Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 9CoE/14/2012 z 17. 12. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 17. decembra 2012, sp. zn. 9CoE/14/2012, ECLI:SK:KSKE:2012:7612200283.1 Krajský súd Košice | 9CoE/14/2012 | ECLI:SK:KSKE:2012:7612200283.1 | 2012-12-17 | Uznesenie Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/36439977-4bb1-4204-a608-6e010819f3b1 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7612200283.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9CoE/14/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612200283
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7612200283.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s. r. o., so sídlom v Bratislave,
Astrová 2/A, IČO: 45 869 464, proti povinnému: Ľ. J., X.. XX.X.XXXX, L. Y. J. XXX, S. D., o vymoženie
857,06 € s príslušenstvom, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Dulinom pod. sp. zn.
Ex 5804/11, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves z 11. januára
2012 č. k. 8Er/13/2012-13, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvého stupňa“, „exekučný súd“ alebo aj len „súd“)
napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Exekučným titulom v danom prípade bol rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., zo 7. októbra 2011 sp
zn. IDB0610089 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“ alebo „exekučný titul“). Týmto rozhodcovským
rozsudkom bol povinný zaviazaný oprávnenému zaplatiť 857,06 € s príslušenstvom a náhradu poplatku
za rozhodcovské konanie v sume 45,64 €. Podkladom pre vydanie exekučného titulu bola zmluva o
úvere č. 6196641007 z 10.9.2007 (ďalej len „úverová zmluva“), na základe ktorej právny predchodca
oprávneného (Poštová banka, a.s., ďalej aj len „banka“) povinnému poskytol úver v sume 30 000,- Sk a
povinný ako dlžník sa zaviazal tento úver splácať v 60 pravidelných mesačných splátkach po 846,- Sk;
celková výška nákladov za poskytnutý úver bola 21 256,53 Sk, RPMN bola 26,61 %.

Exekučný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na § 41 ods. 1,2 a 44 ods. 2 zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“ alebo aj len „EP“), § 45 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“ alebo aj len „ZoRK“), § 2
písm. a), § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods.
1, ods. 4 písm. r/, ods. 5 a 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

Daný právny vzťah posudzoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskom práve a
zákona o spotrebiteľskom úvere, keďže vyššie uvedenú zmluvu posúdil ako zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, pretože bola uzavretá medzi bankou (právnym predchodcom oprávneného) ako veriteľom a
povinným ako spotrebiteľom.

Rozhodcovskú doložku obsiahnutú vo všeobecných úverových podmienkach ako neoddeliteľnú súčasť
zmluvy o úvere považoval za neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná. Prihliadal



na to, že spotrebiteľ v porovnaní s dodávateľom sa nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide
o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na dodávateľom
vopred pripravené podmienky bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah, mohol
len zmluvu ako celok odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam a že len veľmi
ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie
rozhodcovskej doložky nesie. Rozhodcovskú doložku ako súčasť formulárovej zmluvy spotrebiteľ
nemohol ovplyvniť ani vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami zmluvy.
Konštatoval tiež, že v prípade sporu predmetná rozhodcovská doložka (v zmysle ktorej akékoľvek
spory zo zmluvy budú riešené dohodou a v prípade, že táto sa nedosiahne, spotrebiteľ prijíma návrh
banky na ich riešenie v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri
spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. - poznámka odvolacieho súdu) núti
spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, čím mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred
všeobecným súdom a tým spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, spotrebiteľ sa jej podpisom vopred vzdáva svojich práv. Poukazujúc
na uvedené rozhodcovskú doložku pokladá za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle citovaných
ustanovení Občianskeho zákonníka a teda za neplatnú. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej
rozhodcovskej doložky zakladá aj na stanovisku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo 4.6.2009
Pannon GSM Zrt. proti U. R. D. bod 40, v zmysle ktorého z hľadiska smernice 93/13/EHS všetky
podmienky „nekalosti“ spĺňa už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo spotrebiteľskej
zmluvy je všeobecný súd, v obvode ktorého sídlo má dodávateľ, a teda nie všeobecný zákonný súd
spotrebiteľa. V posudzovanej veci na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej
doložky nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodcovský súd zvolený oprávneným.
Považuje za potrebné uvedomiť si aj okolnosť, že zriaďovateľom rozhodcovského súdu, ktorý v
predmetnej veci rozhodoval je obchodná spoločnosť založená za účelom podnikania, ktorej cieľom je
dosahovanie zisku a že jeho záujmom zrejme je, aby tento súd bol ustanovený na rozhodovanie v
čo najväčšom množstve prípadov, za prejednanie ktorých mu bude prislúchať odmena. Vyslovil, že
uvedená okolnosť môže mať vplyv na rozhodovanie tohto rozhodcovského súdu, ktorý, ako vyplýva
z predmetného rozsudku, absolútne opomenul aplikovanie príslušných kogentných vnútroštátnych a
európskych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, ochrane spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany
nevenoval náležitú pozornosť, kým však postavenie a podnikateľské riziko oprávneného posúdil veľmi
starostlivo.

Po takomto posúdení exekučný súd žiadosť o vydanie poverenia zamietol vzhľadom na to, že
rozhodcovský rozsudok vydal rozhodca, ktorý konal na základe rozhodcovskej doložky, ktorú súd
považuje ako celok za neprijateľnú a tým neplatnú v zmysle § 53 ods. 5 OZ.

Oprávnený uznesenie napadol včas podaným odvolaním. Navrhuje, aby odvolací súd uznesenie zmenil
a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia vyhovel, alebo aby uznesenie zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Exekučnému súdu vytýka, že nemal zákonné oprávnenie hmotnoprávne posudzovať platnosť
rozhodcovskej doložky, teda posudzovať právny titul (úverovú zmluvu), na základe ktorého
rozhodcovským rozsudkom bol priznaný nárok a pokiaľ tak postupoval, konal ako súd vyššej inštancie
rozhodujúci o opravnom prostriedku proti rozhodcovskému rozsudku. Taký výklad § 44 ods. 2 EP,
aký použil exekučný súd, oprávnený považuje za nezákonný a protiústavný, pretože má za to, že
exekučný súd preskúmavaním exekučného titulu prekročil rozsah svojej preskúmavacej právomoci
daný a vymedzený exekučným poriadkom. Poukazuje na bod 47 odôvodnenia rozhodnutia vo veci
C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL, v zmysle ktorého nie je možné, aby vnútroštátny (národný)
súd naprával opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva, a nie je
taktiež možné, aby úplne nahrádzal celkovú pasivitu dotknutého spotrebiteľa, ktorý sa nezúčastnil na
rozhodcovskom konaní, ani nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý sa z tohto
dôvodu stal právoplatným. Podľa neho rozhodcovská doložka nespôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom súd tento svoj záver
ani relevantne neodôvodnil. V čase podania žaloby v predmetnej veci v rozhodcovskom konaní
vzhľadom na pasivitu povinného bolo možné vydať platobný rozkaz, preto názor súdu o neprimeranej
vzdialenosti rozhodcovského súdu od bydliska povinného považuje za nerelevantný. Namieta, že



rozhodcovskú doložku nemožno považovať za neprijateľnú podmienku aj s poukazom na § 93b ods.
1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktoré bankám zakotvovalo povinnosť ponúknuť svojim klientom
neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich vzájomné spory budú rozhodnuté
v rozhodcovskom konaní.

Napokon argumentuje tým, že ak exekučný súd takto dojednanú rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej
bola založená právomoc rozhodcovského súdu posúdi ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a exekúciu
nepripustí, reálne dôjde k úplnému odňatiu práva veriteľa na súdnu ochranu.

Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas na to oprávnená osoba
(§ 201 a 204 OSP) proti uzneseniu, proti ktorému je odvolanie prípustné, prejednal vec bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 OSP v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1 a 3 OSP a dospel k
záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Napadnuté uznesenie je vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v tomto exekučnom konaní
predložený rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom. Vecne správne a zákonu
zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd plne stotožňuje a na
tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Námietku oprávneného, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemal právomoc na posudzovanie materiálnej stránky
rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu a prekročil rozsah svojej preskúmavacej činnosti, ktorú
mu zveril Exekučný poriadok, nemožno akceptovať.

Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Odvolací súd sa z tohto dôvodu v prvom rade zaoberal
otázkou, či rozhodcovská zmluva bola uzavretá v písomnej forme, pretože inak je neplatná, a či teda bola
daná právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok a v tej súvislosti,
či rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom podľa § 41 Exekučného poriadku [v zmysle § 41 ods.
2 písm. d) EP podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených].

Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré
medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v
rozhodcovskom konaní (§ 3 ods. 1 ZoRK). Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy
alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 ZoRK). Rozhodcovská zmluva musí ma
písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá
v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá
telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu
rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (§ 4 ods. 2 ZoRK).

Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský
súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd
akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu,
akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu
„rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského
konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom
konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a
nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom



súde, je tu irelevantná. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s
právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský
súd. Exekučný súd je oprávnený a povinný v každom štádiu exekučného konania, a to i bez návrhu,
teda ex officio skúmať či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania a či neexistujú
relevantné okolnosti, so zreteľom na ktoré je (alebo v štádiu konania pred udelením poverenia na
vykonanie exekúcie by bol) nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Z uvedeného je potrebné vyvodiť
záver, že súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že na takéto
rozhodnutie sú dané dôvody. Uvedené znamená, že exekučný súd v ktoromkoľvek štádiu exekučného
konania je oprávnený a povinný zaoberať sa tým, či rozhodnutie, ktoré je v danej exekúcii exekučným
titulom, bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných
právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej.

Exekučný súd je teda oprávnený a zároveň aj povinný posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby
nebol právoplatný, tak ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol, teda ako by to mohol urobiť
súd, keby sám rozhodoval o týchto otázkach. Môže preto samostatne posúdiť, či vec je spôsobilá na
rozhodovanie v rozhodcovskom konaní, či v tej istej veci bolo už vydané právoplatné rozhodnutie súdu
alebo rozhodcovského súdu, posúdiť obsah povinnosti uložených rozhodcovským rozsudkom z hľadiska
jej objektívnej možnosti, ďalej z hľadiska či nejde o plnenie právom nedovolené alebo priečiace sa
dobrým mravom (stanovisko Ústavného súdu SR k zásadnej otázke v uznesení č. k. IV. ÚS 55/2011-19
z 24. februára 2011).

Oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie pripojil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. zo 7. októbra 2011 sp. zn.
IIDB0610089, v ktorom rozhodcovský súd uviedol, že k dojednaniu rozhodcovskej zmluvy došlo v článku
3 ods. 6 zmluvy o úvere.

V zmysle bodu 6 článku 3 posudzovanej úverovej zmluvy zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory,
ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované pred Stálym
rozhodcovským súdom pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., rozhodnutie bude pre
obidve zmluvné strany konečné a záväzné. K podpisu zmluvy zo strany povinného došlo v Prakovciach
6.9.2007 a zo strany banky k tomu došlo 10.9.2007.

Obsahom spisu sú aj obchodné podmienky banky pre úver [verzia 1/2007] vo fotokópii, obsiahnuté na
jednej strane listu papiera, ktoré v bode 11.2 obsahujú rozhodcovskú zmluvu, obchodné podmienky nie
sú podpísané ani jednou zo zmluvných strán. Podľa názoru odvolacieho súdu pre nedostatok podpisu
účastníkov zmluvy na tomto dokumente nie je možné dospieť k záveru, že účastníci úverovej zmluvy
rozhodcovskú zmluvu obsiahnutú v bode 11.2 obchodných podmienok uzavreli v písomnej forme tak,
ako to vyžaduje zákon (§ 4 ods. 2 ZoRK).

Úverová zmluva je obsiahnutá na jedinej strane a končí v mieste, kde sa nachádzajú podpisy povinného
a banky, na spodku strany. V zásade platí, že podpisy zmluvných strán sa nachádzajú v závere
dokumentu, obsahom ktorého chcú byť viazané, a tak tomu je aj v posudzovanej veci. Obchodné
podmienky pre úver, na rozdiel od úverovej zmluvy, teda už nie sú kryté podpisom ani jednej zo
zmluvných strán, preto platí, že rozhodcovská doložka v nich obsiahnutá sa nenachádza v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami, a preto je neplatná.

Keďže však rozhodcovská doložka obsiahnutá priamo v zmluve o úvere spĺňa formálne náležitosti platne
uzavretej rozhodcovskej zmluvy, vzhľadom na to, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, súd prvého stupňa
postupoval správne, pokiaľ pristúpil k posúdeniu, či úverová zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky,
ktorými môže byť aj samotná rozhodcovská zmluva.

Podľa vnútroštátneho práva, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 54
ods. 1 prvá veta Obč. z. sa nemôžu odchýliť od ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských



zmluvách v neprospech spotrebiteľa. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta Obč.
z. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4 Obč. z. obsahuje príkladný, teda neuzavretý
výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu
dopĺňaný a precizovaný. V tomto výpočte je s účinnosťou od 1.1.2008 výslovne uvedená aj neprijateľná
podmienka požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Len zo samej skutočnosti, že sa uvedená
podmienka v tomto príkladnom výpočte v čase uzatvorenia zmluvy nenachádzala, nemožno vyvodiť,
že vyžadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nie je neprijateľnou podmienkou obsiahnutou v spotrebiteľskej
zmluve. Súd vychádzal z príslušného prameňa práva ako celku s akcentom na jeho ciele a zmysel.
Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom
v SR ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany, aký stanovuje smernica 93/13/EHS.

Správne preto súd prvého stupňa v zmysle § 44 ods. 2 zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, ak zistil, že rozhodcovský rozsudok, ktorý bol predložený ako exekučný titul,
bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky, ktorá vyžaduje
od spotrebiteľa, aby riešil spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní. Tak ako bolo už
vyššie uvedené, takýto rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom, pretože bol vydaný bez
právomoci rozhodcovského súdu. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa zastáva názor, že ak
rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a
teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v tak závažnej
veci ako je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne na
mieste. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v
predmetnom konaní, (nielen) spotrebiteľovi neumožňuje dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom.
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami nemal na výber. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa
všetkým zmluvným dojednaniam a teda aj rozhodcovskému konaniu. Reálne teda dochádza k narušeniu
Smernicou Rady 93/13/EHS sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech
spotrebiteľa (povinného). Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka totiž
vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu, a to či už z nevedomosti alebo z nemožnosti vplývať
na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom - podmienkou. Spôsob,
akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, napĺňa podmienku uvedenú písm. q/ bodu 1) prílohy
Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 a v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v tom význame,
že rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy, čo je
neprijateľné.

Za tejto situácie v dôsledku toho, že rozhodcovská zmluva obsiahnutá v bode 6 článku 3 úverovej zmluvy
je neprijateľnou podmienkou a z toho dôvodu je v zmysle § 53 ods. 5 Obč. z. neplatnou, rozhodcovský
súd nemal právomoc vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok.

Ak rozhodcovský súd vydal rozhodnutie napriek tomu, že nemal na to právomoc, takéto ním vydané
rozhodnutie nie je exekučným titulom podľa § 41 Exekučného poriadku, lebo ide o nulitný právny akt.
Z vyššie uvedených dôvodov súd prvého stupňa rozhodol vecne správne, ak zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, preto odvolací súd v zmysle § 219 ods. 1 OSP
jeho rozhodnutie potvrdil.

Postupom a rozhodnutím súdu, ktorým bola zamietnutá žiadosť exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku nedochádza k porušeniu základného práva
oprávneného na súdnu ochranu, lebo nie je mu týmto znemožnené domáhať sa na príslušnom súde
podľa platných predpisov vydania rozhodnutia znejúceho na plnenie dlžnej sumy v zmysle zmluvy (nález
Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011).

Vzhľadom na dôvody, pre ktoré odvolací súd potvrdil napadnuté, nebolo potrebné zaoberať sa ďalšími
odvolacími námietkami odvolateľa, pretože tieto sú právne irelevantné.



Náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd účastníkom nepriznal, pretože úspešnému povinnému
trovy v odvolacom konaní preukázane nevznikli (§ 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142 ods. 1 OSP). V
zmysle tej istej zákonnej úpravy neúspešnému oprávnenému nie je možné priznať náhradu týchto trov.

Toto uznesenie senát Krajského súdu v Košiciach prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.