULTING GROUP a.s. a ARCADIA GROUP, s.r.o.. Správca dane teda
vykonal nie len formálnu kontrolu daňových dokladov, ale skúmal aj reálnosť deklarovaných zdaniteľných
obchodov.

II.



Žaloba

15. Žalobou, doručenou súdu 13.11.2017 sa žalobca domáhal, aby správny súdu rozhodnutie
žalovaného 1352355/2017 zo dňa 26.09.2017 zrušil, keď podľa jeho názoru žalovaný nerešpektoval
právny názor súdu, uvedený v odôvodnení rozsudku sp. zn. 1S/133/2012 zo dňa 20.4.2017. Žalobca
uviedol, že v dotknutom daňovom konaní, ktoré začalo ešte v roku 2009 najskôr správca dane tvrdil,
že predmet fakturácie neexistuje, následne po preukázaní existencie predmetu fakturácie tvrdil správca
dane jeho nefunkčnosť, čo mal žalobca opätovne vyvrátiť tým, že v daňovom konaní inicioval niektoré
z webkariet pred orgánmi správcu dane, pričom všetky tieto webkarty boli plne funkčné. Následne
žalovaný začal spochybňovať, či sa jedná o tovar alebo službu, pričom žalobca znovu dokázal, že to
nie je podstatné, nakoľko došlo k zdaniteľnému plneniu na základe zaplatenia. Svoje tvrdenia preukázal
správcovi dane na jeho výslovnú žiadosť vyjadrením Colného úradu ako aj znaleckým posudkom.
Argumentácia žalobcu v žalobe sa sústredila na odôvodnenie toho, že žalovaný vec nesprávne právne
posúdil, keď predmet fakturácie nevyhodnotil ako zdaniteľný obchod; žalobca zotrval na tom, že predmet
fakturácie je zdaniteľným plnením. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozsudok ESD C-88/09 zo dňa
11.2.2010, stanovisko generálneho advokáta k prípadu C 41/04, podľa právnych názorov ktorých sa
má webkarta považovať za dodávku tovaru v zmysle čl. 5(1) šiestej smernice o spoločnom systému
DPH. Právne názory v uvedených dokumentoch žalovaný vo svojich rozhodnutiach nikdy nespochybnil.
Podľa žalobcu je rozhodnutie žalovaného rozporuplné a teda aj nepreskúmateľné. Rozporuplnosť
videl v spochybňovaní stanoviska Colného úradu Bratislava, ktoré sa podľa má vzťahovať iba pre
oblasť colného práva, čo je podľa žalobcu v rozpore s elementárnou logikou, ako aj v spochybňovaní
znaleckého posudku č. 19/2009 vypracovaného znalcom O.. D. tým, že v znaleckom posudku nie
je prijatý záver, kedy a akým spôsobom sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo - v čase objednávania
znaleckého posudku však ale správca dane namietal, že tovar neexistuje, že je fiktívny, webkarty sú
čisté, nemajú ochranné prvky a podobne. Vo vzťahu k spoločnosti EAREA Ltd. Londýn žalobca uviedol,
že príslušné anglické orgány daňovej správy na žiadosť žalovaného vykonali šetrenie, výsledkom
ktorého bolo zistenie, že existenciu spoločnosti sa nepodarilo overiť, nie že neexistuje. Žalobca
neuviedol žiadne konkrétne nedostatky napadnutého rozhodnutia, ktoré spočívali v nerešpektovaní
právne záväzného názoru vysloveného Krajským súdom v Bratislave.

III.
Vyjadrenie žalovaného

16. Žalovaný na výzvu súdu vo vyjadrení zo dňa 16.8.2018 žiadal žalobu ako nedôvodnú podľa § 190
SSP zamietnuť. Uviedol, že v súlade s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/133/2012 zo
dňa 20.4.2017 sa vysporiadal dostatočne s jednotlivými námietkami uvedenými v odvolaní. Vo vyjadrení
ďalej podrobne popísal fungovanie webkarty a súvisiace distribučné vzťahy. Poukázal na to, že všetky
argumenty žalobcu v žalobe sú zhodné s tvrdeniami v doplnení odvolania s tým, že s uvedenými
argumentami sa už vysporiadal v napadnutom rozhodnutí. Vo vzťahu k spoločnosti EAREA Ltd. Londýn
žalovaný citoval z odpovedi Central Liaison Office, Veľká Británia zo dňa 8.12.2009, v ktorej sa na str. 5
a 6 uvádza:  Nevieme nájsť IČ DPH spoločnosti EAREA LTD., preto následne bola žiadosť preposlaná
nášmu tímu pre Risk economy - tiež sa im nedá určiť IČ DPH. Vykonali miestne zisťovanie na adrese,
ktorú ste poskytli - jednalo sa o poštovú schránku, pričom kontaktovali jej majiteľov - sprostredkovateľom
bola iná spoločnosť a tak môžeme potvrdiť, že spoločnosť EAREA LTD sa fyzicky vo Veľkej Británii
nenachádza. Preposielacia adresa poštovej schránky je na Slovensku, javí sa nám. že EAREA LTD
je obchodný kapitál zo Slovenska. Neuskutočnil zdaniteľné dodávky do Veľkej Británii. Opäť ste nás
požiadali o potvrdenie, či EAREA LTD je registrovaná na DPH v GB a preverenie obchodných aktivít,
o zaslanie všetkých faktúr ...ak ich vystavila v rokoch 2008 až 2009, o zistenie, či spoločnosť EAREA
Ltd vyrába v UK webhostigové karty webka.info, alebo iba poskytuje elektronicky dodávané služby,
o poskytnutie informácie, či je spoločnosť EAREA Ltd. registrovaná v UK na DPH, odkedy a aké má
pridelené DIČ. Opäť sme to skontrolovali s tímom našich DPH e-služieb a tímom pre Risk economy.
Oznámili nám, že EAREA Ltd. nie je založená vo Veľkej Británii, je založená na Slovensku a má len
poštovú schránku (mailbox) v Británii, nie je tu registrovaná pre DPH, ani nerobí zdaniteľné dodávky vo
Veľkej Británii. Preto nie je možné ďalej vec prešetriť, lebo spoločnosť EAREA Ltd. možno skontaktovať
len vo vašom štáte.“



17. Na základe tejto odpovede bola preverovaná existencia takejto spoločnosti v Slovenskej republike,
pričom bolo zistené, že spoločnosť s týmto názvom sa v Obchodnom registri SR ako ani v slovenskom
daňovom systéme nevyskytuje. Prvé pochybnosti vyvolali už zmienené zistenia anglickej daňovej
správy o spoločnosti EAREA Ltd. Londýn, ktorej existenciu sa nepodarilo overiť, a to tak vo Veľkej
Británii, ako aj na Slovensku. Označený attorney director tejto neexistujúcej spoločnosti. Tomáš Barčák,
je konateľom spoločnosti ARCADIA GROUP s.r.o. Bratislava, ktorá má obchodovať s produktom
webka.info, o.i. aj s odvolávajúcim sa daňovým subjektom. Kontrola dane z pridanej hodnoty v
spoločnosti ARCADIA GROUP s.r.o. bola uzavretá miestne príslušným správcom dane s tým, že k
zdaniteľným obchodom s produktami webka.info neprišlo. Daňový subjekt akceptoval výsledok kontroly
a odvolanie nepodal. Tomáš Barčák bol aj zriaďovateľom poštovej schránky spoločnosti EAREA Ltd. V
rámci jednotlivých kontrol bola predložená. Zmluva o distribučnej licencii na webka.info“ zo dňa 5.1.2009.
Po právnom rozbore tejto zmluvy uzatvorenej medzi spoločnosťou EAREA Ltd resp. ARCADIA GROUP,
s.r.o. považoval žalovaný za základné preukázanie skutočnosti, či je spoločnosť EAREA Ltd platne
zaregistrovaná podľa anglického práva, to znamená, či táto spoločnosť skutočne existuje. Na základe
zistených skutočností, spoločnosť EAREA Ltd nie je v Anglicku platne zaregistrovaná - z toho vyplýva, že
túto zmluvu nie je možné považovať za platnú, pretože jedna zo zmluvných strán neexistuje. V prípade,
ak by bola spoločnosť EAREA Ltd (čo však nie je) skutočne existujúcou spoločnosťou založenou podľa
anglického práva, bolo by potrebné určiť, na základe akej právnej skutočnosti je konateľ spoločnosti
ARCADIA GROUP, s.r.o. Q. T. oprávnený podpisovať zmluvy v mene spoločnosti EAREA Ltd.

18. Pán Q. T. už počas kontroly v spoločnosti ARCADIA GROUP s.r.o. prestal komunikovať so správcom
dane a žiadne vysvetlenie nepodal. Žalovaný dospel k záveru, že  EAREA Ltd nemohla dodať služby
spoločnosti ARCADIA GROUP s.r.o., a teda následne spoločnosť ARCADIA GROUP s.r.o. nemohla
dodať tieto služby spoločnosti Slovak Consulting Group s.r.o., ktorý ich následne fakturoval žalobcovi a
z ktorých si žalobca odpočítal daň na vstupe.

19. Správca dane preveroval nie iba prijaté zdaniteľné obchody ale aj zdaniteľné obchody na výstupe.
Preverovaním zistil, že uvedené karty žalobca predal spoločnosti TEREXIM s.r.o., ktorá ich plánovala
vrátiť a spoločnosti eD'system Slovakia s.r.o.. ktorá ich dodala spoločnosti BOURNE SR, Maďarsko,
ktorá nezdanila a nevykázala žiadne nadobudnutie tovaru od slovenskej spoločnosti. Uvedené bolo
predmetom kontroly dane z pridanej hodnoty u spoločnosti eD'system Slovakia s.r.o. a tiež nebol uznaný
nadmerný odpočet. Preto nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že tento istý tovar bol uznaný u spoločnosti
eD'system Slovakia s.r.o.

20. K námietke žalobcu, že Slovenskej pošte a.s. tento tovar „webka.info“ správca dane uznal, žalovaný
uvádza nasledovné. Keď daňové orgány zistili reťazce fiktívnych obchodov s webka.info, bola vykonaná
kontrola aj u spoločnosti WT com, s.r.o., ktorá obchodovala s nimi v reťazci „EAREA Ltd - ARCADIA
GROUP s.r.o. (kontrolou neuznané transakcie - nepodané odvolanie) - JPF s.r.o. (kontrolou neuznané
transakcie - súd žaloby zamietol) - WT com s.r.o. (kontrolou neuznané transakcie - nepodané odvolanie)
- FORFA s.r.o. - Slovenská pošta a.s.“. Slovenská pošta a.s. predala celkom XX  kusov kariet z
objednaných XX.XXX kusov a zvyšok - XX.XXX dňa 14.3.2011 vrátila spoločnosti FORFA spol. s r.o.
z dôvodu nepredajnosti.

21. K transakciám ohľadom webka.info žalovaný uviedol, že v SR sa obchodovalo/fakturovalo s týmito
kartami v množstve cca XXX.XXX,-- kusov, pričom sa nepodarilo zistiť, kto bol prvým dodávateľom
tohto produktu, keďže spoločnosť EAREA Ltd. Londýn neexistuje. Kontrolované subjekty predkladali
krabice plné kartičiek, ale každý reťazec začínal u nekontaktného  daňového subjektu,  platitelia v
reťazci uvádzali nákup a predaj v daňových priznaniach, ktorých výsledkom boli nadmerné odpočty
alebo minimálne daňové povinnosti a poslední v reťazci boli platitelia, ktorí fakturovali dodávky do iných
členských štátov ako oslobodené plnenie podľa § 43 zákona o DPH s tým, že výsledkom daňového
priznania boli vysoké nadmerné odpočty, ktoré požadovali vrátiť zo štátneho rozpočtu. V prípade
preverovania odberateľov v iných členských štátoch bolo zistené dožiadanými finančnými správami, že
tieto firmy sú buď nekontaktné, alebo v daňových priznaniach nepriznali nadobudnutie z iného členského
štátu. Ako sa preukázalo, koncovým užívateľom elektronických služieb mali byť zákazníci zakúpením si
karty u Slovenskej pošty a.s., ktorá však karty vrátila.

22. Fiktívnymi obchodmi s komoditou „webka.info“ sa zaoberal aj Špecializovaný trestný súd, pracovisko
Banská Bystrica pod sp. zn. 3T/4/2013 z dôvodu simulácie vzniku zákonných podmienok a to najmä



predkladaním fiktívnych účtovných dokladov, daňových priznaní a iných dokumentov fiktívnej obchodnej
činnosti. Obchodné spoločnosti uvedené v rozsudku (LUSEC s.r.o., GEMBAL s.r.o., PROSPERITA s.r.o.,
MART1DES s.r.o. BOURNE s.r.o. atď.) boli zapojené do obchodného reťazca, súčasťou ktorého bola
aj spoločnosť ARCADIA GROUP s.r.o., ktorá bola dodávateľom aj žalobcu. Všetky tieto spoločnosti
nemali dostatočný obchodný majetok na obstaranie uvedených produktov, za dodanie produktov
dodávateľským spoločnostiam neplatili finančné prostriedky, prípadne platby za dodanie produktov na
základe fiktívnych účtovných dokladov deklarovali, a to s využitím vzájomného prepojenia osôb, ktoré na
miestne príslušných daňových úradoch dodanie produktov a platby za tieto produkty, aj napriek tomu, že
to nezodpovedalo skutočnému stavu, čím vytvárali fikciu splnenia podmienok na vrátenie DPH. Fiktívny
reťazec vždy končil dodávkou oslobodenou podľa § 43 zákona o DPH a posledný daňový subjekt v
reťazci žiadal vrátenie nadmerného odpočtu.

23. Žalobca tvrdí, že na daňový úrad priniesol konkrétne webka.info a preukázal správcovi dane, že
sú plne funkčné. Ako vyplýva zo spisového materiálu (úradný záznam č. 604/321/31013/2010/Ďat
zo dňa 18.3.2010), žalobca predložil správcovi dane 4 kusy webka.info zabalených v celofánovom
obale, ale správca dane ich žalobcovi vrátil v neporušenom stave bez skúšania ich funkčnosti. Správca
dane nepotvrdil tvrdenie žalobcu, že niektoré z kariet inicioval. Daňové riaditeľstvo SR zakúpilo tiež u
Slovenskej pošty a.s. jeden kus karty Personal za cenu 50 eur, ale aj v spolupráci s IT pracovníkom sa
ju nepodarilo aktivovať.

24. K nomenklatúrnemu zatriedeniu tovaru Colného úradu Bratislava žalovaný uvádza, že podľa colného
sadzobníka sa nezaraďujú služby, a preto aj keď je služba zhmotnená na nejakom nosiči ako v tomto
prípade elektronická služba na kartičke webka.info, podľa colného sadzobníka je to tovar, ale z hľadiska
zákona o dani z pridanej hodnoty ide o službu. Napr. aj keď v dnešnej dobe sa uvedené služby poskytujú
elektronicky, ale keď by si daňový subjekt kúpil softvér na nosiči, ale zmluvou by bol zaviazaný iba ho
využívať, ale nesmel by ho ďalej predávať ani šíriť, jedná sa z hľadiska dane z pridanej hodnoty o službu,
pretože je stále vlastníctvom tvorcu uvedeného programu, ale ak by ho mohol ďalej predávať, jedná sa
o tovar, ku ktorému nadobudol právo nakladať s ním ako vlastník.

IV.
Replika žalobcu

25. Elektronickým podaním so ZEP zo dňa 19.10.2018 žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného tak,
že žalovaný vo veľkej miere iba zopakoval svoje tvrdenia z napadnutého rozhodnutia a doplnil niekoľko
tvrdení, ktoré podľa žalobcu boli z väčšej časti bez vysvetlenia a kontextu s prejednávanou vecou.

26. Tvrdenia žalovaného ohľadne obchodovania s webkartami zo strany iných subjektov ako je žalobca a
v iných reťazcoch nie sú uvedené v žiadnej logickej súvislosti so žalobnými bodmi v rámci prejednávanej
správnej žaloby. Takisto vôbec nie je zrejmé, aký súvis s prejednávaným prípadom a meritom veci má
konštatovanie, že dodávateľ žalobcu - spoločnosť ARCADIA GROUP, s.r.o. sa spomína v rozsudku
Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 3T/4/2013. Žalovaný vôbec neuvádza, ako má tento trestný
rozsudok súvisieť s preverovanými transakciami žalobcu v rámci zdaňovacieho obdobia, ktoré sú
predmetom tejto žaloby. V tomto smere je argumentácia žalovaného nezrozumiteľná a nie je možné
prikladať jej akýkoľvek právny význam vo vzťahu k meritu veci.

27. Žalobca uviedol, že tunajší súd sa aplikáciou záverov rozsudku Súdneho dvora EÚ č. k. C-520/10
v obdobných veciach zoberal. Išlo o viaceré prípady prejednávané Krajským súdom v Bratislave,
ktorých výsledkom bolo zrušenie rozhodnutia žalovaného, pričom tieto rozsudky tunajšieho súdu boli
potvrdené Najvyšším súdom SR ako súdom odvolacím v konaniach sp. zn. 25Sžf/19/2016, 2Sžf/
l8/2016. 2Sžf/25/2015, 2Sžf/26/2015, 2Sžf/20/2015 a 2Sžf/24/2015. V uvedených judikovaných veciach
sa Najvyšší súd SR stotožnil s názorom Krajského súdu v Bratislave v nasledovných otázkach:

- Daňové úrady vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď tvrdili, že nákup a
predaj webhostingových služieb prostredníctvom webkarty existuje ako zdaniteľné plnenie len medzi
prevádzkovateľom služby a koncovým užívateľom



- Z rozsudku Súdneho dvora EU č.k. C-520/10 je možné na dané prípady vyvodiť, že prevádzkovateľ,
ponúkajúci webhostingové služby spočívajúce v tom, že distribútorovi predáva webkarty obsahujúce
všetky informácie potrebné na použitie webhostingových služieb poskytovaných prevádzkovateľom
služby prostredníctvom infraštruktúry a ktoré distribútor vo svojom mene a na svoj vlastný účet ďalej
predáva prostredníctvom ďalších osôb, poskytuje distribútorovi službu za protihodnotu. Takáto služba
(vrátane ďalších predajov v rámci distribučného reťazca tvoreného viacerými distribútormi) napĺňa
definíciu služby v zmysle § 9 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH a možno ju preto považovať za zdaniteľné
plnenie za predpokladu, že je preukázané skutočné poskytnutie služieb za protihodnotu,

- Daňové úrady boli následne zaviazané v ďalšom konaní náležíte zistiť, či v rámci preverovaných
obchodných prípadov predajov webkariet je preukázané ich reálne uskutočnenie, majúce základ v
preukázateľnej existencii právneho vzťahu s reálnym ekonomickým zdôvodnením, zodpovedajúcim
všeobecnej definícii podnikania.

28. Žalobca uviedol, že webkarty si v rámci kontrolovaného zdaňovacieho obdobia reálne nakúpil za
svoje vlastné prostriedky, pričom pri takomto nákupe si musel byt' vedomý, že buď dosiahne zisk
alebo riskuje stratu v prípade, že karty zákazníkom alebo iným odberateľom nepredá. Žalobca teda v
danom prípade konal vo vlastnom mene, na vlastný účet a za účelom dosiahnutia zisku. Žalovaný ani
prvostupňový orgán v rámci doterajšieho súdneho aj administratívneho konania neuviedli nič, čo by v
prejednávanom prípade preukazovalo (alebo hoci aj naznačovalo), že zrealizované obchody v rámci
kontrolovaného zdaňovacieho obdobia nemali základ v preukázateľnej existencii právneho vzťahu s
reálnym ekonomickým zdôvodnením za protihodnotu. Naopak žalobca reálnosť právneho vzťahu aj jeho
ekonomické zdôvodnenie vyčerpávajúcim spôsobom zdôvodnil aj preukázal.

29. Bez ohľadu na jednoznačne ustálenú judikatúru žalovaný vo svojom vyjadrení naďalej zotrváva na
nesprávnom právnom posúdení, že nákup a predaj webhostingových služieb prostredníctvom webkarty
existuje ako zdaniteľné plnenie len medzi prevádzkovateľom služby a koncovým užívateľom.

30. Žalovaný opakovane vo svojom vyjadrení k žalobe uvádza, že spoločnosť EAREA, Ltd. Londýn
je neexistujúcou anglickou spoločnosťou. Žalovaný sa nijako nezaoberal argumentom žalobcu
obsiahnutým v žalobe, že anglickým orgánom daňovej správy sa existenciu spoločnosti síce nepodarilo
overiť, no tieto orgány nikdy neuviedli záver, že spoločnosť neexistuje.

31. Tvrdenie žalovaného, že správca dane si (nevedno prečo) neoveril funkčnosť webových kariet
predložených žalobcom v rámci administratívneho konania iba potvrdzuje skutočnosť, že prvostupňový
orgán ani žalovaný si dostatočným spôsobom neoverovali reálnosť deklarovaného zdaniteľného plnenia
a jeho ekonomické zdôvodnenie v zmysle vyššie uvedenej ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR.

V.
Skutkové a právne závery správneho súdu

32. Krajský súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím ako aj konania, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo v intenciách námietok vznesených
žalobcom dospel k záveru o zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia.

33. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

34. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde (ods. 2).

35. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade
s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Správny súd
preskúmava zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu a posudzuje,
či je pravdivé tvrdenie žalobcu, že bol rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátený na svojich



právach. Limitom súdneho prieskumu je zákonnosť, pričom zákonnosť rozhodnutí a postupov je súlad
týchto rozhodnutí a postupov s platným právnym poriadkom SR.

36. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

37. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo
čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

38. Podľa § 2 ods. 1 až 8 zákona správe daní a poplatkov:
1) V daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa
záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových
subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.
2) Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní
plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a
umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.
3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
4) Daňové konanie je neverejné okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje.
5) Správca dane je povinný začať daňové konanie aj na vlastný podnet vždy, ak sú splnené zákonné
podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj v prípade, že daňový subjekt v tomto
smere nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.
6) Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah
právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.
7) Všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti.
8) Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane v
daňovom konaní.
39. V ustanovení § 2 ods. 1 až 8 zákona o správe daní a poplatkov sú zakotvené základné zásady
daňového konania. V ustanovení odseku 1 je zakotvená zásada zákonnosti, ktorá vyžaduje požiadavku,
aby daňové orgány v konaní a pri vydaní rozhodnutia zachovali procesné predpisy (ustanovenia zákona
o správe daní a poplatkov), ako aj predpisy hmotnoprávne, ktoré sa vzťahujú na prejednávanú vec.
Zásada zákonnosti je vymedzená v zákone o správe daní a poplatkov v súlade s čl. 13 ods. 1 písm.
a) Ústavy Slovenskej republiky. Tento článok stanovuje, že povinnosti možno ukladať len na základe
zákona a v jeho medziach a pri zachovávaní základných práv a slobôd.

40. Podľa § 30 ods. 1 zákona o správe daní a poplatkov, v daňovom konaní možno ukladať daňovú
povinnosť alebo priznávať práva len rozhodnutím. Rozhodnutie je pre adresáta platné, len ak je riadnym
spôsobom doručené alebo oznámené, ak tento alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

41. Podľa § 30 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tak
ustanovuje tento zákon. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké
úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo.

42. Rozhodnutie o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch musí obsahovať odôvodnenie.
Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa navrhovateľovi vyhovuje v plnom rozsahu (ods. 8).

43. Podľa § 46 ods. 1 cit. zákona proti určeniu dane správcom dane a proti iným rozhodnutiam, pre
ktoré je to zákonom ustanovené, sa účastník konania môže odvolať, ak sa odvolania nevzdal písomne
alebo ústne do zápisnice.

44. Podľa § 46 ods. 6 cit. zákona, ak nemôže správca dane posúdiť všetky údaje odvolania na základe
výsledkov už vykonaného konania, konanie doplní.

45. V zmysle § 46 ods. 7 cit. zákona, odvolávajúci sa môže odvolanie doplniť alebo pozmeniť najneskôr
do 15 dní odo dňa jeho podania.



46. Podľa § 48 ods. 2 cit. zákona odvolací orgán preskúma odvolaním napadnuté rozhodnutie vždy
v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové, či právne okolnosti
odvolávajúcim sa neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, možno na ne pri
rozhodovací prihliadnuť. Pritom nie je odvolací orgán viazaný len návrhmi odvolávajúceho sa a môže
zmeniť rozhodnutie odvolaním napadnuté i v neprospech odvolávajúceho sa. V rámci odvolacieho
konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo
toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

47. Rozhodnutie o odvolaní musí obsahovať odôvodnenie, ak sa v ňom nevyhovuje odvolaniu v plnom
rozsahu. V odôvodnení sa musí odvolací orgán vysporiadať so všetkými námietkami uvedenými v
odvolaní (§ 48 ods. 6 cit. zákona).

48. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH, predmetom dane je dodanie tovaru za
protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

49. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným
majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom
sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky a mince, ak sa
predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako
je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným
Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja
bankoviek a mincí.

50. Podľa § 9 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru
podľa § 8, vrátane prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému
vlastníctvu alebo inému duševnému vlastníctvu.

51. Podľa § 19 ods. 2 vetá prvá zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

52. Podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká
daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby.

53. Podľa  § 29 ods. 8  zákona o správe daní daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo
na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,
správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

54. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa ods. 2 platiteľ môže odpočítať
od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako
platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi
dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

55. Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak
a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,
b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70,
c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu a
v prípade premiestnenia tovaru platiteľa z iného členského štátu do tuzemska doklad o premiestnení
tovaru,
d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v
ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

56. Podľa § 71 ods. 1 zákona o DPH, pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre
zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť



faktúru. Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru a
predtým, ako je poskytovanie služby skončené. Platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku
daňovej povinnosti. Ak v kalendárnom mesiaci vznikne platiteľovi daňová povinnosť prijatím jednej alebo
viacerých platieb a zároveň aj dodaním tovaru alebo dodaním služby, na ktoré prijal jednu alebo viac
platieb, môže platiteľ vyhotoviť jednu faktúru, a to najneskôr do 15 dní od vzniku poslednej daňovej
povinnosti vzťahujúcej sa na toto dodanie tovaru alebo dodanie služby v tomto kalendárnom mesiaci.
Platiteľ nie je povinný na účely dane vyhotoviť faktúru, ak ide o tovar alebo službu, ktorá je dodaná s
oslobodením od dane podľa § 28 až 42.

57. Z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, na ktoré poukazoval aj žalobca, zhodne vyplýva, že, že
nakupovanie a predaj webkariet (podľa informácií dostupných z administratívneho spisu) v rade
spoločností postráda za daných okolností akýkoľvek ekonomický zmysel a navodzuje dojem fiktívnych
plnení zameraných na zneužívanie jednotného systému DPH. Podľa názoru súdu daňové orgány v
danom prípade nevenovali pozornosť reálnosti a ekonomickej prijateľnosti predmetných obchodov a
dospeli k inému záveru o nemožnosti uznať žalobcovi právo na odpočítanie DPH.

58. V preskúmavanom rozhodnutí sa žalovaný v súlade s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 1S/133/2012 zo dňa 20.4.2017 oproti svojmu predchádzajúcemu rozhodnutiu  vysporiadal so
všetkými relevantnými námietkami uvedenými v odvolaní, čo nepoprel ani žalobca, ktorý skôr namietal
vnútornú rozpornosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaný na strane 9 posledný odsek a na nasledujúcich
dvoch stranách napadnutého rozhodnutia podrobne odôvodnil, aké skutočnosti ho viedli k záveru o
pochybnostiach, že zdaniteľný obchod sa uskutočnil, pričom odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
nejaví žiadne známky rozpornosti, svojvoľnosti prípadne nesúladnosti s formálnou logikou, ako namietal
žalobca.

59. Podľa zákona v daňovom konaní určuje procesný postup daňový orgán, ktorý je povinný vykonať z
vlastnej iniciatívy také dôkazy, ktoré môžu prispieť k presnému a úplnému objasneniu veci, a to aj bez
návrhu účastníkov konania. Je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu vykoná a ktoré
skutočnosti stačí osvedčiť inými podkladmi. Hodnotenie vykonaných dôkazov je vecou správnej úvahy
správcu dane, ktorý posudzuje, či sa určitá skutočnosť má považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy
postačujú alebo či si treba obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. Aj keď  dokazovanie v daňovom
konaní vedie správca dane, dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte. V rámci dokazovania
posudzuje správca dane závažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a je tiež v jeho právomoci
posúdiť vierohodnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov a rozhodnúť o ich preukaznosti.

60. Dôkazné bremeno je teda primárne na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona o správe daní v spojení
s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH), ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených
podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej
hodnoty), pričom jeho povinnosťou je preukázať, že došlo k dodaniu zdaniteľného obchodu a tento
zdaniteľný obchod použije na účely svojho podnikania ako platiteľ. Dokazovanie zo strany správcu dane
slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový
subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na
odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/4/2009
z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17
z 23.02.2011). V prípade, že správca dane na základe konkrétnych informácií nadobudne závažné
pochybnosti o pravdivosti a hodnovernosti predložených dokladov či vyjadrení daňového subjektu,
nemôže ich uznať ako relevantné, kým kontrolovaný daňový subjekt zistené pochybnosti neodstráni.

61. Správca dane v danom prípade nevychádzal len z dokladov predložených daňovým subjektom,
ale vykonal dokazovanie v zmysle zákona o správe daní formou dožiadaní smerujúcich k prevereniu a
získaniu dôkazov o fakturovaných zdaniteľných obchodoch, pretože  iba faktúry vyhotovené žalobcom
ako platiteľom dane, na ktorej je uvedená DPH, ešte nezakladajú právo na odpočítanie dane. Technicky
je totiž možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie  bez ohľadu na to, či takéto
plnenie skutočne bolo poskytnuté. Splnenie formálnej stránky je len jednou z podmienok, aby bolo na
základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane. Doklady však musia byť odrazom  reálneho plnenia.
Hodnotenie dôkazov neznamená mechanické preberanie informácií, či bezvýhradné akceptovanie
dokladov, resp. údajov v nich uvedených, ako faktov.



62. Správca dane pri vykonávaní daňovej kontroly postupoval podľa zákona, pričom  kládol dôraz na
zisťovanie jednotlivých dôkazov, ich hodnotenie a následné zdokumentovanie v protokole. Využil všetky
zákonné možnosti pre splnenie účelu daňovej kontroly a eliminovania daňového úniku v kontrolovanom
reťazci. Správca dane umožnil žalobcovi vyjadriť sa ku skutočnostiam týkajúcich sa daňovej kontroly,
ako aj o problémoch v rámci dokazovania pravdivosti údajov a  zároveň predložiť doklady preukazujúce
jeho tvrdenia. Je treba zvýrazniť, že zákon o správe daní neukladá správcovi dane získavať dôkazy
preukazujúce tvrdenia daňového subjektu, ale vytvoriť daňovému subjektu v priebehu daňovej kontroly
priestor pre preukázanie tvrdení, ktoré považuje správca dane za sporné či pochybné. V tejto súvislosti
možno konštatovať, že správca dane neuprel daňovému subjektu žiadne právo vyplývajúce z § 15 ods.
5 zákona o správe daní.

63. Krajský súd má za to, že existencia formálnych dokladov ešte nepreukazuje reálnu podstatu
obchodnej operácie a jej ekonomický účel. Výlučne formálny prístup daňových orgánov k posudzovaniu
oprávnenosti nárokov na odpočet DPH by mohol vytvoriť priestor pre zneužívanie práva vyplývajúceho
zo zásady neutrality dane z pridanej hodnoty zúčastnenými článkami obchodného reťazca.

64. Správca dane nepochybne mal právo preveriť existenciu obchodov a dokazovaním odstrániť
vzniknuté pochybnosti, avšak nemal povinnosť žalobcovi napovedať, akým spôsobom má okrem
daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov
rozsiahleho dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení, že skutočne obchodoval.
Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že predmetné obchody sa reálne uskutočnili.

65. Vo svetle výsledkov vykonaného dokazovania, kedy správca dane aplikoval zásadu voľného
hodnotenia dôkazov vyplývajúcu zo zákona o správe daní, s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať,
aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie,
možno konštatovať, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný
ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a medziam správneho uváženia a je v súlade aj
s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Vzhľadom na konkrétnymi zisteniami podložené
spochybnenie existencie obchodov, a teda reálnosti deklarovaných zdaniteľných plnení, daňové orgány
dospeli k správnemu záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení
vyplývajúcich z predložených daňových dokladov. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že
vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči
fiktívnych zdaniteľných plnení zneužívajúcom právo poskytované zásadou neutrality DPH.

66. Žalobca namietal:

- že spoločnosť EAREA, Ltd. Londýn vo  nie je neexistujúcou anglickou spoločnosťou, pretože anglickým
orgánom daňovej správy sa existenciu spoločnosti síce nepodarilo overiť, no tieto orgány nikdy neuviedli
záver, že spoločnosť neexistuje - uvedená námietka je v priamom rozpore s odpoveďou anglického
orgánu daňovej správy, ktorý konštatoval, že dotknutá spoločnosť (so sídlom Veľkej Británii) nie je
založená vo Veľkej Británii- z uvedených skutočností nemožno dospieť k žiadnemu inému rozumnému
záveru ako tomu, že spoločnosť neexistuje. Uvedená spoločnosť nie je vedená ani v obchodnom registri
SR, ani evidovaná v slovenskom daňovom systéme.

-žalovaný ani prvostupňový orgán v rámci doterajšieho konania neuviedli nič, čo by v prejednávanom
prípade preukazovalo , že zrealizované obchody v rámci kontrolovaného zdaňovacieho obdobia
nemali základ v preukázateľnej existencii právneho vzťahu s reálnym ekonomickým zdôvodnením
za protihodnotu - odôvodnené pochybnosti o existencii deklarovaného zdaniteľného plnenia logicky
vyplývajú práve z odôvodnených pochybností o existencii pôvodcu produktu EAREA, Ltd., ktoré žalobca
nevyvrátil žiadnym vysvetlením ani nenavrhol vykonanie žiadneho dôkazu

- správca dane si neoveril funkčnosť webových kariet predložených žalobcom v rámci administratívneho
konania - uvedené tvrdenie nezodpovedá obsahu administratívneho spisu, keď žalovaný si funkčnosť
produktu overoval, avšak s negatívnym výsledkom a žalovaný tento dôkaz nijakým spôsobom
nespochybnil.

67. Argumenty žalovaného v priebehu konania vzťahujúce sa k trestnému konaniu, vedenému na
Špecializovanom trestnom súde pod sp. zn. 3T/4/2013, vrátane právoplatných rozhodnutí vydaných v



tomto konaní iba potvrdzujú správnosť záverov žalovaného v napadnutom rozhodnutí - v uvedenom
trestnom súdnom konaní boli právoplatne odsúdené viaceré osoby z dôvodu, že obžalovaní
prostredníctvom viacerých obchodných spoločností, vrátane spoločnosti  ARCADIA GROUP, s.r.o.
(deklarovaný dodávateľa žalobcu) si za zdaňovacie obdobia od mesiaca apríl 2008 až do roku 2010
uplatňovali na príslušných daňových úradoch odberateľské spoločnosti nároky na odpočítanie DPH
vo výške spolu X.XXX.XXX,XX,- EUR, pričom tieto spoločnosti nemali dostatočný obchodný majetok
na obstaranie uvedených produktov, za dodanie produktov dodávateľským spoločnostiam neplatili
finančné prostriedky, prípadne platby za dodanie produktov na základe fiktívnych účtovných dokladov
deklarovali, a to s využitím vzájomného prepojenia osôb, ktoré na miestne príslušných daňových
úradoch potvrdzovali dodanie produktov a platby za tieto produkty, aj napriek tomu, že to nezodpovedalo
skutočnému stavu, čím vytvárali fikciu splnenia podmienok na uplatnenie vrátenia DPH, spoločnosti
vstupujúce do obchodovania s týmito produktmi nerealizovali predaj týchto produktov konečným
spotrebiteľom v Slovenskej republike alebo v zahraničí, pričom osoby na najvyššom stupni riadenia tejto
skupiny, Ing. C.Q., F.R. a Ing. A.I., priamo riadili a ovplyvňovali obchodovanie s jednotlivými produktmi,
zadávali pokyny osobám na strednom a nižšom stupni tejto skupiny, rozhodovali o vystavovaní
fiktívnych účtovných a iných dokladov, deklarujúcich nákupy a predaje produktov medzi jednotlivými
spoločnosťami.

68. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené argumenty správny súd dospel k záveru, že už samotné
dôvodné pochybnosti žalovaného o existencii zdaniteľného plnenia boli dostatočným dôvodom na
potvrdenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ktorým žalobcovi nepriznal nadmerný odpočet
DPH za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2009 a určil vlastnú daňovú povinnosť.

69. Pri takto závažných odôvodnených pochybnostiach o existencii zdaniteľného plnenia je právne
posúdenie predmetu fakturácie nadbytočné nemôže mať žiadny vplyv na správnosť posudzovaného
rozhodnutia. Preto sa súd už ďalšími námietkami nezaoberal.

70. Podľa názoru súdu je napadnuté rozhodnutie v súlade so zákonom, preto žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

71. O trovách konania súd rozhodol tak, že úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov
konania podľa § 168 SSP.

72. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský
súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 písm. a/SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaje, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).  Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaný Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-23", "citacie_n": 2950, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47"}, {"guid": "332a2baa-17ef-49de-81a9-ff61a4301afa:98b389d2-a21c-4053-b117-e80b5c9e74e0", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:6017200688.2", "spisova_znacka": "5S/7/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/7/2018 z 29. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-04-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:6017200688.2"}], "citovane_v": []}