{"guid": "33093608-0817-46c9-989f-464d99d31633:2245a0a8-b6b8-497b-a53c-806c901cc905", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7105216929.1", "spisova_znacka": "5CoE/173/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5CoE/173/2013 z 18. 5. 2014", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 18. mája 2014, sp. zn. 5CoE/173/2013, ECLI:SK:KSKE:2014:7105216929.1", "identifikacne_cislo": "7105216929", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Ján Slebodník", "sudca_id": 1306, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jan-slebodnik-1306", "datum_vydania": "2014-05-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2245a0a8-b6b8-497b-a53c-806c901cc905", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7105216929.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2014:7105216929.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2014:7105216929.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5CoE/173/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7105216929
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7105216929.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: XX
XXX XXX, zastúpenej A.. Z. Z., advokátom so sídlom v C., S. XX, proti povinnému Ľ. D., E., Š. XX,
v konaní o vymoženie 597,49 € istiny s prísl., o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu
Košice I z 27. júna 2012, č. k. 17Er/1336/2005-13

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa ( ďalej len súd) napadnutým uznesením, exekúciu vyhlásil za neprípustnú  a zastavil
ju. Ďalej vyslovil, že o trovách exekúcie rozhodne samostatným uznesením.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu oprávnenej na vykonanie exekúcie doručeného
exekútorovi dňa 15.6.2005 a poverenia na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX *, vydaného dňa
30.6.2005, exekúciou poveril súdneho exekútora P.. A.. E. Z. (ďalej len exekútor).

Poukázal na  ust. § 22 ods. 1, 2, § 23, § 37 ods. 1, § 39 zák. č. 40/1964 Z. Občiansky zákonník v
znení neskorších predpisov (ďalej len OZ), § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len EP) a uviedol, že obsahu súdneho spisu zistil, že exekučným
titulom, je Notárska zápisnica spísaná pred A.. X. Ď., notárom so sídlom v S., V.. O. K. XXXX/X, dňa
20. 3. 2005, sp. zn. N 1308/2005, NZ 11949/2005, NCRLs 11818/2005, v rámci ktorej sa osvedčuje
vyhlásenie Z.. R. E.Q., advokáta splnomocneného povinným, o uznaní záväzku a súhlase s exekúciou
podľa § 41 ods. 2 EP. Ďalej zistil, že na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXX, uzavretej dňa 30. 9.
2004, oprávnená poskytla povinnému úver vo výške 663,88 €, pričom tento sa ho zaviazal vrátiť zvýšený
o poplatok vo výške 331,93 €. Súčasťou predtlače zmluvy o úvere bolo aj splnomocnenie, podpisom
ktorého povinný splnomocnil tam uvedeného advokáta Z.. R. E., o.i aj na spísanie notárskej zápisnice
ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal záväzok z tejto zmluvy o úvere ako aj záväzok uhradiť
všetky náklady súvisiace so spísaním notárskej zápisnice tak, aby sa táto stala exekučným titulom,
pričom podpis advokáta Z.. R.B. E., ako  splnomocneného zástupcu povinného v notárskej zápisnici,
je na zmluve vopred predtlačený a že tento na základe takto udeleného splnomocnenia uznal dlh za
povinného voči oprávnenej vo výške 938,15 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne zo
sumy 796,65 € od 7.1.2005 do zaplatenia.

Na základe citovaných zákonných ustanovení a zisteného skutkového stavu, dospel k záveru, že
udelenie splnomocnenia ako jednostranný právny úkon adresovaný tretím osobám alebo dohoda o
plnomocenstve ako dvojstranný právny úkon, musí byť urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne,
že advokát je povinný účelne využívať všetky zákonom prípustné prostriedky a spôsoby poskytovania
právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje, chrániť práva a oprávnené záujmy zastupovaného, ktoré
nesmú byť vo vzájomnom rozpore so záujmami zastúpeného a  preto ak Z.. R. E. bol advokátom



povinného a mal hájiť jeho záujmy, konal v rozpore so zákonom a povinnosťami advokáta, keď uznaním
dlhu spísaného v notárskej zápisnici konal preukázateľne v rozpore so záujmami povinného, ako svojho
klienta a taktiež bez splnomocnenia, resp. nad jeho rámec určil povinnému aj lehotu na jeho splnenie
(do 31.3.2005) a povinnosť zaplatiť všetky náklady spojené so spísaním notárskej zápisnice. Vyslovil,
že povinný tým, že splnomocnil tretiu osobu, aby v jeho mene uznala záväzok, ktorého konkrétnu výšku
nebolo možné predpokladať sa vopred vzdal svojho práva uznať alebo neuznať prípadný záväzok, ktorý
vznikne či nevznikne v budúcnosti a bolo mu už čase, kedy ešte záväzok v zmysle určitého a konkrétneho
dlhu neexistoval, odňaté právo namietať výšku uznaného dlhu v čase uznania, pretože neistý záväzok
v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše nemožno ani predpokladať, či vôbec určité
právne významné okolnosti (omeškanie dlžníka a v akom rozsahu) vôbec v budúcnosti nastanú a naviac
si nemohol dobrovoľne vybrať právneho zástupcu, pretože tento bol už určený v predtlači zmluvy o úvere
a teda bol vybraný oprávnenou. Spôsob, akým bol advokát ustanovený a na vykonanie akých úkonov
bol splnomocnený, jednoznačne dokazuje, že prejav vôle povinného bol obmedzený oprávnenou, ktorá
ako silnejšia strana vopred naformulovala obsah zmluvy tak, že povinný, ak chcel uzatvoriť zmluvu o
úvere, musel prijať ňou vopred vybraného právneho zástupcu na vopred naformulované realizovanie
rôznych úkonov, pričom povinný nemal akúkoľvek možnosť zmeniť právneho zástupcu, ktorého určila,
ani možnosť zmeniť rozsah jeho splnomocnenia, mohol iba prijať alebo odmietnuť zmluvu o úvere ako
celok.

Preto považoval takého plnomocenstvo za uzavreté bez slobodnej vôle povinného a pre konflikt záujmov
za absolútne neplatné s poukazom na § 39 OZ a exekučný titul - notársku zápisnicu, spísanú za
prítomnosti neplatne splnomocneného zástupcu povinného Z.. R. E., za neúčinný a z toho dôvodu
nemohol byť podkladom exekúcie vedenej proti povinnému.

Nad rámec uvedeného poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12.marca 2010, sp.
zn. 14 CoE 49/2010, citovaného v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky z 9.9.2010, č. k. II.
ÚS 358/2010-13, v ktorom uviedol, že spísaná notárska zápisnica, aj v hypotetickom prípade platne
udeleného plnomocenstva, by nebola spôsobilým exekučným titulom.
Na základe uvedeného mal za to, že sú tu dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná a dospel k záveru,
že predložený exekučný titul nie je spôsobilým exekučným titulom podľa ust. § 41 ods. 2 písm. c) EP a
preto exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) EP.

S poukazom na ust. § 200 ods. 2 EP vyslovil, že o trovách rozhodne po tom, ako exekútor vyčísli ich
výšku v prípade, že si ich uplatňuje a vyčíslenie trov exekúcie mu doručí spolu s exekučným spisom,
resp. oznámi súdu, že si trovy exekúcie neuplatňuje.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená a žiadala napadnuté rozhodnutie
v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo alternatívne, konanie
podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. prerušiť a predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie na základe
čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na prejednanie  prejudiciálnych otázok.

Namietala, že súd prvého stupňa rozhodol nad rámec zverenej právomoci, svojím postupom odňal
možnosť účastníkovi konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav, vec nesprávne právne posúdil
a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Vo vzťahu k uvedenému poukázala
na to, že exekučný súd sa postavil do pozície orgánu, ktorý vykonal preskúmavanie exekučného
titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží. Podľa jej
názoru exekučný súd nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému
rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo
pre veriteľa. K takémuto revíznemu postupu došlo navyše za situácie, kedy už exekučný súd preskúmal
súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti (§ 44 ods. 2 Exekučného
súdu) a kedy notár pri výkone svojej moci ex offo posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a
súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi. Poukázala na možnosť vykonania exekúcie
aj na podklade notárskej zápisnice v zmysle ust. § 41 ods.1 EP, ak povinný ako osoba  v notárskej
zápisnici s vykonateľnosťou súhlasil. Základnou vlastnosťou notárskej listiny je jej vierohodnosť. Notár
poskytuje účastníkom garanciu, že jej obsah sa nebude dodatočne meniť. Všeobecný súd nedisponuje
právomocou umožňujúcou mu zasahovať do tejto garancie ovplyvňovaním výkonu práva vyplývajúceho
z obsahu notárskej listiny. Podotkla, že všeobecný súd v danej veci nebol povinný zaoberať sa
skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Zdôraznila, že povinnému



nič nebránilo využiť možnosť domáhať sa nápravy cestou zrušenia zápisnice de iure, alebo domáhať sa
náhrady škody. Pokiaľ takto nepostupovala, nie je možné za súčasného stavu zvrátiť účinky notárskej
zápisnice v konaní pred exekučným súdom. Vzhľadom na to, že platná notárska zápisnica má rovnaké
účinky ako rozsudok všeobecného súdu, exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako
s rozsudkom všeobecného súdu, v opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti. Exekučný súd
nedisponuje právomocou rušiť či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom. Ak by sa súd
nestotožnil s touto interpretáciou ust. § 44 ods. 2 EP  žiadala, aby súd postupom podľa ust. § 109 ods.
1 písm.c/ O. s. p. prerušil konanie a podal  preriešenie prejudiciálnych  otázok Súdnemu dvoru EÚ na
základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Ďalej namietala, že súd prvého stupňa svojím
postupom porušil princíp legality, zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo
na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Exekučný súd zaobchádzal odlišne
s povinným na strane jednej a oprávnenou na strane druhej, kedy povinný mal zabezpečený výkon
všetkých práv a oprávnená mala v konaní pred exekučným súdom výrazne nevýhodné postavenie, a to
z dôvodu jeho postavenia ako obchodnej spoločnosti podnikajúcej v oblasti poskytovania krátkodobých
úverov. Namietala, že nemala možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré
boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení a nemala možnosť ani
ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu. Povinnému však dal nezákonne dodatočnú
príležitosť na to, ak bez existencie akýchkoľvek obáv z jej reakcie, došlo k zmareniu exekúcie. Uviedla,
že je voči povinnému v pozícii veriteľa, ktorému nebol uhradený jeho legitímny dlh a nútene ho preto
voči povinnému vymáha. Exekučný súd vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo
vzťahu k meritu veci, čím porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. Tvrdila, že plnomocenstvo
nie je vôbec možné považovať za neprijateľnú podmienku. Plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením
a nemožno naň preto aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v
ustanovení § 53 OZ. Poukázala na to, že plnomocenstvo udelené v Zmluve o úvere je dostatočne určité
a zrozumiteľné, pričom právny poriadok nevylučuje možnosť uznať dlh v čase jeho vzniku, teda napr.
súčasne s uzatvorením zmluvy, na základe ktorej dlh vzniká. Udelením plnomocenstva povinný nestratil
právo uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. Ak povinný udelil svojmu zástupcovi plnomocenstvo
na zastupovanie vo veci, niet pochýb o tom, že mu udelila plnomocenstvo na to,  aby predmetné
úkony urobil predpísaným zákonným spôsobom tak, aby mali všetky náležitosti platného právneho
úkonu. Vytýkala súdu prvého stupňa, že vôbec neuviedol, aký záujem zástupcu bol v rozpore s ktorým
záujmom zastúpeného. Podľa ust. § 22 ods. 2 OZ je na neprípustnosť zastúpenia potrebné, aby išlo
o skutočný rozpor v záujmoch zástupcu a zastúpeného a nie len o dohad, možnú kolíziu záujmov, či
vnútorné presvedčenie súdu. Tiež citovala z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
I. ÚS 120/2012-12 zo dňa 14.03.2012, ktorým bola sťažnosť odmietnutá a predmetom ktorého bolo
posúdenie náležitosti notárskej zápisnice. Žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec
vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo alternatívne, aby konanie podľa ust. § 109 ods.
1 písm. c/ O. s. p. prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie predložil prejudiciálne otázky v nasledovnom znení:
„1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť (sa) kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy?
2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho
súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu
Rady 93/13 EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?“

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených
v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia  pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a uznesenie potvrdil podľa § 219 ods.1,2 O. s. p., lebo
je vecne správne.

Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie dôvodnosti odvolania, ktoré podala oprávnená proti
rozhodnutiu súdu prvého stupňa o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie, lebo mala
za to, že notárska zápisnica, ktorá je exekučným titulom v tomto konaní, je spôsobilým exekučným titulom
na vykonanie exekúcie a preskúmavaním jej náležitostí exekučný súd prekročil právomoc zverenú mu
zákonom.



Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že oprávnená a povinný uzavreli dňa 30.9.2004 Zmluvu o úvere č.
XXXXXXX, ktorej súčasťou bolo aj splnomocnenie, ktorým povinný splnomocnil Z.. R. E. na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby v jeho mene uznal záväzok z tohto úveru tak, aby sa
notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Na základe tohto splnomocnenia Z.. R. E.
uznal za povinného záväzok z tohto úveru pred notárom A.. X. Ď., o čom bola spísaná notárska zápisnica
sp. zn. N 1308/2005, NZ 11949/2005 zo dňa 20.3.2005, a súhlasil, aby sa táto notárska zápisnica stala
vykonateľným exekučným titulom.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ EP, možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré
obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod,
predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Citované zákonné ustanovenie určuje náležitosti notárskej zápisnice (okrem tých, ktoré musí mať podľa
Notárskeho poriadku), aby bola exekučným titulom. Predovšetkým musí notárska zápisnica obsahovať
právny záväzok. Ďalej má obsahovať označenie oprávnenej a povinnej osoby, právny dôvod, predmet
(plnenie, ktoré má povinný poskytnúť, teda suma, ktorú je dlžný oprávnenému), čas plnenia, a aby bola
exekučným titulom, musí obsahovať aj vyhlásenie povinnej osoby, že súhlasí s jej vykonateľnosťou. Pre
platnosť notárskej zápisnice, v ktorej dlžník uznal svoj dlh voči veriteľovi a súhlasil s jej vykonateľnosťou,
nie je preto potrebná dohoda s veriteľom a neúčasť veriteľa pri spisovaní takejto notárskej zápisnice
nespôsobuje jej neplatnosť. Nevyhnutná je však účasť dlžníka pri spisovaní notárskej zápisnice o uznaní
dlhu a súhlase s vykonateľnosťou, a to buď osobne alebo prostredníctvom riadne splnomocneného
zástupcu. V uvedenom prípade povinného ako dlžníka pri spisovaní predmetnej notárskej zápisnice
zastupoval Z.. R. E. oprávnený konať za povinného na základe plnomocenstva, ktoré mu povinný udelil
v Zmluve o úvere zo dňa 30.9.2004.

Podľa § 22 ods. 2 OZ, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý
ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 OZ, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné
zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že zmluvné zastúpenie vzniká na základe zmluvy - dohody o
plnomocenstve - podľa § 23 OZ medzi splnomocniteľom a splnomocnencom. Ide o dvojstranný
právny úkon, ktorým zastúpený dáva tretej osobe na vedomie, v akom rozsahu je osoba uvedená v
plnomocenstve oprávnená ho zastupovať. Takýto vzťah nevyhnutne predpokladá aj zhodu záujmov
medzi jeho účastníkmi. Je teda vylúčené, aby zmluva o zastúpení mohla byť platne uzavretá medzi
osobami, medzi ktorými je konflikt záujmov (§ 22 ods. 2 OZ). Takáto zmluva je potom v zmysle ust.
§ 39 OZ absolútne neplatná a nemôžu z nej vznikať žiadne práva a povinnosti, lebo v prejednávanej
veci podmienkou uzavretia úverovej zmluvy a poskytnutia úveru povinného bolo zároveň na predtlači
Zmluvy o úvere splnomocniť Z.. R. E.Í. na zastupovanie povinného pri vyhlásení o uznaní právneho
záväzku. Advokát, ktorý mal povinného pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice ako exekučného
titulu zastupovať, bol určený priamo v Zmluve o úvere veriteľom - oprávnenou, a povinný nemal možnosť
ovplyvniť výber právneho zástupcu a dopredu súhlasil so spísaním notárskej zápisnice ako exekučného
titulu. Za takejto situácie je tu zjavný rozpor záujmov medzi splnomocnencom, ktorý bol určený
oprávneným, pretože výber splnomocnenca oprávneným nedáva dostatočnú záruku, že tento bude
zastupovať oprávnené záujmy povinného. Oprávnená si zjavne určila tohto zástupcu za tým účelom,
aby presadzoval a obhajoval jeho záujmy a tieto sú v protiklade a v konflikte so záujmami povinného.
Existujúci rozpor záujmov medzi zástupcom a zastúpeným (povinnou) vylučuje možnosť vzniku platnej
dohody o plnomocenstve. Povinný teda platne nesplnomocnil Z.. R. E. svojím zastupovaním a tento
nebol oprávnený v jeho mene spísať notársku zápisnicu a uznať záväzok z úveru.

V Zmluve o úvere teda chýba nepochybný relevantný prejav vôle povinného splnomocniť advokáta
Z.. R. E. na vykonanie vyhlásenia v jej mene. Predmetná notárska zápisnica, ktorá je exekučným
titulom v tomto konaní, neobsahuje prejav vôle povinného o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou
a preto nemôže byť exekučným titulom voči tejto osobe. Už samotná táto skutočnosť predstavuje vadu
exekučného titulu, ktorá bráni vykonaniu exekúcie na jeho základe.



Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva, že dohoda oprávnenej
a povinného osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou je, ako
to vplýva z ust. § 41 ods. 2 písm. c/ EP, exekučným titulom, na základe ktorého sa vykonáva exekúcia.
Nejde však o rozhodnutie a nevyvoláva ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája. Má charakter
verejnej listiny (§ 3 ods. 4 zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti - Notársky poriadok), ktorej
správnosť sa predpokladá, pokiaľ nie je preukázaný opak. Notárska zápisnica o uznaní dlhu a súhlas s
vykonateľnosťou má formálny charakter, pretože obsahuje také náležitosti, ktoré sú potrebné na to, aby
bola podkladom pre výkon rozhodnutia. Notár takúto zápisnicu spíše na základe dohody medzi osobou
oprávnenou a povinnou bez toho, aby bol oprávnený skúmať hmotnoprávny podklad pre jej spísanie.
Táto skutočnosť musí byť zohľadnená aj v exekučnom konaní, nakoľko vymáhanie plnenia, na ktoré
oprávnený nárok nemá, nemožno považovať za prípustné.

Nemožno preto pripustiť, aby notárska zápisnica vyhotovená za vyššie uvedených podmienok bola
exekučným titulom a aby na jej základe sa viedla exekúcia proti povinnému.

K namietanému odňatiu možnosti konať pred súdom a k opätovnému preskúmaniu spôsobilosti
exekučného titulu odvolací súd uvádza, že pri posudzovaní spôsobilosti notárskej zápisnice ako
exekučného titulu súd prvého stupňa vychádzal predovšetkým z tvrdení oprávnenej a povinného, z
predložených listín a z exekučného titulu. V tomto štádiu nevykonával dokazovanie, vychádzal len zo
skutočností vyplývajúcich zo spisu, vrátane do neho založených listín. Prihliadať na splnenie podmienok
konania je úlohou súdu v každom štádiu konania, a to aj z úradnej moci. V prípade, ak súd prvého stupňa
v priebehu exekúcie zistil, že vymáhaný nárok je v rozpore so zákonom a exekúcia je nezákonná, v
zmysle ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku bol oprávnený exekúciu zastaviť aj bez návrhu. Nedostatok
spôsobilosti notárskej zápisnice byť exekučným titulom je tak závažným nedostatkom podmienky
exekučného konania, ktorý nemožno odstrániť a pre ktorý musí byť konanie zastavené.

Na základe uvedeného považuje odvolací súd odvolateľom namietaný postup súdu prvého stupňa pri
preskúmavaní notárskej zápisnice za súladný so zákonom. Z týchto dôvodov podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, pretože je vo  výroku vecne správne a  predmetná notárska
zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom.

Oprávnená ďalej navrhla prerušiť exekučné konanie za účelom podania žiadosti Súdnemu dvoru
Európskej únie na rozhodnutie o predbežnej otázke podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p., resp.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky na posúdenie súladu ust. § 44 ods. 2 EP s čl. 1 ods. 1 veta prvá
Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p., súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú
nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k
záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému
súdu na zaujatie stanoviska.

Podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p., súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor
Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.

Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje
sa však vždy uznesením.

Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie
nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno
podať návrh na obnovu exekučného konania.

V zmysle ust. § 251 ods. 4 O. s. p. na exekučné konanie možno aplikovať ustanovenia Občianskeho
súdneho poriadku len vtedy, ak Exekučný poriadok neustanovuje inak. Exekučný poriadok v § 36
ods. 5 výslovne vylučuje možnosť prerušiť exekučné konanie - okrem zákonom stanovených prípadov,
a to podľa § 14 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, § 68d zákona č. 97/1963 Zb. o
medzinárodnom práve súkromnom a procesnom a čl. 11 ods. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z.z. o



bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Preto ust. § 109
ods. 1 písm. b/ a c/ O.s.p. na exekučné konanie nemožno aplikovať, a teda nemožno exekučné konanie
prerušiť tak, ako to žiadala oprávnená, lebo navyše, ušlo pozornosti odvolateľa, že tak súd prvého stupňa
ako ani odvolací súd neposudzovali plnomocenstvo udelené povinnou Z.. R. E. podľa ust. na ochranu
spotrebiteľa resp. ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Splnomocnenie, ktoré
povinná udelila pri podpise zmluvy, ktoré prijal advokát konajúci za oprávnenú za účelom uznania dlhu
povinnej voči oprávnenej, je pre obchádzanie zákona neplatným právnym úkonom a uznanie dlhu na
základe takto udeleného splnomocnenia je absolútne neplatným právnym úkonom (uznesenie ÚS SR
II. ÚS 404/2010-16 zo dňa 30.09.2010).

Odvolací súd preto nepovažoval návrh na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej
únie za opodstatnený, lebo nevznikla potreba stanoviť hranice aplikovateľnosti úniového práva. Podobne
nezistil dôvody na predloženie veci Ústavnému súdu Slovenskej republiky, keďže posúdenie súladu ust.
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku s Ústavou Slovenskej republiky nebolo v tomto konaní potrebné, preto
tento návrh nie je dôvodný.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák. č. 757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17Er/1336/2005", "guid": "30bfa212-ea47-40fe-a808-9cd51e90218a:c88a0371-940b-45a5-86cf-4c3759bbc795", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f1e31726-44ee-4353-acb5-9b8b8700ac76", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 120/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 120/2012 z 14. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-14", "citacie_n": 471, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f1e31726-44ee-4353-acb5-9b8b8700ac76"}, {"guid": "ussr:b07b1dc0-680b-44db-898e-01531c0e23a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 404/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 404/2010 z 30. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-30", "citacie_n": 237, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b07b1dc0-680b-44db-898e-01531c0e23a1"}, {"guid": "ussr:0d4e7ff5-f56e-4717-b52e-a6c3140ea207", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 358/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 358/2010 z 9. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-09", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0d4e7ff5-f56e-4717-b52e-a6c3140ea207"}], "citovane_v": []}