Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2CoE/131/2014 z 11. 11. 2014
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 11. novembra 2014, sp. zn. 2CoE/131/2014, ECLI:SK:KSTN:2014:3214201024.1
Krajský súd Trenčín | 2CoE/131/2014 | ECLI:SK:KSTN:2014:3214201024.1 | 2014-11-11 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 44 ods. 2 EP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a5bc3074-3512-421f-a5c7-8e8bee0e99c4
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3214201024.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2CoE/131/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3214201024
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3214201024.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zast. advokátskou kanceláriou Advocate, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova 25, IČO: 36 865 141 proti povinnému: H. Y. - BK AUTO, bytom a s miestom
podnikania Ruskovce 20, IČO: 35 182 067, o vymoženie 863,67 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 03. apríla 2014, č.k.
5Er/199/2014-15, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa  p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený návrhom zo dňa 06.02.2014 navrhol vykonanie exekúcie voči
povinnému na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, vydaného JUDr. Miroslavom
Rácom, rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská
a.s., so sídlom Bratislava, Karloveské rameno č. 8, sp.zn. SR 00423/13 zo dňa 25.06.2013, na základe
ktorého bol povinný zaviazaný plniť oprávnenému pohľadávku 863,67 Eur s príslušenstvom. Súd prvého
stupňa právny vzťah medzi účastníkmi konania založený zmluvou označenou, ako zmluva o úvere,
považoval za spotrebiteľský a uzatvorenú zmluvu za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je bez právneho významu právna forma zmluvy. Zastával názor,
že povinný je a aj v čase uzavretia zmluvy bol spotrebiteľom, pretože nebolo preukázané, že by pri
uzavieraní zmluvy konal v rámci predmetu svojho povolania, ani zamestnania, či inej podnikateľskej
činnosti. V danom prípade súd prvého stupňa zvážil aj označenie povinného ako živnostníka, ktoré
oprávnený vo svojom formulári používa a dospel k záveru, že samotné označenie povinného -
fyzickej osoby dvojakým spôsobom, raz ako podnikateľa a raz ako nepodnikateľa, nie je dôkazom
preukazujúcim poskytnutie úveru na podnikateľský účel. Samotný účel ani v zmluve vymedzený nie
je. Uviedol, že účel povinnému poskytnutých peňažných prostriedkov na výkon podnikania tak, ako
to má na mysli dvojaké označenie povinného vyplnené v predtlači textu zmluvy o úvere a tak, ako
to vyplýva z odôvodnenia exekučného titulu, však nebol v konaní preukázaný. Súd prvého stupňa
pritom poukázal na skutočnosť, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na
výkon zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka, ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku
(majúcu za následok potrebu kvalifikácie úveru za tzv. iný, a teda nespotrebiteľský úver, majúci sa takto
riadiť výlučne úpravou v zmluve a Obchodnom zákonníku), teda veriteľa. Bezpečným preukázaním
tejto skutočnosti pritom nemôže byť len dvojaké označenie povinného, dokonca ani všeobecný údaj
o uzavretí zmluvy o poskytnutí úveru na výkon podnikania (ktorý oprávnený používa vo svojich
zmluvách), ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je zamestnanie, povolanie odberateľa a aký
konkrétny súvis s takýmto zamestnaním, povolaním, či predmetom činnosti odberateľa vôbec uzavretie
príslušnej zmluvy malo. V uvedenom zmysle však oprávnený svoju dôkaznú povinnosť nesplnil, preto
súd prvého stupňa konštatoval, že vymedzenie účelu poskytnutia úveru v konkrétnej veci, formou



dvojakého označenia povinného, v spojení s nedostatkom akýchkoľvek ďalších dôkazov zo strany
oprávneného, má rovnaký dopad, ako keby v zmluve nebol jej účel vymedzený vôbec. Z uvedených
dôvodov dospel k názoru, že v danej veci sa použije špeciálna právna úprava obsiahnutá v zákone
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ako aj
ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Keď súd prvého stupňa
ustálil, že medzi oprávneným a povinným zo zmluvy o úvere zo dňa 19.04.2011 vznikol spotrebiteľsko-
zmluvný vzťah, konštatoval, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje základnú náležitosť zmluvy
o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, a to ročnú percentuálnu mieru nákladov. Tento nedostatok spája zákon s následkom, že
poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že
zmluvné dojednanie - dohoda o vyplnení zmenky, na základe ktorej oprávnený vyplnil do zmenky
chýbajúce údaje, a to zmenkovú sumu a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, za neprijateľnú
zmluvnú podmienku, ktorá ako zmluvné dojednanie vyznieva výrazne v neprospech spotrebiteľa (§
53 ods. 4 písm. i/, k/, o/ Občianskeho zákonníka) a sleduje cieľ obísť právne predpisy, týkajúce sa
ochrany spotrebiteľa. Pokiaľ teda rozhodcovský rozsudok priznal plnenie oprávnenému na základe
zmenky a len na základe zmenky, ktorú vyplnil oprávnený na základe neplatne uzavretej dohody
o vyplnení zmenky, je potrebné konštatovať, že plnenie priznané v rozhodcovskom rozsudku je v
rozpore s § 52 ods. 2, § 53 ods. 1, ods. 2, § 53 ods. 4 písm. k/, o/ Občianskeho zákonníka.
Je pritom zrejmé, že oprávnený ako dodávateľ mal znenie tohto zmluvného dojednania vopred
pripravené vo všeobecných zmluvných podmienkach, ktoré používa vo všetkých prípadoch. Ďalej
súd prvého stupňa dospel k záveru, že pokiaľ rozhodcovský súd priznal v rozpore so zákonom
istinu a úroky z úveru v prospech oprávneného a rozhodol tak na základe rozhodcovskej žaloby,
ktorou žiadal oprávnený prisúdiť tieto nedovolené plnenia, povinný ako spotrebiteľ nesmie doplácať
na nezákonnosť postupu oprávneného a rozhodcovského súdu a tieto náklady na rozhodcovské
konanie nemôžu byť od neho vymáhané. Súd prvého stupňa zároveň poukázal na skutočnosť, že
rozhodcovská doložka prijatá v rozhodcovskej zmluve je neprijateľná, pretože núti spotrebiteľa, aby sa
podrobil rozhodcovskému konaniu a znemožňuje tak voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
štátnym súdom. Neprijateľná rozhodcovská doložka (ako každá neprijateľná zmluvná podmienka) sa
prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky preto odporuje dobrým mravom
(rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc od neprijateľnej rozhodcovskej doložky). Rozhodcovská
doložka obsiahnutá v rozhodcovskej zmluve v tomto prípade nebola individuálne dojednaná, jedná
sa o vyplnené tlačivo, vopred pripravené oprávneným, bez možnosti jej zmeny, či úpravy. Zastával
názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej
zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obava, že slabšia strana si svoj osud v závažnej
veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, je oprávnená.
Rozhodcovskú doložku v rozhodcovskej zmluve si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber.
Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým jej  ustanoveniam. Vyhlásenie
povinného v rozhodcovskej zmluve zo dňa 19.04.2011, že bol osobitne poučený o dôsledkoch uzavretia
rozhodcovskej zmluvy, rovnako nespôsobuje prijateľnosť rozhodcovskej zmluvy a nezakladá právomoc
rozhodcovského súdu, nakoľko aj v tomto prípade sa jedná o vopred predtlačený text, ktorý jednak
splýva s ostatnými podmienkami, ale zároveň nie je možné tento text meniť, upravovať, ale rozhodcovskú
zmluvu možno len ako celok prijať, alebo odmietnuť, pričom súd prvého stupňa zároveň poukázal na
skutočnosť, že povinnému ako slabšej strane boli v jeden deň predložené všetky doklady na podpis -
zmenka, rozhodcovská zmluva, zmluva o úvere a všeobecné obchodné podmienky, ktoré boli vopred
pripravené a doplnené v nich boli len osobné údaje povinného a suma úveru, výška a počet splátok a
dátum úhrady prvej splátky. Nakoľko rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná
a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a zároveň
sa neprijateľná rozhodcovská doložka prieči dobrým mravom, výkon práv a povinnosti z takejto doložky
odporuje dobrým mravom. Na základe uvedeného boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie
podľa § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v danom
prípade na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na výkon exekúcie. O takúto
zmluvnú podmienku ide podľa názoru súdu prvého stupňa aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má
možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale, ak by podľa takejto doložky začalo
rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Dojednanie
rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k
tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka a tiež smernice Rady 93/13/EHS. Na základe uvedeného súd prvého stupňa dospel k



názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou
podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore príslušnými ustanoveniami najmä § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice Rady 93/13/EHS. Neprijateľnej
zmluvnej podmienke v spotrebiteľskej zmluve sa zvykne hovoriť aj ako nekalá, nemorálna, neslušná a
neetická. Exekučné konanie založené na takejto zmluvnej podmienke (v danom prípade na viacerých
neprijateľných podmienkach) by bolo v rozpore s dobrými mravmi, a preto súd prvého stupňa rozhodol
tak, že zamietol žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle §
44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom právneho
zástupcu, odvolanie oprávnený, ktorý navrhol jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. V odvolaní vyčítal súdu prvého stupňa predovšetkým nesprávne právne posúdenie veci
v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. a zároveň podľa jeho názoru rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z neúplného zistenia skutkového stavu v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Mal za to, že
súd prvého stupňa prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a
v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd v konaní o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov posudzuje exekučný titul z formálnej a
materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých
formálnych náležitostí exekučného titulu. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú
splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Mal za to, že v rámci preskúmavania exekučného
titulu po materiálnej stránke, nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, nakoľko
samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na
zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu
nedovolenému. Exekučný súd sa tak v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie
výroku exekučného titulu (odôvodnenie nemôže zaväzovať účastníkov konania). Splnenie podmienok
zastavenia exekúcie, t. j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému,
alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku
exekučného titulu. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k
výroku samotného exekučného titulu. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ust. § 45 zákona
o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských
rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní.
Oprávnený ďalej zastával názor, že súd prvého stupňa pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne
zistil skutkový stav veci, keďže namietal skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna
rozhodcovská zmluva/rozhodcovská doložka. Uviedol, že oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú
zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. formou samostatného právneho úkonu, a to na
samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných
obchodných podmienok. Konajúci súd však tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a zaťažil konanie
vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. Na základe uvedeného, oprávnený zastával názor, že
exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom v konaní vedenom v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. a
konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení.

Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je
potrebné ako vecne správne podľa §  219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť z týchto dôvodov:

Exekučný súd v rámci svojho postupu pri preskúmavaní listín podľa ustanovenia § 44 Exekučného
poriadku v spojení s ustanovením § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní z úradnej
povinnosti posudzuje, či rozhodcovský rozsudok, ktorý je podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného
poriadku tiež spôsobilým exekučným titulom, tento nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na
plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právne nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom (§ 45 ods.
1 písm. c/), resp. či rozhodcovský rozsudok nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/. Ak súd
zistí tieto nedostatky, exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný
v dôsledku neplnenia zmluvne dojednaných povinností zo strany dlžníka podľa úverovej zmluvy, ktorá



má charakter spotrebiteľskej zmluvy, potom exekučný súd v rámci postupu podľa § 44 Exekučného
poriadku a § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. z úradnej povinnosti správne v danej veci posudzoval
rozhodcovský rozsudok z aspektu, či plnenie priznané týmto rozsudkom nemá taký charakter, pre ktorý
je potrebné úplne alebo čiastočne exekučné konanie zastaviť, resp. v danom prípade zamietnuť žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu so zákonom.

Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení
poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu so zákonom
pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či na jeho základe možno
exekúciu vykonať, teda, či nie je tu taká právna úprava, ktorá by bránila vykonaniu exekúcie na základe
tohto exekučného titulu. Na rozdiel od iných exekučných titulov vymenovaných v § 41 ods. 2 Exekučného
poriadku, zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v ustanovení § 45 priznáva exekučnému
súdu právo preskúmavať rozhodcovský rozsudok aj z hmotnoprávnych hľadísk. Uvedené ustanovenie
je podľa súdnej praxe plne aplikovateľné aj na naplnenie čl. 6 smernice 93/13/EHS a umožňuje zastaviť
exekúciu aj pokiaľ ide o plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok.

V zmysle čl. 6 ods. 1 citovanej smernice nesmú byť nekalé podmienky pre spotrebiteľa záväzné.
Európsky súdny dvor vo viacerých rozhodnutiach vyslovil, že článok 6 ods. 1 citovanej smernice
je kogentné ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje
medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže
znova zaviesť rovnosť. Súdny dvor tiež rozhodol, že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba
pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy. Na základe toho súdny dvor
konštatoval, že vnútroštátny súd je povinný preskúmavať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky,
len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné na tento účel. Aj podľa platnej právnej
úpravy Slovenskej republiky nie sú zmluvné ustanovenia, ktoré sú v rozpore s kogentnými ustanoveniami
pravidiel na ochranu spotrebiteľa platné, a preto nie sú pre spotrebiteľov záväzné. Rozhodcovské
rozsudky, ktoré sa zakladajú na takýchto zmluvných ustanoveniach, sa preto považujú za protiprávne,
a preto ich vykonanie nie je možné. Akékoľvek podmienky, ktoré sú podmienkami v zmysle Smernice
93/13/EHS a ktoré sa odchyľujú od kogentných ustanovení na ochranu spotrebiteľa sa okrem toho musia
považovať za odporujúce požiadavke dobrej viery a spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach na škodu spotrebiteľa (čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS).

Súd prvého stupňa uviedol, že účel povinnému poskytnutých peňažných prostriedkov na výkon
podnikania tak, ako to má na mysli dvojaké označenie povinného vyplnené v predtlači textu zmluvy
o úvere a tak, ako to vyplýva z odôvodnenia exekučného titulu, nebol v konaní preukázaný. Súd
prvého stupňa pritom poukázal na skutočnosť, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol
poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania úverového dlžníka, ťaží toho, kto tvrdí
takúto výnimku (majúcu za následok potrebu kvalifikácie úveru za tzv. iný, a teda nespotrebiteľský úver,
majúci sa takto riadiť výlučne úpravou v zmluve a Obchodnom zákonníku), teda veriteľa. Bezpečným
preukázaním nespotrebiteľského statusu povinného pri uzavieraní zmluvy nemôže byť len dvojaké
označenie povinného, dokonca ani všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania,  ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký je predmet
činnosti odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto podnikaním odberateľa (povinného) vôbec uzavretie
príslušnej zmluvy má. V uvedenom zmysle teda oprávnený svoju dôkaznú povinnosť nesplnil, a preto súd
prvého stupňa konštatoval, že vymedzenie účelu poskytnutia úveru v konkrétnej veci, formou dvojakého
označenia povinného, v spojení s nedostatkom akýchkoľvek ďalších dôkazov zo strany oprávneného,
má rovnaký dopad, ako keby v zmluve nebol jej účel vymedzený vôbec. Súd prvého stupňa tak podľa
názoru odvolacieho súdu dospel k odôvodnenému záveru, že vzťah medzi oprávneným a povinným je
vzťahom spotrebiteľským a na tento je potrebné aplikovať príslušné právne normy právneho poriadku
chrániace spotrebiteľa, ktorý právny záver súdu prvého stupňa oprávnený v podanom odvolaní napokon
ani nenamietal. S poukazom na interpretačné pravidlo ust. § 54 Občianskeho zákonníka je zároveň
namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Predmetná zmluva o
úvere potom vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení
účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy, pričom v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa
zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech



spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Ak by bol rozhodcovský súd v zmysle § 33 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov
postupoval podľa príslušných ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka, musel by dospieť k
záveru, že dohoda o vyplnení zmenky, ktorá je súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru,
je neplatné ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá vystavila spotrebiteľa (povinného) do nevýhodného postavenia. Odvolací
súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa v tom smere, že predmetná dohoda o vyplnení
zmenky, koncipovaná v bode 13. Všeobecných podmienok poskytovania úveru, spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (povinného) v
zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy a
sleduje cieľ obísť právne predpisy chrániace spotrebiteľa.

Uvedené ustanovenie nebolo osobitne dojednané, je súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia
úveru, ktoré sú predtlačené na rubovej strane zmluvy o úvere a ktoré veriteľ používal vo vzťahu k
neurčitému počtu svojich klientov. Dohoda o vyplnení zmenky poskytuje veriteľovi neprimeranú výhodu
najmä v tom, že hoci je limitovaný vo výške zmenkovej sumy (suma všetkých peňažných nárokov
veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú  ku dňu vyplnenia zmenky, pričom dátumom začiatku
úročenia zmenkovej sumy bude deň, kedy sa stal splatný celý dlh), je len na ňom, aby určil, aká
je výška jeho nárokov voči dlžníkovi ku dňu vyplnenia zmenky. Takýmto spôsobom môže veriteľ v
podstate jednostranne určiť výšku dlhu dlžníka bez toho, aby bola táto výška preskúmateľná, keďže
zmenka je abstraktný právny úkon, čo odvolací súd považuje jednoznačne za nedôvodné zvýhodnenie
veriteľa na úkor dlžníka a obchádzanie predpisov chrániacich spotrebiteľa v spotrebiteľských právnych
vzťahoch. Veriteľ môže vyplnením zmenky dosiahnuť obídenie ustanovení právnych predpisov na
ochranu spotrebiteľa (uvedenie neprimeranej odplaty, sankcií a pod.). Spotrebiteľ (povinný) pritom
nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy a všeobecných obchodných podmienok
ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Pokiaľ chcel povinný úver získať, musel
typovú spotrebiteľskú zmluvu o úvere aj s pripojenými všeobecnými obchodnými podmienkami podpísať
ako celok. Dohodu o vyplnení zmenky preto súd prvého stupňa správne posúdil ako neprijateľnú
podmienku, ktorá je podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v príslušnom znení zo
zákona absolútne neplatná. Uvedenému nasvedčuje i súčasná právna úprava zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorá v ustanovení § 5a ods. 1 písm. b/ neumožňuje zabezpečenie
uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou alebo šekom (do
dňa 30.04.2014 neumožňoval v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru splniť dlh alebo
zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v
ustanovení § 17 ods. 3).

Nakoľko ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy, obsahujúce dohodu o vyplnení zmenky, je potrebné
považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je podľa Občianskeho zákonníka neplatná,
odvolací súd má za to, že dodávateľ nebol oprávnený takúto zmenku vyplniť a následne ani uplatniť
nárok zo zmenky na rozhodcovskom súde. Pokiaľ potom rozhodcovský súd nárok na podklade takejto
zmenky priznal, ide o plnenie priznané v rozpore so zákonom a v rozpore s dobrými mravmi.

Odvolací súd sa zároveň stotožňuje s právnym záverom súdu prvého stupňa, že za neprimeranú
je v danej veci potrebné považovať aj rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi konania
dňa 19.04.2011, t. j. v rovnaký deň, ako oprávnený s povinným uzavreli zmluvu o  úvere. Uvedená
rozhodcovská zmluva bola uzavretá vo formulárovej podobe, ktorú predkladal oprávnený povinnému,
nebola individuálne dojednaná, keď jej obsah povinný nemohol ovplyvniť, dopĺňali sa len identifikačné
údaje povinnej osoby a číslo a dátum uzatvorenia zmluvy o úvere. Veriteľ (oprávnený) potom mohol na
základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorého sám
určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom
veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. V súlade s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy
spočíval výber rozhodcovského súdu na zmluvnej strane, podávajúcej žalobný návrh. Odvolací súd
zastáva v tomto smere názor, že o nekalú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ má podľa



nej možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym všeobecným súdom, ale, ak by sa podľa
takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa (veriteľa), spotrebiteľ by bol nútený
podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej
vopred pripravenej formulárovej podobe, jednostranne určil, komu, resp. ktorému rozhodcovskému
súdu, bude vec predložená. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné
túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v príslušnom
znení, a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (C-240/98 až C-244/98,
C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05). Rozhodcovskú zmluvu preto odvolací súd vyhodnotil ako
nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka platnom
a účinnom v rozhodnom období.

Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje
rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie
došlo k naplneniu zákona a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec oprávneného
najprv poučil povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Dlžník, ktorému je predložená
typová spotrebiteľská zmluva v predtlači, nemá vzhľadom na povahu zmluvy v zásade reálnu možnosť
ovplyvniť jej obsah. Rozhodcovská zmluva bola navyše povinnému predložená súčasne (v ten istý
deň) so zmluvou o úvere, a teda povinný mohol ľahko nadobudnúť dojem, že ide o tú istú zmluvu,
pozostávajúcu z viacerých listín a že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy je podmienkou poskytnutia
peňažných prostriedkov zo strany veriteľa. Z predložených listín teda nevyplýva, že by si uzavretie
rozhodcovskej zmluvy v takomto znení výslovne vymienil povinný a vzhľadom na charakter zmluvy
nemožno dospieť k záveru, že by povinný mal možnosť do obsahu zmluvy akýmkoľvek spôsobom
zasahovať, teda, že by povinný napríklad mohol ovplyvniť osobu rozhodcu, resp. výber rozhodcovského
súdu, miesto rozhodcovského konania, spôsob konania (s pojednávaním, bez pojednávania) a podobne.
Rozhodcovská zmluva tiež nebola uzatvorená v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale
na začiatku zmluvného vzťahu, teda v čase, keď spotrebitelia, často pod vplyvom finančnej núdze, pri
uzatváraní zmluvy opomenú zachovať náležitú obozretnosť. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde
o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a
nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka (viď aj čl.
3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

Odvolací súd dodáva, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa
ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória
u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom, že takáto
zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej
rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj
bez návrhu súd exekúciu zastaví, ak ide o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky (v tomto
prípade zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie). Ak je takouto neprijateľnou
zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o
výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo
dňa 24. februára 2011, sp.zn. IV. ÚS 55/2011). Predmetný rozhodcovský rozsudok, vydaný rozhodcom,
ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie, na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je
nulitným právnym aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2
písm. d/ Exekučného poriadku.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa §
219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.