{"guid": "32eab451-36ef-4450-a639-fb92fd904980:154c6d77-9ccf-4e52-8c1a-8a24a8751ffa", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7917203398.2", "spisova_znacka": "5Co/66/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/66/2019 z 9. 9. 2019", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 9. septembra 2019, sp. zn. 5Co/66/2019, ECLI:SK:KSKE:2019:7917203398.2", "identifikacne_cislo": "7917203398", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Ján Slebodník", "sudca_id": 1306, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jan-slebodnik-1306", "datum_vydania": "2019-09-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389", "nazov": "§ 389 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-389", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-389"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-389"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/154c6d77-9ccf-4e52-8c1a-8a24a8751ffa", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7917203398.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2019:7917203398.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2019:7917203398.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/66/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7917203398
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7917203398.2

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.
Slávky Zborovjanovej a JUDr. Moniky Géciovej, PhD. v spore žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so
sídlom Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovaným 1/ Z. M., E.. XX.XX.XXXX, J. I. Q.. X.
A. XXX/XX, G., 2/ O. M., E.. XX.XX.XXXX, J. I. Q.. X. A. XXX/XX, G., o zaplatenie 9.931,18 Eur s prísl.,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trebišov sp.zn. 15Csp/86/2017-68 z 13.9.2017

r o z h o d o l :

Z r u š u j e   rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby a v časti výroku o náhrade
trov a v rozsahu zrušenia vec  v r a c i a  na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že konanie o zaplatenie sumy
420 €, 6,59% ročného úroku zo sumy 70 € od 23.02.2017 do 22.03.2017, 6,59% ročného úroku zo sumy
140 € od 23.03.2017 do 18.04.2017, 6,59% ročného úroku zo sumy 210 € od 19.04.2017 do 22.05.2017,
6,59% ročného úroku zo sumy 280 € od 23.05.2017 do zaplatenia, 5% ročného úroku z omeškania zo
sumy 70 € od 23.02.2017 do 22.03.2017, 5% ročného úroku z omeškania zo sumy 140 € od 23.03.2017
do 18.04.2017, 5% ročného úroku z omeškania zo sumy 210 € od 19.04.2017 do 22.05.2017, 5%
ročného úroku z omeškania zo sumy 280 € od 23.05.2017 do 21.06.2017, o zaplatenie sumy 62,96
Eur, 5% ročného úroku z omeškania zo sumy 58 € od 01.02.2017 do zaplatenia, 6,59% ročného úroku
zo sumy 70 € od 22.06.2017 do 20.07.2017, 6,59% ročného úroku zo sumy 140 € od 21.07.2017 do
zaplatenia, 5% ročného úroku z omeškania zo sumy 70 € od 22.06.2017 do 20.07.2017 a 5% ročného
úroku z omeškania zo sumy 140 € od 21.07.2017 do zaplatenia, zastavil (výrok I.). Žalovaní v 1. a v
2. rade sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 7.607,11 € s 5% ročným úrokom z
omeškania od 22.05.2015 do 31.01.2017, 5% ročný úrok z omeškania zo sumy 8.027,11 € od 01.02.2017
do 22.02.2017, 5% ročný úrok z omeškania zo sumy 7.957,11 € od 23.02.2017 22.03.2017, 5% ročný
úrok z omeškania zo sumy 7.887,11 € od 23.03.2017 do 18.04.2017, 5% ročný úrok z omeškania
zo sumy 7.817,11 € od 19.04.2017 do 22.05.2017, 5% ročný úrok z omeškania zo sumy 7.747,11
€ od 23.05.2017 do 21.06.2017, 5% ročný úrok z omeškania zo sumy 7.677,11 € od 22.06.2017 do
20.07.2017, 5% ročný úrok z omeškania zo sumy 7.607,11 € od 21.07.2017 do zaplatenia, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku (výrok II.). V prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok III.). Žalobca má voči
žalovaným v 1. a v 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 62%, o ktorých bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (výrok IV.). Vrátil žalobcovi súdny poplatok
za žalobu vo výške 22,30 €, prostredníctvom Slovenskej pošty a.s., prevádzkovateľ systému, IČO: 36
631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica po právoplatnosti rozsudku (výrok V.).

2. Vychádzal z toho, že žalobca odôvodnil žalobu tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení
č. XXXXXXX X XX  bola so žalovanými v 1., 2. rade, ako dlžníkmi, uzavretá Zmluva o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom spotrebiteľskom úvere zo dňa 14.09.2012, v súlade s ktorou poskytol žalobca
žalovaným v 1. a 2. rade, ako solidárnym dlžníkom, mimoriadny medziúver č. XXXXXXX X XX vo
výške 9.200 €, ktorý bol žalovaným vyplatený v dvoch splátkach a to dňa 24.09.2012 a dňa 4.4.2013.



Úroková sadzba úrokov za úver bola dohodnutá vo výške 6,59%. Žalovaní v 1. a 2. rade sa zaviazali
do pridelenia cieľovej sumy vkladať na konto stavebného sporenia mesačné vklady minimálne po
9,80 €, splácať úroky medziúveru 6,59% ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 50,52 €
a súčasne platiť poplatok za poistenie 3,68 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci. Žalobca v zmysle
exekučného príkazu zo dňa 13.8.2014 sp.zn. EX 2747/14 odúčtoval z konta stavebného sporenia č.
XXXXXXX X XX sumu určenú exekučným príkazom a poukazoval ju v prospech účtu súdneho exekútora,
na ktorú skutočnosť žalovaných upozornil listom zo dňa 16.04.2015. Keďže žalovaní sumu zrazenú
súdnym exekútorom nedoplatili, žalobca dňa 21.05.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Ku dňu
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru žalobca zúčtoval nasporené prostriedky na  konte sporenia
vo výške 111,18 € s kontom medziúveru. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru dlžná suma
predstavovala 9.465,59 € a pozostávala z istiny vo výške 9.088,82 €, nezaplatených 6,59% úrokov
z úveru vo výške 188,29 €, poplatkov za poistenie úveru vo výške 40,48 € a ostatných poplatkov vo
výške 148 €. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti žalobca úročil istinu vo výške 9.088,82 € úrokom z
úveru vo výške 6,59% ročne a celkovú dlžnú sumu 9.465,59 € 5% ročným úrokom z omeškania. Po
vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaní formou čiastočných úhrad zaplatili celkom 1.250 €. Túto
sumu žalobca započítal na istinu z úveru, na ktorú rovnako započítal i konto sporenia vo výške 111,18
€. Nesplatená istina z úveru tak ku dňu podania žaloby predstavovala 7.838,82 €.
Predmetom  sporu tak bola suma 9.931,18 €, ktorá pozostávala z istiny úveru vo výške 7.838,82 €,
nezaplatených 6,59% úrokov z úveru vo výške 1.145,56 € (vypočítaných za obdobie od 22.5.2015
do 31.1.2017), nezaplatených poplatkov za poistenie vo výške 40,48 € (od 07/2014 do 05/2015),
nezaplatených poplatkov vo výške 15 €, nezaplatených 5% ročných úrokov z omeškania do 31.1.2017
vo výške 758,32 €, 6,59 % ročný úrok za úver zo sumy 7.838,82 € od 1.2.2017 do zaplatenia a 5% ročný
úrok z omeškania zo sumy 8.215,59 € od 1.2.2017 do zaplatenia.
Žalobca v písomnom podaní zo dňa 22.5.2017 síce nenamietal možnosť úhrady dlžnej sumy v splátkach,
no s poukazom na uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.12.2015 sp.zn. 3Cob/22/2015-56,
v zmysle ktorého pri určení výšky splátok súd musí brať do úvahy aj to, že doba, po ktorú sa má dlh
splatiť nesmie byť neprimerane dlhá, súhlasil s  mesačnými splátkami minimálne po 160 €.
Podaním doručeným súdu dňa 12.6.2017 zobral žalobca žalobu v časti o zaplatenie sumy 62,96 € a v
časti 5% ročného úroku z omeškania zo sumy 58 € od 1.2.2017 do zaplatenia, predstavujúcu poplatky
za vedenie účtu medziúveru a úroku z omeškania vo výške 4,96 € späť a v tejto časti žiadal konanie
zastaviť. Zároveň zobral späť žalobu v časti zaplatenia sumy 280 €, 6,29% ročného úroku zo sumy 70
€ od 23.2.2017 do 22.3.2017, 6,59% ročného úroku zo sumy 140 € od 23.3.2017 do 18.4.2017, 6,59%
ročného úroku zo sumy 210 € od 19.4.2017 do 22.5.2017, 6,59% ročného úroku zo sumy 280 € od
23.5.2017 do zaplatenia, 5% ročného úroku z omeškania zo sumy 70 € od 23.2.2017 do 22.3.2017, 5%
ročného úroku z omeškania zo sumy 140 € od 23.3.2017 do 18.4.2017, 5% ročného úroku z omeškania
zo sumy 210 € od 19.4.2017 do 22.5.2017, 5% ročného úroku z omeškania zo sumy 280 € od 23.5.2017
do zaplatenia, späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Čiastočné späťvzatie žaloby o 280 € odôvodnil
tým, že žalovaní dňa 22.2.2017 uhradili sumu 70 €, dňa 22.3.2017 uhradili sumu 70 €, dňa 18.4.2017
uhradili sumu 70 € a dňa 22.05.2017 sumu 70 €.
Vychádzal z toho, že žalovaní v 1. a 2. rade vo svojich vyjadreniach pred súdom uviedli, že úhrade dlhu
sa nebránia, no sú v zložitej finančnej situácii. Žalovaný v 1. rade je už rok práceneschopný. V mesiaci
09/2017 mu budú naposledy vyplatené nemocenské dávky vo výške 250 €. Žalovanej v 2. rade končí
poberanie rodičovského príspevku. Od októbra 2017 budú mať obaja nárok len na dávku v hmotnej
núdzi. Majú vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom vo veku 10 rokov a 3 roky. Za elektrinu platia po 50
€ mesačne a 300 € ročne zaplatenia za drevo na kúrenie. Doposiaľ splácali úver po 70 € mesačne, teraz
pre nich bude problémom aj taká splátka. Žalovaná v 2.rade poukázala i na to, že už v čase poskytnutia
úveru  boli obaja zamestnaní. Žalobca mal teda vedomosť o tom, že nemajú z čoho splácať úver, napriek
tomu im úver poskytol a povolil im splátky po 60 € mesačne.
Zo žalobcom predloženej Zmluvy o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere súd zistil, že na
základe Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX  bola so žalovanými v 1., 2. rade dňa 14.9.2012
uzavretá Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere. Na základe tejto
zmluvy poskytol žalobca žalovaným v 1. a 2. rade mimoriadny medziúver č. XXXXXXX X XX vo výške
9.200 €. Výška vyplateného medziúveru bola znížená o poplatok za spracovanie  medziúveru vo výške
110,40 €. Úroková sadzba úveru bola dohodnutá vo výške 6,59% ročne. Žalovaní v 1. a 2. rade sa
zaviazali do pridelenia cieľovej sumy vkladať na konto stavebného sporenia mesačné vklady minimálne
po 9,80 €, splácať úroky medziúveru 6,59% ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 50,52 €
a súčasne platiť poplatok za poistenie 3,68 € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci.



Súd citujúc § 365 veta prvá, § 369 ods.1, 2, 3 Obch. zák. a dôvodil, že priznal žalobcovi 5% ročný úrok z
omeškania z dlžnej sumy  od 22.5.2015, t.j. odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru do zaplatenia, zohľadňujúc pritom čiastočné plnenia zo strany žalovaných. V zmysle § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. by žalobcovi patri úrok z omeškania vo
vyššej sume. Keďže súd je viazaný žalobou, priznal mu úrok v ním žiadanej výške.
Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných zákonných ustanovení ako aj z ustanovenia § 53
ods. 1, ods. 4 a § 39 Občianskeho zákonníka, účinných ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy, súd žalobu v
časti o zaplatenie poplatkov za vedenie účtov  a upomienok zamietol nad sumu 58 €, v ktorej časti zobral
žalobca žalobu späť. Z prehľadu a sumáru všetkých poplatkov uvedených v žalobe jednoznačne vyplýva,
že žalobca podmienil poskytnutie úveru aj takým druhom, počtom a výškou poplatkov za vedenie
účtu a upomienok pre dlžníkov, ktoré mu prinášajú neodôvodnené majetkové zvýhodnenie a zvyšujú
celkový dlh dlžníkov bez toho, aby bola zmluvne odôvodnená primeranosť takto určených poplatkov.
Súd zamietol žalobu aj v časti zaplatenia úrokov z úveru od vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru
do doby jeho splatenia. Za stavu predčasnej splatnosti úveru žalobcovi vzniká právo na jednorazové
vrátenie požičanej istiny úveru a kapitalizovaných úrokov z úveru splatných ku dňu zosplatnenia
úveru. Povinnosť dlžníka uhradiť úroky z úveru za čas po zosplatnení by znamenala hrubú nadvládu
dodávateľa voči spotrebiteľovi. Súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR vo
veci 4Obo/143/1998, na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.6.2015 sp.zn. 6Co/190/2014
a na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 7.2.2017 sp.zn. 13Co/540/2016. Pokiaľ ide
o nárok žalobcu na zaplatenie poplatkov za poistenie úveru vo výške 40,48 €, žalobca nepreukázal
riadne uzavretie poistnej zmluvy ktoré by zodpovedalo ust. § 788 a násl. Obč.zák. o poistných zmluvách.
Žalovaní mali písomne súhlasiť s poistením typu „A“ poistenie zostatku dlhu, podľa  ktorého sú prijatí do
poistenia ako poistené osoby v rizikovom životnom poistení pre prípad smrti na základe poistnej zmluvy
uzatvorenej medzi veriteľom a spoločnosťou Allianz Slovenská poisťovňa, a.s.. Žalobca však nijako
súdu nepreukázal, či žalovaní skutočne poskytli písomný súhlas, podľa ktorého boli prijatí do poistenia a
ani nepreložil súdu žiaden iný doklad preukazujúci vznik poistenia, prípadne doklad o jeho nevzniknutí.
Uvedenie údajov o prijatí súboru poistenia tak, ako je to uvedené v predloženej zmluve, bolo už súčasťou
žalobcom vopred pripravenej zmluvy a za takého stavu možno potom s najväčšou pravdepodobnosťou
predpokladať, že žalovaní sa pre poistenie nerozhodli po uzavretí úverovej zmluvy a prípadnom zvážení
istého rizika, resp. vzniku poistnej udalosti, ale že prijatie vopred naformulovaného poistenie bolo jednou
z podmienok uzatvorenia Zmluvy o medziúvere a stavebnom spotrebiteľskom úvere. Súd preto nárok
žalobcu uplatňovaný žalobou z toho titulu zamietol.
Podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z., CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.
Súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6M Cdo 19/2010, v ktorom
Najvyšší súd uvádza: „V prípade, ak konanie bolo sčasti zastavené (napr. z dôvodu čiastočného
späťvzatia žaloby alebo pre nedostatok podmienok konania), súd prihliadne na to, či a kto zavinil, že k
zastaveniu konania muselo dôjsť. Najprv teda posúdi otázku, čo bolo dôvodom, že konanie muselo byť
sčasti zastavené, a s prihliadnutím k tomuto záveru potom hodnotí celkovú otázku, z akej časti bol ten
ktorý účastník úspešný. Ak je na čiastočnom späťvzatí žaloby dané zavinenie žalobcu, treba z pohľadu §
142 ods. 2 dôvodiť, že v tom rozsahu nemal žalobca vo veci úspech. Vtedy platí, že kto zavinil čiastočné
zastavenie konania, mal ohľadne tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania
náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu.“
Úspechom žalobcu zo žalovanej sumy 9.931,18 € je suma 8.027,11 €, čo predstavuje 81%, žalovaní v
1. a 2. rade mali úspech v rozsahu 19%. Čistý úspech žalobcu predstavuje  62%, v ktorom rozsahu súd
žalobcovi voči žalovaným v 1. a 2. rade priznal náhradu trov konania.

3. V podanom odvolaní žalobca uviedol:
V právnej veci žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31
335 004 proti žalovaným I. Z. M., E.. XX.X.XXXX, I. Q.. X. A. XXX/XX, G. W. U.. O. M., E.. XX.XX.XXXX,
I. Q.. X. A. XXX/XX, G., o zaplatenie 9.931,18 € sprísl., vydal Okresný súd Trebišov dňa 13.9.2017
rozsudok č. k.: 15Csp/86/2017-68, ktorým: konanie o zaplatenie sumy 420 €, 6,59 % p. a. úroku zo sumy
70 € od 23.2.2017 do 22.3.2017, 6,59 % p. a. úroku zo sumy 140 € od 23.3.2017 do 18.4.2017, 6,59 %
p. a. úroku zo sumy 210 € od 19.4.2017 do 22.5.2017, 6,59 % p. a úroku zo sumy 280 € od 23.5.2017
do zaplatenia, 5 % p. a. úroku z omeškania zo sumy 70 € od 23.2.2017 do 22.3.2017, 5 % p. a. úroku
z omeškania zo sumy 140 € od 23.3.2017 do 18.4.2017, 5 % p. a. úroku z omeškania zo sumy 210 €
od 19.4.2017 do 22.5.2017, 5 % p. a. úroku z omeškania zo sumy 280 € od 23.5.2017 do 21.6.2017, o
zaplatenie sumy 62,96 €, 5% p. a. úroku z omeškania zo sumy 58 € od 1.2.2017 do zaplatenia, 6,59 %



p. a. úroku zo sumy 70 € od 22.6.2017 do 20.7.2017, 6,59 % p. a. úroku zo sumy 140 € od 21.7.2017
do zaplatenia, 5 % p. a. úroku z omeškania zo sumy 70 € od 22.6.2017 do 20.7.2017 a 5 % p. a. úroku
z omeškania zo sumy 140 € od 21.7.2017 do zaplatenia zastavil, zaviazal žalovaných I. a II. zaplatiť
žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 7.607,11 € s 5 % p. a. úrokom z omeškania od 22.5.2015 do
31.1.2017, 5 % p. a. úrok z omeškania zo sumy 8.027,11 € od 1.2.2017 do 22.2.2017, 5 % p. a. úrok z
omeškania zo sumy 7.957,11 € od 23.2.2017 do 22.3.2017, 5 % p. a. úrok z omeškania zo sumy 7.887,11
€ od 23.3.2017 do 18.4.2017, 5 % p. a. úrok z omeškania zo sumy 7.817,11 € od 19.4.2017 do 22.5.2017,
5 % p. a. úrok z omeškania zo sumy 7.747,11 € od 23.5.2017 do 21.6.2017, 5 % p. a. úrok z omeškania
zo sumy 7.677,11 € od 22.6.2017 do 20.7.2017, 5 % p. a. úrok z omeškania zo sumy 7.607,11 € od
21.7.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol,
žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 62 % s tým, že o výške náhrady trov konania
bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, vrátil žalobcovi súdny poplatok
za podanú žalobu vo výške 22,30 € (ďalej iba „napádaný rozsudok\" v príslušnom gramatickom tvare).
Proti výroku napádaného rozsudku, ktorým súd žalobu zamietol ako aj proti závislému výroku o nároku
na náhradu trov konania podáva žalobca v zákonnej lehote odvolanie.
Podľa názoru žalobcu je napádaný rozsudok v časti zamietnutia žaloby nesprávny z dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. d), f), h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov.
Podané odvolanie odôvodňuje žalobca nasledovne:
Podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd žalovaným uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne
a nerozdielne sumu vo výške 9.931,18 €, spolu s 6,59 % p. a. úrokom za úver zo sumy 7.838,82 € od
1.2.2017 do zaplatenia a 5 % p. a. úrokom z omeškania zo sumy 8.215,59 € od 1.2.2017 do zaplatenia,
ako aj nahradiť trovy konania, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku.
Svoj nárok ako aj jeho výšku žalobca skutkovo vymedzil v podanej žalobe.
Podaním doručeným súdu dňa 12.6.2017 zobral žalobca žalobcu späť v časti sumy 62,96 €, ako
uplatneného nároku na zaplatenie poplatkov za vedenie úverového účtu a v časti príslušenstva z týchto
poplatkov a v časti sumy 280 € s príslušenstvom, ako sumy čiastočného plnenia žalovaných od podania
žaloby do 22.5.2017. Podaním doručeným súdu dňa 2.8.2017 zobral žalobca žalobcu späť v časti sumy
140 € s príslušenstvom, ako sumy čiastočného plnenia žalovaných od 23.5.2017 do 20.7.2017.
Žalobca navrhoval, aby súd po zohľadnení čiastočných späťvzatí žalovaných I. a II. zaviazal spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 9.448,22 €, spolu s 6,59 % p. a. úrokom za úver zo sumy 7.838,82 €
od 1.2.2017 do 22.2.2017, s 6,59 % p. a. úrokom za úver zo sumy 7.768,82 € od 23.2.2017 do 22.3.2017,
s 6,59 % p. a. úrokom za úver zo sumy 7.698,82 € od 23.3.2017 do 18.4.2017, s 6,59 % p. a. úrokom za
úver zo sumy 7.628,82 € od 19.4.2017 do 22.5.2017, s 6,59 % p. a. úrokom za úver zo sumy 7.558,82
€ od 23.5.2017 do 21.6.2017, s 6,59 % p. a. úrokom za úver zo sumy 7.488,82 € od 22.6.2017 do
20.7.2017, s 6,59 % p. a. úrokom za úver zo sumy 7.418,82 € od 21.7.2017 do zaplatenia s 5% p. a.
úrokom z omeškania zo sumy 8.157,59 € od 1.2.2017 do 22.2.2017, s 5% p. a. úrokom z omeškania zo
sumy 8.087,59 € od 23.2.2017 do 22.3.2017, s 5% p. a. úrokom z omeškania zo sumy 8.017,59 € od
23.3.2017 do 18.4.2017, s 5% p. a. úrokom z omeškania zo sumy 7.947,59 € od 19.4.2017 do 22.5.2017,
s 5% p. a. úrokom z omeškania zo sumy 7.877,59 € od 23.5.2017 do 21.6.2017, s 5% p. a. úrokom z
omeškania zo sumy 7.807,59 € od 22.6.2017 do 20.7.2017, s 5% p. a. úrokom z omeškania zo sumy
7.737,59 € od 21.7.2017 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania pozostávajúce zo zaplateného
súdneho poplatku.
Podľa názoru žalobcu je napádaný rozsudok v časti, ktorou bola žaloba zamietnutá nesprávny z
nasledovných dôvodov:
Súd prvého stupňa nesprávne rozhodol o zamietnutí časti uplatneného nároku na úroky z omeškania.
Súd prvého stupňa priznal žalobcovi nárok na 5 % p. a. úrokom z omeškania od 22.5.2015 do 31.1.2017,
5 % p. a. úrok z omeškania zo sumy 8.027,11 € od 1.2.2017 do 22.2.2017, 5 % p. a. úrok z omeškania
zo sumy 7.957,11 € od 23.2.2017 do 22.3.2017, 5 % p. a. úrok z omeškania zo sumy 7.887,11 € od
23.3.2017 do 18.4.2017, 5 % p. a. úrok z omeškania zo sumy 7.817,11 € od 19.4.2017 do 22.5.2017, 5
% p. a. úrok z omeškania zo sumy 7.747,11 € od 23.5.2017 do 21.6.2017, 5 % p. a. úrok z omeškania
zo sumy 7.677,11 € od 22.6.2017 do 20.7.2017, 5 % p. a. úrok z omeškania zo sumy 7.607,11 € od
21.7.2017 do zaplatenia. Vy zvyšnej časti nárok na úroky z omeškania zamietol.
Súd prvého stupňa v odôvodnení napádaného rozsudku uvádza, že súd priznal žalobcovi 5% ročný
úrok z omeškania z dlžnej sumy od 22.5.2015, t.j. odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru do zaplatenia, zohľadňujúc pritom čiastočné plnenia zo strany žalovaných. Súd prvého
stupňa však nedostatočne zistil skutkový stav s ohľadom na čiastočné plnenia zo strany žalovaných.
Nedostatkom prvostupňového rozsudku je, že súd prvého stupňa neuviedol z akej sumy má žalobca
nárok na úroky z omeškania za obdobie od 22.5.2015 do 31.1.2017.



Od 1.2.2015 do 22.2.2017 súd prvého stupňa priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania zo sumy
8.027,11 €, pričom na nasledujúce obdobia sumu pre výpočet úroku z omeškania znižoval v zmysle
úhrad žalovaných po podaní žaloby.
Súd prvého stupňa priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 7.607,11 €, ktorú vypočítal tak, že od
sumy poskytnutého úveru 9.200 € odrátal zúčtovanie s kontom sporenia vo výške 111,18 €, pripočítal
sumu úrokov za úver do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti 188,29 € a odpočítal úhrady žalovaných po
vyhlásení mimoriadnej splatnosti vo výške 1.250 €, resp. 420 € po podaní žaloby. Súd prvého stupňa
nárok žalobcu ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, t. j. 21.5.2015, vymedzil tak, že k tomuto
dátumu mal žalobca nárok na zaplatenie sumy, ktorá sa rovná rozdielu sumy poskytnutého úveru 9.200
€ a zúčtovania s kontom sporenia vo výške 111,18 €, s pripočítaním úrokov za úver do vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti vo výške 188,29 €. Ku dňu 21.5.2015 tak mal žalobca voči žalovaným pohľadávku
vo výške 9.277,11 €.
Súd prvého stupňa nijakým spôsobom nezdôvodnil, prečo zamietol nárok žalobcu na zaplatenie
úrokov z omeškania odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti aj zo sumy, ktorá v
tom čase žalovanými nebola uhradená. Tak ako vyplýva zo žalobcom predložených dôkazov, medzi
vyhlásením mimoriadnej splatnosti a podaním žaloby dochádzalo k čiastočnému plneniu pohľadávky,
nie k jednorazovému splneniu pohľadávky vo výške 1.250 €. Je teda nepochybné, že žalovaní boli po
vyhlásení mimoriadnej splatnosti v omeškaní splnením sumy vo výške ku dňu vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti. Podľa názoru žalobcu je prvostupňový rozsudok nesprávny v časti zamietnutia zvyšného
nároku na úroky z omeškania, nakoľko takýmto rozhodnutím bol zamietnutý nárok žalobcu na úroky z
omeškania napriek skutočnosti, že dlh, s ktorým boli žalovaní v omeškaní, ešte nebol v súdom prvého
stupňa tvrdenom rozsahu splnený. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o nároku na úroky z omeškania
ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti nesprávne odrátal úhrady, ktoré boli realizované až po tomto
dátume.
V zmysle rozsudku NS SR sp. zn. 6Sžf/20/2010 odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup
súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny
poriadok dáva. Procesným právom účastníka je i právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Povinnosť
súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúca z ustanovenia § 157 ods. 2 OSP (obsah tejto
normy v CSP v § 220 ods. 2 - pozn. žalobcu) totiž znamená právo účastníka na dostatočné a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia. a jeho porušením sa účastníkovi odníma možnosť náležíte skutkovo a aj
právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku.
Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva
na spravodlivé súdne konanie.
K téme odôvodnenia súdneho rozhodnutia sa vyjadril aj Ústavný súd SR v Náleze so sp. zn. III. ÚS
36/2010 kde konštatuje, že z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami
pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Porušením práva na
spravodlivý proces môže byť aj situácia, kedy v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá časť
skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných
skutočností nezhodnotil.
Nakoľko súd prvého stupňa neodôvodnil, prečo započítal úhrady žalovaných realizované v období od
22.9.2015 do 20.1.2017 už ku dňu 21.5.2015, odňal v tejto časti stranám sporu možnosť argumentovať
oproti odôvodneniu svojho rozhodnutia, a teda aj právo konať pred súdom.
Súd prvého stupňa pokladal za nedôvodný aj nárok žalobcu na zaplatenie poplatkov za vedenie
úverového účtu a poplatkov za upomíname žalovaných nad rozsah sumy 58 €, o ktorú vzal žalobca
žalobu späť. Súd prvého stupňa v tejto súvislosti rozhodnutie odôvodnil tvrdením, že žalobca podmienil
poskytnutie úveru aj takým druhom, počtom a výškou poplatkov za vedenie účtu a upomienok dlžníkov,
ktoré mu prinášajú neodôvodnené majetkové zvýhodnenie a zvyšujú celkový dlh dlžníka bez toho, aby
bola zmluvne odôvodnená primeranosť takto určených poplatkov.
Žalobca nesúhlasí s tvrdením súdu prvého stupňa, že žalobca podmienil poskytnutie úveru účtovaním
poplatkov. Takýto názor súdu prvého stupňa nevyplýva z vykonaného dokazovania a je zjavne svojvoľný.
V čase, kedy žalobca žalovaným úver poskytol žalovaným žiadne poplatky za upomienky účtované
neboli. Žalovaným by ani žiadne poplatky za upomienky účtované neboli počas celej doby splácania, ak
by žalovaní riadne plnili svoje zmluvné povinnosti. Podľa názoru žalobcu dojednanie oprávnenia žalobcu
účtovať poplatky za upomienky nemôže byť považované za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko
nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach účastníkov zmluvy v prospech žalobcu.
Táto zmluvná podmienka totiž neoprávňovala žalobcu svojvoľne kedykoľvek tento poplatok žalovaných
účtovať. Podmienkou na uplatnenie tohto nároku žalobcu bolo omeškanie žalovaných s plnením svojich
povinností, teda porušenie zmluvných záväzkov žalovaných.



Bez tejto skutočnosti by žalobcovi nikdy nárok na účtovanie týchto poplatkov nevznikol, a teda žalovaní
boli tými, ktorý mohli ovplyvniť skutočnosť, či žalobca bude požadovať poplatok za upomínanie alebo nie.
Z uvedených dôvodov považuje žalobca rozhodnutie zamietnuť žalobu v časti uplatnených poplatkov
za nesprávne.
Súd prvého stupňa nepovažoval za dôvodný nárok žalobcu na uhradenie poplatkov za poistenie úveru
vo výške 40,48 €. Súd prvého stupňa túto časť rozhodnutia odôvodnil tvrdením, že podľa jeho názoru
žalobca súdu nepreukázal; \"či \"žalovaní skutočne poskytli písomný súhlas, podľa ktorého boli prijatí do
poistenia. Súd prvého stupňa zároveň aj skonštatoval, že uvedenie údajov o prijatí súboru poistenia
tak, ako je to uvedené v predloženej zmluve, bolo už súčasťou žalobcom vopred pripravenej zmluvy
a za takého stavu možno potom s najväčšou pravdepodobnosťou predpokladať, že žalovaní sa pre
poistenie nerozhodli po uzavretí úverovej zmluvy a prípadnom zvážení istého rizika, resp. vzniku poistnej
udalosti, ale že prijatie vopred naformulovaného poistenie bolo jednou z podmienok uzatvorenia Zmluvy
o medziúvere a stavebnom spotrebiteľskom úvere.
S uvedeným tvrdením súdu prvého stupňa žalobca nesúhlasí. Žalobca v podanej žalobe ako jeden z
dôkazov označil úverovú zmluvu, pričom ju k žalobe zároveň pripojil. Z Čl. II. časť „Medziúver\" bod
8. ako aj Čl. III. bod 2. úverovej zmluvy vyplýva, že žalovaní udelili súhlas s prijatím do poistenia
podpisom úverovej zmluvy. Podľa názoru žalobcu má zároveň byť rozhodnutie súdu výsledkom
spoľahlivo zisteného skutkového stavu a náležitého právneho posúdenia veci. Súdy nemajú rozhodovať
na podklade pravdepodobnosti alebo predpokladov, tak ako svoje rozhodnutie o zamietnutí nároku
na poplatky za poistenie úveru odôvodnil súd prvého stupňa. Zo strany žalobcu došlo k preukázaniu
skutočnosti, že žalovaní udelili v úverovej zmluve súhlas s poistením úveru ako aj, že sa zaviazali splácať
poplatok za poistenie úveru pravidelnými mesačnými splátkami. Ak mal súd pochybnosti ohľadom
skutočnosti, či sa pre úver s poistením rozhodli sami žalovaní, mohol ich k tejto skutočnosti vypočuť.
Sami žalovaní požiadali žalobcu o úver s poistením úveru, výsledkom čoho bola aj skutočnosť uvedená
v Čl. II. časť „Medziúver\" a síce, že počas obdobia poistenia úveru bol žalovaným poskytnutý úver s 0,1
% zvýhodneným na úrokovej sadzbe.
Žalobca zároveň považuje za nesprávne aj rozhodnutie súdu prvého stupňa, na základe ktorého súd
prvého stupňa zamietol nárok žalobcu na úroky za úver po vyhlásení mimoriadnej splatnosti.
Toto rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil stručným konštatovaním, že za stavu predčasnej
splatnosti úveru žalobcovi vzniká právo na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru a
kapitalizovaných úrokov z úveru splatných ku dňu zosplatnenia úveru. Povinnosť dlžníka uhradiť úroky
z úveru za čas po zosplatnení by znamenala hrubú nadvládu dodávateľa voči spotrebiteľovi.
Takáto úvaha súdu prvého stupňa je, podľa názoru žalobcu, nesprávna.
V zmysle § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné/
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
V zmysle § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka je dlžník od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebo na základe zákona. Dlžník je teda povinný s vrátením poskytnutého úveru zaplatiť aj dojednané
úroky Zato do dňa úplného vrátenia poskytnutých prostriedkov. Uvedený názor je obsiahnutý aj v
odbornej literatúre, napr. Beckov Komentár k Obchodnému zákonníku, v ktorom je k § 502 uvedené:
„ V tomto ustanovení je Upraveno, od kdy je dlužník povinnen platit úrok z úveru, chybí však výslovné
ustanovení, ktoré by určovalo, do kdy tato povinnost dlužníka trvá. Neni pochyb o tom, že tato doba
muže být dojednána ve smlouvé o úvéru. Jestliže smlouva takové ujednání nemá, je možné uvažovat
o dvou variantách. Podlé první je závazek platit úrok z úveru časové omezen na dobu od poskytnutí
penežních prostŕedku do uplynutí Ihuty pro jejich vrácení. Podlé druhé pakrozhoduje doba skutečného
vrácení, ať už k nemu dojde predčasne, nebo opozdené. Považujeme za správnou variantu druhou.
Úrok z úveru je vlastné cena (úplata) za užívaní poskytnutých penežních, prostŕedku, a proto má dlužník
zásadné platit tento úrok za skutečnou dobu užívání, t.j. do doby skutečného vrácení úveru vériteli.\"
Nárok na požadovanie úrokov za poskytnutý úver možno odvodiť aj z analogického výkladu k
ustanoveniu § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak dlžník vráti peňažné prostriedky
skôr, než bolo dohodnuté, je povinný platiť úroky lén do momentu vrátenia peňažných prostriedkov.
Podľa názoru žalobcu je teda nepochybné, že povinnosť dlžníka platiť dohodnutý úrok za úver zaniká
až úplným vrátením toho, čo dlžník od veriteľa dostal, a teda zánik povinnosti platiť dohodnutý úrok je
viazaná na okamih skutočného vrátenia finančných prostriedkov veriteľovi. Takýto výklad, podľa názoru
žalobcu, jednoznačne podporuje aj funkcia úroku, ako odplaty za prenechanie finančných prostriedkov
veriteľa dlžníkovi.



V opačnom prípade by nastávala v praxi situácia, že dlžník poruší svoju povinnosť, na základe čoho
veriteľ využije svoje zákonné právo požadovať vrátenie poskytnutého úveru pred dohodnutou dobou
splatnosti, pričom následkom by bolo zhoršenie pozície veriteľa, nakoľko obranou proti dlžníkom
vyvolanému protiprávnemu stavu príde veriteľ o nárok na zaplatenie ceny peňazí, ktoré dlžníkovi
prenechal.
Oprávnenie veriteľa domáhať sa splnenia dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti bolo podmienené
porušením povinnosti zo strany dlžníkov a navodením protiprávneho stavu ich konaním.
V prípade, ak by porušením povinnosti dlžníka, v dôsledku ktorého veriteľ využije zákonom daný
mechanizmus, zanikol veriteľov nárok na zaplatenie úrokov za úver, dlžník by prakticky porušením
povinnosti získal pre neho výhodnejšie postavenie, nakoľko by sa „zbavil\" povinnosti plniť zmluvne
dohodnuté plnenie. Inak povedané, pre dlžníka je prakticky výhodnejšie okamžite zmluvu porušiť,
nakoľko tak nebude musieť platiť úroky podľa splatnosti zmluvy, ale len do momentu, kým sa veriteľ
nebude voči porušovaniu zmluvnej povinnosti brániť. Dlžník by prakticky porušením povinnosti získal
pre neho výhodnejšie postavenie, nakoľko by sa „zbavil\" povinnosti plniť zmluvne   dohodnuté plnenie.
Ak by bola úvaha súdu prvého stupňa správna potom by počas obdobia od momentu, kedy sa veriteľ
začne brániť voči porušeniu povinnosti dlžníkom až do momentu skutočného vrátenia finančných
prostriedkov užíval dlžník poskytnuté finančné prostriedky, resp. to, čo za ne dostal bezodplatne. Toto
by bolo v rozpore s účelom a ekonomickou funkciou úroku ako odplaty za prenechanie finančných
prostriedkov.
Podľa názoru žalobcu je akékoľvek konanie, ktoré porušuje povinnosť a spôsobuje tým.' výhodu v
rozpore s dobrými mravmi a bez pochyby je v rozpore s účelom právnych predpisov vzťahujúcich sa
na daný právny vzťah.
Nárok veriteľa požadovať úrok za úver až do doby skutočného vrátenia poskytnutých finančných
prostriedkov (teda aj po požadovaní jeho predčasného splatenia) vyplýva aj z ostatnej rozhodovacej
praxe súdov, napr. uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.3.2016, sp. zn. 4Cob/5/2016,
rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 10.3.2016, sp.zn. 3Co/143/2015, uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa sp. zn. 41Cob 403/2015, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo dňa sp. zn. 43Cob/239/141, uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.6.2015, sp. zn.
14Co/108/2014, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 9.5.2017 sp. zn. 9Co/90/2016.
Na základe vyššie uvedených skutočností pokladá žalobca napádaný rozsudok v napádaných častiach
za nesprávny a navrhuje, aby odvolací súd napádaný rozsudok v napádaných častiach zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Žalobca si uplatňuje náhradu trov odvolacieho konania.
Teda podľa petitu v odvolaní žiadal zrušiť len napadnutú časť rozsudku súdu prvej inštancie alebo
zmeniť, ktorým boli priznané trovy konania a ktorým v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá.

4. Žalovaný sa nevyjadril k odvolaniu až v odvolacom konaní uviedol žalobca, že žalovaný v podstate
nenamietali výšku splátok. Tvrdili, že sú nezamestnaní a zároveň živiteľmi dvoch detí, ich príjmom je
iba príspevok v hmotnej núdzi vo výške 177,60 € mesačne, priložili aj rozhodnutie z 27.11.2017, ktorým
Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Trebišov rozhodol, že im odníma preddavok na pomoc v hmotnej
núdzi v uvedenej výške.

5. Odvolací súd postupom podľa § 385 ods.1 CSP (bez nariadenia odvolacieho pojednávania) zistil, že
v napadnutej časti (rozsudok nadobudol právoplatnosť v I. a II. výroku vyhovujúceho výroku ako aj v V.
výroku o vrátení súdneho poplatku aj v tejto časti nebol preskúmavaný odvolacím súdom) je treba ho
zrušiť podľa § 389 ods.1 písm.b/ CSP (výrok III.).

6. So zreteľom na § 391 ods.2 CSP po zrušení rozhodnutia, ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

7. Podľa § 220 ods. 2 CSP  v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.



8. Z cit. ust. vyplýva, že súd prvej inštancie je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti
(skutkové zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným
spôsobom - podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie
veci bezvýznamné. Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení)
musí stručne a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru
- záver vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 191 - 194 CSP hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy
protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad
musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti
zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho
tak, aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových zisteniach) neboli pre nezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je
potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne
vyjadruje skutkový stav veci (§ 215 CSP) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci
po právnej stránke treba pritom  rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu
vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké
majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania
práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľný je preto rozsudok, v
ktorom nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe ktorých sa to ktoré
skutkové zistenie robí. Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v
prípade, že z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom
nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia
nevyplývajú.

9. Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane judikoval, že súčasťou obsahu základného práva na
spravodlivý proces (konanie) podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (uverejnenej pod č.460/92
Zb., v znení neskorších ústavných zákonov), Čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (úst. zák.
č. 23/91 Zb.) a Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného
oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
Pre účastníka konania, v ktorom bolo vydané nepreskúmateľné rozhodnutie to znamená odňatie jeho
možnosti konať pred súdom, lebo mu neumožňuje - ak s rozhodnutím nie je spokojný - efektívne využitie
jeho procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu odvolaním (§ 355 CSP), t. j. aby mohol odvolanie
odôvodniť z hľadiska § 365 ods. 1 CSP, lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, resp. obsahuje
iba nedostatočné dôvody, v takom prípade strana sporu objektívne nemá ani možnosť posúdiť správnosť,
resp. nesprávnosť rozhodnutia (postupu súdu) a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím
dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný.

10. Napadnutý rozsudok nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods. 2 CSP a zásadám súdnej
praxe a je preskúmateľný len čiastočne.

11. Uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p. zodpovedá § 365 ods. 1 písm. h)
CSP. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§365 ods. 1 písm. h)]
je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii
právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval
správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval
(z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a
povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i
jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej
stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo
pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil.

12. Odvolací súd poukazuje predovšetkým na to, že podľa Čl.46 (PRÁVO NA SÚDNU A INÚ PRÁVNU
OCHRANU) ods.1 Ústavy Slovenskej republiky (uverejnenej pod č.460/92 Zb., v znení neskorších
ústavných zákonov; ďalej len Ústava) každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom



svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky.

13. Vychádzajúc z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je treba so zreteľom na subjekt žalobcu
dozistiť pomery žalovaných 1., 2., avšak právny názor súdu prvej inštancie, ktorým bola zamietnutá
žaloba nad sumu 57 € v časti zaplatenia poplatkov za vedenie účtov ako aj v časti zaplatenia úrokov z
úveru od vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru do doby jeho splatenia, je predčasný a aj podľa názoru
odvolacieho súdu nesprávny.

14. Súd prvej inštancie správne konštatuje, že za stavu predčasnej splatnosti úveru žalobcovi vzniká
právo na jednorázové vrátenie požičanej istiny úveru a kapitalizovaných úrokov z úveru  splatných ku dňu
zosplatnenia úveru, žalobca však má právo aj za čas po zosplatnení uhradiť úroky z úveru žalovaným
1., 2., pokiaľ ide o zákonné úroky, nárok žalobcu na zaplatenie poplatkov za poistenie úveru vo výške
40,48 € však nebol zatiaľ preukázaný, žalobca preukázal riadne uzavretie poistnej zmluvy, avšak nie je
tu dôvod, aby spotrebiteľ platil aj poistenie zostatku dlhu.

15. Keďže išlo o mimoriadny medziúver, nebola zisťovaná zo strany žalobcu bonita klientov, t.j.
žalovaných 1., 2., avšak je treba vychádzať pri zmluve pri stavebnom sporení č. XXXXXXXXXX z toho,
že žalovaní 1., 2. nič nenamietali a zmluva im bola prečítaná pred podpisom. Po vrátení veci odvolacím
súdom je potrebné, aby súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku, čo sa týka zamietnutia žaloby,
teda len čiastočného zamietnutia uviedol, čoho sa žalobca domáhal a vysvetlil, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a argumenty žalovaných 1., 2., prečo nesplácali úver a aj vzhľadom na ustálenú
rozhodovaciu prax zistil, či pri zmluve o poskytnutí úveru 9.200 € znížené o zúčtovacie konto sporenia
po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. sumy 111,18 €, ďalej zníženej o sumu 1.252 €, potom od
vyhlásenia rozsudku súdu prvej inštancie, či splácali naďalej úver žalovaní 1., 2. a až potom rozhodne
v zamietajúcej časti aj o ďalších poplatkoch a vo výroku o náhrade trov konania.

16. Treba aj zistiť, či žalobca preukazoval alebo nepreukazoval, že žalovaní 1., 2. skutočne poskytli
písomný súhlas, podľa ktorého boli prijatí do poistenia a ani nemali predložiť súdu prvej inštancie žiaden
iný doklad preukazujúci vznik poistenia, prípadne či žalobca nedoložil doklad opačne taktiež o ich
súhlase.

17. Len po doplnení dokazovania je možné rozhodnúť vo veci súdom prvej inštancie.

18. Odvolací súd konštatuje, že aj v novej procesnej úprave je procesne prípustné zrušenie rozsudku aj
v časti až na limity § 390 CSP (po druhý raz je daná povinnosť odvolacím súdom meritórne rozhodnúť
už vo veci po zrušení rozsudku).

19. V novom rozhodnutí potom rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách odvolacieho konania (§ 396
CSP), keďže súd prvej inštancie nesprávne rozhodol aj o náhrade trov konania IV. výrokom, ktorý bolo
potrebné tiež zrušiť.

20. Podstata základného práva na súdnu ochranu nebola dodržaná (čl. 46 ods.1 Ústavy), keďže ak je v
časti nepreskúmateľný rozsudok, potom ani odvolateľ nemohol použiť všetky argumenty na odôvodnenie
odvolania a tak mu jeho práva boli ukrátené.

21. Súd prvej inštancie správne vychádzal zo znenia poistnej zmluvy sporových strán, ale je treba
zistiť, čo konkrétne a aké poplatky v III. výroku zamietol a vôbec neodôvodnil časť zamietnutých úrokov
(porovnaj rozsudok 3Cdo/146/2017 NS SR).

22. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.



Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15Csp/86/2017", "guid": "96ca24e7-8572-456b-be23-b60fc1dd3537:2ce03bd9-7a09-46b0-b3c5-f311561653de", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 36/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 2269, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3"}, {"guid": "5592f97e-7fd9-47d6-b57a-c9f61f1cea43:3f828486-3d35-40dc-b21c-5ea0dd00b690", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2214202359.1", "spisova_znacka": "9Co/90/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/90/2016 z 27. 2. 2017", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2017-02-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2214202359.1"}, {"guid": "81be8efd-9e8f-42b0-82b5-44d43645e5d1:d3638870-c781-424d-a1b4-a3be522e3c28", "ecli": null, "spisova_znacka": "13Co/540/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/540/2016 z 7. 2. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-02-07", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/81be8efd-9e8f-42b0-82b5-44d43645e5d1:d3638870-c781-424d-a1b4-a3be522e3c28"}, {"guid": "fcd1014e-31e5-4cfd-b43e-78a8eab11578:b9990f64-df5a-4440-90ca-a12f05b8e139", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8711206524.2", "spisova_znacka": "4Cob/5/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 4Cob/5/2016 z 9. 11. 2016", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2016-11-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8711206524.2"}, {"guid": "d73a4da1-a8cf-4108-b3aa-7109ea3ffd7f:926a4cad-304b-4bf4-8d8b-011fdb59d8ad", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7513216967.1", "spisova_znacka": "3Co/143/2015", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/143/2015 z 9. 3. 2016", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2016-03-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7513216967.1"}, {"guid": "2dc8b8b2-31ef-4e28-9bdd-661cd54c0025:bfd02fe9-f28a-477f-b50d-5c0042aa6bfc", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6614214159.1", "spisova_znacka": "41Cob/403/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41Cob/403/2015 z 15. 12. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-12-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6614214159.1"}, {"guid": "76365864-0586-4c49-a4d9-7fff1f357be4:cc3df7de-e248-4ba9-a75f-a4bfa63e2a82", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8113231577.1", "spisova_znacka": "6Co/190/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/190/2014 z 29. 6. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-06-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8113231577.1"}, {"guid": "a9773bde-5403-43a6-92bf-734b37856684:fffd7f1a-8910-4717-9fb7-163dd78e418a", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8113229762.1", "spisova_znacka": "3Cob/22/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Cob/22/2015 z 24. 6. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-06-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8113229762.1"}, {"guid": "4e5106e8-a396-474f-b978-f0e13ea0afc3:a0ce1d08-aeb6-46f9-8dee-c0639ab6e8e6", "ecli": null, "spisova_znacka": "15Csp/86/2017", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 15Csp/86/2017 z 10. 8. 2017", "sud": "Okresný súd Bratislava V", "datum_vydania": "2017-08-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/4e5106e8-a396-474f-b978-f0e13ea0afc3:a0ce1d08-aeb6-46f9-8dee-c0639ab6e8e6"}], "citovane_v": []}