Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 6CoE/157/2015 z 16. 9. 2015 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica z 16. septembra 2015, sp. zn. 6CoE/157/2015, ECLI:SK:KSBB:2015:6215202799.1 Krajský súd Banská Bystrica | 6CoE/157/2015 | ECLI:SK:KSBB:2015:6215202799.1 | 2015-09-16 | Rozhodnutie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 52 OZ, § 44 ods. 2 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e429484d-4de4-4aaa-9442-153be47af2e6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6215202799.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 6CoE/157/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6215202799
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6215202799.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo
nábrežie č. 4, 811 02 Bratislava, IČO 31 340 890, adresa pre doručovanie BENCONT INVESTMENTS,
s.r.o. so sídlom Vajnorská č. 100/A, 831 04 Bratislava, proti povinnému: R. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX Q. č. XX o vymoženie pohľadávky oprávneného v sume 672,09 Eur a príslušenstva,
vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., so sídlom Exekútorského úradu
Kálmana Mikszatha č. 268, 979 01 Rimavská Sobota pod spisovou značkou EX 5952/2015, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 8Er/261/2015-13 zo dňa 18.06.2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa domáha vedenia exekučného konania na podklade
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného pri
obchodnej spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s. so sídlom Trnavská cesta
č. 7, 831 04 Bratislava, IČO 35 862 882 (ďalej len „Stály rozhodcovský súd“ ) pod spis. značkou IA-
C/0314/0441 zo dňa 30.04.2014. Predmetom rozhodcovského konania bolo uplatnenie nároku žalobcu
zo zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 16.07.2008 (ďalej len „zmluva o
úvere“), na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver a povinný sa zaviazal poskytnuté
finančné prostriedky splácať v pravidelných mesačných splátkach. Okresný súd poukázal na čl. 11.2
Obchodných podmienok pre úver, v ktorom si zmluvné strany upravili rozhodcovskú doložku tak, že v
prípade nedosiahnutia dohody vo vzájomnom spore Klient prijíma návrh Banky na riešenie vzájomných
sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy alebo obchodných podmienok, v rozhodcovskom konaní pred
Stálym rozhodcovským súdom podľa jeho vnútorných predpisov. Pre posúdenie otázky, či bola exekúcia
nariadená na základe exekučného titulu vykonateľného po stránke formálnej a materiálnej súd skúmal aj
bez návrhu rozhodcovskú doložku, od ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc podľa kritérií, na
ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda, či rozhodcovská doložka v rámci
podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pritom vychádzal zo záveru, že zmluva o úvere,
na základe ktorej oprávnený uplatnil na rozhodcovskom súde svoj nárok voči povinnému, je zmluvou
spotrebiteľskou, preto na daný právny vzťah aplikoval normy spotrebiteľského práva, predovšetkým
ustanovenia piatej časti I. hlavy Občianskeho zákonníka. S poukazom na vyššie uvedené zákonné
ustanovenia, smernicu Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 a judikatúru Európskeho súdneho dvora
konštatoval, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, nebola dohodnutá
individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do Obchodných podmienok pre úver ako súčasti
formulárovej zmluvy o úvere. Návrh zmluvy o úvere predložený je pripravený v univerzálnom znení



na predtlačenom tlačive, z čoho je zrejmé, že spotrebiteľ nemal reálny dosah podstatným spôsobom
ovplyvniť jej obsah, vrátane neoddeliteľnej súčasti - Obchodných podmienok pre úver, v ktorých si
zmluvné strany dohodli spôsob riešenia vzájomných sporov. Z dôvodov uvedených vyššie dospel
okresný súd k záveru, že uvedená rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, preto
rozhodnutie rozhodcovského súdu posúdil ako materiálne nevykonateľný exekučný titul a absenciu tejto
vlastnosti exekučného titulu za neodstrániteľnú prekážku brániacu vykonaniu exekúcie. Na základe
uvedeného žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní namietal,
že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu vyplýva z Exekučného poriadku v
nadväznosti na zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Domnieval sa, že súd je oprávnený
skúmať výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul, nemá však zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o
úvere a rozhodcovskú doložku v nej obsiahnutú. Exekučný súd sa tak mal v rámci materiálneho
prieskumu obmedziť len na preskúmanie rozhodcovského rozsudku z dôvodov podľa ust. § 45 ods.
1 a 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a zdržať sa konania mimo svojej právomoci
v zmysle posudzovania jeho vecnej správnosti. V danom prípade bol exekučný titul vydaný na
základe dohody zmluvných strán oprávneným orgánom, a to Stálym rozhodcovským súdom v konaní
upravenom zákonom č. 244/2002 Z. z. Poukázal na to, že v rozhodcovskom konaní pred Stálym
rozhodcovským súdom rozhoduje vždy trojčlenný senát, pričom jedného člena senátu si priamo vyberá
každá strana sporu a takto sa podieľa i na výbere predsedajúceho člena senátu. Rozhodcami sú
pritom výhradne odborne spôsobilé a bezúhonné fyzické osoby s právnickým vzdelaním pochádzajúce
z geograficky rôznych oblastí Slovenskej republiky, čo zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň
ochrany práv sporových strán, dlžníka ako spotrebiteľa nevynímajúc. V tomto smere poukázal na nález
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012. Namietal, že súd konštruoval nový skutkový stav bez
účasti oprávneného a odňal mu možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu.
Zároveň nesprávne aplikoval právne predpisy, predovšetkým § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka,
ktorý v znení aplikovateľnom v prerokúvanej veci neprezumoval žiaden z predpokladov neprijateľnosti
zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Normatívny text ustanovenia prisudzuje neprijateľnej
zmluvnej podmienke len právny následok, nevymedzuje však samotný pojem neprijateľnosti zmluvnej
podmienky. Poukázal na skutočnosť, že pokiaľ povinnému ako klientovi banky bola ponúknutá
rozhodcovská doložka, postupoval v súlade s § 93b ods. 1 zákona o bankách, podľa ktorého banka
má povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že klient má možnosť zákonom
stanovenú ponuku neprijať. Podľa jeho názoru medzi zmluvnými stranami došlo k platnému dojednaniu
rozhodcovskej doložky písomnou formou podľa § 4 zákona o rozhodcovskom konaní, ktorá týmto
zakladá legitimitu exekučnému titulu. Pokiaľ teda exekučný súd zamietnutím žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia neumožnil oprávnenému uplatniť právo priznané exekučným titulom, ktorého
účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku, dochádza tým k porušeniu právnej istoty
a legitímnych očakávaní. Oprávnený nesúhlasil s postupom súdu, ktorý v danej veci aplikoval smernicu
Rady č. 93/13/EHS a judikatúru Európskeho súdneho dvora. Smernica je záväzná pre každý členský
štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem
a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Rozhodnutie je záväzné v celom rozsahu. Rozhodnutie,
ktoré označuje tých, ktorým je určené, je záväzné len pre nich. Pokiaľ by aj súd považoval rozhodcovskú
doložku za neprijateľnú podmienku, nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o
smernicu Rady č. 93/13/EHS, nakoľko ide o akt výlučne sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny
význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny, a v žiadnom prípade nie interpretačný.
Taktiež pri úvahe o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky nie je možné brať do úvahy judikatúru
ESD, nakoľko judikatúra ESD vzťahujúca sa na rozhodcovské doložky všeobecne alebo rozhodcovské
doložky v spotrebiteľských zmluvách nie je voči jednotlivcom, a teda ani voči účastníkom tohto konania,
bezprostredne záväzná. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom
rozsahu zmenil a vyhovel žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo
aby napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Veľký Krtíš. Zákonný sudca odvolaniu nemienil
vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods. 4, veta prvá a druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu na
rozhodnutie.



Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v dôsledku podaného odvolania vec prejednal
v medziach daných § 212 ods.1) O.s.p. a postupom podľa § 214 ods. 2) O.s.p. bez nariadenia
pojednávania napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 221 ods. 1, písm. h) O.s.p. zrušil a podľa
odseku 2 citovaného ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie.

Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že predmetom odvolania oprávneného je procesné
rozhodnutie okresného súdu, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera,
PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s poukazom na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Odvolací súd mal preukázané, že súdny exekútor požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného pri obchodnej spoločnosti ROZHDODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so
sídlom v Bratislave, Trnavská cesta č. 7, IČO 35 862 882 pod spisovou značkou IA-C/0314/0441 zo
dňa 30.04.2014, podľa vyznačenej doložky právoplatný dňa 30.05.2014 a vykonateľný dňa 03.06.2014,
ktorým bola uložená žalovanému (povinnému) povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) sumu
672,09 Eur s príslušenstvom do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Oprávnený uplatnil
svoj nárok na rozhodcovskom súde na základe zmluvy o úvere uzavretej dňa 16.07.2008 medzi
oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom. Exekučný súd žiadosť súdneho exekútora
zamietol, nakoľko vyhodnotil, že rozhodcovská doložka je neprijateľná zmluvná podmienka a v zmysle
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neplatnou.

Po preskúmaní skutočností zistených z predloženého spisu odvolací súd nemá námietok voči postupu
okresného súdu, ktorý aj po vydaní poverenia súdnemu exekútorovi skúmal, či sú splnené zákonné
podmienky pre vedenie exekúcie, avšak pokiaľ zistil nespôsobilosť rozhodcovského rozsudku ako
exekučného titulu pre nedostatok právomoci rozhodcovského súdu vzhľadom na ustanovenia zmluvy o
úvere, uvedené závery považuje odvolací súd za predčasné a nezodpovedajúce obsahu súdneho spisu.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, súd je nielen v štádiu exekučného konania, v ktorom
posudzuje splnenie zákonom stanovených procesných predpokladov, za ktorých súd poverí exekútora
vykonaním exekúcie, ale počas celého exekučného konania, oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku,
či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky). Súdna
prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie
súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie,
ktoré má predstavovať exekučný titul, uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie, bolo vydané orgánom
s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o
rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej (vyslovené stanovisko je plne
v súlade s názorom vysloveným v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne
uznesenie sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13. 10. 2011, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo
dňa 09. 02. 2012). Odvolací súd nepopiera, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno
preskúmať podľa § 37 zákona č.244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení
neskorších predpisov (ďalej len „ZoRK“) má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky
ako právoplatný rozsudok súdu (§ 35 ZoRK). Súčasne ale s týmto tvrdením odvolací súd zdôrazňuje,
vzhľadom na oprávneným predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, že súd
je oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy (doložky), či rozhodnutie, ktoré má predstavovať exekučný titul,
uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom, ktorý má na to právomoc.

Vzhľadom na vyššie uvedenú povinnosť okresného súdu posudzovať splnenie zákonom stanovených
procesných predpokladov, za ktorých možno súdneho exekútora poveriť vykonaním exekúcie, je zrejmé,
že okresný súd postupoval správne, keď sa v tomto štádiu konania zaoberal aj skúmaním rozhodcovskej
doložky.

V súvislosti so založením právomoci rozhodcovského súdu prostredníctvom rozhodcovskej zmluvy
alebo rozhodcovskej doložky je potrebné zo strany okresného súdu prijať záver, či bola medzi zmluvnými
stranami platne uzavretá rozhodcovská zmluva, či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej
doložky v zmluve a podľa požiadaviek zakotvených ust. § 4 ZoRK v písomnej forme, ktorú v zmysle
odseku 6 citovaného ustanovenia zákona možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice



pred rozhodcom o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Z doposiaľ predložených listinných
dôkazov však vyplýva, že okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav, nakoľko v súdnom spise
absentuje rozhodcovská doložka, ktorú súd vyhodnotil ako neplatnú. Rozhodcovská zmluva, resp.
rozhodcovská doložka nie je obsiahnutá v zmluve o úvere ani v Obchodných podmienkach pre úver
(verzia 1/2008), platných a účinných v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, ktoré mal súd k dispozícií
v súdnom spise a v ktorých sa podľa čl. 11 ods. 2 týchto obchodných podmienok zmluvné strany
dohodli na riešení ich vzájomných sporov podľa rozhodcovskej doložky uvedenej vo všeobecných
obchodných podmienkach, na základe ktorej dochádza k mimosúdnemu riešeniu sporov. Uvedené
všeobecné obchodné podmienky, ktorými sa v zmysle čl. 3 bodu 3 riadia právne vzťahy neupravené
zmluvou o úvere, oprávnený do súdneho spisu nepredložil.

Ako odvolací súd zistil, súčasťou súdneho spisu je viacero verzií Obchodných podmienok pre úver,
ktoré oprávnený pri poskytovaní úverov aplikuje a ich obsah vzhľadom na ich jednotlivé znenia podľa
svojich potrieb upravuje. Pokiaľ teda okresný súd pri svojom právnom zdôvodnení nekalého charakteru
rozhodcovskej doložky poukázal na Obchodné podmienky pre úver, ktoré neboli platné a účinné v čase
uzavretia zmluvy o úvere, jeho odôvodnenie nemôže obstáť, nakoľko pri konštatovaní skutkového stavu,
z ktorého jeho právne závery vyplynuli, je potrebné vychádzať zo skutkového stavu v čase uzatvorenia
zmluvy o úvere medzi oprávneným a povinným. Keďže súčasťou predloženého spisového materiálu
nie je rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku
záväzkovoprávneho vzťahu medzi oprávneným ma povinným, na základe hodnotenia predložených
dôkazov nie je možné vysloviť záver o nekalej povahe rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej
doložky, a tým o nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, ktorý rozhodol o nároku oprávneného
voči pôvodnému povinnému rozhodcovským rozsudkom.

Nakoľko okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil, odvolací súd
jeho uznesenie podľa § 221 ods. 1, písm. h) O.s.p. zrušil a podľa odseku 2 citovaného ustanovenia mu
vec vrátil na ďalšie konanie.

V prípade, že rozhodcovská doložka bola dohodnutá tak, ako ju do rozsudku prevzal Stály rozhodcovský
súd, je nepochybné, že sa nejedná o individuálne dojednanú rozhodcovskú doložku. Okresný súd tiež
zhodnotí, či uvedená rozhodcovská doložka nepredstavuje neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve (§ 53 Občianskeho zákonníka). Za tým účelom je potrebné, aby zabezpečil v ďalšom konaní
všetky potrebné listinné dôkazy, t.j. nielen zmluvu medzi oprávneným a pôvodným povinným, ale aj jej
neoddeliteľné súčasti potrebné pre posúdenie otázky, či exekučný titul predložený oprávneným je po
formálnej i materiálnej stránke vykonateľný, a teda na jeho základe je možné viesť exekúciu.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.