Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5CoP/72/2017 z 29. 1. 2018
Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 29. januára 2018, sp. zn. 5CoP/72/2017, ECLI:SK:KSZA:2018:5116228652.1
Krajský súd Žilina | 5CoP/72/2017 | ECLI:SK:KSZA:2018:5116228652.1 | 2018-01-29 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých
Citované ustanovenia: § 388 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e9ee686f-de5c-4c39-9ec5-6ae71aa51675
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2018:5116228652.1

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoP/72/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116228652
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5116228652.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha
a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, vo veci starostlivosti o maloleté
dieťa: J. G., nar. XX. X. XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov: matka - I. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W., Q. č.
XXXX, korešpondenčná adresa: W., E. X a otca - C. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. č. XXX, o
úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k.
37P/183/2016-117 zo dňa 17. augusta 2017 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 37P/183/2016-131
zo dňa 28. septembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu  v odvolaním napadnutej časti    m e n í     tak, že otec je   p o v i
n n ý    prispievať na výživu mal. J. sumu 180,- eur mesačne, do 15. dňa v mesiaci k rukám matky a 70,-
eur mesačne na tvorbu úspor na číslo účtu, ktorý zriadi matka maloletého dieťaťa a číslo účtu oznámi
otcovi maloletého dieťaťa v lehote 10 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odvolaním nenapadnutej časti zostáva rozsudok okresného súdu   n e d o t k n u t ý.

Žiaden z účastníkov   n e m á     n á r o k    na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č.k. 37P/183/2016-117 zo dňa 17. augusta 2017 veril mal. J., nar.
XX.X.XXXX  do osobnej starostlivosti   matky.  Obaja rodičia budú mal. dieťa zastupovať a spravovať jej
majetok. Otca zaviazal k prispievať na výživu mal. J.   250,- eur  mesačne, a to do 15. dňa mesiaca, na
ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky. Otca zaviazal uhradiť nedoplatok na zročnom výživnom za
obdobie od 1.11.2016 do 31.8.2017 vo výške 2.500,- eur, pričom je mu povolené uvedený nedoplatok
splácať v mesačných splátkach po 100,- eur spolu s bežným výživným tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého nedoplatku. Vo zvyšnej časti návrh matky na určenie
výživného zamietol. Zároveň rozhodol, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. J. bez obmedzenia po
dohode s matkou. Zároveň rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že podaným návrhom doručeným súdu 10.11.2016 sa matka domáhala
zverenia maloletej do svojej starostlivosti a určenia výživného otcovi vo výške 450,- eur mesačne od
1.9.2015, kedy sa rodičia presťahovali do nového spoločného domu a maloletá nastúpila na základnú
školu, pričom otec na výživu dcéry neprispieval.  Styk otca s maloletou žiadala ponechať na dohode
rodičov. Otec navrhoval striedavú starostlivosť o maloleté dieťa. Súd po vykonanom dokazovaní rozhodol
podľa ust. § 28 ods. 2, § 36 ods. 1 veta prvá, tretia a štvrtá, § 24 ods. 3 a 4, § 25 ods. 2, § 62 ods. 1,5,
§ 65 ods. 1,2, § 75 ods. 1 a § 76 ods. 1 Zákona o rodine.
Súd prvej inštancie mal preukázané, že otec síce navštevuje spoločný rodinný dom, prespáva tam
približne trikrát do týždňa, ale rodičia spoločne nehospodária. Maloletá je vo veku 8 rokov, teda ide o



dieťa na prvom stupni základnej školy, pre ktorého vývoj je veľmi dôležitá stabilita výchovného prostredia.
Súd prvej inštancie mal preukázané, že v zásade osobnú starostlivosť o dieťa vykonáva iba matka, keď
otec sa venuje s dieťaťom iným aktivitám (prechádzky, šport, výlety, zvieratá). S dieťaťom má dobrý
vzťah, teda jeho prítomnosť v živote dieťaťa je dôležitá, avšak v iných smeroch rozvoja osobnosti, ako
sám uviedol otec je pre maloletú  mužským vzorom a súd z neho nemá robiť ženu, pričom je aj pracovne
vyťažený. Súd dospel k záveru, že najvhodnejšou formou starostlivosti je výlučná starostlivosť matky,
do ktorej maloletú zveril. Matka aj doposiaľ vykonávala osobnú starostlivosť bez zistených nedostatkov
a sú u nej aj lepšie predpoklady pre saturáciu citových potrieb maloletej. Otcovi kontakt s maloletou
neupravil, lebo rodičia to nežiadali, pretože sú schopní vzájomnej dohody.
Čo sa týka výživného, súd konštatoval, že dieťa žije v nadštandardnej sociálnej skupine, jeho
rodičia majú nadštandardný príjem a nadštandardný majetok. Otec je zárobkovo činnou osobou
prostredníctvom spoločnosti s r.o. v oblasti údržby, výkopových prác a rozvozu tovaru. Z tejto činnosti
dosiahla spoločnosť BAUMAUS s.r.o. čistý obrat v roku 2015 v sume 32.809,- eur a v roku 2016 sumu
51.217,- eur. Medziročne rástol aj majetok firmy (z 15.311,- eur na 27.672,- eur). Spoločnosť síce účtovne
dosiahla stratu, avšak záväzky v roku 2016 mala voči spoločníkom (teda otcovi) vo výške 39.033,- eur,
teda otec mal prostriedky, ktoré do spoločnosti na podnikanie vložil. Otec vlastnil hospodárske budovy,
ktoré neskôr predal, vlastní pracovné stroje a vozidlá. Dokáže si privyrobiť zemnými prácami cca 300,-
eur mesačne. Okrem toho otec je vlastníkom dvoch bytov (Terchová, Stráňavy), poľnohospodárskych
pozemkov, spoločne vlastnia s matkou nový rodinný dom v S., na ktorý majú hypotéku v pôvodnej výške
80.000,- eur s mesačnou splátkou 265,- eur. Vlastní osobný automobil VW Golf a Fiat Ducato. Matka je
zamestnaná s priemernou mesačnou mzdou vo výške 930,- eur v roku 2016 a vo výške 1.200,- eur v
roku 2017, vlastní osobný automobil VW Golf. Súd konštatoval, že dieťa žije v nadštandardnej sociálnej
skupine, pretože rodičia majú nadpriemerný príjem a nadštandardný majetok. Od septembra 2017 J.
chodí do 3. ročníka súkromnej školy, kde náklady dosahujú 770,- eur na rok na školné a rovnakú sumu
na iné potreby súvisiace so vzdelaním a mimoškolskou činnosťou. Jeho potreby s ohľadom na pomery
rodičov dosahujú podľa názoru súdu dvojnásobok štandardných výdavkov na dieťa na prvom stupni ZŠ.
S poukazom na uvedené súd určil výživné otcovi vo výške 250,- eur mesačne, a to od novembra 2016, v
ktorom matka podala návrh. Preto vyčíslil zročné výživné za obdobie od 1.11.2016 do 31.8.2017  2.500,-
eur (10 mesiacov x 250,-). Tento nedoplatok umožnil otcovi splácať v mesačných splátkach po 100,- eur.
Vo zvyšnej časti návrh matky zamietol ako nedôvodný.

2. Proti tomuto rozsudku podal otec maloletej v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Vytýkal súdu prvej
inštancie, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nedoplatok
za obdobie od 1.11.2016 do 31.8.2017 považuje za nezmyselný, nakoľko v tomto období sa riadne staral
o mal. J., celú domácnosť s matkou maloletej platili spoločne, a preto má za to, že určený nedoplatok bol
zo strany matky len cielený, zameraný na jej obohatenie. Stanovené výživné považuje za príliš vysoké,
nakoľko i keď vlastní nejaký majetok, neznamená to, že dokáže vyprodukovať aj takú sumu, aby mohol
riadne a včas platiť výživné. Súd zabudol prihliadnuť pri určovaní výživného na skutočnosť, že platí sám,
riadne a na čas hypotéku na rodinný dom, kde žije maloletá s matkou a tiež sa podieľa na financovaní
stravy a ošatení maloletej. Navrhol preto rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie
a rozhodnutie.

3. Matka maloletej sa k podanému odvolaniu otca písomne vyjadrila. Uviedla, že nesúhlasí s tvrdením
otca, ktorý považuje určený nedoplatok od 1.11.2016 do 31.8.2017 za nezmyselný, pretože v tomto
období sa o dieťa riadne staral. Poukazuje na to, že v návrhu, ktorý doručila súdu, žiadala o vyplatenie
výživného za posledné dva roky, odkedy bývajú v rodinnom dome a dcéra začala navštevovať základnú
školu. Od tohto obdobia jej otec maloletej neprispieva žiadnou sumou na náklady, ktoré sa týkajú ich
dcéry a taktiež ani na spoločné bývanie v rodinnom dome. O celú domácnosť sa výlučne stará sama.
Financuje všetky potreby, ktoré sú spojené s chodom celej domácnosti. Stanovené výživné a nedoplatok
neslúži na jej obohatenie ako uvádza otec, ale sú to peniaze, ktoré vyplatila na výdavky dcéry a na
chod domácnosti. Jej mesačný príjem je v priemere cca 1.200,- eur, pri podaní návrhu mala nasporené
približne 4.000,- eur, no k dnešnému dňu má nasporených 1.200,- eur, pretože všetky financie sú na
domácnosť, stravu, údržbu domu a na mal. J. na jej osobné výdavky. Pokiaľ otec uvádza, že určené
výživné je príliš vysoké a že nedokáže takú sumu vyprodukovať, aby mohol načas platiť výživné a že
spláca hypotéku, pričom sa podieľa na financovaní stravy a ošatení maloletej, matka zdôrazňuje, že otec
neprispieva žiadnou sumou na financovaní stravy a jej už ošatení. Všetko výhradne platí sama. Maloletá
J. je súdom zverená do jej starostlivosti a ona je presvedčená, že 250,- eur mesačne, ktorú určil súd, nie
je vysoká vzhľadom na to, že dieťa navštevuje súkromnú základnú školu, výdavky na mesiac sú dosť



vysoké, pretože sama hradí stravu, ošatenie, krúžky, dovolenky, mimoškolské aktivity a celú domácnosť.
Zdôrazňuje, že po dobu 5 rokov sa starala o otcove účtovníctvo a vie, aké sú jeho zárobky. Poukázala
ďalej na to, že otec maloletej má priateľku H. S., s ktorou žije v Q. v byte, ktorý vlastní on a jeho priateľka
je dlhodobo nezamestnaná, takže určite všetko financuje on. To, že otec maloletej platí hypotéku je
pravda, ale hradí si svoju polovicu. Ona predala byt za 80.000,- eur, ktorý investovala do ich domu a
hypotéku si zobrala na svoje meno v sume 80.000,- eur, kde sa dohodli s otcom maloletej, že si ju bude
platiť on vzhľadom na to, že je polovičným vlastníkom domu. Preto si myslí, že súd rozhodol správne.

4. Replika ani duplika vo veci podané neboli.

5. V dôsledku odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) vec preskúmal v medziach daných
ust. § 65 a § 66 zák. č. 161/2015 Z.z. CMP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1
CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 388 CMP zmenil.

6. Podľa ust. § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

7. Ako vyplýva z citovaného zákonného ustanovenia, osobitosťou zmeňujúceho rozhodnutia je to, že
nahrádza pôvodné rozhodnutie súdu prvej inštancie.

8. Krajský súd ako súd odvolací - súd druhej inštancie preskúmaním napadnutého rozsudku,
prislúchajúceho spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania otec
maloletého dieťaťa a matka maloletého dieťaťa v zásade konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodol
správne, keď otca zaviazal prispievať na výživu maloletej J. sumou 250,- eur mesačne, keď odvolací
súd určenú sumu modifikoval tak, že ju rozčlenil na dve sumy, a to na 180,- eur mesačne, ktoré otec je
povinný prispievať do 15. dňa v mesiaci na mal. J. k rukám matky a sumu 70,- eur mesačne, ktorú otec
je povinný prispievať na tvorbu úspor mal. J. na číslo účtu, ktorý zriadi matka maloletého dieťaťa a číslo
oznámi otcovi maloletého dieťaťa v lehote 10 dní od právoplatnosti rozsudku.

9. Nemohol odvolací súd prisvedčiť argumentom odvolateľa - otca maloletého dieťaťa, na ktorých založil
svoje odvolanie, keď tvrdil, že určené výživné je až príliš vysoké, nakoľko i keď vlastní nejaký majetok,
neznamená, že dokáže vyprodukovať takú sumu, aby mohol riadne a načas platiť výživné. Uvedené
tvrdenie odvolací súd považoval vyslovene za účelové.

10. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.ÚS 252/04)
ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v
súlade s jeho požiadavkami. V konaní vo veciach maloletých, ktoré možno začať aj bez návrhu, sa
súd spravuje vyšetrovacou zásadou, v ktorej dôsledkom je primárna zodpovednosť súdu za zistenie
skutkového stavu, ktorá je jeho povinnosťou a ktorú súd splní bez ohľadu na dôkazné návrhy a
aktivitu účastníkov. Zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov v ust. § 62 upravuje
základné pravidlá pre určenie výšky výživného na dieťa. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná
faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane povinného rodiča. Pri posudzovaní potencionality
príjmov povinného rodiča (v prejednávanej veci otca maloletého dieťaťa), súd prvej inštancie postupoval
dôsledne, keď zhodnotil všetky relevantné skutočnosti, ktoré sa v konaní  preukázali. Snaha povinného
znížiť vyživovaciu povinnosť na najmenšiu možnú mieru je zo zákona eliminovaná tým, že pri určovaní
výšky vyživovacej povinnosti sa neprihliada len na jeho skutočné príjmy, ktoré v čase vyhlásenia
rozhodnutia dosahuje, ale vychádza sa aj z jeho potencionálnych príjmov, teda príjmov, ktoré by mal,
resp. mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností (vek, stupeň dosiahnutého
vzdelania a jeho zameranie, zdravotný stav, schopnosti, prax, dopyt na trhu práce a pod.).

11. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie dôsledne aplikoval uvedené zákonné ustanovenie
Zákona o rodine, keď z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd zrozumiteľne a
presvedčivo zistil skutkový stav, riadne preskúmal možnosti, schopnosti, majetkové pomery a celkový
príjem otca, keď jeho aktuálne príjmy preukázateľne dokazujú schopnosť platiť súdom určené výživné.



12. Vzhľadom na uvedené odvolací súd považoval za správne uvedené výživné korigovať iba v tom
smere, ako bolo už vyššie spomenuté a rozčleniť ho na sumu 180,- eur mesačne ako bežné výživné a
70,- eur mesačne na tvorbu úspor, teda spolu 250,- eur mesačne.

13. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

14. Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 52 CMP tak, že žiadnemu
z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože nezistil osobitné okolnosti pre priznanie
náhrady niektorému z účastníkov.

15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie   n i e    j e   prípustné.

Poučenie o dovolaní:  Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).



Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)