Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 21Cob/176/2014 z 12. 10. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 12. októbra 2015, sp. zn. 21Cob/176/2014, ECLI:SK:KSTT:2015:2303899993.5 Krajský súd Trnava | 21Cob/176/2014 | ECLI:SK:KSTT:2015:2303899993.5 | 2015-10-12 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Zmluva o dielo Citované ustanovenia: § 536 ObZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f9c7a0f5-45ae-4dd8-a04b-d20947f3c811 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2303899993.5 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/176/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2303899993
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2303899993.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a členov JUDr. Róberta
Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela právnej veci žalobcu: ELEKTRAX spol. s.r.o., Čepeňská 2369/34,
Sereď, IČO: 31 443 753, zastúpený advokátom Mgr. Pavlom Šuľanom, Mierové nám. 941/2, Galanta
proti žalovanému: Jozef Hracho, Šalgočka 128, IČO: 22 802 321, o zaplatenie 6.595,95 eur s prísl., o
odvolaní žalobcu i žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 10Cb/16/2003-742 zo dňa
7.10.2013 t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi
sumu 5.822,94 eur s 12% úrokom z omeškania od 10.4.2003 do zaplatenia p o t v r d z u j e , v časti
o náhrade trov konania ( výrok III.) rozhodnutie z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.822,94 eur s 12% úrokom z
omeškania od 10.4.2003 do zaplatenia, v ostatnej časti úroku z omeškania konanie zastavil a
žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 7.316,97 eur a na
účet súdu trovy štátu vo výške 1.061,28 eur, všetko do troch dní po právoplatnosti rozhodnutia.

Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým sa žalobca domáhal uloženia
povinnosti žalovanému zaplatiť sumu 6.595,95 eur s 12% úrokom z omeškania od 18.4.2001 do
zaplatenia s poukazom na to, že so žalovaným uzatvoril dňa 16.12.1998 zmluva o dielo, ktoré pre
žalovaného zhotovil, ale za ktoré mu žalovaný odmieta zaplatiť.

Žalovaný s návrhom nesúhlasil a tvrdil, že so žalobcom žiadnu zmluvu o dielo neuzatvoril.

Prvostupňový súd s poukazom na obsah uznesenia odvolacieho súdu č.k. 21Cob/328/2009-435 zo dňa
08.12.2009, ktorým bol zrušený predchádzajúci rozsudok č.k. 10Cb/16/2003-395 zo dňa 06.08.2009 a
ktorým zaviazal žalovaného k zaplateniu 6.420,02 eur, vzhľadom na pokyny odvolacieho súdu zameral
dokazovanie na zistenie ceny diela, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy
a za obdobných obchodných podmienok podľa § 546 ods. 1 Obchod. zák. a pri zisťovaní ceny oddelil
práce, ktoré neboli predmetom diela a zaoberal sa otázkou ocenenia iba tých prác, ktoré mal podľa
zmluvy o dielo žalobca pre žalovaného vykonať.

V priebehu konania žalovaný tvrdil, že dielo bolo odovzdané s vadami, preto žalobcovi nárok na
zaplatenie ceny nemôže vzniknúť, nebolo mu ani riadne odovzdané, čo zakladá tiež dôvod pre neúspech
žalobcu.



Prvostupňový súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, ktoré stanovilo všeobecnú hodnotu
zhotoveného diela sumou 5.237,04 eur bez DPH, keď znalec posudzoval rozsah diela a vykonané práce
podľa projektovej dokumentácie, pričom zistil, že žalobcom boli vykonané i iné práce, ktoré projektová
dokumentácia neobsahovala a tieto do ceny nezahrnul. Keďže v rozhodnom čase sa aplikovala dvojaká
sadzba dane z pridanej hodnoty, súd vykonal znalecké dokazovanie i k tomuto zisteniu. Do konania
pribratá znalkyňa uviedla, že faktúra č. 2001/031, z ktorej si uplatňuje žalobca nárok na zaplatenie ceny
za dielo, spĺňa všetky náležitosti daňového dokladu, ako vyžaduje zák. č. 289/1995 Z.z. o dani z pridanej
hodnoty v znení platnom v roku 2001, má náležitosti účtovného dokladu podľa zák. č. 563/1991 Z.z. v
platnom znení pre rok 2001 a keďže žalobca je spoločnosťou, ktorá je povinná účtovať v podvojnom
účtovníctve, znalkyňa stanovila podľa v rozhodnom čase platného právneho predpisu DPH pri použití
sadzby 10 %, čo predstavuje sumu 475,80 eur a 23 % , čo je suma 110,10 eur, ktorú daň z pridanej
hodnoty bolo potrebné k cene určenej znalcom pre ocenenie zhotoveného diela pripočítať.

V priebehu konania žalobca zobral čiastočne návrh týkajúci sa úroku z omeškania, ktorý žiadal pôvodne
od 18.04.2001 do dňa podania žaloby na súd t.j. do 10.04.2003 späť, a súd na základe súhlasu
žalovaného konanie v tejto časti podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p. zastavil.

Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal i na to, že zmluva o dielo bola medzi účastníkmi o dielo
uzatvorená tak, ako upravuje ust. § 536 a nasl. Obchod. zák , ktoré pre platnosť zmluvy o dielo písomnú
formu nevyžaduje. Dokazovanie preukázalo, že účastníci konania uzatvorili zmluvu aj bez určenia ceny,
čo pripúšťa ust. § 536 ods. 3 Obchod. zák., k čomu doplnil dokazovanie o zisťovanie ceny diela za
porovnateľné dielo v čase uzatvorenia zmluvy, ktorú zistil práve vykonaným znaleckým posúdením a ku
ktorej povinnosti aj žalovaného zaviazal.

Prvostupňový súd priznal žalobcovi i nárok na úrok z omeškania s poukazom na právnu úpravu uvedenú
v § 306 a § 509 Obchod. zák. a to odo dňa podania žaloby do zaplatenia.

Súd zároveň rozhodol i o nároku na náhradu trov konania, ktoré podľa § 142 ods. 3 O.s.p. priznal
žalobcovi ako účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech a náhradu trov právneho zastúpenia určil v
súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z., ktorý nárok v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne špecifikoval tak
v rozsahu priznaných právnych úkonov za právnu pomoc, ako i náhrade za stratu času a cestovné.
Súčasne súd rozhodol i o náhrade trov štátu, ktoré vznikli v rámci znaleckého dokazovania vykonaného
znalcom Jánom Lednickým a znalkyňou Ing. Jaroslavou Hruškovou, ktoré im boli poukázané zo štátnych
prostriedkov a ku ktorej povinnosti vrátiť ich bol žalovaný zaviazaný.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a v časti týkajúcej sa
trov konania aj žalobca.

Žalobca v odvolaní poukazoval na to, že súd prvého stupňa v rozhodnutí o trovách konania mu nepriznal
náhradu za zaplatené súdne poplatky a to za podanie žaloby, odvolanie a trovy spojené so zložením
preddavkov na znaleckú odmenu, ktoré v písomnom vyčíslení trov konania neuviedol, pretože mal za
to, že tieto vyplývajú priamo zo spisu a súd je povinný o nich rozhodnúť bez toho, že by ich musel
žalobca osobitne vyčíslovať. Na základe uvedeného tak žiadal, aby mu súd priznal v rámci nároku na
náhradu trov konania celkom sumu 9.995,13 eur, v ktorom budú zarátané i zaplatené súdne poplatky
a preddavky na znalcov.

Žalovaný v odvolaní podanom proti rozsudku súdu prvého stupňa žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie
zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol. V dôvodoch odvolania zotrvával na tvrdeniach, podľa ktorých
medzi ním a žalobcom nebola uzatvorená žiadna zmluva o dielo ani v ústnej forme , na základe
ktorej by bol povinný plniť, pretože v roku 1998 v rámci združenia HAKUR uzatvoril zmluvu o dielo
s Obecným úradom Šintava v písomnej forme, čo súdu i preukázal, a naviac podľa živnostenského
registra nemá oprávnenia na výkon elektroinštalačných prác, ktoré vykonal žalobca, takéto práce si
nikdy neobjednal a žalobca mu takéto práce ani nikdy neodovzdal, o čom svedčí i preberací protokol,
ktorý vyhotovil žalobca a ktorý neobsahuje podpis žalovaného. Žaloba, ktorú žalobca podal označil za
vykonštruovanú a premlčanú, ku ktorej žalobca žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal, že by si u
neho bol žalovaný elektroinštalačné práce objednal. Žalobca, ktorý ale nebol úspešný s úhradou faktúry
na Okresnom úrade v Galante, preto špekulatívne sa tejto sumy domáha od žalovaného. Ak bol žalobca
presvedčený, že bol v zmluvnom vzťahu so žalovaným, nie je potom zrejmé, že na základe čoho zasielal



pôvodne faktúru Okresnému úradu v Galante. Svedecká výpoveď T. W., riaditeľky školy, na ktorej sa
elektroinštalačné práce vykonávali potvrdila, že práce boli odovzdávané starostovi, ktorý ich i preberal
a teda neboli odovzdávané žalovanému. Uvedené zistenia ale prvostupňový súd žiadnym spôsobom
nevyhodnotil a samotné konštatovanie prvostupňového súdu, podľa ktorého bola zmluva o dielo medzi
účastníkmi uzatvorená v ústnej forme na základe vykonaného dokazovania svedeckých výpovedí je
nedostatočné a rozporné a tak pri rozhodovaní o veci súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru.
Znalecké dokazovania, ktoré boli nariadené súdom označil odvolateľ za nepodstatné a nadbytočné,
pričom za hlavný odvolací dôvod označil skutočnosť, podľa ktorej žalobca i žalovaný sú podnikatelia -
živnostníci, preto medzi nimi musí byť uzatvorená jedine zmluva písomná a nie ústna, ktorej uzatvorenie
preto žalovaný popiera.

Žalovaný sa vyjadril i k odvolaniu žalobcu podanom voči rozhodnutiu o nároku na náhradu trov konania,
ktoré odvolanie označil za nedôvodné a žalobca listinnými dôkazmi nepreukázal a nepredložil prehľad
vynaložených trov, ktoré sú už premlčané.

Žalobcovi bolo zaslané odvolanie žalovaného, ktorý sa k nemu nevyjadril.

Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania
viazaný a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. o odvolaní rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania
rozsudkom podľa § 156 ods. 1,3 O.s.p., ktorý verejne vyhlásil, keď miesto a čas verejného vyhlásenia
oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Trnave v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Účastníkov konania ani ich právnych zástupcov o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku osobitne
elektronickými prostriedkami neupovedomoval, pretože o túto možnosť nepožiadali (§ 45 ods. 4 O.s.p.).

V súvislosti s podanými opravnými prostriedkami odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah
prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 212 ods. 1 O.s.p.),
podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako
i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie
odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. II ÚS 78/2005 podľa ktorého
„odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia,
ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.

Dokazovanie v rozsahu vykonanom prvostupňovým súdom odvolací súd považuje za dostatočné, v
ktorom sa prvostupňový súd podrobne zaoberal všetkými v konaní zistenými skutočnosťami, tieto
správne jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil a právny záveru, ku ktorému dospel a ktorý
vyjadril vo vyhlásenom výroku rozsudku je správny, dostatočne kvalifikovane odôvodnený a odvolací
súd sa s ním stotožňuje.

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu konštatuje,
že prvostupňový súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné právne ustanovenia podstatné
pre posúdenie veci správne interpretoval a aplikoval, jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, ktoré
sú logické a právne akceptovateľné, rozhodnutie je náležite odôvodnené, preto odvolací súd odvolanie
žalovaného vyhodnotil ako nedôvodné, oproti odvolaniu žalobcu, ktoré podal voči rozhodnutiu o trovách
konania a ktoré odvolací súd považuje za opodstatnené.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu i v spojení s odvolacími dôvodmi,
rozsahom ktorých je odvolací súd viazaný, odvolací súd dáva do pozornosti odvolateľa právny záver,
ktorý bol vyslovený už prvostupňovým súdom v jeho prvších rozhodnutiach, konkrétne v rozhodnutí



č.k. 10Cb/16/2003-174 zo dňa 23.9.2005, ktoré síce bolo odvolacím súdom zrušené uznesením č.k.21
Cob/328/2005 -212 zo dňa 17.10.2006, v ktorom oba súdu vyriekli, že žalobca konal pre žalovaného
ako subdodávateľ na stavbe, predmetom ktorej bolo zhotovenie diela „ Plynofikácia kotolne Základnej
školy Šintava“ a žalovanému objednávateľ tieto práce uhradil. Rovnako sa súd vysporiadal i s námietkou
premlčania vznesenou žalovaným, keď podľa vykonaného dokazovania, dielo bolo najskôr odovzdané
v roku 2000, žaloba bola podaná dňa 10.4.2003, čo pri štvorročnej premlčacej lehote, ktorá vyplýva z
ust. § 397 Obchodného zákonníka bolo včas a námietka premlčania nie je opodstatnená. Samotná
podstata nároku na zaplatenie ceny diela bola vyhodnotená odvolacím súdom ako preukázaná,
keď podľa skutkových zistení sa žalovaný písomnou zmluvou zaviazal vykonať dielo v rozsahu
projektovej dokumentácie, ktorá obsahovala i elektroinštalačné práce. Za takto dohodnuté dielo (v
rozsahu projektovej dokumentácie) si žalovaný nárok na jeho zaplatenie uplatnil voči obci, ktorá
mu požadované plnenie uhradila, čo bolo v konaní preukázané. Žalovaný ako zhotoviteľ v konaní
nepredložil žiadny dôkaz, podľa ktorého by boli elektroinštalačné práce z predmetu diela vylúčené, ako
zhotoviteľ diela sa zúčastnil i kolaudačného konania, čo vyplýva i zo zápisnice zo dňa 10.9.2002 a tiež
nepreukázal, že by práce zhotovené žalobcom mali vady, ktoré žalobcovi bez zbytočného odkladu
oznámil.

Z vyššie uvedených dôvodov je irelevantné, že žalovaný sa s takýmto právnym posúdením nestotožňuje.

V závere odvolací považuje za potrebné opakovane zdôrazniť, že Obchodný zákonník pripúšťa
uzatvorenie zmluvy o dielo medzi podnikateľmi i v ústnej forme, platnosť zmluvy o dielo nie je
podmienená výlučne písomnou formou a nedostatok písomnej formy nezakladá neplatnosť zmluvy, ako
vyplýva z ust. § 536 a nasl. Obchod. zák.

S poukazom na vyššie uvedené sa odvolací súd s rozhodnutím súdu prvého stupňa v časti uloženej
povinnosti zaplatiť istinu s príslušným úrokom z omeškania stotožňuje a v tejto časti rozsudok ako vecne
správny podľa § 219 ods.1,2 O.s.p. potvrdzuje.

Súd prvého stupňa výrokom (III.) rozhodol i o náhrade trov konania, ktorými priznal nárok na trovy
právneho zastúpenia v konaní úspešnému účastníkovi v rozsahu ich uplatnenia. Žalobca ako úspešný
účastník túto časť rozhodnutia napadol odvolaní, ktoré považuje odvolací súd za dôvodné, pretože z
odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, ako sa súd vysporiadal s trovami, ktoré vyplývajú zo spisu, a
na ktoré má účastník právo i keď ich nevyčísli. Pre uvedený nedostatok je v tejto časti rozhodnutie
prvostupňového súdu nepreskúmateľné a odvolací súd ho podľa § 221 ods.1 písm.f/ O.s.p. zrušil a podľa
§ 221 ods.2 O.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom sa musí s touto otázkou vysporiadať a o
trovách opäť rozhodnúť.

V novom rozhodnutí súčasne prvostupňový súd rozhodne i o trovách odvolacieho konania § 224 ods.3
O.s.p.

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.