{"guid": "32e50a50-5baf-4c0d-9242-afb7d9dfb05a:42302175-3c93-4600-8e2f-c881f611d180", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2017:2316208956.1", "spisova_znacka": "11CoP/114/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11CoP/114/2017 z 11. 7. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 11. júla 2017, sp. zn. 11CoP/114/2017, ECLI:SK:KSTT:2017:2316208956.1", "identifikacne_cislo": "2316208956", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "Ľudovít Bradáč", "sudca_id": 139, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludovit-bradac-139", "datum_vydania": "2017-07-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78", "nazov": "§ 78 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-78", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-78"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-78"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/42302175-3c93-4600-8e2f-c881f611d180", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2316208956.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2017:2316208956.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2017:2316208956.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/114/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316208956
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2316208956.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr.
Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého S. U.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpený procesným opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: matka - Z. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom O.. L. K.
XXXX/X, N., zastúpená JUDr. Evou Szikorovou, advokátkou, Hollého 1854/9, Šaľa a otec - B. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Z. č. XXX, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca dieťaťa proti rozsudku Okresného
súdu Galanta zo dňa 19. decembra 2016, č.k. 35P/10/2016-104, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie   p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zvýšil výživné otca na maloletého S. zo sumy
82,98 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne s účinnosťou od 01.05.2016, zročné výživné za obdobie
od 01.05.2016 do 19.12.2016 vo výške 936,16 eur otcovi uložil zaplatiť v lehote 15 dní od právoplatnosti
rozhodnutia, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Galanta, č.k. 20C/51/2008-30 zo dňa 14.10.2008 v
časti výživného otca na maloletého S.. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 62 ods. 1 až 5, § 63 ods. 1, § 65 ods. 1,
§ 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania
mal preukázané, že došlo k podstatnej zmene pomerov predovšetkým na strane maloletého, keďže
od poslednej úpravy uplynulo 8 rokov. Maloletý bol v tom čase žiakom prvého stupňa základnej školy,
v súčasnosti je študentom strednej školy. Výrazne sa zvýšili sa náklady súvisiace tak s jeho fyzickým
rastom, ako aj psychickým vývojom maloletého dieťaťa. Okrem bežných potrieb dieťaťa je potrebné
uhrádzať výdavky spojené s jeho štúdiom na strednej škole, záujmami v podobe predovšetkým športovej
činnosti, ale aj kultúrneho vyžitia či trávenia času s kamaráti,  ktoré prispievajú k všestrannému rozvoju
maloletého dieťaťa a sú prirodzene spojené so životom 16-ročného chlapca. Na strane matky nedošlo
k zmene v počte vyživovacích povinností, naďalej jej trvá vyživovacia povinnosť aj k t.č. už plnoletému
synovi, ktorý však pokračuje v štúdiu a je odkázaný na výživu rodičov. Matka, ktorá v čase pôvodného
rozhodnutia nepracovala, keďže poskytovala starostlivosť vážne chorému synovi, je v súčasnosti
zamestnaná s priemerným príjmom okolo 375 eur. Na jej strane teda došlo k čiastočnému nárastu
príjmov, ten však vzhľadom na časový odstup zodpovedá aj rastu životných nákladov. Maloletý S. žije s
matkou v spoločnej domácnosti, tá preto naďalej poskytuje synovi potrebnú osobnú starostlivosť, ktorú
súd pri vymedzení vyživovacej povinnosti zohľadňuje. Matka zároveň spolu s jej partnerom zabezpečujú
všetky náklady spojené s bývaním rodiny a uspokojovaním jej potrieb. Pokiaľ ide o posúdenie zmeny



pomerov otca, už v pôvodnom rozhodnutí súd vychádzal z priemerného príjmu, ktorý otec dosahoval
v pôvodnom zamestnaní v priemernej výške 995 eur, keďže otec sa bez dôležitého dôvodu vzdal
výhodnejšieho zamestnania. V súčasnosti vykonáva otec podnikateľskú činnosť ako jediný konateľ a
spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným. V skutočnosti však táto spoločnosť nevykonáva žiadnu
činnosť a nedosahuje žiadne zisky, pretože otec maloletého sa venuje inej podnikateľskej činnosti,
hoci pod menom jeho partnerky. V súvislosti s podnikaním jeho partnerky zabezpečuje otec všetky
činnosti, kontaktuje a rokuje s obchodnými partnermi, realizuje obchodné cesty a stretnutia, zabezpečuje
administratívne, ako aj manuálne činnosti, jeho partnerka sa na týchto činnostiach takmer nepodieľa,
sama je zamestnaná v pracovnom pomere. Obrat z tohto podnikania je 200.000 eur ročne. Napriek tomu
otec maloletého uviedol, že tejto činnosti sa venuje asi hodinu denne a vykonáva ju bezodplatne. Toto
vyjadrenie považoval súd za neakceptovateľné, a to vzhľadom na rozsah činností, ktoré otec maloletého
popísal, ako aj výsledky spoločnosti. Na druhej strane otec maloletého pred súdom neobjasnil, prečo
sa napriek tomu, že tvrdená činnosť ho zaťažuje v minimálnom rozsahu (hodina denne) a nemá z nej
žiadny príjem, nevenuje či už podnikateľskej činnosti v spoločnosti, ktorej je konateľom a spoločníkom,
v rozsahu jej zapísaného predmetu podnikania, alebo prečo si nehľadá zamestnanie, či inú zárobkovú
činnosť. Vyjadrenie, že otec nepociťuje potrebu sa zamestnať je podľa názoru súdu neprijateľné, keďže
otec sám uviedol, že si je vedomý existencie vyživovacej povinnosti voči synovi. Podľa názoru súd
príjmy otca maloletého z podnikateľskej činnosti výrazne prekračujú ním deklarovaný príjem 85 eur, ich
výšku však otec maloletého žiadnym spôsobom nepreukázal, keďže túto činnosť vykonáva pod menom
svojej partnerky. Tomuto názoru zodpovedajú aj vyjadrenia otca v súvislosti s jeho výdavkami, ktoré by
mala v prevažnej miere pokrývať jeho partnerka (kúpa domu, rekonštrukcia, náklady na bývanie), na
stravu by mu mali prispievať kamaráti a rodičia a ostatné potreby by si mal pokrývať z úspor, ktorých
výšku však súdu žiadnym spôsobom nedoložil. Tieto úspory majú pochádzať z predaja podielu na
byte v júni 2013 vo výške 11.800 eur a v súčasnosti by ich výška mala byť okolo 2.500 eur. Ak súd
akceptuje, že z týchto peňazí otec platil výživné, len táto suma za obdobie od júna 2013 do novembra
2016 je vo výške 9.320 eur. Otec však tvrdil, že z týchto peňazí si zakupoval oblečenie a ostatné
potreby, prispieval deťom nad rámec výživného, zakupoval darčeky pri príležitostiach, náklady na výlety
a rybačky, v lete 2016 kúpil lístky na ME vo futbale a podobne. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam
súd pri posudzovaní možností a schopností otca vychádzal v súlade s ust. § 63 ods. 1 Zákona o
rodine z predpokladaného príjmu vo výške dvadsaťnásobku životného minima, keďže je zrejmé, že
otec má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, tieto však súdu dostatočným
spôsobom neuviedol a nepreukázal. Pri takomto posúdení možností a schopností otca maloletého
a na druhej strane odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, dospel súd k záveru, že je dôvodné
rozhodnúť o zvýšení vyživovacej povinnosti na sumu 200 eur mesačne (s prihliadnutím na existenciu
ešte jednej vyživovacej povinnosti na strane otca k plnoletému synovi), a to v súlade s návrhom matky
od 01.05.2016. Zročné výživné za obdobie od 01.05.2016 do 19.12.2016 v celkovej sume 936,16 eur
(rozdiel medzi pôvodne stanovenou sumou výživného 82,98 eur a určeným výživným vo výške 200 eur
za 8 mesiacov) uložil súd otcovi zaplatiť jednou čiastkou do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia,
čo pri predpokladanom príjme, z ktorého súd vychádzal, neohrozí schopnosť otca uspokojovať svoje
základné životné potreby. Otec sám uviedol, že disponuje finančnou hotovosťou vo výške okolo 2.500
eur, ktorú má doma, pričom má ísť o nezhodnocované úspory. O trovách konania rozhodol súd v súlade
s §52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa, ktorý navrhol
napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Bol presvedčený, že názor súdu prvej inštancie, že sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho
zamestnania, nezodpovedá skutočnosti. Mal dôležitý dôvod na skončenie pracovného pomeru u
svojho posledného zamestnávateľa, ktorým bolo neustále meškania vyplácania mzdy zo strany
zamestnávateľa, ako aj nedodržanie ďalších podmienok pracovnej zmluvy. Rovnako podľa jeho názoru
neobstojí poňatie súdom prvej inštancie skutkového stavu, ktorý nastal u neho po skončení pracovného
pomeru a trvá dodnes. Súd si nesprávne vysvetlil jeho tvrdenia, keď neakceptoval bez ďalšieho
skúmania tú skutočnosť, že naozaj vykonáva pomoc v podnikaní jeho terajšej partnerke v jej spoločnosti
bezodplatne, i keď táto spoločnosť má ročný obrat na úrovni 200.000 eur, avšak táto spoločnosť má
takmer rovnaké náklady. Rovnako súdu jasne vysvetlil, že jeho spoločnosť má problémy v podnikaní
vzhľadom na špecifický predmet jej činnosti, pričom vykázala za posledný rok stratu vo výške 1.641 eur.
Z tejto spoločnosti preto nemôže brať vyššie benefity, sám z nej má mesačný príjem len vo výške 47
eur a nie vo výške 85 eur, ako uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia. Považoval



za hazard zamestnať sa v pracovnom pomere v čase, keď rozbieha vlastné podnikanie vo vlastnej
spoločnosti, pričom na rozbeh takéhoto podnikania je potrebné jeho veľké úsilie a veľa času, ktorý
strávi hľadaním odberateľov a získavaním nových obchodných kontaktov. Nesúhlasil s názorom súdu
prvej inštancie, že riadne nepreukázal svoje príjmy zo závislej činnosti, nakoľko súdu predložil všetky
relevantné doklady, ktoré sú potrebné na posúdenie jeho príjmov za rozhodujúce obdobie.

4. K odvolaniu otca dieťaťa sa písomne vyjadrila matka maloletého, ktorá navrhla napadnutý rozsudok
z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Uviedla, že otázka, či otec dieťaťa sa bez dôležitého dôvodu
vzdal výhodnejšieho zamestnania, bola predmetom dokazovania v rámci konania o rozvod manželstva
účastníkov a úpravu výkonu ich rodičovských práv a povinností. Poukázala na to, že otec sám uviedol
v rámci svojho výsluchu na pojednávaní, že všetky činnosti týkajúce sa firmy jeho priateľky, v ktorej nie
sú zamestnaní iní zamestnanci, priateľka je zamestnaná v riadnom pracovnom pomere, zastrešuje otec
maloletého. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že otec maloletého namiesto toho, aby
si rozbehol vlastnú firmu, ktorú si založil, vykonáva aktívne (svoju) podnikateľskú činnosť pod menom
svojej priateľky, pričom je právne bezvýznamné, z akého dôvodu. Súd s poukazom na ust. § 63 ods.
1 Zákona o rodine správne ustálil výšku primeraného výživného, nakoľko otec maloletého súdu žiadne
podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov nepredložil, hoci je podnikateľom. Považovala
za klamlivé tvrdenia, že otec žije iba z úspor z predaja spoluvlastníckeho podielu k bytu, ktorý pôvodne
vlastnil s matkou maloletého.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - otec detí (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je
tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho
pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah
a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie otca dieťaťa nie je dôvodné,
pretože napadnutý rozsudok je vecne správny.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 35P/10/2016 je zvýšenie výživného
otca na maloletého S., nar. XX.XX.XXXX. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zvýšil
výživné otca na maloletého S. zo sumy 82,98 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne s účinnosťou od
01.05.2016, zročné výživné za obdobie od 01.05.2016 do 19.12.2016 vo výške 936,16 eur otcovi uložil
zaplatiť v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Galanta,
č.k. 20C/51/2008-30 zo dňa 14.10.2008 v časti výživného otca na maloletého S.. O trovách konania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie.

8. Výživné pre dieťa slúži na uspokojovanie nielen výživy dieťaťa v užšom slova zmysle, ale aj na pokrytie
všetkých odôvodnených hmotných potrieb (zabezpečenie šatstva, obuvi a podobne), ako aj ďalších
potrieb dôležitých pre zdravý vývoj dieťaťa (vzdelávanie, šport, kultúra, rekreácia a podobne), pričom
ich miera je rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu a odstupňovaná v závislosti od veku dieťaťa,
tiež jeho zdravotného stavu, schopností, spôsobu prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v
živote a v spoločnosti. Zabezpečenie odôvodnených potrieb dieťaťa je súčasne závislé od schopností
a možností jeho rodičov, t.j. ich fyzických a duševných schopností. Pokiaľ sú schopnosti a možnosti
rodičov dieťaťa široké, sú odôvodnenými aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré svojou povahou nie sú celkom
bežné, avšak sú potrebné pre jeho všestranný rozvoj. Pokiaľ sú schopnosti a možnosti rodičov dieťaťa
obmedzené, sú odôvodnenými potrebami iba bežné potreby dieťaťa. Vždy však platí zásada, že životná
úroveň dieťaťa musí byť úmerná životnej úrovni rodičov.

9. Určenie výživného je individuálne v každom jednom prípade. Na stanovenie výšky výživného v
zmysle zákona majú vplyv faktory jednak na strane povinného, a jednak na strane oprávneného.
Na strane povinného sú to predovšetkým jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery,
životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností, a tiež spôsob a výška, akou prispievajú na výživu
oprávneného iné povinné osoby. Na strane dieťaťa je nutné prihliadať na jeho vek, zdravotný stav,
záujmy, prípravu na budúce povolanie, výšku výživného, ktoré je dieťaťu poskytované zo strany inej
osoby (druhého rodiča) na schopnosti a možnosti, prípadne majetkové pomery a počet vyživovacích
povinností iných osôb (druhého rodiča). Je nutné porovnať životnú úroveň, schopnosti a možnosti,



majetkové pomery oboch rodičov maloletého dieťaťa navzájom a zohľadniť tiež osobnú starostlivosť
rodiča o dieťa.

10. Pri rozhodovaní o zmene výživného je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre
určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania, a to na základe spoľahlivých
a úplných výsledkov dokazovania.  Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by
mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v
porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže
byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne
napr. vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 Zákona
o rodine už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama o sebe môže odôvodniť
zmenu výšky výživného. Zmena výšky výživného je pritom možná najskôr od času, kedy došlo k zmene
pomerov.

11. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že otec dieťaťa v konaní pred súdom
prvej inštancie deklaroval nižší príjem ako v skutočnosti má, pričom otec bol súdom prvej inštancie riadne
poučený o povinnosti označiť a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Nedostatočná aktivita
účastníka konania sa potom premietne do rozhodnutia súdu a ak súd prvej inštancie napriek poučeniu o
procesných právach a povinnostiach otca dieťaťa nedisponoval dostatočnými podkladmi preukazujúcimi
zhodnotenie jeho majetkových pomerov a pristúpil k aplikácii § 63 ods. 1 Zákona o rodine, bol jeho
postup vecne správny. Podľa citovaného ustanovenia dochádza k preneseniu povinnosti tvrdenia a
dôkazného bremena na povinného rodiča, ktorý ako osoba pasívne legitimovaná má v súvislosti s
preukazovaním vlastných príjmov z inej než závislej činnosti dve dôležité povinnosti: edičnú povinnosť
a povinnosť sprístupniť údaje inak chránené podľa osobitného predpisu. Zákon akcentuje povinnosť
bezpečne preukázať celkové majetkové pomery povinného rodiča.

12. K námietke otca dieťaťa, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil, že sa mal vzdať bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho príjmu, odvolací súd udáva, že uvedená skutočnosť už bola predmetom
posudzovania zo strany tak prvoinštančného, ako i odvolacieho súdu v konaní vedenom na súde prvej
inštancie pod sp. zn. 20C/51/2008, predmetom ktorého bol rozvod manželstva účastníkov a úprava ich
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode.

13. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil,
pričom sa dostatočným spôsobom vyporiadal i s námietkami otca dieťaťa a vzhľadom na to, že tento ani
v odvolacom konaní neuviedol žiadne nové podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné prihliadnuť,
ktoré by spochybnili správnosť napadnutého rozsudku, odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na
odôvodnenie napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 CSP).

14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP
z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP, keď nezistil
žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o trovách konania.

16. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo



f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).



Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "35P/10/2016", "guid": "4addf8d9-8c89-4706-a16d-95cf0da8c139:6d387f6b-552a-45dd-8dd4-fd371ca71c13", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}