{"guid": "330021d8-ce94-40cd-9ded-2e1c9eaf451d:eea60c8f-5cdb-4430-a1f0-5c76a7f88f0a", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2016:4114225200.1", "spisova_znacka": "5CoP/11/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 5CoP/11/2016 z 20. 12. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 20. decembra 2016, sp. zn. 5CoP/11/2016, ECLI:SK:KSNR:2016:4114225200.1", "identifikacne_cislo": "4114225200", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Martin Murgaš", "sudca_id": 211, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-martin-murgas-211", "datum_vydania": "2016-12-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/eea60c8f-5cdb-4430-a1f0-5c76a7f88f0a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4114225200.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2016:4114225200.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2016:4114225200.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoP/11/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114225200
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4114225200.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Renáty
Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: B. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom u matky, v konaní zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, odbor sociálnych vecí
a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately so sídlo v Nitre, Štefánikova trieda
č. 88 ako kolíznym opatrovníkom, za účasti rodičov: otec- S. B., nar. XX.X.XXXX, bytom H. - K. Z., Y.
nábrežie XXX/XX, zastúpený JUDr. Paulínou Paramonovou, advokátkou so sídlom v Nitre, Vajanského
3, matka- Z. U., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXX, zast. Mgr. Martinom Balvanom, advokátom so sídlom
Nitra, Štúrova 74/138, o návrhu otca na úpravu styku s maloletým dieťaťom, o odvolaní matky proti
rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 26.novembra 2015, č. k. 24P/320/2014-63, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok  súdu prvej inštancie   p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (do 1.7.2016 ako súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods.1 zákona č. 99/1963 Zb.
občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“ a od 1.7.2016 ako súd prvej inštancie v zmysle  § 12 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP\" a § 2 ods.1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok, ďalej len „CMP\") rozsudkom zo dňa 26.novembra 2015, č. k. 24P/320/2014-63
upravil styk otca s maloletým B. B., nar. XX. XX. XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým
vždy v párnom týždni v kalendárnom roku v čase od soboty od 8.30 hod. do nedele do 18.00 hod.,
počas vianočných sviatkov v párnom roku 24.12. v čase od 8.30 hod. do 18.00 hod., v nepárnom roku
25.12. v čase od 8.30 hod. do 18.00 hod., počas veľkonočných sviatkov v nepárnom roku na Veľkonočný
pondelok v čase od 8.30 hod. do 18.00 hod. a v párnom roku na Veľkonočnú nedeľu v čase od 8.30
hod. do 18.00 hod., počas letných školských prázdnin štvrtý týždeň v mesiaci júl, kedy si otec maloleté
dieťa prevezme v pondelok o 8.30 hod. a matke odovzdá v piatok o 18.00 hod. a tretí týždeň v mesiaci
august, kedy si otec maloleté dieťa prevezme v pondelok o 8.30 hod. a matke odovzdá v piatok o 18.00
hod. s tým, že si otec maloleté dieťa v mieste bydliska tohto dieťaťa prevezme a v stanovenú hodinu na
tom istom mieste maloleté dieťa včas a riadne odovzdá. Matka je povinná maloleté dieťa na stretnutia s
otcom včas a riadne pripraviť a zabezpečiť jeho odovzdanie. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust.
§ 25 ods. 1 až 4 Zákona o rodine.

2. V odôvodnení rozsudku  poukázal na to, že otec mal. dieťaťa sa svojím písomným návrhom
doručeným Okresnému súdu Nitra dňa 21. 08. 2014 domáhal, aby súd upravil jeho styk s maloletým
dieťaťom a to tak, že bude oprávnený stretávať sa s ním každý párny víkend v roku od piatka od 17.00
hod. do nedele do 17.30 hod., počas letných prázdnin štvrtý týždeň v mesiaci júl a tretí týždeň v mesiaci



august, počas vianočných sviatkov každý párny rok dňa 24. 12. v čase od 8.00 hod. do 18.00 hod.,
počas vianočných sviatkov každý nepárny rok dňa 25. 12. v čase od 8.00 hod. do 18.00 hod., počas
veľkonočných prázdnin každý nepárny rok na Veľkonočný pondelok v čase od 8.00 hod. do 18.00 hod. a
každý párny rok na Veľkonočnú nedeľu v čase od 8.00 hod. do 18.00 hod. Návrh odôvodnil tým, že chce
mať so svojím synom pravidelný kontakt ,a keďže má ďalšie dve deti z predchádzajúceho manželstva,
chce aby sa všetky jeho deti pravidelne stretávali a aby sa medzi deťmi upevňoval súrodenecký vzťah.
Matka dieťaťa ignoruje jeho SMS správy, boli predvolaní aj na úrad práce na mediáciu, kde však matka
s dieťaťom neprišla. Keď mu dovolí stretnúť sa so synom, je to iba na jeden deň. Syn však prostredie
v jeho domácnosti dôverne pozná, pretože tam vyrastal, pozná aj svojich súrodencov. Otec súhlasil s
tým, že by ale skôr uvítali víkendové pobyty od piatka do nedele.

3. Otec vypočutý ako účastník konania uviedol, že v čase kedy si upravovali práva a povinnosti k dieťaťu
v apríli 2014, bola dohoda ohľadom styku znemožňovaná advokátom matky. On ešte v tom čase uznal,
že syn je ešte malý a musí si zvykať, preto sa dohodli na styku bez prespania. Syna takto mával 3x - 4x do
mesiaca, maximálne od tej 8.00 hod. do 18.00 hod. To, či sa so synom stretne bolo na súhlase matky. So
synom sa chce pravidelne stretávať a presný čas chce aj kvôli tomu, že v párnom víkende máva u seba
svoje staršie deti, súrodenci by sa mali vzájomne stretávať. Je pravdou, že sa syn v jeho starostlivosti
zranil, k lekárovi so synom nešiel, keďže je záchranár a dieťa nevykazovalo žiadne známky poškodenia.
Aj matke sa stalo, ešte s jej manželom, že ich syna posadili na štvorkolku, keď mal asi tri - štyri roky a
skoro sa na nej zabil. Zatiaľ nedostal možnosť, aby syn u neho prespal, ale poobede uňho prespáva bez
problémov. Uviedol, že každé 4 roky robí psychotesty, na základe ktorých mu vydajú osvedčenie, robil
ich naposledy tento rok a na základe nich môže vykonávať prácu záchranára. Čo sa týka vyšetrenia u
psychologičky, tak tam bol do troch hodín s tým, že 24 hod. predtým mal voľno, nesmel pracovať, pretože
tak to vyžadujú predpisy. U psychiatra bol vyše hodiny, ten mu dával otázky. Momentálne sa so synom
stretáva každý druhý týždeň v sobotu od 8.30 hod. do 18.00 hod. kedy má u seba aj svoje ďalšie deti.

4. Matka s návrhom otca nesúhlasila a nesúhlasí  najmä s tým, aby dieťa u otca prespávalo, pretože
v jeho starostlivosti utrpelo viac krát úrazy a taktiež preto, že otec sa psychiatricky liečil a nemajú
informácie o jeho presnej diagnóze. Otec je veľmi prchkej a výbušnej povahy. Pri poslednom konaní
presne žiadala v návrhu ako má byť upravený styk otca s dieťaťom, chcela aby to bolo súdom upravené a
presne stanovené. Otec ju ale ešte pred pojednávaním žiadal, aby to bolo na ich dohode, keďže nemôže
mať kvôli práci napevno stanovený styk a že takto to majú dohodnuté aj s matkou jeho ďalších detí,
preto na túto dohodu pristúpila. Otec jej vždy poslal SMS-ku kedy si príde pre dieťa, mohlo sa stať, že
musel chvíľu čakať, keďže dieťa sa napríklad nechcelo obliecť, nechcelo vstať z postele, napapať sa
alebo si umyť zuby. Stalo sa, že syn k otcovi nechcel ísť, no potom čo to ona synovi vysvetlila, už bolo
všetko v poriadku. Ona toleruje, keď dieťa prinesie aj neskôr ako sa dohodli, tiež si môže syna prísť
pozrieť aj častejšie aspoň na chvíľu. Vadí jej keď sa malému niečo stane a otec jej to neoznámi tak ako
to bolo pri tom úraze na hojdačke. Nevedela, že má dieťa sledovať, a preto nevie, kto by bol za dieťa
zodpovedný, ak by sa mu niečo stalo. Zamlčal jej takéto dôležité veci,  a preto nevie ako mu má veriť.
Otec dieťaťa zneužíva svoje postavenie záchranára, vystupuje arogantne či už na úradoch, v obchode a
podobne. Keď išiel otec so svojou 22 ročnou milenkou a syn naňho kričal, otec naňho vôbec nereagoval.
Aj jej syn B. prežíval denne stresy ,keď ešte žili spolu, pretože ju napadol aj pred ním, tiež sa stalo, že si
zavesil do kúpeľne slučku a deťom povedal, že keď ho nebudú poslúchať, tak sa tam zavesí. Syn začal
navštevovať od XX. 09. 2015 MŠ, chodieva iba na doobeda, ráno je trošku problém, ale keď ho pani
učiteľka vezme na ruky tak sa ukľudní. Otec s dieťaťom stále mešká keď ho má vrátiť, pokiaľ aj meškajú,
ona potrebuje iba informáciu, že sú v poriadku. Túto informáciu jej otec nepodáva a nemá záruku ako
sa bude mať dieťa v noci. Starší syn B. má upravený styk so svojim otcom v párnom víkende od piatka
do nedele, a potom počas prázdnin. Malý teraz ťažšie poobede spáva odkedy chodí do škôlky, v noci
sa strháva zo sna. Malý jej vždy porozpráva čo u otca robili. Matka úpravy styku s otcom nebráni, ale
s prespatím nesúhlasí. Konaním sa podarilo preukázať agresívne správanie otca dieťaťa, ktorý fyzicky
napadol aj svoju bývalú manželku, aj matku maloletého. Agresia bola deklarovaná aj zavesením slučky v
kúpeľni a psychiatrickým liečením otca. Otec nemá záujem o starostlivosť o dieťa keď je v jeho blízkosti,
preto dieťa viac krát aj utrpelo úraz.

5. Kolízny opatrovník v konečnom návrhu uviedol, že z lekárskych správ vyplýva, že otec je schopný
zabezpečovať riadnu starostlivosť o maloleté dieťa, chodia k nemu aj jeho dve deti z predchádzajúceho
vzťahu, navrhol preto upraviť styk každý druhý týždeň od soboty rána do nedele večera aj s prespaním.
Počas prázdnin dlhší styk nenavrhuje upraviť, ponechať ho na dohode medzi rodičmi, pokiaľ sa uvidí



ako si dieťa zvykne na spánok u otca. V časti úpravy počas Vianoc a Veľkej noci navrhuje návrhu otca
vyhovieť.

6. Súd prvej inštancie v rámci vykonaného dokazovania  zistil, že rozsudkom Okresného súdu Nitra
č. k. 13P/58/2014-20 zo dňa 08. 04. 2014 bol maloletý B. B., nar. XX. XX. XXXX zverený do osobnej
starostlivosti matky a otca súd zaviazal prispievať na jeho výživu sumou vo výške 90,- eur mesačne.
Predmetným rozsudkom nebol upravený styk otca s mal. dieťaťom, pretože ho rodičia upraviť nežiadali
s tým, že sa vedia na ňom dohodnúť. Stretnutia otca s maloletým prebiehali na základe dohody rodičov,
najskôr počas týždňa, keď otec pri návrate z výkonu práce navštevoval maloletého, brával si ho k sebe
asi od 8.00 hod. do 18.00 hod., avšak maloletý uňho neprespával vzhľadom k nesúhlasu matky. V
súčasnej dobe prebieha styk otca s maloletým dieťaťom tak, že otec si maloletého bráva každý druhý
týždeň od soboty od 8.30 hod. do 18.00 hod. V tomto čase máva otec u seba aj deti pochádzajúce z
jeho predchádzajúceho manželstva, mal. K. B., nar. XX. XX. XXXX a mal. B. B., nar. XX. XX. XXXX.
Tento styk otca s mal. deťmi prebieha bez rozhodnutia súdu na základe jeho dohody s matkou týchto
detí od piatka do nedele. Matka mal. B. je ochotná umožniť kontakt otca s mal. dieťaťom kedykoľvek
po ich predchádzajúcej dohode, ale nesúhlasí s nočným prespaním dieťaťa u otca z dôvodov, že otcovi
nedôveruje, že sa dokáže o svojho syna riadne postarať a zabezpečiť nad ním adekvátny dohľad.
Stretnutia otca s maloletým sa postupne zredukovali na 1x - 2x do mesiaca na jeden deň po tom,
čo maloletý začal navštevovať materskú školu. Rodičia maloletého sa začali zúčastňovať programu
mediácie, ktorá zatiaľ prebehla iba na individuálnej báze s každým rodičom zvlášť.

7. Zo správy z psychologickej konzultácie s rodičmi maloletého dieťaťa ako aj s maloletým zo dňa 20. 01.
2015, ktorá bola uskutočnená prostredníctvom referátu poradensko-psychologických služieb vyplýva,
že matka v rámci pohovoru uviedla, že s prespávaním dieťaťa u otca nesúhlasí. Ako dôvod uviedla to,
že dieťa je ešte strašne malé a ona má určenú vekovú hranicu 4 rokov, kedy by už syn mohol u otca
prespať. Apelovala na to, že otec maloletého si po neho môže chodiť aj počas týždňa. Vek 4 rokov spája
aj s očakávaním lepšej komunikačnej zdatnosti dieťaťa vedieť povedať čo bolo u otca. Otec maloletého
vo svojej výpovedi uviedol, že podľa neho je syn zvyknutý na jeho domácnosť, pozitívne reaguje na jeho
ďalšie deti a súčasnú partnerku, podnetne mu napĺňa čas, snaží sa o dodržanie nastaveného režimu.
Matka uviedla, že syn od otca prichádza nesvoj, pýta sa skôr spať, pozorovala častejšie pomočovanie
najmä v noci. Toto sa maloletému dieťaťu stáva aj počas hry, a to rovnako u oboch rodičov. Otec na
margo nočného prespávania uviedol, že pokiaľ by syn náhodou situáciu s nočným prespaním nezvládol,
priniesol by dieťa matke. Zhodnotiac dostupné informácie, ktoré im poskytli klienti a dieťa na konzultácii,
nadobudli postoj, že je v potrebách maloletého postupne sa separovať od matky a socializovať sa v
nových situáciách. Jedno nočné prespanie v intervale dvoch týždňov za podmienky, že dieťa pozná
domácnosť otca a má s ním citovú väzbu, považujú za primerané opatrenie.

8. Zo správy od psychiatra Z.. Z. P. z vyšetrenia matky, ktoré absolvovala na vlastnú žiadosť vyplýva,
že u matky neboli zistené žiadne psychiatrické diagnózy, po odbornej stránke je v poriadku. Z lekárskej
správy chirurga Z.. E. T. zo dňa 18.3.2013 vyplýva, že matka oznámila napadnutie priateľom, ktorý ju
údajne škrtil, bola ošetrená a prepustená z ambulancie. Zo správy od psychiatra Z.. Q. K. zo dňa 01.
04. 2015 vyplýva, že otec bol v minulosti vyšetrený v ambulancii prvý krát 20. 03. 2013 so záverom
psychoreaktívny stav (prevažne úzkosť a nervozita) pri vyvrcholení konfliktného spolužitia s manželkou.
Bola mu ponúknutá medikácia a podporná psychoterapia, rozhodol sa, že to zvládne bez liekov a bude
chodiť na sedenia. Absolvoval cca. 8 sedení, posledné dňa 21. 06. 2013 s tým, že sa v celku cíti dobre a
ide na dovolenku. Pokračovanie bolo dohodnuté na jeseň podľa potreby klienta, viac už v ich ambulancii
nebol. Zo správy Z.. P. N. zo dňa 21.2.2008 vyplýva, že E. B. (bývalá manželka otca) bola ošetrená po
tom, čo ju večer napadol manžel, uderil rukami do pravej paže a pravého kolena. Zo správy od psychiatra
Z.. Q. K. zo dňa 15.10.2015 vyplýva, že otec absolvoval psychiatrické vyšetrenie na vlastnú žiadosť,
u otca taktiež neboli zistené žiadne psychiatrické diagnózy s tým, že je schopný sa starať o dieťa bez
obmedzení. Zo správy Z.. Z. I., klinického psychiatra zo dňa 9.11.2015 vyplýva, že otec bol komplexne
psychologicky vyšetrený s výsledkom, že je schopný bez obmedzení adekvátnej starostlivosti o maloleté
dieťa, so zabezpečením starostlivosti primerane rešpektujúcej zdravý fyzický aj psychický vývoj dieťaťa.

9. Z pripojeného spisu Okresného súdu  Nitra sp. zn. 10C/69/2011 súd zistil, že manželstvo otca S. B.
s manželkou E. B. bolo rozvedené rozsudkom zo dňa 06. 06. 2011, č.k. 10C/69/2011- , maloleté deti
pochádzajúce z tohto manželstva, a to B., nar. XX. XX. XXXX a K., nar. XX. XX. XXXX boli zverené na čas
po rozvode do osobnej starostlivosti matky a otca súd zaviazal výživným vo výške 120,- eur mesačne na



mal. B. a 100,- eur mesačne na mal. K.. Z pripojeného spisu Okresného súdu  Nitra sp. zn. 8C/136/2011
vyplýva, že manželstvo matky Z. U.  s manželom S. U. bolo rozvedené rozsudkom zo dňa 04. 10. 2011,
č.k. 8C/136/2011, mal. B. pochádzajúci z tohto manželstva bol zverený do osobnej starostlivosti matky,
otca dieťaťa súd zaviazal na platenie výživného vo výške 80,- eur mesačne a zároveň bol aj upravený
styk otca s maloletým B. na každý párny víkend v roku od piatka od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod.
ako aj počas prázdnin a sviatkov.

10. Na základe takto vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že návrh otca
na úpravu styku s maloletým B. bol podaný dôvodne, pretože úprava styku otca s maloletým nebola
stanovená rozhodnutím súdu a rodičia sa na úprave styku nevedeli dohodnúť. Pri dohadovaní si
presných termínov prichádzalo medzi rodičmi k nedorozumeniam a konfliktom, ktoré nepriaznivo vplývali
na psychickú pohodu maloletého dieťaťa. Matka súhlasila, aby sa otec s maloletým stretával na základe
ich dohody, avšak nočné prespania dieťaťa u otca odmietala akceptovať. Otec maloletého zase žiadal,
vzhľadom k veku dieťaťa, upraviť styk už aj s prespaním maloletého, a to počas víkendov, sviatkov
a prázdnin. Matka argumentovala nedostatočným vekom dieťaťa a za ideálny vek pri začatí konania
označovala vek štyroch rokov mal. dieťaťa, kedy už bude podľa nej dieťa dostatočne zrelé na prespanie
u svojho otca, pretože bude vedieť povedať ako jeho styk s otcom prebiehal. Súd zdôraznil, že zverením
dieťa do osobnej starostlivosti jedného rodiča zostávajú zachované všetky rodičovské práva a povinnosti
aj tomu rodičovi, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Tento rodič, ktorý je vylúčený
z bezprostredného výkonu svojich rodičovských práv a povinností, hlavne zo sústavného výchovného
pôsobenia na maloleté dieťa, nie je pozbavený zodpovednosti za všestranný vývoj maloletého dieťaťa.
Je na ňom, aby využíval aspoň obmedzené možnosti k realizácii vhodného vplyvu na výchovu dieťaťa,
pozitívne na dieťa vplýval.  Práve úprava styku v adekvátnom rozsahu je prostriedok k zabezpečeniu
čiastočnej spoluúčasti otca mal. B. na jeho výchove a k udržovaniu rodičovského vzťahu a upevňovaniu
citovej väzby.

11.1. Z uvedených dôvodov súd upravil styk otca s maloletým počas bežného roka tak, že maloletý u
otca bude tráviť v párnom týždni čas od soboty od 8.30 hod. do nedele do 18.00 hod. Maloletý má k
svojmu otcovi vytvorené pozitívne väzby, je na prítomnosť a starostlivosť svojho otca zvyknutý a preto
vo veku takmer  4 rokov , je schopný u svojho otca prespať každý druhý týždeň počas  jednej noci. Medzi
otcom a maloletým existuje pekná vzťahová väzba. Maloletý už začal navštevovať aj materskú školu,
takže si postupne zvyká na iné osoby, ktoré sú v jeho blízkosti a dočasne zabezpečujú starostlivosť o
neho (učiteľky, vychovávateľky) a preto súd nevidí dôvod, prečo by nemohol starostlivosť o vlastné dieťa
zabezpečovať otec aj v rámci nočného prespávania. Súd ďalej upravil styk otca s maloletým aj počas
sviatkov , aby dieťa malo možnosť tráviť so svojim otcom aj sviatočné chvíle pri zachovaní približne
rovnakých pomerov aj v prospech matky maloletého dieťaťa. Počas letných školských prázdnin, kedy
bude dieťa už o pol roka staršie, súd upravil styk otca v mesiaci júl v rozsahu 5 dní a tak isto v mesiaci
august v rozsahu 5 dní  s poukazom na tú skutočnosť, že po realizácii približne 6 mesačného styku otca
s dieťaťom, aj s jedným nočným prespaním dva krát do mesiaca, by mal byť maloletý (pokiaľ sa tieto
stretnutia budú realizovať pravidelne a bezproblémovo) pripravený už aj na viacdňový pobyt u svojho
otca. Doteraz upravený styk rodičov formou ich vzájomnej dohody už nevyhovuje súčasnej situácii a to z
toho dôvodu, že maloletý je už vo veku kedy je potrebné, aby sa jeho väzba iba na svoju matku uvoľnila
a maloletý si začal vytvárať aj iné sociálne väzby z hľadiska jeho ďalšieho zdravého psychického vývoja.
Matka si musí uvedomiť, že s pribúdajúcim vekom dieťaťa bude toto ako chlapec potrebovať stále širší
kontakt s mužským vzorom, ktorý mu poskytuje jeho otec. Otec sa bude podieľať na výchove maloletého
počas doby, ktorú bude tento tráviť u neho a takýmto spôsobom budú zabezpečované rodičovské práva
otca. Tieto práva otca žiadnym spôsobom nezasahujú do záujmov maloletého B.
11.2. V konaní nebolo preukázané, že by otec nebol schopný zabezpečovať riadnu starostlivosť o svoje
maloleté dieťa. Otec netrpí žiadnym duševným ochorením ani poruchou a aj z psychologického hľadiska
je schopný postarať sa o maloleté dieťa pri rešpektovaní zdravého fyzického a psychického vývoja
dieťaťa. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.

11.3. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP tak, že žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu.

12. Proti tomuto rozsudku podala matka maloletého v zákonnej lehote, žiadajúc odvolací súd, aby
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.  Napadnutým rozsudkom jej



súd prvej inštancie odňal možnosť konať pred súdom a vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

13.1. Zdôraznila, že znalecké dokazovanie žiadala z dôvodu, že sa zúčastnila vyšetrenia u psychiatra
Z.. Z. P., ktorý odporučil, vzhľadom na osobu otca, ktorý sa zúčastňoval na bojových misiách štátu Izrael,
vykonať znalecké dokazovanie zamerané na to, či je otec spôsobilý, respektíve v akom rozsahu, sa môže
stýkať s maloletým B.. Počas ich spolužitia s otcom dieťaťa bola viackrát fyzicky atakovaná zo strany
otca dieťaťa, ktorý má výbušnú až agresívnu povahu o čom predložila súdu lekársku správu tak, ako
aj fotodokumentáciu zo dňa 18.3.2013, kedy ju bezdôvodne napadol. Predložila fotodokumentáciu, ako
otec v kúpeľni bytu zavesil pred deťmi slučku vlastnoručne upletené z povrazu, pričom deťom uviedol,
že keď nebudú robiť to čo on povie, tak že sa pred nimi na pripravenú slučku obesí.

13.2. Otcovi nechcela brániť maloletého vídavať, avšak chcela mať kontrolu nad tým, ako otec dieťaťa
zvláda túto komplikovanú starostlivosť vzhľadom na jeho agresívnu a výbušnú povahu, pretože sa
obávala a stále sa aj obáva, že tieto agresívne a výbušné prejavy môžu smerovať aj k mal. dieťaťu.
Na túto skutočnosť súd upozorňovala, avšak tento aj napriek hmatateľným dôkazom ignoroval ňou
predložené dôkazy a v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa sa k ním relevantným spôsobom v
napadnutom rozsudku nevyjadril. Konajúci súd síce vyzval otca na predloženie lekárskych správ, ktoré
otec predložil, avšak všetky sú neobjektívne a nepreskúmateľné. Naproti nim, stojí ňou predložená
lekárska správa Z.. Z. P., z ktorej jednoznačne vyplýva, že je potrebné znalecké dokazovanie vykonať
priamo vo vzťahu k starostlivosti o dieťa a v interakcii s ním.

13.3. Zdôraznila, že ani na jednom z vyšetrení, z ktorých správy predložil otec, sa matka alebo
maloletý nezúčastnili. Správy teda nemôžu byť relevantným dôkazom pre posúdenie spôsobilosti otca
maloletého, resp. rozsahu, v ktorom sa môže s dieťaťom otec stýkať. V tejto súvislosti už tunajší krajský
súd vyjadril v obdobnej veci svoj právny názor, konkrétne v konaní vedenom pod spisovou značkou
9CoP/30/2009-90, keď explicitne uviedol, že ,,lekárske správy posudzované v tomto prípade matkou nie
je možné výhradne brať pri rozhodovaní do úvahy, pretože nikdy dieťa v prítomnosti otca nevyšetrovala,
rovnako tak nevyšetrovala ani otca“. V skutku zarážajúce bolo, že psychiater Z.. K. akceptoval pri
vyšetrení dňa 15. 10. 2015 novú priateľku pána B., A. N., ale nepovažoval za potrebné spolu - vyšetriť
matku s dieťaťom aj v prítomnosti otca. V tejto súvislosti je predmetná lekárska správa vo vzťahu k
meritu prejednávanej veci absolútne irelevantná.

13.4. Objektívnosť uvedených vyšetrení vykonaných na žiadosť otca je spochybnená už samotnou
skutočnosťou, že nie je možné očakávať od otca, aby vyšetrujúcim lekárom resp. psychológovi sám z
vlastnej iniciatívy uviedol, že všetky svoje partnerky psychicky aj fyzicky atakoval, keď sa nevystríhal do
jeho psychických excesov zatiahnuť aj maloleté deti. Zdôraznila, že Z.. K., ani Z.. I. nemali k dispozícii
ani len časť súdneho spisu, preto z neho nemohli v žiadnom prípade komplexne posúdiť, schopnosť a
spôsobilosť otca stýkať sa s maloletým.

13.5. Zo súdneho spisu muselo byť už súdu prvej inštancie absolútne zrejmé, že v osobnosti otca
maloletého sa prejavujú isté patologické črty, pretože obeťou jeho atakov nebola matka, ale aj jeho
predchádzajúca manželka E. E., ktorej lekársku správu mal súd prvej inštancie, žiaľ na rozdiel od
posudzujúcich lekárov, taktiež k dispozícii, bez toho, aby na túto bral akýkoľvek zreteľ pri svojom
rozhodovaní, resp. v odôvodnení svojho rozsudku. Bolo však evidentné, že súd mal k dispozícii názory
dvoch psychiatrov, ktoré sú diametrálne odlišné, a preto bol povinný v záujme maloletého dieťaťa nariadiť
príslušné znalecké dokazovania, pretože na posúdenie, ktoré z týchto správ je relevantnejšie nemal
konajúci súd odbornú spôsobilosť.

13.6. Súd k veci pristupoval prehnane úradnícky, s rezignáciou na svoju esenciálnu povinnosť
posudzovať  každý prípad individuálne a v záujme mal. dieťaťa, ktorého záujmy boli a nepochybne
aj musia byť nadriadené záujmom otca. Konanie a rozhodnutie súdu považovala za zlyhanie ochrany
práv maloletého dieťaťa. Na základe predložených dôkazov z konania nevyvstávala len otázka, či
dieťa môže prespávať u otca, ale či nie je dôvodné posúdiť, že stretávanie otca s maloletým by malo
prebiehať len v prítomnosti jeho matky. V tejto súvislosti kládla krajskému súdu, ako súdu odvolaciemu
otázku, akým spôsobom má ako matka maloletého, ktorá bola zo strany otca viackrát fyzicky atakovaná,
rovnako ako jeho predchádzajúce partnerky, dokázať, že otec maloletého je agresívny človek, ktorý
môže kedykoľvek v budúcnosti zopakovať svoje správanie a ublížiť nie len matke, ale aj dieťaťu. Je



presvedčená, že súd mal nariadiť znalecké dokazovanie a objektívne zistiť spôsobilosť spolužitia otca
nie len na úrovni partnerskej, ale aj jeho spôsobilosť byť v dlhšom kontakte s maloletým dieťaťom.
Poukázala na rozhodnutie Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu, napríklad aj v konaní Elsholz
proti Nemecku 25735/94. Mala za to, že súd jej odňal možnosť konať pred súdom, keď bez akéhokoľvek
relevantného dôvodu odmietol vykonať znalecké dokazovanie, ktoré by bolo v jednoznačnom záujme
mal. dieťaťa, hoci dôkazy tomu presvedčivo nasvedčovali, pričom ani vo svojom rozhodnutí zrozumiteľne
nezdôvodnil, pretože takéto dokazovanie odmietol vykonať a prečo sa s rozpornosťou lekárskych správ
prezentovaných účastníkmi v konaní nijakým spôsobom nevysporiadal.

14. Kolízny opatrovník - Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Nitra v písomnom vyjadrení k odvolaniu
matky uviedol, že už na pojednávaní sa vyjadril a  navrhol vyhovieť návrhu otca, pretože z lekárskych
správ, ktoré boli v rámci dokazovania súdu predložené vyplývalo, že otec je schopný zabezpečovať
riadnu starostlivosť o maloleté dieťa, vie sa o dieťa postarať. V rámci konania bolo preukázané, že na
styk chodia k p. B. aj jeho dve deti z predchádzajúceho vzťahu. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
súhlasil s úpravou styku a navrhol prvostupňové rozhodnutia Okresného  súdu Nitra v plnom rozsahu
potvrdiť.

15.1. Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že odvolanie bolo podané nedôvodne a je
potrebné ho v zmysle ustanovenia § 218 ods. d) OSP odmietnuť. Zdôraznil, že matka mala možnosť sa v
konaní k vykonaným dôkazom vyjadriť a nesúhlas účastníka konania s hodnotením dôkazov súdom nie
je odňatím možnosti konať pred súdom. Rovnako s odvolaním sa na hospodárnosť konania poukazoval
na ustanovenie § 127 ods. 4 OSP a na úmysel matky oddialiť právoplatnosť napadnutého rozsudku,
keď jeho prevzatie zjavne odkladala. Súd rozhodol v súlade s odporučením kolíznej opatrovníčky tak,
že upravil styk len na jednu noc každé dva týždne. Toto rozhodnutie otec akceptoval ako rozumný
kompromis na začiatok.

15.2. K odvolávaniu sa matky na nízky vek dieťaťa poukazoval na tú skutočnosť, že za relevantnú hranicu
matka považuje vek 4 rokov, ktoré maloletý dosiahol v priebehu konania. K lekárskej správe Z.. Z. P.
mal rovnaké stanovisko ako pri jej predložení, a teda odhliadnuc od nezrozumiteľnosti a nespisovnosti
použitého jazyka je možné odbornosť psychiatra, vyjadrujúceho sa k zdravotnému stavu osoby, ktorú
nikdy nevidel ani nepočul, za pochybnú. Navyše ak bola jediným zdrojom informácii vedúcich k takýmto
záverom osoba, ktorá deklarovala jasný zámer a účel celého ,,vyšetrenia“. Rovnako tvrdenia matky
o napadnutiach považoval za nepreukázané. V prípade, že chcela tieto skutočnosti matka použiť ako
dôkaz, mala sa obrátiť na príslušné orgány činné v trestnom konaní. Vzhľadom k uvedenému navrhol,
aby súd odvolanie odmietol, prípadne aby rozhodnutie potvrdil.

16. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ďalej len \"CMP
a § 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len \"CSP\") preskúmal napadnutý rozsudok  bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods.1 CSP a contrario , keď  podľa  § 219 ods.3 a za použitia
§ 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na
webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením a dospel k záveru, že
odvolanie matky maloletého dieťaťa   nie je dôvodné, preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods. 1 CSP  ako vo výroku vecne správne potvrdil.

17. Podľa § 395 ods.1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“) ak §
396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované ( § 395 ods.2 CMP).

Podľa § 2 ods.1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 23 ods.2 CMP ak tento zákon neustanovuje inak, možno začať konanie aj bez návrhu. O začatí
konania bez návrhu súd vydá uznesenie.

Podľa § 111  písm. d/ CMP v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o styku
s maloletým.



Podľa § 470 odsek 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované ( § 470 ods.2 prvá veta CSP).

Podľa § 387 odsek 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 odsek 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Dňa 01. 07. 2016 nadobudli účinnosť zákony č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok a č. 161/2015
Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ktoré zrušili dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok. Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 395 ods. 1 CMP  platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je v § 396 ustanovené
inak), je potrebné na danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 161/2015 Z. z., a teda právnu
úpravu Civilného mimosporového poriadku a v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 CMP (na konania podľa
tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak)
i právnu úpravu CSP, pretože CMP v jeho prvej časti, v § 59 až § 73, obsahuje úpravu len niektorých
ustanovení o odvolaní, a tak  pri rozhodovaní o podanom odvolaní otca bolo potrebné aplikovať i právnu
úpravu štvrtej časti CSP o odvolaní.

19. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd prvej inštancie
riadne zistil skutkový stav veci a vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, a keďže sa  s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia  stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP  v spojení s § 2 ods.
1 CMP odkazuje.

20.1. Odvolací súd k vecne správnym dôvodom napadnutého rozhodnutia považuje za potrebné uviesť,
že preskúmaním spisového materiálu zistil, že dňa 21. 08. 2014 bol Okresnému súdu Nitra doručený
návrh otca na úpravu styku s maloletým B. v ktorom sa domáhal, aby súd prvej inštancie upravil jeho
styk s mal. synom na každý párny víkend v roku od piatka od 17.00 hod. od nedele do 17.00 hod, počas
letných prázdnin štvrtý týždeň v mesiaci júl a tretí týždeň v mesiaci august, počas vianočných sviatkov
každý párny rok dňa 24. 12. Od 8.00 hod. do 18.00 hod, počas vianočných sviatkov každý nepárny rok
dňa 25. 12. V čase od 8.00 hod. do 18.00 hod., počas veľkonočných prázdnin každý nepárny rok na
veľkonočný pondelok od 8.00 hod do 18.00 hod. a každý párny rok na veľkonočnú nedeľu v čase od 8.00
hod. do 18.00 hod. Poukázal pritom na to, že Okresný súd Nitra zveril rozsudkom č. k. 13P/58/2014-20
zo dňa 08. 04. 2014 maloletého do osobnej starostlivosti matky a otcovi určil výživné v sume 90,- eur
mesačne od 11. 02. 2014. Styk k mal. dieťaťu nebol upravený, pretože sa s matkou dieťaťa dohodli na
úprave styku. Neskôr však začali problémy pri realizácii styku, čo ho primälo podať predmetný návrh.

20.2. Matka dieťaťa s návrhom otca nesúhlasila, avšak prejavila vôľu dať otcovi mal. syna kedykoľvek,
ale vždy len v priebehu dňa, teda bez toho, aby mal. B. u otca prespal.

20.3. Z obsahu spisu vyplýva, že rodičia mal. dieťaťa sa zúčastnili psychologickej konzultácie na Úrade
práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálno - právnej
ochrany detí a sociálnej kurately, Referát poradensko - psychologických služieb, dňa 20. 01. 2015.
Konzultácia bola vykonaná za účelom zistenia citových väzieb dieťaťa k obom rodičom a možnosť
odlúčenia u matky na prespanie u otca. Zo záveru správy z psychologickej konzultácie vyplýva, že dieťa
má silné citové väzby k obom rodičom. Vzhľadom k uvedenému bolo odporučené matke, aby prijala
možnosť prespania u otca, avšak uvedené bolo bezúspešné. Kompromis sa medzi rodičmi nedosiahol.
Aj napriek negatívnemu postoju matky k nočnému prespatiu mal. B. u otca, bol vyjadrený záver, že je v
záujme mal. dieťaťa postupne sa separovať od matky a socializovať sa v nových situáciách.



20.4. Matka predložila lekársku správu od Z.. Z. P., v ktorej sú zachytené jej obavy o syna, keď sa
nachádza u otca. Žiadala o riadne  psychologické, resp. psychiatrické vyšetrenie aj otca, aby bol prijatý
relevantný záver o tom, či je otec spôsobilý sa riadne a bez obmedzení starať o mal. B.. Okrem
uvedených obáv lekár skonštatoval, že matka netrpí žiadnou poruchou a odporučil súdnoznalecké
dokazovanie vyšetrením oboch rodičov v nadväznosti na vzťah k spoločnému mal. dieťaťu.

20.5. Otec na výzvu súdu predložil lekárske správy o svojom psychickom stave od Z.. K., psychiatra,
ktorého už skôr navštevoval. Zo správy vyplýva, že sa otec podrobil 8 sedeniam s pozitívnym výsledkom,
pokračovanie bolo dohodnuté podľa potreby. Neliečil sa medikamentózne, konštatovaná bola úzkosť a
nervozita. Uvedené však nemá vplyv na to, že by otec nebol spôsobilý starať sa o mal. syna, resp. že
by bol spôsobilý starať sa o neho len s obmedzeniami. Uvedené v lekárskej správe potvrdila aj Mgr. I..

21. Vzhľadom  na v konaní zistený skutočný stav veci súd prvej inštancie upravil styk otca s mal. B.
tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým vždy v párnom týždni v kalendárnom roku v čase od
soboty od 8.30 hod. do nedele do 18.00 hod., počas vianočných sviatkov v párnom roku 24.12. v čase od
8.30 hod. do 18.00 hod., v nepárnom roku 25.12. v čase od 8.30 hod. do 18.00 hod., počas veľkonočných
sviatkov v nepárnom roku na Veľkonočný pondelok v čase od 8.30 hod. do 18.00 hod. a v párnom roku na
Veľkonočnú nedeľu v čase od 8.30 hod. do 18.00 hod., počas letných školských prázdnin štvrtý týždeň
v mesiaci júl, kedy si otec maloleté dieťa prevezme v pondelok o 8.30 hod. a matke odovzdá v piatok o
18.00 hod. a tretí týždeň v mesiaci august, kedy si otec maloleté dieťa prevezme v pondelok o 8.30 hod.
a matke odovzdá v piatok o 18.00 hod. s tým, že si otec maloleté dieťa v mieste bydliska tohto dieťaťa
prevezme a v stanovenú hodinu na tom istom mieste maloleté dieťa včas a riadne odovzdá. Matka je
povinná maloleté dieťa na stretnutia s otcom včas a riadne pripraviť a zabezpečiť jeho odovzdanie.

22. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), rodičia sa môžu
dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza
manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa
odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí
styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné
zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.

Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje
druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh
niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

23. Rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva
všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do
osobnej starostlivosti. Tento rodič, aj keď je spravidla prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu
svojich rodičovských práv a povinností, najmä sústavného výchovného pôsobenia na maloleté dieťa,
nie je pozbavený práva dieťa vychovávať. Je na ňom, aby využíval aspoň obmedzené možnosti na
to, aby aj pri nedostatku príležitostí na sústavné výchovné pôsobenie mal na výchovu dieťaťa vplyv.
Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu
a upevňovanie citových vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča, ktorému
nebolo maloleté dieťa zverené do výchovy, je najmä to, aby pri styku s maloletým dieťaťom svoju rolu
vo výchove dieťaťa uplatňoval len pozitívnym spôsobom a v intenciách § 30, ako aj čl. 29 Dohovoru
o právach dieťaťa, a nie aby maril výsledky výchovy dieťaťa rodičom, ktorému bolo dieťa zverené do
osobnej starostlivosti. Úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj
to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým
dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi (R 96/1967).

24. Podľa čl. 9 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečia, aby
dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, ibaže príslušné úrady na základe súdneho



rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom konaní určia, že také oddelenie je potrebné v
záujme dieťaťa. Také určenie môže byť nevyhnutné v niektorom konkrétnom prípade, napríklad vtedy, ak
ide o zneužívanie alebo zanedbávanie dieťaťa rodičmi alebo ak rodičia žijú oddelene a treba rozhodnúť
o mieste pobytu dieťaťa.
25. Ustanovenie § 25 je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k ustanoveniu § 24, keďže sa dotýka len
jedného prvku rodičovských práv, a to styku s maloletým dieťaťom.

26. Odvolací súd konštatuje, že súd vždy rozhoduje o styku rodičov s maloletým dieťaťom tak, aby to
bolo v najlepšom záujme tohto dieťaťa

27. Pojem záujem dieťaťa nemožno chápať zužujúco len ako „záujem zdravia dieťaťa\", ako ho upravoval
zákon č. 94/1963 Zb. o rodine. Záujem dieťaťa treba chápať čo najextenzívnejšie. V záujme dieťaťa je
predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie,
aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických
schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované jeho práva uvedené
v Dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch.

28. Maloleté dieťa, ktoré je so zreteľom na svoj vek a rozumovú vyspelosť schopné samostatne vyjadriť
svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho dotýkajú. V konaniach,
v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť
vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa treba venovať náležitú pozornosť zodpovedajúcu jeho veku a
rozumovej vyspelosti. V odôvodnení rozsudku sa však súd musí vysporiadať so skutočnosťou, prečo
na názor maloletého dieťaťa prihliadol a vzal ho do úvahy, alebo prečo na názor maloletého dieťaťa pri
rozhodovaní neprihliadal, prípadne prečo výsluch maloletého dieťaťa nevykonal.

29. Neopomenuteľnými kritériami, podľa ktorých sa súd pri úprave styku ďalej spravuje, sú okrem veku
dieťaťa aj jeho zdravotný stav a okrem citového vzťahu k rodičom a predovšetkým rodičovi, ktorému
nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, aj vzťah dieťaťa k prostrediu, v ktorom tento rodič žije.
Súd musí vziať do úvahy školské a mimoškolské aktivity, záujmy a krúžky dieťaťa, aby úprava styku
negatívne nezasahovala do týchto povinností, ako aj záujmov. V súlade s čl. 31 Dohovoru o právach
dieťaťa treba vziať do úvahy právo dieťaťa na odpočinok a voľný čas, na účasť na hre a oddychovej
činnosti zodpovedajúcej jeho veku, ako aj na slobodnú účasť na kultúrnom živote a umeleckej činnosti.

30.1. Dohovor o právach dieťaťa prijatý v New Yorku 20. novembra 1989 vyhlásený pod č. 104/1991
Zb. v článku 3 ods. 1 ustanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek
činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Orgánom štátu je určený aj článok 18
ods. 1 tohto dohovoru, ktorý predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, vynaložia
všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu
a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia majú prvotnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem
dieťaťa.

30.2. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú
spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch
zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich
starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. Pri rozhodovaní o úprave styku by súd preto nemôže
ignorovať ani pracovné vyťaženie a pracovný čas rodiča, jeho časové možnosti, príp. autobusové či
vlakové spojenia a pod.

30.3. V zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom
rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Treba zdôrazniť, že rodič má právo sa
s dieťaťom stýkať, nie je to však jeho povinnosť a nemožno ho k tomu nútiť.

30.4. Aj Listina základných práv a slobôd v článku 32 ods. 1 v spojení s odsekom 4 ustanovuje, že
rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona, pričom starostlivosť o deti a ich výchova je právom
rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a
maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti ich vôli iba rozhodnutím súdu na základe zákona.



31. Odvolací súd považuje za potrebné poznamenať, že ak by styk s rodičom negatívne vplýval na
záujmy dieťaťa alebo by tu existovala odôvodnená obava z tohto negatívneho vplyvu, súd po tomto
zistení obligatórne (z dikcie \"obmedzí\", \"zakáže\") styk maloletého dieťaťa s rodičom obmedzí alebo ho
aj zakáže. Obmedzenie môže napríklad spočívať v určení kratšieho času pre styk dieťaťa s rodičom
alebo v predĺžení časových intervalov medzi stretnutiami s týmto rodičom a pod., než aké boli dohodnuté
v dohode rodičov alebo určené skorším rozhodnutím súdu. Právna teória toto obmedzenie, ako aj
zákaz styku podľa § 25 ods. 3 chápe ako osobitný druh obmedzenia rodičovských práv a povinností,
avšak z hľadiska podmienok prípustnosti dovolania podľa § 238 ods. 4 OSP úpravu styku rodičov s
dieťaťom podľa § 25 ods. 2 nemožno považovať za obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv.
Súdna úprava teda zasahuje do úpravy realizácie vzťahov medzi rodičmi a deťmi, pričom rodičovské
práva ostávajú zachované. Od tohto prípadu treba kvalitatívne odlíšiť postup podľa § 38, podľa ktorého
dochádza k obmedzeniu alebo pozbaveniu rodičovských práv.

32. Ustanovenie § 25 ods. 4 upravuje osobitný druh zmeny pomerov spočívajúci v skutočnosti, že jeden
z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom
upravený v § 25 ods. 1 a 2. V takomto prípade súd môže aj bez návrhu zmeniť nielen rozhodnutie
alebo dohodu o úprave styku, ale aj rozhodnutie o osobnej starostlivosti, pričom musí prihliadnuť aj na
kritériá uvedené v § 24 ods. 3 a 4. V týchto prípadoch je povinnosťou súdu, aby najprv podrobným
spôsobom skúmal motívy rodiča, ktorý vychováva dieťa a má ho v osobnej starostlivosti, ktoré ho vedú
k neumožňovaniu styku druhému rodičovi s maloletým dieťaťom. Nie je bezvýznamné, že bezdôvodné
bránenie maloletému dieťaťu v styku s rodičom, ktorému nebolo zverené do osobnej starostlivosti, sa
pokladá za výrazný nedostatok vo výchove maloletého dieťaťa, ktorý môže ohroziť vývoj osobnosti
dieťaťa v citovej a charakterovej oblasti.
33. Súd pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti by mal okrem iného prihliadať aj na
schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove dieťaťa s druhým rodičom. Súd teda musí zisťovať, ktorý z
rodičov poskytuje, alebo je predpoklad, že bude poskytovať, druhému rodičovi väčší priestor na výchovu
dieťaťa. Ako sa uvádza v stanovisku uvedenom v rozhodnutí I. ÚS 48/04 (ÚS ČR) z 25. januára 2005,
záujmom dieťaťa je nepochybne, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva rolu a dôležitosť
druhého rodičia v živote dieťaťa a je presvedčený, že aj ten druhý je dobrým rodičom.

34.1. Odvolací súd považuje z obsahu spisu za preukázané, že súd prvej inštancie správne zistil
skutkový stav veci, na základe čoho vec správne skutkovo a právne posúdil a vo veci vecne správne
rozhodol. Z obsahu spisu nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by bránili otcovi v riadnom styku s mal.
B.om, teda nie je dôvodná námietka matky v tom smere, že otec nie je spôsobilý sa o dieťa starať,
v dôsledku čoho nesúhlasila s tým, aby mal. Andreas u otca počas súdom upraveného styku v noci
prespal.

34.2.Matka argumentovala najmä tým, že otec dieťa po styku vracal so zraneniami, pričom jej neobjasnil
ich vznik a taktiež poukazovala na to, že bol už skôr liečený psychiatrom. Odvolací súd vyhodnotil
rovnako ako súd prvej inštancie, že z lekárskych správ nevyplýva žiadny záver, že by otec nebol
spôsobilý sa o dieťa riadne starať. Práve naopak,  s ohľadom na to, že styk prebieha v podstate celý
deň, teda od rána približne od 8.00 hod. do 18.00 hod., pričom denná starostlivosť o mal. B. zahŕňa
okrem stravovania a vypĺňania voľného času aktivitami aj čas odpočinku, a teda spánku. Vzhľadom k
tomu, že dieťa nemá problém u otca v domácnosti spať v priebehu dňa - poobede a aj otec sa vyjadril,
že s uspávaním dieťaťa sa nevyskytol žiaden vážny problém, nie je dôvod, prečo by  B. nemohol spať
u otca  aj cez noc. Odvolací súd poukazuje aj na vek mal. B., t. j. takmer 5 rokov, kedy je pre dieťa
vhodné a dôležité  vytvárať si vzťah aj s otcom a jeho rodinou, so  svojimi polorodými súrodencami a
socializovať sa v nových situáciách. V tomto veku je vhodné, aby sa dieťa začalo separovať od matky,
čo súd nepovažuje za problematické aj s ohľadom na to, že dieťa už nie je výlučne v starostlivosti svojej
matky, ale navštevuje aj materskú škôlku. Dieťa navyše pozná domácnosť otca, trávni v nej čas počas
styku, a teda toto prostredie pre neho nie je cudzie.

34.3.Odvolací súd navyše zdôrazňuje, že súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletým  vždy v
párnom týždni kalendárneho roka v čase od soboty o 8.30 hod. do nedele o 18.00 hod. teda ide len o
jednu noc v priebehu dvoch týždňov, kedy by mal. B. mal u otca prespať. Uvedené odvolací súd považuje
za primerané vzhľadom k tomu, že B. doposiaľ u otca na noc neprespával, a teda je zároveň možné
zistiť, ako dieťa na zmenu prostredia reaguje. Konštatuje, že z lekárskych správ nie je zrejmé, že by sa



otec k mal. dieťaťu, resp. k niektorému zo svojich detí správal neprimerane, či agresívne, čo by mohlo
mať vplyv na rozhodnutie súdu, posudzujúc pri tom najlepší záujem mal. dieťaťa. Takéto skutočnosti v
konaní neboli preukázané, a teda súd sa nimi pri svojom rozhodovaní ani nezaoberal.

34.4. Obaja rodičia majú v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky (Zákon o rodine, Ústava
SR,...) právo podieľať sa na výchove dieťaťa, majú právo stýkať sa so svojím dieťaťom, pokiaľ ich
rodičovské práva a povinnosti neboli obmedzené. Napriek tomu, že jeden z rodičov nežije v spoločnej
domácnosti s druhým rodičom a dieťaťom, dieťa má právo stýkať sa s týmto rodičom, ktorý má voči
nemu stále rodičovské práva a povinnosti, vrátane práva podieľať sa na jeho výchove. Práve úprava
tohto kontaktu rodiča s dieťaťom je obsahom práva styku. Právo styku prináleží rodičovi bez ohľadu na
to, či je upravené súdnym rozhodnutím alebo nie. Obidvaja rodičia si musia uvedomiť, že udržiavanie
kontaktu medzi dieťaťom a rodičom, ktorý nežije v spoločnej domácnosti s dieťaťom, je v záujme dieťaťa
a všeobecne sa odporúča, aby sa oddelene žijúci rodičia predovšetkým navzájom dohodli o spoločnej
výchove dieťaťa a návštevách druhého rodiča. Dieťa nemôže trpieť za to, že si jeho rodičia prestali
rozumieť a pretože sa rozišli. Je potrebné si uvedomiť, že dieťa potrebuje prítomnosť a starostlivosť
obidvoch rodičov, a teda nemalo by byť záujmom žiadneho z rodičov, aby svojím postojom spôsoboval
traumu vlastnému dieťaťu.

35. Odvolací súd poznamenáva, že aj napriek rozpadu vzťahu, účastníci konania zostávajú rodičmi a
rodičovské vzťahy k dieťaťu treba zachovať. Je predovšetkým rodičovskou zodpovednosťou napĺňať
potreby dieťaťa aj po rozvode manželstva alebo rozchode rodičov a obnovenie komunikácie medzi
rodičmi navzájom je nutné pre primeraný výkon rodičovskej role, ktorá rozchodom (rozvodom)
neskončila. Dieťa má právo na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov aj v prípade, ak
prestanú spolu žiť. Obaja rodičia majú povinnosť podieľať sa na výchove a starostlivosti o dieťa
aj v prípade, že s ním nežijú v jednej domácnosti a dieťa má právo na udržovanie pravidelného,
rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Z hľadiska uspokojovania potrieb
dieťaťa je osobitne významná bezpodmienečná starostlivosť  a výchova  dieťaťa obidvomi rodičmi.

36. Dohovor o právach dieťaťa stanovuje v čl. 7 ods. 1, že  „každé dieťa pokiaľ je to možné, má právo
poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť“ ,  v čl. 18 ods. 1 upravuje , že „rodičia alebo zákonní
zástupcovia majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa“ a v čl. 9 ods. 3  reglementuje, že
„právom dieťaťa oddeleného od jedného alebo dvoch rodičov je udržiavať pravidelné osobné kontakty
s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa“.
37.1. Z výsledkov vykonaného dokazovania nebolo preukázané a z obsahu spisu ani nevyplýva,, že by
otec nebol spôsobilý postarať sa o mal. syna, v dôsledku čoho by mal byť jeho styk s mal. dieťaťom
nejakým spôsobom obmedzený tým, že by mal. B.  nemohol  u neho prespávať, pretože by to bolo v
rozpore s právami otca a najmä so záujmom mal. dieťaťa.
37.2. Otec pravidelne (každé 4 roky) podstupuje lekárske vyšetrenia, či je s ohľadom na svoj zdravotný
stav spôsobilý na výkon svojej práce. V rámci týchto vyšetrení je nevyhnutné, aby vždy absolvoval
psychotesty za účelom získania osvedčenia na výkon práce záchranára.
37.3. Keďže otec pri výkone svojho povolania nemá žiadne obmedzenia možno konštatovať, že
predmetnými vyšetreniami neboli zistené prekážky vo forme nepriaznivého zdravotného - psychického
stavu, teda že by trpel psychickými poruchami, ktoré by mu bránili pri výkone práce, a preto odvolací
súd dospel k záveru, že s ohľadom na vek mal. B. a taktiež s ohľadom na doposiaľ prebiehajúci styk súd
prvej inštancie vo veci rozhodol v súlade so záujmom mal. B., ktorý bude u otca prespávať zo začiatku zo
soboty na nedeľu každý párny týždeň, teda jednu noc s cieľom adaptovať sa na takúto zmenu. Odvolací
súd takúto úpravu styku považuje za dostačujúcu s cieľom socializovať mal. B. na novú skutočnosť,
ktorou je prespatie mimo bydliska matky. Z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods.1 CSP potvrdil.
38.Odvolací súd vyjadruje presvedčenie, že rodičia maloletého B. budú v záujme tohto dieťaťa riešiť
situáciu tak, aby nemala negatívny dopad na maloleté dieťa. S poukazom na negatívne vzťahy medzi
rodičmi mal. B. by bolo vhodné opakovane zvážiť odporučenie rodičom zúčastňovať sa sociálneho
poradenstva s cieľom eliminovať negatívny vzťah medzi sebou, ktorý môže nepriaznivo vplývať na
psychický a fyzický vývoj ich spoločného mal. syna B..
39. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 odsek 1 CSP v spojení s § 52
CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.



40.Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 druhá veta CSP
a § 3 ods.9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon  pripúšťa        (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia  odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "24P/320/2014", "guid": "aa5f62dd-1905-4e2b-b2d8-173ba4a66e55:ea72b6a5-817e-4eb5-bd9d-5f06545f70cb", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:29360414-0812-4baa-bcbe-1a49b271a899", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 48/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 48/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:29360414-0812-4baa-bcbe-1a49b271a899"}], "citovane_v": []}