Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 19CoE/133/2016 z 19. 10. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 19. októbra 2016, sp. zn. 19CoE/133/2016, ECLI:SK:KSPO:2016:8415203559.1 Krajský súd Prešov | 19CoE/133/2016 | ECLI:SK:KSPO:2016:8415203559.1 | 2016-10-19 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/97631500-b00d-40eb-b9fa-818b9ef8d975 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8415203559.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19CoE/133/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415203559
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8415203559.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členiek
senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v exekučnej veci oprávneného PRO
CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava IČO: 45 869 464, zastúpeného JUDr. Veronikou
Kubrikovou, PhD., advokátkou, AK Bratislava, Martinčekova 13, proti povinnej F. C., bytom XXX XX K.
pod R. XXX o vymoženie sumy 539,33 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Kežmarok č. k. 9Er 258/2015 - 21 zo dňa 13. januára 2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Michala
Brožinu, Exekútorský úrad Svidník, sp. zn. EX 2594/2015 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Exekučným titulom vo veci je rozhodcovský rozsudok zo dňa 27.04.2014 sp. zn. II/2014-3472, vydaný
Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie, Komora pre rozhodovanie sporov z iných
obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov, ktorý svoju právomoc odvodil z rozhodcovskej
doložky, súčasti všeobecných obchodných podmienok. Právny vzťah medzi právnym predchodcom
oprávneného, Poštovou bankou, a.s. a povinnou vznikol na základe zmluvy o všadeplatíkarte zo dňa
30.05.2006 č. XXXXXXXX. Oprávnený ako postupca uzatvoril s veriteľom Poštová banka, a.s. zmluvu o
postúpení pohľadávok, v zmysle ktorej došlo k postúpeniu pohľadávky z uvedenej Zmluvy na súčasného
oprávneného. Exekučný súd rozhodnutie odôvodnil § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného
poriadku, § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), prijaté závery
stanoviska Súdneho dvora ES vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné
Györfi, bod 40, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.03.2012, rozhodnutia
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3CoE/29/2010 zo dňa 05.05.2010, 4CoE/42/2010 zo dňa 06.10.2010.
Využijúc oprávnenie dané Exekučným poriadkom, preskúmal exekučný súd predložený exekučný titul
a jeho súlad so zákonom a dospel k záveru, že v danom prípade je exekučný titul v rozpore so
zákonom, keďže nedostatok právomoci rozhodcovského súdu má za následok nedostatok materiálnej
vykonateľnosti exekučného titulu, rozhodcovského rozsudku. Z uvedených dôvodov exekučný súd
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom navrhol,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podanie odvolania odôvodnil § 205 ods.
2 písm. a/, d/, e/, f/, § 221 ods. 1 písm. d/, f/, h/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len O.s.p.). Oprávnený uviedol, že exekučný súd svojou preskúmavacou činnosťou vo
vzťahu k rozhodcovskej doložke prekročil oprávnenia dané mu príslušnými ustanoveniami Exekučného
poriadku, čím oprávnenému odňal možnosť konať pred súdom a zároveň mu odňal právo domáhať
sa uspokojenia svojej pohľadávky voči povinnej v exekučnom konaní, čo je bezpochyby súčasťou



jeho ústavného práva na súdnu ochranu. Uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké
právne účinky ako rozsudok všeobecného súdu, t.j. takýto rozsudok zakladá prekážku res iudicata a
exekučný súd je ním viazaný rovnako ako rozhodnutím všeobecného súdu. Rozhodcovský rozsudok je
bezpochyby materiálne vykonateľným rozhodnutím a je spôsobilým podkladom pre vykonanie exekúcie.
Zároveň týmto postupom exekučný súd vážne narúša princíp právnej istoty, keďže v skutkovo i právne
obdobných veciach súdy rozhodujú odlišne bez primeraného právneho základu. Exekučný súd takto
vylúčil možnosť pre oprávneného riešiť svoje spory v rozhodcovskom konaní, čo bezpochyby zasahuje
do zákonom daných práv oprávneného. Zákon o rozhodcovskom konaní a rokovací poriadok príslušného
rozhodcovského súdu poskytuje obom stranám dostatok priestoru na uplatňovanie a bránenie svojich
práv a nemožno pochybovať o zákonnom priebehu rozhodcovského konania, ani o rovnocennom
postavení povinnej v rámci rozhodcovského konania v porovnaní s konaním na všeobecnom súde.
Oprávnený poukázal na príslušné ustanovenia zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, v zmysle ktorých
si právny predchodca oprávneného, Poštová banka, a.s., ponukou návrhu na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy plnila len svoju zákonnú povinnosť. Forma využívaná bankou rovnako spĺňa podmienku písomnej
formy. Takýto postup banky v zmysle príslušných zákonných ustanovení preto nemôže byť považovaný
za neprijateľnú zmluvnú podmienku a byť postihovaný neplatnosťou. Exekučný súd svojím postupom
znemožnil uplatniť právo oprávneného priznané právoplatným exekučným titulom, ktorého účinky sú
zhodné s právoplatným rozsudkom všeobecného súdu.

3. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní oprávneného v zmysle § 34 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 9a Exekučného poriadku, účinného
v čase rozhodovania odvolacieho súdu, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 386
CSP a contrario, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

4. Exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i. povinný skúmať súlad exekučného
titulu so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského rozsudku, ale jeho
súlad so zákonom. Pri existencii rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu v spotrebiteľských
veciach skúma, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná právomoc vo veci
konať. V prípade zistenia nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy,
resp. rozhodcovskej doložky, je namieste konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom,
znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípom dôslednej
ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva podklad pre taký postup
exekučného súdu v konaní, ktorý mal za následok neudelenie poverenia súdnemu exekútorovi.

5. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný
spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je
povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pri
postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so
zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Cdo 146/2011).

6. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu má zásadný význam skutočnosť, že výhradná rozhodcovská
doložka ako neoddeliteľná súčasť všeobecných obchodných podmienok, ktoré tvoria prílohu zmluvy
o všadeplatíkarte, nebola platne uzavretá, a teda nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského
súdu. V konaní tak nebola splnená základná podmienka na to, aby mohol byť súdom v rámci exekučného
konania akceptovaný rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul. Platné uzavretie rozhodcovskej
zmluvy, resp. doložky je základnou podmienkou, bez ktorej nie je daná právomoc rozhodcovského súdu.
Neplatná rozhodcovská doložka znamená vo svojich dôsledkoch nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorý
nemožno vykonať.

7. Nie je možné súhlasiť ani s argumentáciami oprávneného, že pri uzatváraní Zmluvy medzi právnym
predchodcom oprávneného a povinnou došlo iba k naplneniu ustanovenia § 93b zákona č. 483/2001
Z.z. o bankách.

8. Podľa § 93b ods. 1 Zákona o bankách sú banky povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný
návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [§ 5 písm. i)]
budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného



zákona. K tomu je potrebné uviesť, že právny predchodca oprávneného neuzatvoril s povinnou
osobitnú rozhodcovskú zmluvu (ani nedal povinnej osobitný návrh na jej uzatvorenie spolu s príslušným
poučením), ale výhradná rozhodcovská doložka je začlenená do vopred pripravených všeobecných
obchodných podmienok právneho predchodcu oprávneného. Stanovenie povinnosti banky ponúknuť
klientom návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy však neznamená, že veriteľ je oprávnený včleniť do
svojich zmlúv také znenie rozhodcovskej doložky, ktoré zakladá značnú nerovnováhu medzi právami
a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Na druhej strane aj samotné začlenenie
rozhodcovskej doložky do všeobecných obchodných podmienok, s ktorými splynula, spochybňujú
jej individuálne predloženie zamestnancom banky spolu s primeraným poučením a výslovné prijatie
tejto zmluvnej podmienky povinnou. Uvedené zákonné ustanovenie Zákona o bankách, ktorým
oprávnený ospravedlňuje postup právneho predchodcu pri uzatváraní zmlúv však nepochybne vyžaduje
individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa, keďže umožňuje klientovi,
spotrebiteľovi návrh neprijať. Skutočnosť, že zmluvné podmienky ako celok sú vopred pripravené a teda
ich spravidla nemožno meniť individuálnym dojednaním, nepochybne svedčia tomu, že povinná ako
spotrebiteľ nemala možnosť a vôľu si rozhodcovskú doložku dojednať individuálne. Oprávnenému sa v
priebehu konania nepodarilo preukázať opak a dokázať, že zo strany povinnej došlo k individuálnemu
vyjednaniu rozhodcovskej doložky resp. k jej výslovnému prijatiu po primeranom poučení. Súd poukazuje
na to, že aj banková inštitúcia v pozícii veriteľa pri uzatváraní zmluvy so spotrebiteľom, je povinná
rešpektovať príslušné zákonné normy chrániace práva spotrebiteľa.

9. Zmluvná podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ
tak nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou
zmluvou. Zmluvné dojednanie, ktoré spotrebiteľom nie je individuálne vyjednané, je tak bezpochyby
možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pričom výhradná rozhodcovská doložka uzavretá v takejto
podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu. Vnútroštátnemu súdu
prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať
v zmysle ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS ako nekalú.

10. Odvolací súd sa nestotožňuje s námietkou oprávneného, že vo veci došlo k dodržaniu písomnej
formy rozhodcovskej doložky, ak je tá koncipovaná len ako súčasť obchodných podmienok. Odvolací
súd dáva do pozornosti ustanovenie § 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účinného
v čase uzavretia zmluvy.

11. Podľa § 4 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej
zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu,
inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom
alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej
zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

12. Z uvedeného vyplýva, že rozhodcovská doložka v prejednávanej veci nebola uzavretá v súlade
so zákonom o rozhodcovskom konaní, pretože nebola dodržaná jej písomná forma. Je teda neplatná.
Podmienku písomnej formy nespĺňa formálny odkaz v zmluve na všeobecné obchodné podmienky, ktoré
sa nachádzajú na osobitnom dokumente, pričom rozhodcovská doložka tak netransparentne splynula
s ostatnými všeobecnými zmluvnými dojednaniami formulárovej zmluvy. Písomná forma je zachovaná,
ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami alebo vo
vzájomných výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie
osôb, ktoré ju dohodli. Úprava formy rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 je striktná, bez možnosti
extenzívneho výkladu (porovnaj tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo
245/2010).

13. Z obsahu spisu a z formy uzavretej zmluvy je nepochybné, že táto nespĺňa zákonné náležitosti.
Zmluva o všadeplatíkarte neobsahuje zmienku o výslovnej dohode strán o riešení prípadných sporov
formou rozhodcovského konania, o ktorom mala byť povinná primerane oboznámená, nedošlo ani
k podpisu všeobecných obchodných podmienok zmluvnými stranami. Zo všeobecne formulovaného
odkazu, že dlžník podpisom potvrdzuje, že sa oboznámil s obchodnými podmienkami pre úver,
sadzobníkom poplatkov atď. nemožno v žiadnom smere automaticky vyvodiť, že týmto bola prejavená



nepochybná vôľa účastníkov zmluvy uzavrieť rozhodcovskú zmluvu resp. doložku a podrobiť sa
prípadnému rozhodcovskému konaniu.

14. Osobitné vyjednanie, ktoré je podmienkou platnosti uzavretej rozhodcovskej doložky, sa má sledovať
z pohľadu ochrany spotrebiteľa, t.j. či si spotrebiteľ z určitých dôvodov osobitne vymienil istú zmluvnú
klauzulu, pretože má pre neho nejaký osobitný význam. Spôsob, akým je v tomto a v obdobných
prípadoch rozhodcovská doložka predložená spotrebiteľovi, je skôr o nevhodnom spôsobe predloženia
zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu súdnej
kontroly neprijateľných zmluvných podmienok. Takýto postup predstavuje nekaloobchodnú praktiku
podľa § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

15. Výhradná rozhodcovská doložka, ktorá bola predformulovaná, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby
sa podrobil rozhodcovskému konaniu, spĺňa charakteristiku nekalej zmluvnej podmienky, ako to uviedol
aj súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia, s odkazom na závery stanoviska Súdneho
dvora ES vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi, bod 40.
Rovnako je možné takúto zmluvnú podmienku považovať za uzavretú v rozpore s dobrými mravmi (IV.
ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011). Súdu nič nebráni judikovať neplatnosť rozhodcovskej zmluvy pre rozpor
s dobrými mravmi podľa § 39 OZ, v zmysle generálnej klauzuly podľa § 53 ods. 1, pre rozpor s § 53
ods. 4 OZ.

16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa odvolací súd stotožňuje so záverom exekučného súdu, že
v danom prípade by uznanie a výkon rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu bolo v rozpore
s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, lebo nebola
spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa podrobiť sa v určitých prípadoch rozhodcovskému
konaniu.

17. Je nepochybné, že výhradná rozhodcovská doložka ako neoddeliteľná súčasť obchodných
podmienok, nedohodnutá individuálne povinnou osobou, je neplatná. Rozhodcovský rozsudok
predložený oprávneným ako exekučný titul je tak vydaný orgánom, ktorému nebola platne zverená
právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Takýto rozsudok nie je platným právnym úkonom a nemôže
byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé byť podkladom pred nariadenie exekúcie. Na
splnenie tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania.
Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na prelomenie zásady res iudicata (t.j. definovanie
rozhodcovského rozsudku zo dňa 27.04.2014 sp. zn. II/2014-3472, vydaný Stálym rozhodcovským
súdom Slovenskej bankovej asociácie ako nulitného právneho aktu), vo vzťahu k možnosti vymôcť
pohľadávku voči povinnej, nie sú dotknuté.

18. K námietke oprávneného, že postupom exekučného súdu boli porušené procesné práva účastníka
konania a bola mu odňatá možnosť vyjadriť sa k postupu súdu pri preskúmavaní exekučného titulu,
odvolací súd uvádza, že postup exekučného súdu nie je v rozpore s procesnými právami oprávneného.
Obsah listín predložených oprávneným bol v tomto prípade postačujúci na objasnenie veci a na
dostatočné posúdenie skutkového stavu. Práva oprávneného neboli porušené a postupom súdu mu
nebola odňatá možnosť konať pred súdom. Oprávnený využil svoje právo podať proti rozhodnutiu súdu
odvolanie, čím tak vyjadril svoje námietky a nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom
súdu prvej inštancie, ku ktorým súd dospel z predložených listinných dôkazov. Podanie odvolania proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie tak možno bezpochyby považovať za zhojenie namietaného porušenia
práva oprávneného vyjadriť sa vo veci (pozri tiež nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I ÚS
38/2013 zo dňa 24.10.2013).

19. Z uvedeného je zrejmé, že odvolacie námietky oprávneného nie sú dôvodné a súd prvej inštancie
postupoval správne, keď podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal exekučný titul a následne
žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi zamietol.

20. Odvolací súd preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie exekučného súdu ako vecne
správne potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v samostatnom rozhodnutí,
ktorým sa exekučné konanie končí (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku).



22. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 písm. a) CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.