Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/498/2013 z 24. 9. 2013
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 24. septembra 2013, sp. zn. 6Co/498/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1210205584.1
Krajský súd Bratislava | 6Co/498/2013 | ECLI:SK:KSBA:2013:1210205584.1 | 2013-09-24 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 93 ods. 2 OSP, § 93 ods. 4 OSP, § 3 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z., § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., § 26 ods. 5 OSP, § 137 ods. 1 OSP, § 47 ods. 2 Ústavy, § 146 ods. 1 písm. c) OSP, § 146 ods. 2 OSP, § 150 ods. 1 OSP, § 219 ods. 1 OSP, § 224 ods. 1 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e23e87cd-8440-40d9-9f85-31c47360bf78
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1210205584.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/498/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210205584
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Svetlovská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1210205584.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s. r. o., Údernícka 5,
Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Údernícka 5, Bratislava, proti
odporkyni: J. J., D. N. X, D., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, zast. advokátom JUDr. Ambrózom Motykom, Nám.
SNP 7, Stropkov, o zaplatenie istiny 895,09 eur s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka
proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 27. septembra 2012, č. k. 9C 141/2010 - 72, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania
vedľajšiemu účastníkovi   p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a.

Odvolací súd návrhu na prerušenie veci nevyhovuje.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením konanie zastavil, odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi
náhradu trov konania nepriznal a navrhovateľovi vrátil súdny poplatok vo výške 46,87 eur,
prostredníctvom Daňového úradu D.. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 96 ods. 1, 2, 3 O. s.
p. a vecne tým, že navrhovateľ písomným podaním zo dňa  19.  6. 2012, doručeným súdu prvého
stupňa dňa 21. 6. 2012 vzal návrh na začatie konania v celom rozsahu späť, pričom k späťvzatiu
návrhu na začatie konania došlo skôr, než sa začalo pojednávanie. O trovách konania vo vzťahu medzi
navrhovateľom,  odporcom a vedľajším účastníkom súd prvého stupňa rozhodol podľa § 146 ods. 2
veta prvá O. s. p. a ich náhradu odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi nepriznal, nakoľko odporkyni v
konaní žiadne trovy nevznikli. Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mal
za to, že jednou zo zákonných podmienok priznania náhrady trov konania úspešnému účastníkovi je
účelnosť účastníkom vynaložených trov konania. Vedľajším účastníkom je Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, teda združenie založené alebo zriadené na ochranu práv spotrebiteľa. Z postavenia
združenia založeného alebo zriadeného na ochranu spotrebiteľa a z oprávnení, ktoré mu vyplývajú
zo zák. č. 250/2007 Z. z. vyplýva, že takéto združenie musí byť schopné poskytovať aktívnu pomoc
spotrebiteľovi vrátane kvalifikovanej právnej pomoci bez toho, aby muselo byť zastúpené advokátom.
Súd prvého stupňa prihliadol aj na procesnú aktivitu vedľajšieho účastníka v konaní, keď jediným jeho
úkonom v tomto konaní bolo oznámenie o vstupe do konania ako vedľajšieho účastníka, v ktorom sa vo
veci samej nevyjadril a z ktorého je zrejmé, že vedľajší účastník nebol pred tým, ako oznámil súdu svoj
vstup do konania s vecou a s predmetom konania oboznámený, keďže zároveň s oznámením  vstupu
do konania požiadal o doručenie návrhu na začatie konania s prílohami. Taktiež súdu prvého stupňa
nepredložil žiadne podanie, z ktorého by vyplývalo, že kontaktoval odporkyňu a ponúkol jej prípadne
pomoc, napr. aj pri zastupovaní v konaní, čo patrí do predmetu jeho činnosti. O vrátení súdneho poplatku
rozhodol podľa § 11 ods. 3, 4 a 6 zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.



Proti tomuto uzneseniu v časti výroku, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania vedľajšieho
účastníka podal v zákonnej lehote odvolanie vedľajší účastník. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zmenil a priznal mu náhradu trov konania. Uviedol, že žalobca procesne zavinil zastavenie
konania, pričom nedosiahol v súdnom konaní to, čo od žalovaného žiadal, preto tento stav je potrebné
považovať za jeho procesný neúspech. Taktiež uviedol, že pokiaľ by sa v praxi presadil názoru upierajúci
mu právo na právneho zástupcu vzhľadom na predmet jeho činnosti, príp. vzhľadom k tomu, že jedna
členka združenia má právnické vzdelanie, bolo by problematické aj zastupovanie advokátmi. Poukázal
na rozhodnutie iných odvolacích súdov v obdobných veciach, (napr. rozhodnutia Krajského súdu D.
D., Krajského súdu T., Krajského súdu J., Krajského súdu N. atď.). Mal za to, že aj vedľajší účastník
ako občianske združenie má právo v súdnom konaní vystupovať proti dodávateľom na základe princípu
"rovnosti zbraní".

Navrhovateľ žiadal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdiť.

Odvolací súd prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie vedľajšieho účastníka nie je dôvodné.

Podľa § 93 ods. 2 O. s. p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Toto
ustanovenie dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší
účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu,
za ktorý sa na základe poznámky 10a považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o
zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Právo spotrebiteľov združovať sa spolu s inými spotrebiteľmi v združeniach  a prostredníctvom týchto
združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať
práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov, vyplýva z § 3 ods.
4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o ochrane spotrebiteľa"). Takto založené združenie sa
môže na súde podľa § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania, aby odstránil protiprávny stav, rovnako ako sám spotrebiteľ.
Práva spotrebiteľov teda môže združenie chrániť tým, že sám podá návrh na súd proti porušiteľovi práva,
môže podľa § 26 ods. 5 O. s. p. zastupovať účastníka na základe plnomocenstva, alebo môže vstúpiť
do konania ako vedľajší účastník podľa § 93 ods. 2 O. s. p.

Podľa ustanovenia § 93 ods. 4 O. s. p., má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti ako
účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní
podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Ustanovenie § 93 ods. 4 O. s. p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva
a povinnosti ako účastník, z čoho možno vyvodiť, že aj vedľajší účastník, rovnako ako hlavný účastník
konania, má právo na právnu pomoc pred súdmi (čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) a teda má
právo i na náhradu trov právneho zastúpenia (§ 137 ods. 1 O. s. p.). Vedľajšiemu účastníkovi rovnako
môže súd  priznať  náhrada trov právneho zastúpenia len vtedy, ak boli vynaložené v súvislosti s daným
konaním  a účelne.

Náhradu trov konania v prípade, ak dôjde k zastaveniu konania, upravujú ustanovenia  § 146 ods. 1
písm. c/ a § 146 ods. 2 O. s. p..

Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p., právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku
nemá žiaden z účastníkov, ak konanie bolo zastavené. Pokiaľ však niektorý z účastníkov zavinil, že
konanie muselo byť zastavené, postupuje sa podľa ustanovenia § 146 ods. 2 vety prvej O. s. p.,
ktorá predpokladá zodpovednosť za zavinenie toho účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok
zastavenie konania. Preto, ak konanie bolo zastavené pre nedostatok podmienky konania v zásade
platí, že zastavenie konania zavinil navrhovateľ a je preto povinný hradiť trovy konania odporcovi. Z
tejto zásady je stanovená výnimka § 146 ods. 2 druhá veta O. s. p. podľa ktorej, ak dôvodne podaný



návrh bol vzatý späť pre správanie odporcu, je tento povinný hradiť trovy konania. Dôvodnosť podania
návrhu sa i v tomto prípade posudzuje procesne,  t. j. z hľadiska vzťahu výsledku správania sa odporcu
k nároku navrhovateľa.

V danej veci  sa navrhovateľ domáhal zaplatenia   895,09 € s prís. titulom poskytovania
telekomunikačných služieb. Vedľajší účastník vstúpil do  konania podaním doručeným súdu dňa 21. 6.
2012, ktorým  požiadal o zaslanie návrhu na začatie konania a jeho príloh a súčasne priznať náhradu
trov konania.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa konanie zastavil z dôvodu, že navrhovateľ vzal návrh na začatie
konania späť. Odporkyni preto vzniklo právo na náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.
s. p. Vzhľadom na to právo na náhradu trov konania vzniklo aj vedľajšiemu účastníkovi. Odvolací súd
je však zhodne so súdom prvého stupňa toho názoru, že tu sú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré
odôvodňujú použitie § 150 ods. 1 O. s. p. pri rozhodovaní o trovách konania a teda nepriznanie ich
náhrady vedľajšiemu účastníkovi, hoci mu na náhradu trov konania vznikol nárok.

V danom prípade bolo potom potrebné skúmať, či trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka boli
vynaložené účelne, resp. či vôbec boli vynaložené. Z obsahu spisu, ako aj samotného odvolania vyplýva,
že vedľajší účastník si uplatnil trovy konania, ktoré vyčíslil.

Trovy vynaložené účastníkom konania v spore (a platí to aj pre vedľajšieho účastníka), musia byť
v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania a ich vynaložením sa musí
sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku, alebo ako v danom prípade, procesná obrana
proti takémuto tvrdenému nároku. V tomto konaní nie je možné považovať trovy vynaložené vedľajším
účastníkom, presnejšie, vyčíslené vedľajším účastníkom za účelné, lebo tieto trovy neboli v príčinnej
súvislosti s procesným postojom odporkyne, resp. vedľajšieho účastníka k predmetu konania.

V prejednávanej veci v dôsledku zastavenia konania nedošlo ani k vysloveniu procesného postoja
odporkyne, ale ani vedľajšieho účastníka k predmetu konania.

Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc je možné vyvodiť z článku 47 Ústavy Slovenskej republiky
a v podstate znamená, že trovy právneho zastúpenia treba možno považovať za účelne vynaložené
trovy. Každý má právo na to, aby bol zastúpený advokátom. Trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo
obranu práva sa nemôžu posudzovať ako celok a aj keď účastník má právo na náhradu trov konania,
pretože mal plný úspech, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne. To platí
ako na trovy, ktoré boli označené ako nevyhnutné, i pre trovy právnej pomoci. Nárok na náhradu trov
právneho zastúpenia však nemožno priznať, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje bez
uvedenia nových, procesne významných skutočností a to platí aj na podania advokáta, ktoré neobsahujú
žiadne skutočnosti, vzťahujúce sa na predmet sporu, na skutočnosti, ktoré zostali medzi účastníkmi
konania sporné a treba ich dokazovať, a sú významné pre posúdenie veci samej.

Z uvedeného vyplýva, že odporkyňa nielen ako spotrebiteľ nepožiadala vedľajšieho účastníka o svoju
ochranu v tomto spore, nakoľko o prebiehajúcom konaní nemala žiadnu vedomosť a teda nemala
vedomosť ani o tom, že v konaní na jej strane vedľajší účastník vystupuje. Zároveň je nutné poukázať
na skutočnosť, že cieľom Združenia je kolektívna ochrana spotrebiteľa, podávanie žalôb podľa zákona
o ochrane spotrebiteľa, ako aj zastupovanie spotrebiteľa v občianskom súdnom konaní a vstup do
spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka, čo znamená, že samotné Združenie bolo
vytvorené za účelom ochrany spotrebiteľa, pričom samotné ustanovenie stanov Združenia (§ 9)
konštatuje, že výdavkami Združenia sú výdavky  na financovanie jeho účelu a výdavky na správu
združenia. Z uvedeného teda vyplýva, že samotné združenie je spôsobilé a schopné chrániť záujmy
spotrebiteľa, pričom odvolací súd uznáva argumentáciu vedľajšieho účastníka v odvolaní v tom, že má
právo zvoliť si pri účasti v konaní právneho zástupcu, avšak odvolací súd takto vynaložené finančné
prostriedky nepovažoval za účelné bránenie práva samotného účastníka v konaní.



Odvolací súd poznamenáva, že novelizované znenie ustanovenia § 137 O. s. p. (účinného od 1. 1. 2012)
síce poukazuje  na trovy konania, medzi ktoré zahŕňa aj náhradu výdavkov právnickej osoby, ktorá je
oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, avšak ide o náhradu výdavkov právnickej
osoby, nie o odmenu za zastupovanie, ak je zástupcom advokát tejto právnickej osoby. Vedľajší účastník
má principiálne právo na náhradu trov konania, čo je v súlade s vyššie uvedeným právnym záverom
odvolacieho súdu, avšak účelnosť trov právneho zastúpenia musí byť skúmaná v každom individuálnom
prípade a súd je povinný skúmať účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva, ktoré
musia sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesnú ochranu proti takémuto
tvrdenému  nároku.

Zároveň je nutné však uviesť, že aj presvedčenie vedľajšieho účastníka, prezentované v jeho odvolaní
v tejto právnej veci, ale aj v obdobných sporoch, ako je odvolaciemu súdu už z jeho rozhodovacej
činnosti známe, týkajúce sa tvrdenia, že jeho vstup do konaní,   v ktorých si navrhovateľ uplatňuje svoje
premlčané pohľadávky a nerešpektuje premlčacie lehoty podľa Občianskeho zákonníka, je zavádzajúce,
nakoľko podať návrh na súd je rýdzo dispozitívnym právom navrhovateľa toho - ktorého konania a
týmto návrhom je až súd povinný sa v konaní vysporiadať a o ňom rozhodnúť, pričom vedľajší účastník
opomína, že na premlčanie je povinný súd prihliadať až po námietke vznesenej odporcom (vedľajším
účastníkom) a túto vo svojom rozhodnutí aj posúdiť, pričom prvostupňový súd nezačal vo veci konať,
keďže k zastaveniu konania došlo pred prvým pojednávaním.

Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa, napadnuté  vo výroku o náhrade trov
konania vedľajšieho účastníka je vecne správne, nakoľko konanie bolo zastavené z dôvodu, že návrh
na začatie konania bol vzatý späť. Odvolací súd ako už uviedol vyššie, má za to, že  trovy uplatnené
vedľajším účastníkom neboli účelne vynaloženými trovami, nakoľko úkony, za ktoré si v konaní uplatnil
právo na ich náhradu, neboli nevyhnutné pre úspech vo veci, t. j. vedľajší účastník neposkytol odporkyni
žiadne služby, ktorých vykonanie by malo akýkoľvek vplyv na rozhodnutie súdu prvého stupňa.

Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne
správne podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

V prejednávanej veci rozhodnutie súdu nezáviselo od posúdenia žiadnej prejudiciálnej otázky Súdnym
dvorom EÚ. Preto nebol dôvod na prerušenie konania a predloženie veci tomuto súdnemu orgánu a
preto odvolací súd návrhu vedľajšieho účastníka na prerušenie konania nevyhovel.

Navrhovateľ mal v odvolacom konaní úspech, avšak napriek tomu mu odvolací súd nemohol priznať
náhradu trov  voči vedľajšiemu účastníkovi. Povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania by totiž bolo
možné uložiť vedľajšiemu účastníkovi iba spolu s odporkyňou. Odvolací súd však nevidí žiadny dôvod
uložiť odporkyni povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania za situácie, keď vznik týchto trov zavinil
vedľajší účastník nedôvodným odvolaním, ktoré navyše podal bez vedomia a súhlasu odporkyne ( § 150
ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. ).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov        3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.