Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 5CoP/12/2017 z 20. 6. 2017
Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 20. júna 2017, sp. zn. 5CoP/12/2017, ECLI:SK:KSNR:2017:4415208794.1
Krajský súd Nitra | 5CoP/12/2017 | ECLI:SK:KSNR:2017:4415208794.1 | 2017-06-20 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých
Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8e776e47-f895-4bba-a1e3-9793285f9bad
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4415208794.1

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoP/12/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415208794
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4415208794.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov
JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa, vo veci starostlivosti o maloleté deti O.: B. I. A.,
nar. XX.XX.XXXX a J., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, deti rodičov: Bc. H. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. H., A. XX/X
a B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. H., A. 4, o návrhu otca na zverenie maloletých detí do striedavej
osobnej starostlivosti, alternatívne o úpravu styku, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nové
Zámky zo dňa 14. decembra 2016 č. k. 7P/94/2015-115, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie  p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 14. decembra 2016 č.k.
7P/94/2015-115 návrh otca na zverenie maloletých detí O.: B. I. A., nar. XX.XX.XXXX a J., nar.
XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti zamietol. Zároveň upravil styk otca s maloletými deťmi
tak, že otec je oprávnený vziať si maloleté deti k sebe každý párny týždeň v piatok o 19:00 hodine spred
bytu matky a je povinný vrátiť maloleté deti späť matke na to isté miesto v ten istý týždeň v nedeľu o
17:00 hodine. Matke určil povinnosť deti na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi určil povinnosť deti
matke včas vrátiť. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok   na náhradu
trov konania.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že otec sa návrhom podaným dňa 30.04.2015
domáhal, aby maloleté deti O.: B. I. A., nar. XX.XX.XXXX a J., nar. XX.XX.XXXX boli zverené do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, že párny týždeň by boli deti u neho a navzájom by
si výživné neplatili. V prípade, ako ďalej uviedol, že by súd tento jeho návrh zamietol, žiadal upraviť
jeho stretávanie sa s deťmi na každý párny týždeň od piatku od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod.
Svoj návrh odôvodnil tým, že od roku 2008 deti už podrástli a podmienky sa zmenili, pričom od roku
2013 sa s deťmi stretáva každý párny víkend podľa možnosti a podľa toho, či ich matka pustí alebo
nie. Na pojednávaní ďalej uviedol, že má s deťmi dobrý vzťah. Stretáva sa s nimi pravidelne raz za dva
týždne. Býva sám v trojizbovom byte, kde má zariadenú detskú izbu a podmienky pre výchovu detí má
vytvorené. Uviedol tiež, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletej B. B., nar. XX.XX.XXXX, u
ktorej tiež bude žiadať striedavú osobnú starostlivosť.

3. Matka so striedavou osobnou starostlivosťou nesúhlasila, uviedla, že ani deti si to neželajú, nechcú
sa sťahovať, u otca ešte nespali a vyhovuje im, keď sa občas s otcom stretnú.



4. Súd prvej inštancie uviedol, že maloletá B. I. A. O. na pojednávaní uviedla, že by nechcela byť zverená
do striedavej osobnej starostlivosti v žiadnom prípade, pretože žije v spoločnej domácnosti s matkou,
ku ktorej má bližší vzťah a život s otcom si nevie predstaviť, pretože prostredie v ktorom on býva je
pre ňu nevyhovujúce a nechcela tiež ani upraviť styk na každý druhý víkend, pretože sa cez víkendy
musí učiť, chodí aj do autoškoly, popritom pracuje a má obavu, že otec by tieto jej aktivity nerešpektoval.
Nesúhlasila tiež, aby boli striktne upravené prázdniny, lebo si nevie predstaviť, ako by to otec vedel
vybaviť, aby bol celý mesiac doma, keď aj toto leto nebol doma. B. J. O. na pojednávaní uviedla, že v
žiadnom prípade nechce byť zverená do striedavej osobnej starostlivosti, nechce byť u otca ani u neho
prespávať a necíti sa u neho dobre.

5. Kolízna opatrovníčka vzhľadom na výsledky dokazovania a výpovede maloletých detí, navrhla návrh
otca na striedavú osobnú starostlivosť zamietnuť, rešpektovať vyjadrenia maloletých detí, pričom však
poukázala na právo otca stretávať sa s nimi.

6. Súd prvej inštancie uviedol, že na základe vykonaného dokazovania zistil, že rozsudkom Okresného
súdu Nové Zámky č.k. 11P 102/00-17 zo dňa 15.08.2000 bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle
ktorej bola maloletá B. I. A. O., nar. XX.XX.XXXX zverená do výchovy a opatery matke a otec bol
zaviazaný na platenie výživného v sume 300,- Sk mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky
č.k. 7Nc 68/03-10 zo dňa 28.04.2003 bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bola maloletá
J. O., nar. XX.XX.XXXX zverená do výchovy a opatery matke a otec bol zaviazaný na platenie výživného
v sume 100,- Sk mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č.k. 11P/132/2007-75 zo dňa
08.04.2008 bola schválená dohoda rodičov, v zmysle ktorej otec bol oprávnený stretávať sa s maloletými
deťmi: B. I. A. O., nar. XX.XX.XXXX a J. O., nar. XX.XX.XXXX tak, že si ich prevzal každú nedeľu v
párnom týždni roka o 13,00 hod. pred Obecným úradom v Dvoroch nad Žitavou a bol povinný vrátiť deti
matke o 17,00 hod. na to isté miesto. Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č.k. 17P/64/2008-47
zo dňa 30.05.2008 bola schválená dohoda rodičov, v zmysle ktorej bolo zvýšené výživné na maloletú B.
I. A. O., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 300,- Sk mesačne na 1.100,- Sk mesačne a na maloletú J. O., nar.
zo sumy 100,- Sk mesačne na sumu 1.000,- Sk mesačne, na obe deti počnúc od 01.06.2008.

7. Vec súd prvej inštancie právne posúdil podľa § 36 ods. 1, § 24 ods. 2, 4, § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine.

8. Vykonaným dokazovaním, najmä z psychologickej konzultácie s maloletými deťmi na Referáte
poradensko-psychologických služieb Nové Zámky, tiež aj z výpovedí rodičov a maloletých detí, mal
súd prvej inštancie preukázané, že deti v citových väzbách preferujú matku, ku ktorej majú bližší a
dôvernejší vzťah, súčasný stav spolužitia v jednej domácnosti s matkou im vyhovuje a aktuálne nemajú
potrebu zmeny. Obe maloleté deti majú odmietavý postoj k striedavej osobnej starostlivosti a dokonca aj
k stretávaniu sa s otcom, ktoré by chceli obmedziť. Obaja rodičia majú vytvorené pozitívne citové väzby
k obom maloletým deťom. Zo záverov správ Referátu vyplýva, že v rámci opakovaných konzultácií s
rodinou možno pozorovať absenciu akceptácie záujmov, potrieb a postojov maloletých detí zo strany
otca, čo sa negatívne podpisuje pod ich vzájomné vzťahy a vedie k prehlbovaniu odstupu maloletých
detí od otca.

9. Pre objektívne rozhodnutie vo veci súd prvej inštancie pribral do konania znalca z odboru psychológie
PhDr. M. B., ktorý podal vo veci znalecký posudok č. 11/2016 zo dňa 16.05.2016, ku ktorému na
pojednávaní uviedol, že maloleté deti sú v takom veku, keď sa ťažko ovplyvňujú. Nechcú striedavú
osobnú starostlivosť, odmietajú ju, s otcom sa chcú stretávať, ale keď oni budú chcieť, tak prídu za
ním. Znalec ďalej uviedol, že otec sa vyjadril, že on netrvá na tom, aby deti uňho bývali, len aby boli v
striedavej osobnej starostlivosti a on aby nemusel platiť výživné. Znalec neodporučil striedavú osobnú
starostlivosť, lebo to nie je reálne, ale odporučil styk otca s maloletými deťmi aspoň každý druhý týždeň
na víkend.

10. Vzhľadom na vyššie uvedené dokazovanie, citované ustanovenia zákona o rodine, najmä podaný
znalecký posudok, z ktorého vyplýva, že deti majú bližší citový vzťah k matke, k otcovi je ich vzťah
ľahostajný, kritický až negatívny bez kladných emočných väzieb, ako aj s poukazom na výpovede
maloletých detí, ktoré sú vzhľadom na svoj vek schopné reálne posúdiť a zvážiť striedavú osobnú
starostlivosť a túto starostlivosť odmietajú, pričom ich dávka adaptability je znížená, u oboch sú prítomné
sklony k neurolabilite, ktorej neprospieva ani súčasná situácia, súd prvej inštancie dospel k záveru, že v
súčasnej dobe bude v prospech a v záujme maloletých detí, keď ostanú zverené do osobnej starostlivosti



matke, u ktorej majú lepšie zaistené potreby, čo je v ich záujme. U otca nevzhliadol skutočný záujem o
osobnú starostlivosť o maloleté deti, čo potvrdil aj znalec, u ktorého otec na psychologickom vyšetrení
uviedol, že mu ide len o to, aby nemusel platiť na deti výživné, preto zamietol návrh otca na ich zverenie
do striedavej osobnej starostlivosti.

11. Konštatoval, že styk otca s maloletými deťmi upravil v súlade so závermi znaleckého posudku PhDr.
M. B., ktorý odporučil takýto styk upraviť a ktorý bol už aj predbežne upravený uznesením Okresného
súdu Nové Zámky č.k. 7P/94/2015 - 45 zo dňa 09.11.2015, na čom sa rodičia dohodli a tento styk sa
aj realizoval.

12. Poukázal na to, že pri úprave styku rodiča s dieťaťom, ktorému deti neboli zverené do výchovy,
treba prihliadať predovšetkým na záujem maloletých detí, ktorý spočíva v tom, aby citový vzťah detí k
rodičovi, v danom prípade k otcovi, zostal zachovaný. Na výchove  detí sa majú podieľať obaja rodičia,
teda aj ten rodič, ktorému deti neboli zverené do výchovy a ktorý na ich výchovu môže vplývať jedine
formou návštev. Toto nie je len jeho právom, ale aj povinnosťou, ktorá vyplýva pre oboch rodičov zo
zákona rovnako. Podľa článku 9 odsek 3 Dohovoru, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, uznávajú
právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s
oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa. Z citovaných ustanovení Zákona o
rodine ako aj Dohovoru o právach dieťaťa, ktorým je Slovenská republika viazaná vyplýva, že jedným
z práv dieťaťa je právo stýkať sa s rodičom. Citované zákonné ustanovenie predpokladá predovšetkým
existenciu záujmu na výchove dieťaťa a dohodu rodičov o styku s dieťaťom. Tým sa zabezpečuje, i
keď obmedzený, výchovný vplyv na dieťa toho z rodičov, ktorému nie je dieťa zverené do výchovy.
Predpokladom rozhodnutia súdu o styku rodiča s maloletým dieťaťom je zistenie, že rodičia sa nedohodli
o styku vôbec, alebo sa dohodli o styku, ale tak, že ich dohoda nezodpovedá záujmom dieťaťa a že súdna
úprava styku rodiča s dieťaťom vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania (§
217 odsek 1 Civilného sporového poriadku).

13. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že styk upravený tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
napadnutého rozsudku, je v záujme maloletých detí. Neboli zistené žiadne kontraindikácie u otca, ktoré
by bránili tomu, aby tento styk pre maloleté deti bol prospešný a aby maloleté deti mohli u otca prespať.
So závermi znaleckého posudku sa stotožnil.

14. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak,
že  žiadnemu z účastníkov nepriznal ich náhradu.

15. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie otec maloletých detí, žiadal rozsudok zmeniť a maloleté
deti zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a v prípade nevyhovenia jeho návrhu, žiadal
upraviť jeho styk s maloletými deťmi každý párny týždeň v čase od piatka od 16,00 hod. do nedele do
18,00 hod. a upraviť styk i počas prázdnin a sviatkov. V odvolaní uviedol, že matka nedodržiava Zákon
o rodine a neviedla maloleté deti k tomu, aby mali otca radi a mali k nemu pozitívny vzťah, ale práve
naopak. Potom je prirodzené, že maloleté deti preferujú matku v citových väzbách a súčasný stav im
vyhovuje. Bolo preukázané, že deti striedavú starostlivosť odmietajú len zo subjektívnych dôvodov a
nemali by žiadny problém s adaptáciou v novom prostredí, v prípade zverenia do striedavej starostlivosti
by vedeli akceptovať rozhodnutie súdu, tak ako sa museli prispôsobiť, keď boli zverené do starostlivosti
matky. Matka ich vytrhla násilím z prostredia, v ktorom žili a boli zvyknuté, čo bol pre nich obrovský šok,
keďže boli citovo naviazané na oboch rodičov. Dlhé roky mali deti odcudzenie od otca a psychické týranie
a zákaz styku s otcom, boli len nástrojom vydierania otca zo strany matky na získavanie peňazí od
neho. Ďalej uviedol, že matka žila nákladným spôsobom života, bola zadĺžená u rôznych ľudí a inštitúcií,
hrozila jej exekúcia, vždy ju musel zachraňoval, o auto Chevrolet Spark prišla, obrali ju oň matka a sestra,
pričom aj on investoval do vozidla peniaze, ktoré sa mu nevrátili. Dával peniaze nad rámec výživného,
ďalej živil rodinu, o ktorú prišiel. Napriek finančným dotáciám deti videl iba sporadicky, lebo matka si to
nepriala a nedovolila. Na ulici utekali pred ním. Od roku 2013 sa stretávali celkom pravidelne, chodili
k nemu na návštevu, alebo mali spoločný program, výlety. Na základe toho podal návrh na zverenie
detí do striedavej starostlivosti. Je načase, aby sa vzťahy medzi deťmi a ním a aj medzi ním a matkou
upravili tak, aby ani jedna strana nebola poškodená, aby bola medzi nimi rovnosť, pohoda. On má právo
vychovávať a starať sa o svoje deti. V praxi je odrezaný od svojich detí, každý iný má právo s nimi stráviť
viac času ako on, vedia o nich viac ako on, ich otec. Pre svoje deti sa stal cudzím človekom a vnímajú
ho iba ako osobu, ktorá im je povinná posielať peniaze. Uviedol, že vie, že čas sa nedá vrátiť, ale do



budúcna sa vzťahy dajú upraviť a zmierniť následky odcudzenia. Keď si deti museli zvyknúť na život bez
neho, na život na rôznych adresách, na štúdium na rôznych školách o čom rozhodovala výlučne matka,
tak nevidí problém, aby si zvykli na podmienky u neho, ktoré pre ne vytvoril. Deti si nevedia zvážiť o čo sa
oberajú, boli tak matkou vychované, sú ochudobnení o vzájomnú lásku a o čas, ktorý mohli spolu stráviť.

16. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletých detí. Uviedla, že nesúhlasí so striedavou
výchovou, nie je pravdou, že deti boli vytrhnuté z prostredia, v ktorom žili, psychické týranie, vydieranie a
zákaz považuje za hrubé osočovanie, tvrdenia ohľadne jej vzťahov s matkou a sestrou nie sú pravdivé,
leasing na motorové vozidlo splatila jej matka, o vozidlo ju nikto neobral, otec nemá nárok ani na vozidlo
ani na finančné prostriedky. Ďalej uviedla, že deti nikdy neovplyvňovala, nezakazovala im stretávať sa s
otcom, rozhodnutie detí bola ich osobná vôľa. Poukázala na to, že otec sa obsiahle vyjadruje o svojich
rodičovských právach, ale pred rokmi ich vôbec neaplikoval, situáciu riešil len sporadicky, z povinnosti.
Žil svoj súkromný život, založil si novú rodinu, nezaujímal sa o svoje deti. Situáciu rieši len v poslednom
období, keď staršia dcéra bude onedlho už plnoletá a mladšia onedlho bude navštevovať strednú školu.
Z jej strany bola starostlivosť vždy riadne zabezpečená, deti žijú v riadnom rodinnom prostredí, ktoré im
vyhovuje. Majú zabezpečené všetky ich potreby. Ich vzťah k otcovi bol narušený v dôsledku správania
sa otca.

17. K odvolaniu otca sa písomne vyjadril aj kolízny opatrovník, ktorý navrhol napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdiť. Poukázal na závery znaleckého dokazovania a vyjadrenia oboch maloletých
detí.

18. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej iba „CSP“) preskúmal
odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie procesným postupom podľa § 378 ods. 1 a §
380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP s verejným vyhlásením
rozhodnutia pri splnení si povinnosti v zmysle § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že podané odvolanie
otca nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

19. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

20. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

21. Súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil v relevantnom rozsahu, vec
správne právne posúdil, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Odvolací
súd sa plne stotožňuje so závermi a dôvodmi súd prvej inštancie, v celom rozsahu na ne poukazuje ako
na správne a preto ich nebude opakovať.

22. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku uvádza, že s účinnosťou od
01.07.2010 vstúpilo do platnosti ustanovenie § 24 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého ak sú obidvaja
rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak
súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a
ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň
jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

23. Súd  pri  rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody
rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy
prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu
budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa
s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi (§ 24 ods. 4 Zákona o rodine).

24. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a
rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého



dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá
pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

25. Právna úprava zakotvená v § 24 ods. 2 Zákona o rodine korešponduje s Dohovorom o právach
dieťaťa prijatým  20. 11. 1989 , ktorý v článku 3 ods.  1 určuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým
hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či je už uskutočňovaná verejnými alebo súkromnými
zariadeniam sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodárnymi orgánmi. Článok 8 ods.  1
Dohovoru predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to,
aby bola uznaná zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa a
základným zmyslom starostlivosti musí byť pritom záujem dieťaťa.  Rovnako aj listina základných práv
a slobôd vo svojom článku 32 ods. 1 v spojení s ods. 4 určuje, že rodičovstvo a rodina sú pod ochranou
zákona, pričom starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov, deti majú právo na rodičovskú
výchovu a starostlivosť.

26. Článok 12 bod 1 Dohovoru stanovuje, že štáty - zmluvné strany musia zabezpečiť dieťaťu, ktoré je
schopné si utvárať vlastné názory, právo ich vyjadrovať slobodne vo všetkých záležitostiach, ktoré sa
ho týkajú, pripisujúc názorom dieťaťa náležitú váhu podľa jeho veku a zrelosti.

27. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že obe deti sa vyjadrili, že odmietajú striedavú starostlivosť,
nechcú byť zverené aj do starostlivosti otca, dokonca mal. B. I. sa s ním nechce stretávať podľa súdneho
rozhodnutia. B. B. I. bola zverená do výchovy matky v roku 2000 a maloletá J. v roku 2003, t.z. že obe
ešte v útlom veku, celý svoj život prežili vo väčšej miere s matkou. Za tie roky sa adaptovali vo svojom
prostredí, majú svoj stály domov, u otca nikdy neprespávali, preto nie je v ich záujme, aby si teraz museli
zvykať na nové prostredie, nový systém v živote, obzvlášť, ak to obe odmietajú. Obe deti sú už vo veku
kedy sú schopné vyjadriť relevantne svoj názor a majú právo, aby bol ich názor rešpektovaný. Odvolací
súd poukazuje na to, že B. I. bude čoskoro plnoletá, je teda v podstate irelevantné ako bude súdom
rozhodnuté o starostlivosti o ňu, pretože nadobudnutím plnoletosti sa môže rozhodnúť sama, že s kým
bude žiť. Maloletá J. má 15 rokov a je tiež schopná sama vyjadriť svoj názor. Vzhľadom na vek detí
blížiaci sa už k dospelosti, súd musí pri zverení detí v prvom rade vychádzať z vyjadrenia detí, teda z
ich postojov, názorov a prianí. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že otec sa sám pričinil na odcudzení
detí voči nemu, resp. na tom, že vzťah detí k nemu nie je blízky, pretože v minulosti sa o deti nezaujímal,
nekontaktoval sa s nimi, mal novú rodinu. Bolo to práve v dobe, keď deti boli vo veku, kedy si budovali
vzťahy k rodičom.

28. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdil.

29. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP (Civilný mimosporový poriadok) tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

30. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa          (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).