{"guid": "32edab37-da08-4a52-9dec-c495c69c7410:8adefd9d-52e8-4d94-8bc6-defc71c325ad", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6114216497.1", "spisova_znacka": "17Co/276/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/276/2016 z 18. 7. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 18. júla 2017, sp. zn. 17Co/276/2016, ECLI:SK:KSBB:2017:6114216497.1", "identifikacne_cislo": "6114216497", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Valéria Mihalčínová", "sudca_id": 27, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-valeria-mihalcinova-27", "datum_vydania": "2017-07-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/610/#paragraf-42.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/610/#paragraf-42.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/610-2003/paragraf-42"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/610#paragraf-42"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8adefd9d-52e8-4d94-8bc6-defc71c325ad", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6114216497.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6114216497.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6114216497.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/276/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114216497
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6114216497.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Renáty Deákovej v spore žalobcu EOS KSI
Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ
KUŠNÍR, s. r. o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému P. U., nar.
XX. XX. XXXX, bytom XXX XX V. V., za účasti občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv
spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962, zastúpeného
advokátom JUDr. Patrikom Podhorským, so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava, v konaní o zaplatenie
121,19 € s príslušenstvom o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
9C/68/2015-101 z 3. februára 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/68/2015-80 zo 6. mája 2015 o ustanovení
opatrovníčky žalovanému v osobe Z. X., súdnej tajomníčky Okresného súdu Banská Bystrica.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 121,19 € spolu s
ročným úrokom z omeškania vo výške 9,5 % zo sumy 52,27 € od 31. 08. 2011 do zaplatenia, ročným
úrokom z omeškania vo výške 9,5 % zo sumy 36,96 € od 29. 09. 2011 do zaplatenia, ročným úrokom z
omeškania vo výške 9,5 % zo sumy 28,46 € od 01. 11. 2011 do zaplatenia a ročným úrokom z omeškania
vo výške 9 % zo sumy 3,50 € od 30. 12. 2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobu o zaplatenie 121,19 € s príslušenstvom, ktoré si žalobca uplatňoval ako postupca na základe
zmluvy o pripojení č. XXXXXXXXX a dodatku k tejto zmluve uzavretej medzi právnym predchodcom
žalobcu Z. F. s. r. o, so sídlom W. XX, V. a žalovaným dňa 21. 02. 2011 súd prvej inštancie zamietol s
odôvodnením, že žalobcom doložené prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok nie sú dôkazom o tom,
že pohľadávka voči žalovanému z titulu konkrétnej zmluvy bola skutočne predmetom postúpenia, keďže
„absentuje na nej podpis postupcu“. Na postúpenie pohľadávky ako na právny úkon je podľa názoru
prvej inštancie potrebné aplikovať aj všeobecné ustanovenia o platnosti právnych úkonov, u ktorých
musí byť zrejmý prejav vôle, ich obsah z hľadiska určitosti, zrozumiteľnosti v zmysle § 34 a nasledujúce
Občianskeho zákonníka. Nebola preukázaná „ani otázka doručenia faktúry a otázka splatnosti žalovanej
sumy“. Dôvodom na zamietnutie žaloby bolo teda neunesenie dôkazného bremena na strane žalobcu v
otázku vecnej aktívnej legitimácie, ako aj v otázke samotnej dôvodnosti žaloby. Úspešnému žalovanému
a občianskemu združeniu Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov vystupujúceho v konaní do 30. 06.
2016 ako vedľajší účastník na strane žalovaného náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že náhrada
trov konania požadovaná týmto subjektom nebola.



2. Žalobca v odvolaní proti tomuto rozsudku doručenom Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 24.
marca 2016 namietal nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý ak mal za to, že žalobca
v konaní nepredložil všetky dôkazy na preukázanie svojich tvrdení,  mal žalobcu vyzvať, aby tak
učinil. Žalobca sa domnieval, že jeho nárok je preukázaný dostatočným spôsobom a práve z toho
dôvodu súhlasil s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“). Súd prvej inštancie počas konania nevyjadril
pochybnosti o oprávnenosti nároku žalobcu, neuviedol, ktoré skutočnosti má za preukázané a ktoré
nie, z tohto dôvodu nemohol žalobca produkovať konkrétne dôkazy na unesenie dôkazného bremena.
Poukázal na dve rozhodnutia odvolacieho súdu Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Banskej
Bystrici, ktorí zhodne s jeho názorom vytkli súdu prvej inštancie, že ak nepostupoval v súlade s § 118
ods. 2 O. s. p. v znení účinnom do 30. 06. 2016 a vo veci rozhodol bez toho, aby vytvoril žalobcovi
zákonný priestor na doplnenie dôkazov, ktoré by jeho tvrdenia potvrdili alebo vyvrátili, odňal žalobcovi
možnosť konať pred súdom. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe vyhovieť. Uplatnil
si náhradu trov konania.

3. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

4. Odvolací súd koná o veci za účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj
„C. s. p.“), ktorý inštitút opatrovníka strany sporu neznámeho pobytu nepozná. Odvolací súd lustráciou
v Registri obyvateľov zistil, že žalovaný má hlásený pobyt bezdomovca v meste V. V.. Podľa § 106
ods. 1 C. s. p. doručuje súd fyzickej osobe na adrese evidovanú v Registri obyvateľov Slovenskej
republiky alebo na adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu
cudzinca. Žalovaný je podľa odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov občanom Slovenskej republiky
s adresou trvalého pobytu v V. V., kde sa mu môžu doručovať zásielky spôsobom uvedeným v § 106
C. s. p., z tohto dôvodu je už nerozhodné, či sa žalovaný na adrese trvalého pobytu zdržuje alebo nie.
Odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. d) C. s. p. zrušil uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica
č. k. 9C/68/2015-80 zo 6. mája 2015 o ustanovení opatrovníka žalovanému v osobe súdnej tajomníčky
Okresného súdu Banská Bystrica z dôvodu, že sa v čase vydania tohto rozhodnutia žalovaný na adrese
trvalého pobytu nezdržiaval a iná adresa súdu nebola známa. Uznesenie o ustanovení opatrovníka nie
je rozhodnutím vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli.

5. Odvolanie žalobcu bolo doručené súdu prvej inštancie za účinnosti O. s. p.. Dňa 01. 07. 2016
nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“), ktorý zrušil
Občiansky súdny poriadok a v § 470 ustanovil, že sa tento zákon použije aj na konania začaté pred
jeho účinnosťou s tým, že právne účinky úkonov uskutočnených za predchádzajúcej právnej úpravy
zostávajú zachované.

6. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci dňa 3. februára 2016 bez nariadenia ústneho pojednávania
v súlade s § 115a ods. 1 O. s. p. potom, ako o žalobe rozhodol najprv platobným rozkazom č. k.
9Ro/267/2014/33 z 31. 07. 2014, ktorý bol zrušený uznesením č. k. 9Ro/267/2014-63 z 30. januára 2015
podľa § 173 ods. 2 O. s. p. z dôvodu nedoručiteľnosti žalovanému do vlastných rúk, ktorý sa zdržiaval
na neznámom mieste. Zo spôsobu konania súdu prvej inštancie je zrejmé, že v konaní 9Ro/267/2014
považoval nárok žalobcu za preukázaný aj odôvodnený, keď platobný rozkaz na žiadosť žalobcu vydal
a bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom dal žalobcovi na vedomie, že jeho nárok už v konaní pod sp.
zn. 9C/68/2015 nepovažuje za preukázaný rozhodol vo veci bez jej prejednania na pojednávaní napriek
tomu, že žalobca v odpovedi na výzvu súdu, či súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia odvolacieho
pojednávania odpovedal dňa 21. mája 2015 na č. l. 83, že žiada súd, aby nerozhodoval len na základe
listinných dôkazov predložených so žalobou, ale aby vytýčil termín pojednávania. Bez súhlasu strán
sporu dovoľoval Občiansky súdny poriadok prejednať vec bez nariadenia pojednávania z dôvodu, že
išlo o drobný spor. Dokazovanie listinami predloženými žalobcom vykonal súd prvej inštancie mimo
pojednávania. Z listín predložených žalobcom mal preukázané, že zmluva o postúpení pohľadávky
medzi žalobcom a jeho právnym predchodcom Z. F. s. r. o. dňa 24. 06. 2013 uzavretá bola, že postúpenie
pohľadávky v zmysle § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka postupca dlžníkovi neoznámil a že žalovaný
bol klientom spoločnosti Z. F. s. r. o. na základe zmluvy o pripojení z 21. 02. 2011, ktorému poskytovateľ
služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách vyúčtoval za poskytnuté telekomunikačné
služby štyrmi faktúrami cenu služieb vo výške 121,19 €. Tieto skutkové zistenia súdu prvej inštancie
sú správne. Potrebu doplniť alebo zopakovať dokazovanie na odvolacom súde v zmysle § 384 ods. 1



C. s. p. odvolací súd nezistil, z tohto dôvodu prejednal odvolací súd vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie
(§ 383 C. s. p.) rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C. s. p. zmenil, pretože neboli splnené
podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

7. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 121,19 € ako súčet súm vyúčtovaných právnym
predchodcom žalobcu žalovanému na základe zmluvy o pripojení uzavretej podľa § 43 zákona č.
610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov zo dňa 21. 02. 2011.
Faktúrou č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti 30. augusta 2011 bola žalovanému vyúčtovaná cena
za poskytnuté služby v sume 52,27 € za zúčtovacie obdobie 08. 07. 2011 až 7. augusta 2011, faktúrou č.
XXXXXXXXXX splatnou 28. 09. 2011 bola vyúčtovaná cena poskytnutých služieb za zúčtovacie obdobie
od 08. 08. 2011 do 07. 09. 2011 sumou 36,96 €, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 30. 10. 2011 bola
vyúčtovaná cena služieb za obdobie od 08. 09. 2011 do 07. 10. 2011 v sume 28,46 € a faktúrou č.
XXXXXXXXXX splatnou 29. 12. 2011 vystavená za zúčtovacie obdobie od 08. 11. 2011 do 07. 12. 2011
už len poplatok za upomienku v sume 3,50 €.

8. Podľa zmluvy o postúpení pohľadávok č. 2003 uzavretej medzi Z. F. s. r. o., so sídlom v V. a žalobcom
z 24. 06. 2013 podpísanej oboma zmluvnými stranami, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávok
spoločnosti Z. F. s. r. o. voči dlžníkom uvedeným v prílohe č. 1 zmluvy (ktorá bola neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy o postúpení pohľadávok) v počte 2 244 ks postupovaných pohľadávok vrátane
príslušenstva a práv s nimi spojených nadobudol žalobca pohľadávku voči žalovanému. V prílohe č.
1 sa postupovaná pohľadávka identifikovala referenčným číslom dlžníka a jeho menom, priezviskom,
rodným číslom a výškou dlžnej sumy. Žalobca predložil v kópii spolu s ostatnými listinnými dôkazmi
aj štyri kusy príloh k zmluve o postúpení pohľadávok č. XXXX zo dňa 24. 06. 2003, z ktorých je
zistiteľné, že sa týka klienta spoločnosti Z. F. s. r. o. s referenčným číslom XXXXXXXX, ktoré sa uvádza
aj na všetkých štyroch predložených faktúrach, ako variabilný symbol k pohľadávke sa uvádza číslo
faktúry, výška pohľadávky a splatnosť faktúry. Uvedením rodného čísla žalovaného zhodného s rodným
číslom v zmluve o pripojení je preukázané, že sa pohľadávka týka žalovaného. Okrem rodného čísla
žalovaného je uvedené aj jeho meno a posledná adresa na ulici G. č. XX v V. V.. Tieto listinné dôkazy
predložené žalobcom neboli žalovaným ani za účinnosti O. s. p. vystupujúcim vedľajším účastníkom na
strane žalovaného spochybnené. Nezrozumiteľná je argumentácia súdu prvej inštancie v rozsudku, že
„každopádne doložené prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok z č. l. 567 a 568 nie sú dôkazom o tom,
že pohľadávka voči odporcovi z titulu konkrétnej zmluvy bola skutočne predmetom postúpenia, keďže
absentuje na nej podpis postupcu“.

9. Podľa § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách účinného v čase uzavretia zmluvy
o pripojení so žalovaným zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup
k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú
všeobecné podmienky a tarifa.

10. Podľa § 5 ods. 7 zákona č. 610/2003 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o pripojení
účastník je ten koncový užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom poskytujúcim verejné služby zmluvu o
pripojení.

11. Za účastníka v zmysle § 5 ods. 7 zákona č. 610/2003 Z. z. je potrebné považovať žalovaného,
ktorému podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z. vzniká povinnosť zaplatiť podniku
poskytujúcemu verejné služby cenu týchto služieb. Podnik poskytujúci verejné služby vyúčtoval cenu
služieb žalovanému, ktoré žalovaný neuhradil. Toto tvrdenie žalobcu v konaní vyvrátené nebolo.
Dôkazom o existencii pohľadávky právneho predchodcu žalobcu je zmluva o pripojení z 21. 02. 2011 a
vystavené faktúry za poskytnuté služby v období od 08. 07. 2011 do 15. 12. 2011 evidované u právneho
predchodcu žalobcu ako neuhradené. Žalobca získal pohľadávku proti žalovanému na základe zmluvy
o postúpení pohľadávok uzavretej v súlade s § 524 Občianskeho zákonníka umožňujúceho veriteľovi
svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému s tým, že s postúpenou
pohľadávkou prechádza na postupníka aj jej príslušenstva všetky práva s ňou spojené. Žalobca podľa
názoru súdu predložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a uniesol nielen bremeno tvrdenia, ale aj
dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno, že pohľadávky žalobcu nie sú odôvodnené zaťažuje žalovaného,
ktorý v tomto smere žiadne dôkazy súdu prvej inštancie nepredložil.



12. Za dôvodnú považuje odvolací súd námietku žalobcu, že mu súd prvej inštancie svojím procesným
postupom odňal možnosť konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. tým, že po
vydaní platobného rozkazu, ktorým súd prvej inštancie uznal dôvodnosť uplatňovaného nároku žalobcu
neoboznámil žalobcu so zmenou svojho postoja v súlade s § 118 ods. 2 O. s. p. účinného v čase
prejednávania veci a jeho žalobu pre neunesenie dôkazného bremena zamietol ako nedôvodnú.
Zmyslom ustanovenia § 115a ods. 1 O. s. p. v znení účinnom do 30. júna 2016 bolo zjednodušiť a
zrýchliť rozhodovanie súdu prvej inštancie v nesporných veciach vyplývajúcich zo žalobcom tvrdených
skutočností a ním predložených dôkazov. Na základe ustanovenia § 115a ods. 1 O. s. p. mohol súd prvej
inštancie žalobe len vyhovieť. Pokiaľ bol toho názoru, že žalobcom predkladané listiny nepreukazujú
ním uplatňovaný nárok, bolo jeho povinnosťou nariadiť vo veci pojednávanie, ako sa toho dožadoval
sám žalobca. Vada konania uvedená v § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. sa považovala za porušenie
práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces zaručený článkom 46 a nasledujúce Ústavy
Slovenskej republiky a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo
na súdnu ochranu ako súčasť práva na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na rozhodnutie, ktorému
predchádza faktická činnosť súdu v súlade so zákonom - Občianskym súdnym poriadkom. Ak by súd
prvej inštancie rešpektoval ustanovenie § 115a a § 118 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku, bol
by žalobcovi vytvorený priestor, aby súdu prvej inštancie za ním sporné označené skutočnosti ozrejmil.

13. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak
tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Podľa § 387 ods. 1, 2 Civilného
sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. I keď súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd
nezrušil rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) C. s. p. z dôvodu, že tento nedostatok
bolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom tým, že zo správne zisteného skutkového stavu
odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie vyvodil správny právny záver, že pohľadávka žalobcu
podľa zákona č. 610/2003 Z. z. v spojení s § 524 Občianskeho zákonníka je dôvodná. Rozhodnutie súdu
prvej inštancie nebolo vecne správne pokiaľ bola žaloba zamietnutá, preto neprichádzalo do úvahy ani
potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie a odvolací súd musel rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa
§ 388 C. s. p. zmeniť.

15. Pohľadávka vo výške 121,19 €  je súčtom vyúčtovaných cien za služby štyrmi faktúrami právnym
predchodcom žalobcu. Úroky z omeškania priznal odvolací súd žalobcovi odo dňa splatnosti každej
faktúry podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vo výške aká vyplýva z Nariadenia vlády č. 87/1995
Z. z., t. j. v sadzbe o 8 %-tuálnych bodov vyššie ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

16. Podľa § 262 ods. 1 C. s. p. s ohľadom na úspech žalobcu v konaní podľa § 255 ods. 1 C. s. p.
rozhodol odvolací súd o nároku žalobcu na náhradu trov celého konania voči žalovanému tak, že mu
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 C. s. p..

17. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,



b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že  došlo  k  porušeniu  práva  na  spravodlivý proces  (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania  neprevyšuje  sumu  podľa  písmen a) a b)  (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne  (dovolacie dôvody)
a čoho  sa  dovolateľ domáha (dovolací návrh)  (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9C/68/2015", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}