Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/309/2015 z 10. 9. 2018
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 10. septembra 2018, sp. zn. 8Co/309/2015, ECLI:SK:KSBA:2018:1213230428.1
Krajský súd Bratislava | 8Co/309/2015 | ECLI:SK:KSBA:2018:1213230428.1 | 2018-09-10 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy
Citované ustanovenia: § 261 ods. 3 písm. d) ObZ, § 708 ods. 1 ObZ, § 710 ObZ, § 711 ObZ, § 497 ObZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/264a4608-e6a3-46d3-9f7c-b373406a0681
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1213230428.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/309/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213230428
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1213230428.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka,
a.s. so sídlom Žižkova 11, Bratislava IČO: 36 854 140, zastúpeného Malata, Pružinský, Hegedüš &
Partners s.r.o., so sídlom Prievozská 4/B, Bratislava, proti žalovanej: Y. M., R. T. XX/XXX, D. Ú., o
zaplatenie 3.530,46 eur s prísl., na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo
dňa 4. februára 2015 č.k. 50C/148/2014-88 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý  rozsudok súdu prvej inštancie  p o t v r d z u j e .
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
3.530,46 eur spolu s úrokom vo výške 18,90 % ročne zo sumy 1.991,64 eur od 20.9.2013 do zaplatenia,
úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2.678,95 eur od  20.9.2013 do zaplatenia a náhradu
trov konania v sume 761,38 eur na účet právneho zástupcu žalobcu. Rozhodol tak podľa § 261 ods. 3
písm. d/, § 273 ods.1, § 708 ods.1, § 710, §711 ods.1, § 497, § 502 ods.1, § 503 ods.1, § 504, §506, § 369
ods. 1 Obchodného zákonníka,                 § 517 ods.1,2, Občianskeho zákonníka a § 3 ods.1 Nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z., keď vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 01.12.2008 uzavreli ISTROBANKA,
a.s. a žalovaná Zmluvu o bežnom účte v zmysle § 708 a nasl. Obchodného zákonníka, predmetom ktorej
bolo zriadenie a vedenie bežného účtu pre žalovanú. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné
obchodné podmienky ISTROBANKY, akciovej spoločnosti, s ktorými sa žalovaná  oboznámila. Žalovanej
bolo umožnené povolené prečerpanie bežného účtu. Na základe zmluvy o zlúčení spísanej vo forme
notárskej zápisnice došlo k zlúčeniu spoločnosti ISTROBANKA, a.s. a spoločnosti Československá
obchodná banka, a.s., spoločnosť ISTROBANKA, a.s. bola zrušená bez likvidácie a jej univerzálnym
právnym nástupcom sa od 01.07.2009 stala spoločnosť Československá obchodná banka, a.s., ktorá
prebrala všetky jej práva a záväzky. Dospel k záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovanou došlo k platnému uzavretiu Zmluvy o bežnom účte a bolo žalovanej umožnené využívať
povolenie prečerpania bežného účtu až do výšky dohodnutého úverového limitu. Žalovaná využila na
svojom bežnom účte možnosť povoleného prečerpania účtu a bol jej tak zo strany žalobcu poskytnutý
určitý druh spotrebiteľského úveru formou povoleného prečerpania účtu,        a keďže porušila svoje
zmluvné povinnosti a poskytnutý úver žalobcovi riadne nesplácala, žalobca ku dňa 31.12.2011 zosplatnil
celý nesplatený úver vrátane všetkých dohodnutých úrokov a poplatkov, ktorých výška bola stanovená v
zmysle ust. Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu. Popri istine priznal preto
žalobcovi aj uplatnený úrok                z úveru vo výške  18,90% ročne a úrok z omeškania v zákonnej
výške 9 % ročne. Nesplácanie úveru mal za preukázané prehľadom platobnej disciplíny žalovanej a
výpisom z jej účtu. Uviedol, že na pojednávanie dňa 04.02.2015 sa žalovaná nedostavila, predvolanie
opakovane neprevzala v odbernej lehote, napriek podanému odporu nekonkretizovala okolnosti, ktoré



podľa nej mali vplyv na nesplácanie pohľadávky voči žalobcovi, nepredložila, ani neoznačila žiadne
listinné dôkazy na podporu svojho tvrdenia, a preto pojednával v jej neprítomnosti podľa § 101 ods. 2
O.s.p. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.                       s odôvodnením, že
žalobca mal vo veci plný úspech.
2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie v zákonom stanovej lehote žalovaná, žiadala napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a umožniť jej doplniť na pojednávaní okolnosti a dôvody nesplácania
jej pohľadávky voči žalobcovi. Uviedla, že z posledného pojednávania sa ospravedlnila, bola dlhodobo
práceneschopná, priložila aj doklad                          o práceneschopnosti a nebolo vytýčené nové
pojednávanie, na ktorom by boli prejednané skutočnosti a okolnosti nesplácania jej pohľadávky voči
žalobcovi.
3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť s odôvodnením, že žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne nové tvrdenia
(vecné alebo právne),  ktoré by spochybňovali opodstatnenosť uloženej jej povinnosti, a preto odvolanie
žalovanej považuje za nedôvodné.
4. Žalovaná vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že trvá na skutočnostiach, ktoré  uviedla
v odvolaní a na tom, aby bolo vytýčené pojednávanie, na ktorom sa bude môcť relevantne vyjadriť k
daným skutočnostiam.
5. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej poukázal na to, že žalovaná nepopiera nárok
žalobcu čo do právneho titulu, ani výšky, a namietal, že nevyhnutnou náležitosťou odvolania je jeho
vecné odôvodnenie, to znamená, odôvodnenie vo veci samej podľa taxatívne vymedzených dôvodov v
civilnom sporovom poriadku a nepostačuje iba námietka, že s rozsudkom nesúhlasí a podáva voči nemu
odvolanie. Taktiež v zmysle čl.                  8 C.s.p. je žalovaná povinná označiť skutkové tvrdenia dôležité
pre rozhodnutie vo veci                    a uviesť dôkazy na preukázanie jej tvrdení, čo z jej strany nebolo
vykonané. Všeobecné                        a neurčité konštatovanie, že na pojednávaní má súd ďalej skúmať
okolnosti neplnenia dlhu, nemožno považovať za vecnú argumentáciu. Namietal, že žalovaná neuviedla
žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali podané odvolanie, keď sa obmedzila len na konštatovanie,
že sa chce vyjadriť na pojednávaní.
6. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len
"C.s.p."), účinného od 1.7.2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu
a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods.1 C.s.p.), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania ( § 385 ods.1 C.s.p.                           a contrario v spojení s § 219 ods. 3
C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru,
že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
7. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
8. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
9. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bol vydaný dňa 04.02.2015, teda ešte za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku, a taktiež odvolanie žalovanej bolo podané za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku, a to dňa 30.03.2015.
10. Z citovaného ust. § 470 ods. 1 C.s.p. vyplýva, že v prebiehajúcom konaní na súde prvej inštancie, i
v konaní pred odvolacím súdom, sa uplatňuje tzv. princíp okamžitej použiteľnosti novej právnej úpravy,
teda po nadobudnutí zákona č. 160/2015 Z.z.  Civilný sporový poriadok sa v konaní už postupuje podľa
novej právnej úpravy. Odvolací súd je však toho názoru, že v súlade s citovaným ust. § 470 ods.2
vety prvej C.s.p. je nevyhnutné  prípustnosť odvolania a spôsobilosť odvolacích dôvodov posúdiť podľa
právnej úpravy platnej a účinnej v čase vydania napadnutého rozsudku a v čase podania odvolania, t.
j. podľa Občianskeho súdneho poriadku; hoci na procesný postup a rozhodnutie odvolacieho súdu, je
potrebné aplikovať ust. § 355 a nasl. C.s.p.
11. V prejednávanej veci vykonal súd prvej inštancie v rozsahu dôkazných návrhov strán náležité
dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre  posúdenie dôvodnosti
žaloby žalobcu na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom                    a vzhľadom na to,
že žalovaná sa na pojednávanie dňa 04.02.2015 nedostavila, predvolanie na pojednávanie jej bolo
doručené uložením na pošte, a to opakovane, keď zásielky si v odbernej lehote neprevzala, správne
postupoval, keď pokračoval v konaní a vec prejednal a rozhodol aj bez jej prítomnosti. Zhodnotením
výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s  § 132 O.s.p., účinného v čase vydania napadnutého
rozsudku, dospel k správnym skutkovým záverom, že žalovanej bol zo strany žalobcu poskytnutý určitý
druh spotrebiteľského úveru formou povoleného prečerpania účtu a žalovaná poskytnutý úver žalobcovi
riadne nesplácala; vec posúdil správne po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval



príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka a správne rozhodol, keď žalovanú zaviazal na zaplatenie
žalovanej istiny spolu s uplatneným úrokom z úveru a úrokom z omeškania. Svoje zistenia                   a
závery, pre ktoré žalobe vyhovel, aj riadne odôvodnil, v súlade s ust.  §157 ods. 2 O.s.p., účinného v
čase vydania napadnutého rozsudku. Obsah odvolania žalovanej nie je spôsobilý spochybniť správnosť
záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie  z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených,
keď žalovaná ani v odvolaní nespochybnila existenciu jej dlhu voči žalobcovi a neuviedla žiadne
skutočnosti, ktoré by mohli spochybniť správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil
svoje rozhodnutie.
12. Žalovaná vo svojom odvolaní uviedla, že svoju neúčasť na poslednom nariadenom pojednávaní
relevantne ospravedlnila dlhodobou práceneschopnosťou a predložila aj doklad                  o
práceneschopnosti a nebolo vytýčené nové pojednávanie, na ktorom by boli prejednané skutočnosti a
okolnosti nesplácania predmetnej pohľadávky.
13. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci rozhodol platobným
rozkazom zo dňa 13.11.2013, proti ktorému žalovaná podala odpor                    s odôvodnením, že žiada
o nariadenie pojednávania vo veci samej, pretože neboli pred súdom prejednané skutočnosti a zistené
všetky okolnosti nesplácania danej pohľadávky voči žalobcovi.  Následne súd prvej inštancie nariadil
pojednávanie na deň 31.10.2014, na ktorom svoju neúčasť žalovaná ospravedlnila vopred písomným
podaním doručeným súdu dňa 29.10.2014 z dôvodu práceneschopnosti, o čom predložila aj doklad,
na základe čoho súd prvej inštancie pojednávanie odročil na termín 04.02.2015 o 10.30. hod. Zásielka,
ktorou bolo predvolanie na toto pojednávanie doručené žalovanej, bola uložená na pošte dňa 10.11.2014
po neúspešných pokusoch o jej doručenie na adrese D. XX R., ktorá je totožná                   s jej adresou
uvedenou v odvolaní, a to dňa 07.11.2014 a 10.11.2014, a keďže zásielka bola neprevzatá v odbernej
lehote, bola vrátená súdu dňa 02.12.2014. Dňom vrátenia nevyzdvihnutej zásielky počas jej uloženia
súdu, považuje sa zásielka za doručenú v zmysle   § 47 ods. 2 O.s.p., účinného v čase doručovania
predmetného predvolania, i keď sa adresát                    o tom nedozvedel. Súd prvej inštancie sa
napriek tomu pokúsil o opätovné doručenie predvolania žalovanej, zásielka bola opätovne uložená na
pošte dňa 09.12.2014, po neúspešných pokusoch o doručenie dňa 05.12.2014 a 08.12.2014 a taktiež z
dôvodu neprevzatia v  odbernej lehote bola vrátená súdu dňa 31.12.2014. Nedôvodne  preto žalovaná
v odvolaní namieta, že vo veci nebolo vytýčené nové pojednávanie, na ktorom by boli prejednané
okolnosti nesplácania jej dlhu voči žalobcovi, keď z obsahu spisu  je nesporné, že súd prvej inštancie
akceptoval ospravedlnenie žalovanej, jej neúčasti na pojednávaní dňa 31.10.2014, keď toto odročil  a
nariadil ďalšie pojednávanie na deň 04.02.2015, na ktoré bolo predvolanie žalovanej doručené vrátením
uloženej zásielky súdu. Okrem toho žalovaná                   v konaní žiadnym spôsobom, teda nielen dôkazmi,
ale ani svojím tvrdením, nespochybnila existenciu jej dlhu voči žalobcovi a okolnosti, resp. dôvody, pre
ktoré svoj dlh nesplatila, sú irelevantné pre posúdenie existencie jej povinnosti splatiť úver poskytnutý
jej žalobcom, spolu s dohodnutým úrokom z úveru a s úrokom z omeškania, pričom žalovaná žiadne
konkrétne okolnosti alebo dôvody nesplatenia jej dlhu v konaní ani neuviedla, a to ani                       v
odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie.
14. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý  rozsudok súdu prvej inštancie podľa               §
387 ods.1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1                      v
spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý má úspech v odvolacom konaní, priznal náhradu trov
odvolacieho konania v celom rozsahu.
16. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).



Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol          o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§
421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu               o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)        (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch           s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov  o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).