Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/266/2012 z 28. 1. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. januára 2013, sp. zn. 11CoP/266/2012, ECLI:SK:KSBA:2013:1711211935.1 Krajský súd Bratislava | 11CoP/266/2012 | ECLI:SK:KSBA:2013:1711211935.1 | 2013-01-28 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 36 ZoR, § 62 ZoR, § 65 ZoR, § 75 ZoR, § 219 ods. 1 OSP, § 220 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7796df96-ce4e-4518-84c8-da6180429dc4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1711211935.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/266/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711211935
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1711211935.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a členov
senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, vo veci starostlivosti o maloletého R. Š.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Kaplná 69, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Pezinok, detašované pracovisko Senec, Kysucká 14, dieťa rodičov: C. Š., bytom L., G.
XX, zast. JUDr. Danielou Simanovou, advokátkou, so sídlom Palkovičova 15, Bratislava, a H. Š., bytom
F. XX, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, na odvolanie
matky proti rozsudku Okresného súdu Pezinok, zo dňa 02.02.2012, č.k. 28P 191/2011-99, jednohlasne
(pomerom hlasov 3:0), takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zročnom výživnom sa m e n í tak, že otec je povinný
zaplatiť zročné výživné na maloletého R. Š., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 30.08.2011 do 31.01.2012
vo výške XXX € k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej napadnutej časti sa rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Pezinok rozsudkom zo dňa 02.02.2012 č.k. 28P 191/2011-99 zveril maloletého R. Š., nar.
XX.XX.XXXX na čas do rozvodu do osobnej

starostlivosti matky. Určil, že zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Otca
zavial prispievať na výživu maloletého sumou XXX € mesačne, k rukám matky od 30.08.2011. Zročné
výživné za obdobie od 30.08.2011 do 31.01.2012 považoval za vyrovnané. Upravil styk otca s maloletým
každý párny týždeň v čase od štvrtka od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a každý nepárny týždeň
v stredu v čase od 16.00 hod. do 19.00 hod., každý rok v čase letných prázdnin nepretržite v 31. a 32.
kalendárnom týždni, každý druhý rok v čase jarných prázdnin a každý druhý rok na Štedrý deň, 1. a 2.
sviatok vianočný a 31.12. a 01.01 príslušného kalendárneho roka s tým, že v čase ktorý takto určil bude
maloletý v roku 2012 u otca. Matke uložil povinnosť maloletého na stretnutie s otcom riadne pripraviť s
tým, že otec si prevezme maloletého od matky v mieste jej trvalého bydliska a v mieste trvalého bydliska
jej maloletého aj odovzdá. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.

O zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky rozhodol podľa § 36 ods. 1 s použitím ust.
§ 24, § 25 a § 26 Zák. o rodine, keď návrh otca na zverenie maloletého do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov po vykonanom dokazovaní a výsluchu maloletého nepovažoval za dôvodný.



Pri rozhodovaní prihliadol predovšetkým na názor maloletého u ktorého vzhľadom na vek XX rokov
rešpektoval jeho vôľu v súčasnej dobe žiť s matkou, rovnako prihliadol na skutočnosť, že rodičia pre
vzájomnú nevraživosť by neboli schopní komunikovať o dôležitých otázkach spojených s výkonom
striedavej osobnej starostlivosti, čo by rozhodne nebolo na prospech maloletého. Zároveň dal rodičom
do pozornosti, že po prekonaní týchto problémov a po nadviazaní normálnej komunikácie bude možné
otázku striedavej osobnej starostlivosti opätovne zvážiť. Vzhľadom na neschopnosť komunikácie medzi
rodičmi upravil presné stretávanie sa otca s maloletým. Určená doba, po ktorú sa bude otec s maloletým
stretávať, podľa názoru súdu postačuje na to, aby otec mohol na maloletého výchovne vplývať a podieľať
sa na jeho výchove a vzdelávaní. Výživné určil podľa kritérií uvedených v ust. § 62 ods. 1, 2, § 65 ods.
1 Zák. o rodine vychádzajúc z odôvodnených potrieb maloletého, ako aj zárobkových a majetkových
pomerov rodičov. Vzhľadom na výšku príjmu otca a matky, určené výživné v sume XXX € mesačne
považoval za dostatočné. Pri určení výšky výživného prihliadol aj na skutočnosť, že maloletý bude u
otca desať dní do mesiaca, v ktorom

období bude otec finančne zabezpečovať potreby maloletého spojené s jeho výchovou a výživou.
Výživné určil od podania návrhu matky a nie od 01.01.2011, ako požadovala matka, keď matka neuviedla
žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý nepožiadala o výživné skôr. Tvrdenie matky, že
predpokladala, že výživné bude určené v rozvodom konaní rýchlejšie, podľa názoru súdu nemožno
považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, tak ako to predpokladá ust. § 77 ods. 1 Zák. o rodine.
Pokiaľ ide o zročné výživné za obdobie od 30.08.2011 do 31.01.2012, toto rovnako nepriznal z dôvodu,
že otec v uvedenom období preukázateľne platil hypotéku za dom v ktorom bývala matka s maloletým,
navyše otec poslal matke maloletého od novembra 2011 celkove sumu XXX €, teda určenie zročného
výživného od podania návrhu do rozhodnutia súdu by nebolo v súlade s dobrými mravmi. O trovách
konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Proti tomuto rozsudku vo výroku o výživnom a úprave styku otca s maloletým podala v zákonnej lehote
odvolanie matka maloletého, ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch
zmeniť a rozhodnúť v zmysle jej návrhu. Súdu prvého stupňa vytkla neúplné zistenie skutkového stavu
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ ide o výživné uviedla, že
podľa špecifikácie nákladov na výživu maloletého, ktoré v konaní predložila, tieto predstavujú mesačne
sumu XXX,XX €, súd predmetné skutočnosti vôbec nezohľadnil a špecifikáciou nákladov maloletého na
výživu sa vôbec nezaoberal. Súd prvého stupňa nielenže neprihliadol na bežné odôvodnené potreby
dieťaťa, ale nezohľadnil ani jeho zhoršený zdravotný stav, ani fakt, že dieťa sa venuje umeleckej činnosti.
Určené výživné vo výške XXX € mesačne podľa jej názoru nezodpovedá ani zárobkovým a majetkovým
pomerom rodičov, keďže priemerný mesačný príjem otca je X.XXX,XX €, jej príjem je XXX,XX €. Napriek
tomu sa otec má podieľať na výžive maloletého sumou XXX € mesačne a ona vo zvyšku, t.j. sumou
približne XXX,XX €. Súd prvého stupňa sa dostatočne nezaoberal ani výdavkami otca a neskúmal, či
otcom prezentované výdavky na jeho živobytie sú nevyhnutné. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o
výške výživného takisto nezohľadnil jej osobnú starostlivosť o rodinu a domácnosť. Pokiaľ ide o určenie
výživného spätne od 01.01.2011, už v návrhu uviedla, že návrh nepodala skôr,

domnievajúc sa, že o úprave výkonu rodičovských práv a povinností bude rozhodnuté v rozvodovom
konaní, ktoré prebieha na návrh otca už od roku 2010. To, že konanie prebieha tak dlhú dobu subjektívne
nespôsobila, nenesie za ňu žiadnu zodpovednosť, z ktorého dôvodu táto skutočnosť nemôže ísť na ujmu
maloletého dieťaťa. Nestotožnila sa s tvrdením súdu prvého stupňa, že priznanie zročného výživného
by nebolo v súlade s dobrými mravmi, práve naopak, mala za to, že nepriznanie zročného výživného je v
danom prípade v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ súd prvého stupňa nepriznal výživné ani od podania
návrhu z dôvodu, že otec platil hypotéku za dom, vyslovila presvedčenie, že splátku hypotekárneho
úveru na dom, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve oboch rodičov nemožno stotožňovať s
výživným na maloleté dieťa, a takéto plnenie nie je možné na výživné ani započítať. Nesúhlasila ani s
úpravou styku otca s maloletým, ktorý súd prvého stupňa upravil striktne. V návrhu navrhla ponechať
styk s maloletým neobmedzený, rovnako maloletý sa na súde prvého stupňa vyjadril, že si želá stretávať
sa s otcom neobmedzene. Neobmedzený styk otca s maloletým sa realizuje od odchodu otca zo
spoločnej domácnosti a v praxi sa osvedčil. Neobmedzený styk je pre maloletého ideálny, v maximálnej
možnej miere zohľadňuje jeho záujmy a medzi otcom a maloletým tak zostáva zachovaný nenásilný,



bezprostredný a zároveň pravidelný kontakt. Podľa jej názoru narušená komunikácia medzi nimi ako
rodičmi nie je dôvodom pre striktnú úpravu styku otca s maloletým. Maloletý je vzhľadom na svoj vek
dostatočne duševne vyspelý na to, aby vedel, kedy sa chce a môže s otcom stretnúť.

Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky nesúhlasil s tvrdením matky, že by súd nedostatočne
zistil skutkový stav, či vec nesprávne právne posúdil a s ohľadom na skutočnosť, že si voči maloletému
plnil svoje rodičovské povinnosti, dočasnosť úpravy práv a povinností rodičov na čas do rozvodu
manželstva, zmenu podmienok ku ktorej dôjde nástupom maloletého na strednú školu a skutočnosť,
že matka nepreukázala akékoľvek dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal súd priznať
výživné na maloletého na čas pred podaním návrhu matky, navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v
jeho napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdiť. Nesúhlasil s tvrdením matky, že od odchodu zo
spoločnej domácnosti v decembri 2010 sa nepodieľal na výžive maloletého. Dôkaznými prostriedkami

založenými v spise preukázal, že matka v návrhu neuviedla pravdivé skutočnosti, a že sa o maloletého
pravidelne staral, stretával sa s ním, pravidelne týždenne ho vozil do umeleckej školy v R., a pokiaľ ho
syn požiadal, kúpil mu aj potrebné veci, rovnako synovi prispel aj na väčšie veci po ktorých túžil. Syna
má rád a v záujme jeho ochrany pred stresom z hádok rodičov, ktoré sa začali stupňovať v čase po
podaní návrhu na rozvod manželstva a ktoré maloletý ťažko znášal, on zodpovedne prehodnotil záujem
maloletého a opustil dočasne spoločnú domácnosť. Keď sa po troch mesiacoch chcel vrátiť, zistil, že
matka vymenila zámok na rodinnom dome patriacom do BSM. Po odchodne zo spoločnej domácnosti
sa s matkou dohodli, že on bude naďalej splácať úvery na rodinný dom vo výške XXX € mesačne, matka
bude splácať sumu úverov vo výške XXX € a on bude sumou XXX € prispievať na výživu maloletého.
Vzhľadom na to, že úvery platil trvalým príkazom zo svojho účtu, dohodli sa, že dohodnutú sumu XXX €
si vzájomne nebudú poukazovať a on uhradí svoj príspevok na výživu maloletého v sume XXX € úhradou
splátky úveru zo svojho účtu. Matka využila situáciu v ktorej nevie preukázať ústnu dohodu a úhradu
výživného v sume XXX € mesačne priamo mesačnou platbou k jej rukám, podala predmetný návrh v
ktorom tvrdí, že na výživu maloletého neprispieva. Vzhľadom na uvedené a najmä po poučení právneho
zástupcu, že výživné na maloleté dieťa nie je možné započítať s akoukoľvek inou pohľadávkou, začal
posielať matke dohodnuté výživné vo výške XXX € mesačne od mesiaca august 2011, kedy podala
návrh na jeho určenie a uvedenú sumu posiela doposiaľ. Pokiaľ ide o výšku odôvodnených potrieb, ktoré
matka vyčíslila v podaní zo dňa 16.09.2011 na sumu XXX,XX € uviedol, že do tejto zahrnula aj výdavky,
ktoré neslúžia na výživu maloletého dieťaťa.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutých výrokoch podľa
§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p, s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie
matky je čiastočne dôvodné len vo výroku o zročnom výživnom.

Pokiaľ ide o určenie výšky výživného súdom prvého stupňa zo strany otca, táto aj podľa názoru
odvolacieho súdu zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie výživného na maloleté dieťa
uvedených v ust. § 62 ods. 1 2, 4, 5, § 75 ods.

1 Zák. o rodine, t.j. je primeraná ako odôvodneným potrebám maloletého, tak aj zárobkovým a
majetkovým pomerom rodičov. Pri určovaní výšky výživného súd prvého stupňa správne prihliadol aj
na záujem otca podieľať sa na výchove a výžive maloletého nielen určeným výživným, keďže otec sa
s maloletým pravidelne stretáva, zabezpečuje a naďalej má záujem zabezpečovať potreby maloletého
nielen formou súdom určeného výživného. V danej veci ako problém vyvstáva skutočnosť, že rodičia t.č.
spolu nekomunikujú pre narušené partnerské vzťahy, tieto však nemôžu byť na úkor maloletého dieťaťa,
nakoľko aj po rozvode manželstva rodičovské práva a povinnosti zostávajú zachované, a je najmä na
rodičoch, aby ich výkon realizovali tak, aby bol v záujme maloletého. Správne je rozhodnutie súdu prvého
stupňa aj pokiaľ ide o ustálenie počiatku vzniku vyživovacej povinnosti otca, keď túto súd prvého stupňa
určil od podania návrhu matky, t.j. od 30.08.2011. Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel
k záveru, že matka v konaní nepreukázala žiadne dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré nemohla podať
návrh na určenie výživného hneď potom, ako si otec podľa jej tvrdenia prestal plniť vyživovaciu povinnosť
k maloletému. V tomto smere odvolací súd poukazuje na ust. § 77 ods. 1 Zák. o rodine, ktorý má na



mysli určovanie výživného v prípade, že jeden z rodičov si prestane plniť svoju vyživovaciu povinnosť,
teda je dôvod určiť výživné súdnym rozhodnutím. Keďže výživné má spotrebný charakter a má pokrývať
pravidelné mesačné náklady a potreby detí, cieľom právnej úpravy vyjadrenej v uvedenom zákonnom
ustanovení je dosiahnuť, aby oprávnený rodič hneď ako nastane situácia, že povinný rodič si prestane
plniť vyživovaciu povinnosť podal návrh na určenie výživného. Zmyslom tejto právnej úpravy je ochrana
práv detí, ktoré majú nárok na to, aby si k nim rodičia plnili vyživovaciu povinnosť pravidelne, rovnako
má zamedziť situáciám, kedy rodič podávajúci návrh na určenie výživného za dlhšie časové obdobie je
v dôkaznej núdzi pri preukazovaní plnenia vyživovacej povinnosti.

Odvolací súd sa však nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa, keď z dôvodu splátok hypotekárneho
úveru otcom na rodinný dom patriaci do BSM neurčil zročné výživné za obdobie od 30.08.2011 do
31.01.2012. Splátky hypotekárneho úveru podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné započítať na
výživné na maloleté dieťa, ktorého dôvodu pri platení výživného otcom vo výške

XXX € mesačne od podania návrhu dopočítal zročné výživné do sumy určeného výživného XXX €
mesačne, čo za 5 mesiacov po XX € prestavuje sumu XXX €. Vyčíslenú sumu uložil otcovi zaplatiť do 30
dní od právoplatnosti rozsudku. Pre súčasné problémy v komunikácii rodičov odvolací súd sa stotožnil
s názorom súdu prvého stupňa pokiaľ upravil stretávanie sa otca s maloletým. Zároveň dodáva, že ide
o rozhodnutie na čas do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, naviac aj pri súčasnej súdnej
úprave styku nie je vylúčená dohoda rodičov a najmä rešpektovanie prejavenej vôle maloletého, ktorý
má XX rokov pri realizácii jeho styku s otcom.

S poukazom na uvedené rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o výške výživného, počiatku vzniku
vyživovacej povinnosti otca, úpravy styku otca s maloletým je vecne správny, preto ho odvolací súd
podľa § 219 os. 1 O.s.p. potvrdil. Pokiaľ ide o určenie zročného výživného za obdobie od 30.08.2011 do
31.01.2012 v tejto časti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 146 ods.
1 písm. a/ O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.