{"guid": "331cda74-962e-45c0-b5e8-1ff9e40b921b:ee9e169e-8795-4cbb-ab6b-334102736f30", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7611201472.1", "spisova_znacka": "6CoE/197/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6CoE/197/2018 z 27. 5. 2019", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 27. mája 2019, sp. zn. 6CoE/197/2018, ECLI:SK:KSKE:2019:7611201472.1", "identifikacne_cislo": "7611201472", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Edita Szabová", "sudca_id": 13, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-edita-szabova-13", "datum_vydania": "2019-05-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-387", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-387", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-387", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ee9e169e-8795-4cbb-ab6b-334102736f30", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7611201472.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2019:7611201472.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2019:7611201472.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoE/197/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7611201472
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7611201472.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a sudkýň JUDr.
Andrey Galdunovej a JUDr. Viktórie Midovej v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa,
a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: A. J., nar. XX.XX.XXXX,
bytom S. XX, Z., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Štefanom Hrebíkom, Exekútorský úrad so
sídlom v Malackách, Dukelských hrdinov 2946/96, pod sp. zn. EX 00175/2011, o vymoženie 414,55 EUR
s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa
18.07.2018, č.k. 7Er/62/2011-16

r o z h o d o l :

Zrušuje  uznesenie a vec   vracia  súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) uznesením označeným
v záhlaví zastavil exekúciu a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing.
Štefanovi Hrebíkovi trovy exekúcie vo výške 54,89 EUR do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení uviedol, že na návrh oprávneného a žiadosť súdneho exekútora vydal poverenie na
výkon exekúcie pre súdneho exekútora pre vymoženie istiny                  414,55 EUR a trov exekúcie. Súdny
exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na
úhradu trov exekúcie. Keďže nemajetnosť povinného bola v exekučnom konaní nesporne preukázaná,
ďalšie pokračovanie v exekučnom konaní by bolo v rozpore so zásadami hospodárnosti a účelnosti, súd
v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, účinného                   do 31.03.2017, exekúciu zastavil.
O trovách exekúcie rozhodol podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a Vyhlášky č. 288/1995 Z.
z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a súdnemu exekútorovi priznal náhradu trov exekúcie
spolu vo výške 54,89 EUR podľa ust. § 14, a § 22  vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách                            a
náhradách súdnych exekútorov a na ich úhradu zaviazal oprávneného, z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

3. Proti tomuto uzneseniu  podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd
uznesenie zmenil, tak, že návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie sa zamieta resp. napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Oprávnený v odvolaní uviedol, že má za to, že u tvrdenej nemajetnosti je treba vychádzať z charakteru
nemajetnosti ako stavu prechodného, zastavenie exekúcie            pre nemajetnosť v tomto štádiu konania
považuje za predčasné a citoval                       uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2CoE/218/2016.
Poukázal na to, že zákon výslovne neupravuje situácie, keď v súčasnosti povinný síce nemá žiaden
majetok, ale v budúcnosti by nejaký majetok mohol získať. Takéto situácie však rieši judikatúra v tom
zmysle, že pre zastavenie exekúcie je potrebné nielen preukázanie aktuálneho nedostatku majetku,
ale aj zistenie, že ide o dlhodobý, prípadne trvalý stav a nie je predpoklad nadobudnutia majetku v
budúcnosti. V danom prípade je fyzická osoba v produktívnom veku, čo svedčí v prospech argumentu



a reálneho predpokladu, že povinný v budúcnosti nadobudne majetok, či už prostredníctvom výkonu
zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo na základe inej právnej skutočnosti. Oprávnený mal za
to, že predčasné zastavenie exekúcie by mu upieralo právo                    na uplatnenie svojho
ústavného práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorého súčasťou je aj nútený výkon súdnych, či iných
rozhodnutí. Rovnako bol názoru, že pravdepodobne ani súdny exekútor, ani súd nezistili majetkové
pomery povinného dôkladne. Súd v uznesení iba konštatoval, že nemajetnosť bola v konaní nesporne
preukázaná, bez akejkoľvek konkretizácie, aké úkony súdny exekútor vykonal                       a na
základe výsledkov akých lustrácií dospel exekútor a následne aj súd k záveru, že majetok povinného
nestačí na úhradu trov exekúcie. Oprávnený poukázal                          na skutočnosť, že
povinný môže vlastniť hnuteľné veci, ktorých speňažením by mohlo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky
oprávneného, pričom túto skutočnosť nie je možné zistiť vykonaním lustrácií. Taktiež bol názoru, že
exekútor dostatočne nepreskúmal, či povinný nie je vlastníkom majetkových práv, ktoré možno postihnúť
vykonaním exekúcie. Podotkol, že v prípade, ak by bola predmetná exekúcia zatavená, hrozí, že právo
oprávneného na zaplatenie vymáhanej pohľadávky bude premlčané, čím sa zmarí úspešné vymáhanie
predmetnej pohľadávky.

5. K odvolaniu oprávneného sa vyjadril exekútor, ktorý sa nestotožnil s právnou argumentáciou
oprávneného, najmä však s odopretím práva na súdnu ochranu. V predmetnej veci bola vylustrovaná
negatívna majetková podstata, ktorá je okrem iného podporená aj výpisom z Centrálneho registra
exekúcií. Z vykonanej lustrácie majetkovej podstaty povinného je možné konštatovať jeho nemajetnosť,
pričom ďalšie vedenie exekučného konanie by bolo zbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti.
Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1CoE/52/2013, podľa ktorého nie je
rozhodujúca skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť majetok podliehajúci exekúcii, lebo
pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Právne relevantnou skutočnosťou
je okrem uvedeného aj to, že rozhodnutie súdu o zastavení exekučného konania pre nemajetnosť
nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal napadnuté
rozhodnutie potvrdiť.

6. K vyjadreniu exekútora sa vyjadril oprávnený, ktorý doplnil, že v súvislosti s vykonanou lustráciou v
registri CRE je nevyhnutné podotknúť, že počet exekučných konaní evidovaných v registri nemá žiadnu
výpovednú hodnotu vo vzťahu                                 ku skutočnosti, akým majetkom povinný disponuje,
a teda či je alebo nie je nemajetný.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinný od
01.07.2016, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený              v zákonnej lehote,
preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez
nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle           § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru,
že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.

8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré                    v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvej vety CSP).

9. Podľa § 243h zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom
2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

10. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy            a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá,
aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

11. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.



12. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie namietanej nemajetnosti povinného ako dôvodu
pre zastavenie exekúcie.

13. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu súdu prvej inštancie zistil, že predmetné exekučné konanie sa
začalo dňa 26.01.2011, kedy bol u súdneho exekútora podaný návrh na vykonanie exekúcie. Exekučným
titulom je Výkaz nedoplatkov                                    č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.12.2010, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 26.12.2010. Súd prvej inštancie vydal súdnemu exekútorovi dňa
07.02.2011 poverenie na vykonanie exekúcie.

14. Súdny exekútor podaním zo dňa 18.04.2017 podal súdu prvej inštancie podnet na zastavenie
exekúcie v súlade s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, z dôvodu, že lustráciou majetkovej
podstaty povinného nebol zistený žiadny majetok.

15. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len Exekučný poriadok), exekúciu súd zastaví, ak majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

16. V citovanom ustanovení je zakotvený princíp ochrany povinného spočívajúci                         v
povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno
v exekúcii dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov exekúcie. Tento princíp je v zjavnom rozpore s
právom oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným
exekučným titulom, preto je            k jeho využitiu potrebné pristupovať s náležitou opatrnosťou. Je
pritom vecou súdneho exekútora preskúmať v exekučnom konaní majetkové pomery povinného, tieto
vyhodnotiť a na základe takto zisteného skutkového stavu prípadne podať podnet              na zastavenie
exekúcie pre nemajetnosť povinného. Konštatovanie nemajetnosti povinného v exekučnom konaní musí
byť pritom vždy založené na objektívnych zisteniach a relevantných dôkazov.

17. Účelom exekučného konania je vykonať exekúciu a k zániku povinnosti plniť dlh nedochádza,
ak je plnenie nemožné zo subjektívnych dôvodov na strane povinného, vrátane jeho insolventnosti.
Pokiaľ súdny exekútor súčinnosťou so všetkými príslušnými inštitúciami zistí, že majetok povinného
nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, môže súdny exekútor podať na súd podnet na zastavenie
exekúcie podľa              § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

18. Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na riadny proces a vylučujúcich ľubovôľu pri
rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite
odôvodniť. Je pritom povinnosťou súdu starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo,
vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane
druhej. Súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej                             v odôvodnení svojho
rozhodnutia dbať na to, aby závery, ku ktorým na základe predložených dôkazov dospel, boli racionálne
a presvedčivé.

19. Súd prvej inštancie sa týmito zásadami neriadil a rozhodnutie o zastavení exekúcie žiadnym
spôsobom neodôvodnil. Z jeho odôvodnenia nemožno zistiť, akými úvahami sa pri rozhodovaní
o zastavení exekúcie riadil, nakoľko v odôvodnení napadnutého uznesenia len zjednodušene
skonštatoval, že nemajetnosť povinného bola v exekučnom konaní nesporne preukázaná a ďalšie
pokračovanie v konaní by bolo v rozpore so zásadami hospodárnosti a účelnosti. V odôvodnení
uznesenia sa však nenachádza ani zmienka o tom na základe akých skutočností či dôkazov súd takto
rozhodol a chýbajú aj úvahy súdu pri hodnotení dôkazov a následné právne závery. V rozpore so
zásadou danou v ust. § 220 ods. 2 v spojení s § 234 ods. 2 CSP súd prvej inštancie neodôvodnil
svoje rozhodnutie o zastavení exekúcie jasne, presvedčivo a zrozumiteľne, pretože z odôvodnenia jeho
rozhodnutia nie je zrejmé, na základe akých skutočností rozhodol o zastavení exekúcie a akými úvahami
sa pri rozhodovaní riadil.

20. Nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť súdneho rozhodnutia musí byť napravená, pretože bráni jeho
vecnému preskúmaniu; konvalidácia tohto nedostatku súdom vyššieho stupňa neprichádza z logických
a systematických dôvodov do úvahy (tiež pre zachovanie princípu dvojinštančnosti). Tomu zodpovedá
aj znenie ust. § 388 CSP, ktoré odvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie



len                          za predpokladu, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
Pokiaľ teda existujú dôvody pre zrušenie rozhodnutia, čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie
potvrdené, nemožno ho ani zmeniť (viď rozhodnutie NS SR 7Cdo 157/2011).

21. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd zistil, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
trpí nedostatkom dôvodov rozhodnutia, pre ktorý ho nemožno preskúmať v odvolacom konaní, preto
napadnuté uznesenie vo výroku o zastavení exekúcie zrušil ako nepreskúmateľné a zrušil aj súvisiaci
výrok o trovách exekúcie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie v zmysle ust. § 389 ods.
1 písm. b) CSP.

22. Úlohou súdu prvej inštancie  v ďalšom konaní bude náležite preskúmať dôvody                   na
zastavenie exekúcie a o podnete súdneho exekútora na zastavenie exekúcie opätovne rozhodnúť,
svoje rozhodnutie jasne, stručne a najmä presvedčivo zdôvodniť, náležite preskúmať majetkové pomery
povinného, zhodnotiť listinné dôkazy, doplniť dokazovanie vyžiadaním si správy o stave exekučného
konania, pričom záver o nemajetnosti povinného ako dôvodu, pre ktorý súd exekúciu zastaví,  bude
možné urobiť až na základe zistení, že nejestvuje žiaden majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť
pohľadávku oprávneného v predmetnej exekúcii.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0  (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie   n i e  j e  prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie  (§ 422 ods. 1,2 CSP).



Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7Er/62/2011", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "331cda74-962e-45c0-b5e8-1ff9e40b921b:fc22cc92-b296-4170-97de-0d7bf203b7e8", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7611201472.1", "spisova_znacka": "6CoE/197/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6CoE/197/2018 z 27. 5. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-05-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7611201472.1"}, {"guid": "920d57bb-299a-4494-af88-4e707cb6bf33:7544d2ab-84d9-4805-b3a8-267ea4c26e9e", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6215203006.1", "spisova_znacka": "2CoE/218/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2CoE/218/2016 z 11. 8. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-08-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6215203006.1"}, {"guid": "1c9d587d-6d4a-49e8-9b02-578b76390f9c:17092ba4-e5b4-4da5-ac14-2841d8ffeba2", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7210221082.1", "spisova_znacka": "1CoE/52/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 1CoE/52/2013 z 16. 4. 2013", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2013-04-16", "citacie_n": 208, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7210221082.1"}, {"guid": "97700f15-b340-4fd2-aa44-019ce234aa6f:c53983c7-76c2-43f6-928c-f81935d5f8de", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Er/62/2011", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 7Er/62/2011 z 5. 11. 2012", "sud": "Okresný súd Dunajská Streda", "datum_vydania": "2012-11-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/97700f15-b340-4fd2-aa44-019ce234aa6f:c53983c7-76c2-43f6-928c-f81935d5f8de"}], "citovane_v": []}