Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/175/2016 z 1. 5. 2019
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 1. mája 2019, sp. zn. 6S/175/2016, ECLI:SK:KSBA:2019:1016201527.1
Krajský súd Bratislava | 6S/175/2016 | ECLI:SK:KSBA:2019:1016201527.1 | 2019-05-01 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 4 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z., § 5 ods. 1 písm. o) zákona č. 308/2000 Z. z., § 4 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z., § 4 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z., § 191 ods. 1 písm. d) SSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c7155108-2ee0-4b54-8fb0-f0091ac13b66
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1016201527.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/175/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016201527
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1016201527.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey
Kriškovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: RADIO,
a.s., so sídlom Prešovská 39, 821 02 Bratislava, IČO: 35 771 623, zastúpený Advokátska kancelária
Paul Q, s. r.o., so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 35 906 464 a Advokátska kancelária
Tomáš Kamenec, s.r.o., so sídlom Špitálska 43, 811 08 Bratislava, IČO: 36 855 995, proti žalovanej: Rada
pre vysielanie a retransmisiu, so sídlom Palisády č. 36, 811 06 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovanej č. RZŽ/8/2016 zo dňa 12.04.2016, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovanej Rady pre vysielanie a retransmisiu č.
RZŽ/8/2016 zo dňa 12.04.2016  z r u š u j e  a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania, o výške
ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

I. Rozhodnutie správneho orgánu.

1. Rada pre vysielanie a retransmisiu (ďalej len „Rada“) ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 až ods. 3
a §5 ods. 1 písm. o) zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000
Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) postupom podľa § 71 zákona
č. 308/2000 Z.z., svojím rozhodnutím č. RZŽ/8/2016 zo dňa 12.04.2016 rozhodla, že žiadosť žalobcu zo
dňa 22.02.2016 o udelenie výnimky podľa § 5 ods. 1 písm. o) zákona, posudzovanú v rámci správneho
konania č. 204/SKI/2016, zamietla.

II. Žaloba.
2. Žalobca podanou žalobou dňa 16.08.2016, v zmysle § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správny
súdny poriadok (ďalej len „SSP“) napadol predmetné rozhodnutie s odôvodnením, že vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, zistenie skutkového stavu
žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP a zistený
skutkový stav je v rozpore s administratívnym spisom, resp. v tomto nemá oporu podľa § 191 ods. 1 písm.
f) SSP. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 16.06.2016. Podľa § 71 zákona sa proti rozhodnutiu
nemožno odvolať a je preskúmateľné súdom podľa § 177 a nasl. SSP.
3. Žalobca uviedol, že je držiteľom licencie č. R/l 16 na vysielanie rozhlasovej programovej služby
FUN RADIO (ďalej len „programová služba žalobcu“) a považuje sa za vysielateľa na základe licencie
v zmysle zákona č. 308/2000 Z.z.. Žiadosťou doručenou žalovanej dňa 22.02.2016 žiadal, aby
žalovaná rozhodla, že povinnosť vyhradiť minimálny podiel slovenských hudobných diel vo vysielaní



rozhlasovej programovej služby podľa § 28b ods. 1 zákona a povinnosť vyhradiť minimálny podiel nových
slovenských hudobných diel vo vysielaní rozhlasovej programovej služby podľa § 28b ods. 4 zákona sa
na žalobcu vo vzťahu k programovej službe žalobcu,  nevzťahuje.
4. Žalovaný v rozhodnutí, ktoré je predmetom súdneho prieskumu konštatoval, že programová služba
žalobcu sa profiluje ako rádio hrajúce súčasné hity a vzhľadom na široké žánrové zameranie, existuje
veľké množstvo slovenských interpretov, ktorí nie sú verejnosti takí známi a ktorých skladby by
žalobca mohol zaradiť do vysielania svojej programovej služby, pričom mnohé z týchto skladieb by
mohli poslucháčov programovej služby žalobcu zaujať. Žalovaný  s odkazom na dôvodovú správu
k novele zákona poukázal na jeden z hlavných účelov povinností podľa § 28b zákona, ktorou
je podpora vytvárania nových slovenských hudobných diel a väčšia možnosť pre nových umelcov
dostať sa do povedomia ľudí. Žalobca je názoru, že žalovaný nesprávne vyhodnotil  zameranie
programovej služby žalobcu, ktorá  nie je charakteru, aby úplne vylučovalo naplnenie povinností
podľa § 28b ods. 1 a ods. 4 zákona, pričom posudzoval zameranie programovej služby žalobcu ale
svoje skúmanie zúžil na jej žánrové zameranie, t.j. štýl hudby, vysielaniu ktorej sa programová služba
žalobcu prevažne venuje. Podľa žalobcu, programová služba sa zameriava nielen žánrovo, ale svojim
obsahom sa prispôsobuje poslucháčom (podľa veku, vzdelania, sociálneho postavenia poslucháčov,
kvality vysielanej hudby atď.). Programová služba žalobcu (alebo iné rozhlasové programové služby) sa
zameriava na konkrétne cieľové skupiny, pričom tieto sa nedelia len podľa žánru vysielanej hudby, preto
je potrebné skúmať zameranie programovej služby žalobcu tak, aby zodpovedalo skutočnosti. Preto ak
žalovaný posudzoval zameranie programovej služby žalobcu len z hľadiska vysielaného žánru hudby,
nesprávne a diskriminačne zužujúco vyložil pojem zameranie, čím sa dopustil nesprávneho právneho
posúdenia veci.
5. V ďalšom žalobca  namieta konštatovanie žalovaného, že programová služba žalobcu sa profiluje
ako rádio „hrajúce súčasné hity“ a  tvrdí, že existuje množstvo slovenských interprétov, ktorí nie sú
verejnosti takí známi, a ktorých skladby by žalobca mohol zaradiť do svojho vysielania, nakoľko pokiaľ sa
nebudú v rádiách hrať aj tieto skladby, nikdy sa nedostanú do povedomia poslucháčov, pričom mnohé z
týchto skladieb by mohli zaujať. V tejto súvislosti žalobca odkázal na slovník slovenského jazyka, podľa
ktorého pojem hit je mimoriadne úspešná skladba, najmä z oblasti populárnej hudby, resp. obľúbená
módna novinka, niečo veľmi žiadané, vyhľadávané. Z uvedeného obsahu pojmu hit je zrejmé, že o tom,
ktorá skladba sa stane hitom, nemôže rozhodovať žalobca, ale výlučne poslucháči programovej služby
žalobcu, resp. široká verejnosť. Programová služba žalobcu je zameraná na vysielanie poslucháčmi
aktuálne obľúbených a vyhľadávaných skladieb. Preto aktuálny repertoár programovej služby žalobcu
nie je možné nahradiť skladbami slovenských interpretov, ktorí nie sú verejnosti „takí známi“. Žalovaná
svojím rozhodnutím vedie žalobcu k tomu, aby v svojej programovej službe hral nevyhľadávané skladby
a zároveň naznačuje, že týmto postupom je poslucháčom možné vnútiť počúvanie slovenských skladieb.
Takýto prístup považuje žalobca zo strany žalovanej ako orgánu verejnej správy za neprípustný a v
demokratickej spoločnosti neakceptovateľný.
6. Podľa žalobcu, formátom rádia je možné rozumieť základné zásady dramaturgie vysielania a tvorby
programu. Formát rádia a z neho vychádzajúca skladba programu (včítane nasadzovanej hudby),
odlišuje jednotlivých vysielateľov a práve rozdielmi vo formáte rádia, skladbe programu sa uchádzajú
vysielatelia o priazeň poslucháčov. Z programovej služby žalobcu je možné  hovoriť ako o rádiu s
formátom CHR (current hit radio), čo znamená, že podmienkou na zaradenie piesne do vysielania
je, aby spĺňala okrem iného (napr. žánrovej charakteristiky) aj kritérium popularity medzi poslucháčmi
programovej služby žalobcu, resp. jej potenciálnymi poslucháčmi, ktorých takýto formát môže osloviť.
Daný formát programovej služby žalobcovi dovoľuje, aby do vysielania programovej služby nasadil nové
neotestované piesne v maximálnom rozsahu cca 1 % z celkového počtu vysielaných piesní. Zvyšných
99 % vysielaných piesní je nasadených výhradne na základe výsledkov uvedených testov. Žalobca
tak obsah programovej služby žalobcu v zásade neovplyvňuje. Preto ak žalobca vysiela aktuálne
vyhľadávané a obľúbené skladby (v pomere cca 99 % na základe testov počúvanosti), nemôže do svojho
repertoáru v rozsahu 20 % resp. 25 % svojvoľne zaradiť neznáme skladby, resp. skladby neznámych
interpretov. Takýto postup zásadne mení spôsob vytvárania obsahu programovej služby žalobcu zo
strany vysielateľa a zároveň poslucháči rádia dostávajú iný obsah, ako od programovej služby žalobcu
očakávajú.  Žalobca namieta tvrdenie žalovaného, že zameranie programovej služby žalobcu nevylučuje
plnenie povinností podľa § 28b zákona. Podľa žalobcu,  zameranie programovej služby je primárne
orientované a ovládané dopytom  poslucháčov.
7. Žalobca namieta nedostatočné zistenie skutkového stavu, pri ktorom sa žalovaná nesmie obmedziť
len na oboznámenie sa s obsahom žiadosti, ale musí si zabezpečiť potrebné dôkazy pre podloženie
rozhodnutia. V tejto súvislosti žalobca poukázal na odôvodnenie rozhodnutia v ktorom žalovaná



konštatovala, že vzhľadom na zameranie programovej služby žalobcu existuje veľké množstvo
slovenských interpretov, ktorí nie sú verejnosti takí známi, pričom mnohé z ich skladieb by mohli
poslucháčov programovej služby žalobcu zaujať. Taktiež vyslovila názor, že pokiaľ sa nebudú v
rádiách tieto skladby hrať, nikdy sa neodstanú do povedomia poslucháčov. Podľa názoru žalobcu,
uvedené názory žalovanej sú nepodložené, špekulatívne a arbitrárne, keď žalovaná neskúmala a
žiadnym spôsobom nepreukázala svoje tvrdenie, že existuje „veľké množstvo“ slovenských interpretov,
ktorých skladbami by žalobca mohol nahradiť aktuálny repertoár a ktorých skladby zodpovedajú
skutočnému zameraniu, kvalite programovej služby žalobcu a dopytu poslucháčov programovej služby
žalobcu. Rovnako žalovaná žiadnym spôsobom nezistila a nepodložila svoje tvrdenie, že by skladby
uvedených slovenských interpretov mohli poslucháčov programovej služby žalobcu zaujať. Podľa
názoru žalobcu, takýto ťažiskový argument rozhodnutia, by mal byť podložený  prieskumom alebo
obdobným relevantným dôkazom.
8. Žalobca namieta nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov,
keď v zmysle § 47 ods. 3 SP má odôvodnenie rozhodnutia obsahovať skutočnosti, ktoré boli podkladom
pre rozhodnutie, úvahy, ktoré boli použité pri hodnotení dôkazov,  pri aplikácii právnych predpisov
a vysporiadanie sa s námietkami žalobcu. Z odôvodnenia nie je možné zistiť, ktoré skutočnosti boli
podkladom pre rozhodnutie a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov žalovaná riadila.
9. Žalobca namieta, že nie je zrejmé, ako žalovaná posúdila rozsah povinnosti, keď v rozhodnutí uviedla,
že „zameranie programovej služby FUN RADIO nie je takého charakteru, aby úplne vylučovalo naplnenie
povinnosti vyhradiť z času vysielania hudobných diel za kalendárny mesiac najmenej 20 % vysielaniu
slovenských hudobných diel". Podľa § 28b ods. 1 zákona je slovenským hudobným dielam vysielateľ s
licenciou povinný vyhradiť najmenej 25 % času vysielania hudobných diel za kalendárny mesiac s tým,
že sa do podielu započítavajú iba slovenské hudobné diela zaradené do vysielania v čase od 6.00 hodiny
do 24.00 hodiny, ktoré nie sú doplnkovým vysielaním a nie sú z väčšej časti sprevádzané hovoreným
slovom (§ 28b ods. 3 zákona). Z uvedeného vyplýva,  že zákonom vyžadovaný pomer slovenskej hudby
nie je 25 %  ale až 33,3 % vysielania v čase medzi 6.00 hod. a 24.00 hod. (resp. v prechodnom období
do 31. decembra 2016 nie 20 %, ale 26,6 %). Túto skutočnosť žalovaná vôbec pri hodnotení dôkazov
nezohľadnila a ani sa vôbec nezaoberala výkladom ust. § 28a a nasl. zákona a pojem zameranie,
žalovaná nesprávne interpretovala.
10. Podľa názoru žalobcu, absencia akýchkoľvek úvah, ktoré viedli k rozhodnutiu o neudelení výnimky,
žalovaná porušila povinnosť eurokomformného výkladu práva a spôsob, akým bola žalobcovi fakticky
ustanovená povinnosť plniť kvóty slovenskej hudby, je tak nezlučiteľný s princípom voľného pohybu
tovarov a služieb, keďže žalovaná zvýhodňuje diela na základe trvalého pobytu (domicilu) jeho pôvodcu,
keď čl. 18 Zmluvy o fungovaní Európskej únie je potrebné vykladať (a aplikovať) tak, aby nemohlo
dôjsť ani k skrytej (nepriamej) diskriminácii, napr. prostredníctvom podmienky trvalého pobytu (domicilu).
Neudelením výnimky tak žalobca musí pristupovať k výberu hudobných diel diskriminačne.
11. Žalobca v správnom konaní použil argumentáciu zamerania a objektívnej nemožnosti splniť
povinnosti podľa § 28b zákona pri zachovaní kvality a záujmu o programovú službu žalobcu, v
ktorej poukázal na osobitosti vekovej kategórie cieľovej skupiny programovej služby žalobcu. Osobitne
upozornil na pomer slovenskej a zahraničnej hudobnej tvorby, ktorá z pohľadu zamerania a formátu
programovej služby žalobcu do tejto zapadá, pričom tento pomer nezodpovedá povinnosti § 28b zákona.
Napriek uvedenému, sa žalovaná v rozhodnutí vyjadrila len k žánrovému zameraniu programovej služby
žalobcu a nezohľadnila skutočnosť, že výber skladieb vysielaných žalobcom je vytváraný prevažne
poslucháčmi programovej služby žalobcu.
12. Žalobca osobitne poukázal na nezrozumiteľnosť odôvodnenia rozhodnutia v súvislosti so zameraním
programovej služby žalobcu, keď žalovaná konštatovala, že programová služba žalobcu sa profiluje ako
rádio hrajúce súčasné hity a v zároveň  uviedol, že existuje množstvo slovenských interpretov, ktorí
nie sú verejnosti takí známi a ktorých skladby by žalobca mohol vysielať. Programová služba žalobcu
vysiela hity, t. j. obľúbené a vyhľadávané skladby, preto je neprimerané od žalobcu žiadať, aby v čase
od 6:00 do 24:00 hod. vysielal v rozsahu jednej štvrtiny vysielacieho času neznáme (teda neobľúbené
a nevyhľadávané) skladby.
III. Vyjadrenie žalovanej.

13. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním z 19.10.2016, doručeným súdu dňa 20.10.2016 s tým, že
napadnuté rozhodnutie je riadne odôvodnené, vydané na základe správnych skutkových a právnych
záverov, nevykazuje žiadne právne ani logické vady, ktoré by mohli mať vplyv na jeho zákonnosť a
rovnako ani postup žalovanej v predmetnom správnom konaní nevykazuje žiadne vady, ktoré by mohli
mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobu navrhla zamietnuť.



14. Hneď v úvode vyjadrenia žalovaná konštatovala, že do pôsobnosti Rady v oblasti výkonu štátnej
správy patrí podľa § 5 ods. 1 písm. o) zákona rozhodovať o tom, že povinnosť vyhradiť minimálny
podiel slovenských hudobných diel vo vysielaní rozhlasovej programovej služby podľa § 28b ods. 1
alebo povinnosť vyhradiť minimálny podiel nových slovenských hudobných diel vo vysielaní rozhlasovej
programovej služby podľa § 28b ods. 4 sa vo vzťahu k danej programovej službe na vysielateľa
nevzťahuje, ak je to vzhľadom na jej zameranie úplne vylúčené.

15. K námietke žalobcu, že na základe napadnutého rozhodnutia je povinný plniť povinnosti podľa §
28b ods. 1 a 4 zákona napriek tomu, že ich plnenie je vzhľadom na zameranie jeho programovej služby
vylúčené a že je na základe predmetného rozhodnutia ukrátený na svojich právach a oprávnených
záujmoch, žalovaná uviedla, že napadnuté rozhodnutie nezakladá, nemení ani neruší oprávnenia alebo
povinnosti žalobcu ani ním nie je ukrátený na svojich právach a oprávnených záujmoch. Povinnosť
vyhradiť stanovený podiel hudobných diel slovenským hudobným dielam je stanovená v zákone č.
308/2000 Z.z. a z tejto povinnosti môže vysielateľ dostať výnimku. Avšak na udelenie výnimky neexistuje
právny nárok pre vysielateľa. Vysielateľ je povinný dodržiavať povinnosti stanovené zákonom, pričom
z niektorých povinností zákon umožňuje Rade po splnení zákonom stanovených podmienok udeliť
výnimku. Žalobca sa snaží navodiť dojem, že bol oprávnený dostať výnimku so zákonom stanovených
povinností, resp. že jej neudelením bol ukrátený na svojich právach a oprávnených záujmoch.

16. K námietke, že Rada nesprávne právne posúdila vec, pretože nesprávne posúdila zameranie
programovej služby žalobcu a zameranie programovej služby žalobcu vykladala užšie, keď žalobca
približuje svoje zameranie ako CHR a následne popisuje spôsob tvorby svojho playlistu, žalovaná
uviedla, že zameranie programovej služby je v prvom rade definované hudbou, ktorú rozhlasová
programová služba hrá (či je zameraná iba na konkrétny žáner, príp. na konkrétne obdobie rokov, alebo
je jej záber širší). V prípade žalobcu ide o súčasné hity. Od hudby sa logicky ďalej odvíjajú aj ďalšie
programové náležitosti, ako množstvo hovoreného slova a pod.. Podstatné pri posudzovaní výnimky
z hrania slovenských hudobných diel sú práve vysielané hudobné diela, a či je vôbec možné naplniť
povinnosti ustanovené v § 28b ods. 1 a ods. 4 zákona. Preto sa Rada pri posudzovaní žiadosti o
udelenie výnimky zaoberala hudbou, ktorú žalobca vysiela. Sám žalobca uvádza, že hrá „hity“ avšak
žiadnym spôsobom neuvádza, ako dospeje k tomu, že niektorá pieseň je hitom a druhá už nie. Žalobca v
žiadosti vôbec nepreukázal, že by vzhľadom na zameranie svojej programovej služby nedokázal naplniť
stanovené kvóty na hranie slovenských hudobných diel. Skutočnosť, že v svojej programovej službe
žalobca hrá „hity“ ešte neznamená, že nemôže dodržiavať povinnosti stanovené zákonodarcom, veď
takýmto prístupom by sa prakticky vôbec nemohli presadiť noví interpreti, lebo podľa argumentácie
žalobcu ich nikto nepozná, a teda nie sú poslucháčmi žiadaní.

17. Žalovaná poukázala na dôvodovú správu k novele zákona, ktorou sa zaviedla predmetná povinnosť
s cieľom  „zlepšiť prístup poslucháčskej verejnosti k slovenskej hudbe, podpora slovenských autorov a
výkonných umelcov, ako aj slovenskej hudobnej tvorby ako takej... Podpora domácej hudobnej produkcie
prostredníctvom stanovenia minimálnych kvót jej hranosti je štandardným nástrojom, ktorý je obsiahnutý
v legislatíve viacerých štátov, a to nielen európskych.“ Žalovaná uviedla, že práve hraním nových piesní
sa dostávajú do popredia noví interpreti, ktorých piesne sú žiadanejšie a očakávané  poslucháčmi. V tejto
súvislosti žalovaná má zato, že call-outy a EMT, na ktoré sa odvoláva žalobca, sú robené na malej vzorke
obyvateľov Slovenska, ktorí síce patria medzi poslucháčov programovej služby žalobcu, avšak stále sa
jedná iba o malé percento poslucháčov tejto programovej služby. Preto nie je  možné tvrdiť, že poslucháči
rádia FUN RADIO si neželajú slovenské piesne, príp. nové slovenské piesne. Sám žalobca uviedol, že
princíp CHR je v tom, že sa menšie množstvo skladieb opakuje veľakrát za deň, z čoho vzhľadom na
žalobcom prezentovaný formát rádia je zrejmé, že na naplnenie zákonom stanovenej povinnosti stačí do
denného playlistu zaradiť iba menší počet slovenských piesní, nakoľko ich počas dňa bude hrať viackrát.
18. Zákonodarca stanovil povinnosti a pre udelenie výnimky musí vysielateľ preukázať, že zameranie
jeho programovej služby je takého charakteru, že úplne vylučuje napĺňanie predmetných povinností.
Žalobca však iba tvrdí, že hrá „hity“ a preto nemôže predmetné povinnosti splniť a nijakým spôsobom
neodôvodnil, prečo by táto skutočnosť úplne vylučovala naplnenie zákonných povinností.
19. Žalovaná v súvislosti so zavedením povinnosti vyhradiť určité percento z vysielania hudobných diel
slovenským hudobným dielam a novým slovenským hudobným dielam poukázala na MML - TGI národný
prieskum spotreby, médií a životného štýlu, ktorý robila spoločnosť MEDIAN SK, s.r.o. za I. a II. kvartál
roku 2016 (povinnosť platí od 01.04.2016), z ktorého vyplýva, že po zavedení predmetnej povinnosti



nedošlo k žiadnej výraznej zmene počúvanosti rádia FUN RADIO ani iných rádií (K.:/..W..M..B. - strana
8) oproti predchádzajúcemu obdobiu (IV. kvartál 2015 a I. kvartál 2016). Napriek tomu, že programová
služba FUN RADIO spĺňala zákonom stanovenú povinnosť, nijakým spôsobom to neovplyvnilo jej
počúvanosť. Poslucháči, ktorí boli zvyknutí na formát rádia,  dospeli k záveru, že tento sa nezmenil.
20. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu žalovaná uviedla, že pre rozhodnutie si
zaobstarala všetky potrebné podklady, ktoré sú v časovej následnosti uvedené aj v napadnutom
rozhodnutí. Podkladom bola žiadosť žalobcu a playlisty za kalendárny mesiac január 2016, z ktorých
Rada zisťovala, akú hudbu žalobca v rámci svojej programovej služby hrá. Vo veci bolo nariadené
pojednávanie, z ktorého bola vyhotovená zápisnica, kde mal žalobca priestor na obhájenie svojej
žiadosti. Žalovaná tiež uviedla, že žalobca funguje na trhu dlhú dobu a Rada má zo svojej úradnej činnosti
vedomosť o programovej službe žalobcu. Na základe týchto podkladov žalovaná zistila zameranie
programovej služby žalobcu, ktoré nijakým spôsobom nevybočuje zo zamerania tak, ako prezentuje
žalobca.
21. K námietke nepodloženého tvrdenia, že by skladby slovenských interpretov mohli zaujať
poslucháčov rádia FUN RADIO, žalovaná uviedla, že toto tvrdenie nebolo dôvodom zamietnutia žiadosti,
ale len podporným argumentom vyplývajúci z dlhoročnej práce Rady v oblasti vysielania. Žalovaná opäť
zdôraznila, že zákonodarca stanovil konkrétne povinnosti a zároveň zakotvil možnosť pre vysielateľov
získať výnimku z dodržiavania týchto povinností v prípade, ak je to zameraním  programovej služby úplne
vylúčené. Je to na vysielateľovi ako žiadateľovi o výnimku preukáže, že zameranie jeho programovej
služby úplne vylučuje naplnenie stanovených kvót na hranie slovenských hudobných diel. Uvedené
žalobca nepreukázal, preto je nepredstaviteľné, aby Rada takéto tvrdenie mala podložiť vykonaním
napr. prieskumu (pričom ani prieskum nemá jednoznačnú výpovednú hodnotu, nakoľko sa jedná iba
o domnienky opýtaných, ktoré sa môžu líšiť od reality). Napriek uvedenému, žalovaná odkázala na
prieskum spoločnosti MEDIÁN SK, s.r.o., z ktorého je zrejmé, že aj po nasadení slovenských hudobných
diel do vysielania v množstve ako vyžaduje zákon, ostala počúvanosť rádia FUN RADIO rovnaká
(uvedený podklad Rada logicky v čase rozhodovania mať nemohla).
22. K námietke, že Rada nepreukázala, že existuje veľké množstvo slovenských interpretov, ktorých
skladbami by žalobca mohol nahradiť aktuálny repertoár, žalovaná uviedla, že takéto konštatovanie v
napadnutom  rozhodnutí neuviedla, ale iba poukázala na existujúce skladby, ktoré vysielateľ môže do
svojho vysielania zaradiť. Pritom Rada vychádzala zo skutočnosti, ktoré sú jej známe z úradnej činnosti.
23. K námietke, že žalovaná v rozhodnutí neuvádza skutočnosti, na základe ktorých dospela k
rozhodnutiu a neoznačila dôkazy na základe ktorých rozhodla, žalovaná uviedla, že zo 4 strany
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, čo bolo podkladom pre rozhodnutie a na základe
čoho dospela k záveru, že zameranie programovej služby FUN RADIO nie je takého charakteru, aby
úplne vylučovalo naplnenie povinnosti vyhradiť z času vysielania hudobných diel za kalendárny mesiac
najmenej 20 % vysielaniu slovenských hudobných diel, ako aj vyhradiť z tohto počtu najmenej 20 %
vysielaniu nových slovenských hudobných diel.
24. K námietke žalobcu, že v skutočnosti musí dosahovať vyššie percento, žalovaná uviedla, že
nevidí dôvod, aby uvádzala percento v čase medzi 24:00 hod. a 6:00 hod., nakoľko v zákone je
predmetná povinnosť stanovená jednoznačne a to na úrovni 20 % (resp. 25 % od 1.1. 017) zo všetkých
odvysielaných hudobných diel.
25. K námietke, že sa Rada vôbec nezaoberala výkladom právnej normy ust. § 28a a nasl. zákona,
keď podľa názoru žalobcu, je predmetná povinnosť nezlučiteľná s princípom voľného pohybu tovarov a
služieb, keďže zvýhodňuje diela na základe trvalého pobytu (domicilu), žalovaná uviedla, že predmetnú
povinnosť zaviedol do právneho poriadku Slovenskej republiky zákonodarca a Rada je iba orgánom,
ktorý dohliada nad dodržiavaním tejto povinnosti. Zákonodarca dospel k záveru, že predmetná povinnosť
je v súlade s právom Európskej únie, ako aj s Ústavou Slovenskej republiky (v opačnom prípade by
ju nezaviedol) a žalovanej neprináleží skúmať súlad predmetnej povinnosti s právom Európskej únie.
Okrem toho žalovaná poukázala na skutočnosť, že obdobná povinnosť je dlhodobo zavedená aj vo
Francúzsku, Maďarsku, Poľsku, Portugalsku alebo Belgicku, takže v rámci Európskej únie sa nejedná o
ojedinelú povinnosť, z čoho je tiež možné vyvodiť, že takáto povinnosť nie je v rozpore s únijným právom.
26. K námietke, že sa žalovaná nevysporiadala s argumentáciou objektívnej nemožnosti splniť
predmetné povinnosti, žalovaná uviedla, že v danom prípade nešlo o objektívnu nemožnosť, nakoľko
žalobca mal a stále má možnosť túto povinnosť dodržiavať a túto aj dodržiava. V tejto súvislosti
žalovaná opäť poukázala na prieskum spoločnosti MEDIAN SK, s.r.o., z ktorého vyplýva, že dodržiavanie
predmetných povinností nemalo za následok odliv poslucháčov. Rada v svojom rozhodnutí vzala do
úvahy všetky skutočnosti, rozhodnutie je riadne odôvodnené a zodpovedajúce skutkovému stavu.



27. K námietke tvrdenia o existencii mnohých slovenských interpretov, ktorí nie sú verejnosti takí známi,
ktoré odporuje konštatovaniu, že programová služba žalobcu sa profiluje ako rádio hrajúce súčasné hity,
žalovaná poukázala na úmysel zákonodarcu, ktorý stanovil konkrétne povinnosti s cieľom „zlepšiť prístup
poslucháčskej verejnosti k slovenskej hudbe, podpora slovenských autorov a výkonných umelcov, ako aj
slovenskej hudobnej tvorby ako takej“. Zákonodarca tým vyjadril potrebu tvorby nových skladieb s tým,
aby sa tieto skladby v slovenskom rozhlasovom éteri aj hrali a tým sa dostali do povedomia ľudí. Žalovaný
vyslovil úvahu, že z piesne sa nemôže stať hit bez toho, aby bola hraná. Takže účelom predmetnej
povinnosti je vymedziť vo vysielaní podiel slovenským hudobným dielam a tým podporiť tvorbu nových
slovenských hudobných diel s väčšou možnosťou pre nových umelcov dostať sa do povedomia ľudí.
IV. Replika žalobcu.
28. V replike doručenej súdu elektronicky dňa 30.04.2019, žalobca odkázal na rozsudok Krajského
súdu v Bratislave sp.zn. 1S/173/2016-32 zo dňa 12.04.2018 v ktorom sa riešil rovnaký predmet žaloby
(udelenie výnimky podľa § 5 ods.1 písm. o) zákona) len s iným subjektom - vysielateľom rozhlasovej
programovej služby Rádio Expres, ktorým bolo rozhodnutie žalovanej zrušené a vrátené na ďalšie
konanie. Rozhodnutie žalovanej bolo zrušené pre nepreskúmateľnosť, pričom odôvodnenie je takmer
identické s odôvodnením preskúmavaného rozhodnutia v tomto súdnom konaní.

V. Administratívne konanie.

29. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobca doručil žalovanej dňa 22.02.2016 žiadosť
o udelenie výnimky podľa § 5 ods.1 písm. o) zákona s prílohami - tabuľka počúvateľnosti MML-TGI,
hlavné CS Fun rádia, graf 1 dlhodobá počúvanosť v rámci CS.  Žiadosť je odôvodnená konštatovaním,
že FUN RADIO je prvá a najstaršia komerčná stanica na Slovensku, ktorá sa od svojho vzniku hudobným
formátom radí k rádiám formátu CHR (current hit radio) so zameraním na aktuálnu tvorbu-novinky.
Vzhľadom na vyprofilovaný formát zaraďuje do vysielania súčasné hity, len výnimočne staršie ako
10-15-rokov. Cieľovou skupinou sú mladší a progresívnejší poslucháči vo vekovej kategórii 20-39
rokov. Z formátu rádia vyplýva forma komunikácie moderátorov, nastavenie dynamickej zvukovej grafiky
a playlistu. Z dlhodobých skúseností a testov (Mapping study, EMT, Callout) žalobca vie, že jeho
cieľová skupina neakceptuje (len v obmedzenej miere) staršie skladby a vo všeobecnosti platí, že
poslucháči nechcú počúvať novú hudbu, ale len svoje obľúbené skladby. Playlist FUN RADIA aktuálne
obsahuje 10% slovenskej tvorby, čo je prirodzený stav. Žalobca v žiadosti uviedol isté riziká, z pohľadu
hudobnej dramaturgie a zamerania formátu pri naplnení povinných kvót. Žalobca ďalej uviedol, že
podiel slovenských hudobných diel zaradených do vysielania je v súčasnosti dostatočný a adekvátny s
prihliadnutím na formát rádia a vyhradenie minimálneho podielu slovenských hudobných diel v zmysle
zákona, je vylúčené.

30. Následne žalovaná osobitným prípisom z 25.02.2016 vyžiadala od žalobcu zoznam odvysielaných
hudobných diel (tzv. playlist) všetkých odvysielaných hudobných diel za kalendárny mesiac január
2016 v rámci programovej služby FUN RADIO. A prípisom z 01.03.2016 vyžiadala od Slovenského
ochranného zväzu autorského pre práva k hudobným dielam (ďalej len „SOZA“) o zaslanie playlistov
vysielateľov rozhlasových programových služieb za mesiac január 2016. Na základe predmetných
výziev, žalobca zaslal žalovanej dňa 10.03.2016 zoznam odvysielaných hudobných diel za mesiac január
2016 v rámci programovej služby FUN RADIO a SOZA zaslala žalovanej dňa 14.03.2016 písomné
vyjadrenie, obsahom ktorého je skutočnosť, že s playlistom FUN RADIA nedisponuje, nakoľko žalobca
s jeho dodaním je v omeškaní a vyjadrila sa k poskytnutým údajom dodaných súborov s tým, že ak sú
vyhlásenia vysielateľov správne, tak každé dielo, ktoré je označené ako domáce, je určite slovenským
hudobným dielom v zmysle zákona, pričom medzi neonačenými dielami môže byť skupina diel, ktoré
sú tiež slovenskými hudobnými dielami.

31. Listom z 15.03.2016 žalovaná nariadila ústne pojednávanie, ktorý mal žalobca riadne doručený.
Ústneho pojednávania dňa 22.03.2016 sa za žalobcu zúčastnil člen predstavenstva a splnomocnená
zástupkyňa, ktorí sa ústne do zápisnice vyjadrili. Dňa 12.04.2016 žalovaná hlasovala o podanej žiadosti
z 22.02.2016 a uznesením č. 16-07/20.223 žiadosť zamietla. Písomné vyhotovenie rozhodnutia je z
12.04.2016 č. RZŽ/8/2016, správne konanie č. 204/SKI/2016, ktoré je predmetom súdneho prieskumu.

VI. Právne posúdenie žaloby.



32. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci  (§ 10, § 13 ods.1
zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie
a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

33. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

34. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

35. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade
s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách
§ 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a)
SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy
pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom
postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho
konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť
rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V
rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe,
najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym
orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí
smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný.

36. Podľa § 71 zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o
telekomunikáciách (ďalej len „zákon“), na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis
o správnom konaní okrem ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49, 53, 54,
56 až 68 zákona o správnom konaní.

37. Podľa § 5 ods. 1 písm. o) zákona, do pôsobnosti rady v oblasti výkonu štátnej správy patrí  rozhodovať
o tom, že povinnosť vyhradiť minimálny podiel slovenských hudobných diel vo vysielaní rozhlasovej
programovej služby podľa § 28b ods. 1 alebo povinnosť vyhradiť minimálny podiel nových slovenských
hudobných diel vo vysielaní rozhlasovej programovej služby podľa § 28b ods. 4 sa vo vzťahu k danej
programovej službe na vysielateľa nevzťahuje, ak je to vzhľadom na jej zameranie úplne vylúčené.

38. Podľa § 28a  zákona, slovenské hudobné dielo na účely tohto zákona je hudobné dielo, ktorého
najmenej jeden autor hudby alebo najmenej jeden autor textu má alebo mal trvalý pobyt na území
Slovenskej republiky, alebo hudobné dielo s textom v slovenskom jazyku.

39. Podľa § 28b ods. 1 zákona, slovenským hudobným dielam je vysielateľ s licenciou povinný vyhradiť
najmenej 25% času vysielania hudobných diel za kalendárny mesiac a vysielateľ na základe zákona
najmenej 35% času vysielania hudobných diel za kalendárny mesiac, a to vo vysielaní každej rozhlasovej
programovej služby takého vysielateľa osobitne.
40. Podľa § 28b ods. 4 zákona, z času vysielania vyhradeného slovenským hudobným dielam podľa
odseku 1 je vysielateľ povinný vyhradiť najmenej 20% vysielaniu nových slovenských hudobných diel;
za nové slovenské hudobné dielo sa považuje hudobné dielo vysielané do piatich rokov od jeho prvého
uvedenia na verejnosti.

41. Podľa § 71 ods. 1 zákona, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom
konaní okrem ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49, 53, 54, 56 až 68
zákona o správnom konaní.

42. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“),  rozhodnutie
musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný,
musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.



43. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
plnom rozsahu.

44. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

VII. Závery správneho súdu.

45. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovanej č. RZŽ/8/2016
zo dňa 12.04.2016, ktorým zamietla žiadosť žalobcu z 22.02.2016 o udelenie výnimky podľa § 5 ods. 1
písm. o) zákona, z povinnosti vyhradiť z času vysielania hudobných diel za kalendárny mesiac najmenej
20 % vysielaniu slovenských hudobných diel, ako aj vyhradiť z tohto počtu najmenej 20 % vysielaniu
nových slovenských hudobných diel ustanovených v § 28b ods. 1 a 4 zákona, vo vzťahu k  programovej
službe FUN RADIO.

46. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v
jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

47. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre
všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou
rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny
poriadok.

48. Právnym základom pre vydanie žalobou napadnutého rozhodnutia bol zákon č. 308/2000
Z.z. o vysielaní a  retransmisii a o  zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách, ktorý
ustanovuje postavenie a pôsobnosť Rady pre vysielanie a retransmisiu a práva a povinnosti
vysielateľa, prevádzkovateľa retransmisie, poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie
a právnických osôb alebo fyzických osôb uvedených v § 2 ods. 3 a 4 zákona.

49. Z titulu uvedených právomocí, žalovaná svojím rozhodnutím zamietla žiadosť žalobcu o udelenie
výnimky podľa § 5 ods. 1 písm. o) zákona, z povinnosti vyhradiť minimálny podiel slovenských
hudobných diel vo vysielaní rozhlasovej programovej služby (podľa § 28b ods. 1 zákona) a povinnosti
vyhradiť minimálny podiel nových slovenských hudobných diel vo vysielaní rozhlasovej programovej
služby (podľa § 28b ods. 4 zákona) FUN RADIO. Žalovaná svoje rozhodnutie odôvodnila s prihliadnutím
na aktuálnu vysielaciu štruktúru rozhlasovej programovej služby FUN RADIO a playlisty žalobcu
za referenčné obdobie január 2016. Žalovaná bez akejkoľvek správnej úvahy, len so strohým
konštatovaním uviedla, že z playlistov za január 2016 vyplýva, že FUN RADIO sa zameriava na súčasnú
hudobnú produkciu, najmä zahraničného pôvodu, so žánrovým zameraním na pop, house, dance a ich
subžánre, ... . Rovnako bez správnej úvahy žalovaná konštatovala vzhľadom na relatívne široké žánrové
zameranie žalobcu, že existuje veľké množstvo slovenských interpretov, ktorí nie sú verejnosti takí známi
a ktorých skladby by žalobca mohol zaradiť do svojho vysielania. V ďalšom žalovaná odkázala na úmysel
zákonodarcu „podporiť pôvodnú slovenskú tvorbu s odkazom na čl. 44 ods. 2 Ústavy SR“, s možnosťou
nových umelcov dostať sa do povedomia ľudí. Žalovaná len konštatovala, že z dôvodov uvedených v
rozhodnutí dospela k záveru, že zameranie programovej služby FUN RADIO nie je takého charakteru,
aby úplne vylučovalo naplnenie zákonných povinností vymedzených v § 5 ods.1 písm. o) zákona.

50. Z citovaného ust. § 71 ods. 1 zákona je zrejmé, že o veciach týkajúcich sa práv a povinností
subjektov regulácie rozhoduje žalovaná v správnom konaní podľa správneho poriadku, okrem výnimiek v
zákone ustanovených. Keďže posúdenie žiadosti podľa § 5 ods. 1 písm. o) zákona pod zákonné výnimky
nespadá, celý proces rozhodovania a samotné rozhodnutie sa riadi správnym poriadkom.

51. Podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), každý sa
môže domáhať stanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v stanovených
prípadoch u iného orgánu.



52. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (zákon č. 460/1992 Zb.), každý sa môže domáhať zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

53. Ústavne garantované právo na spravodlivý proces v sebe zahŕňa celú radu samostatných
subjektívnych základných práv, okrem iných aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktorých
porušenie spôsobuje vadu zaťažujúcu prebiehajúce konanie, či vydané rozhodnutie. S prihliadnutím na
uvedené je potrebné za súčasť pojmu právneho štátu, resp. práva na spravodlivý proces považovať
povinnosť štátnych orgánov svoje rozhodnutia náležite odôvodňovať. Dodržiavanie tejto povinnosti
má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť ich rozhodovania a vylúčiť ľubovôľu. Preskúmavané
rozhodnutia síce obsahujú náležitý popis zisteného skutkového stavu, vrátane dôkazov, avšak absentuje
vyhodnotenie a správna úvaha. Účastník má právo na také odôvodnenie správneho rozhodnutia, ktoré
jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky súvisiace s predmetom
správneho konania. Správny orgán musí v svojom rozhodnutí uviesť, akými úvahami bol vedený pri
hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých
rozhodoval. Nedostatok riadneho odôvodnenia predstavuje porušenie práva na spravodlivé konanie a
rozhodovanie vo veci samej.

54. Súd na tomto mieste má potrebu zdôrazniť, že žalovaná svoje rozhodnutie, že zameranie
programovej služby FUN RADIO nie je takého charakteru, aby úplne vylučovalo naplnenie povinnosti
vyhradiť z času vysielania hudobných diel za kalendárny mesiac najmenej 20 % vysielaniu slovenských
hudobných diel, mala dostatočným spôsobom, v logických súvislostiach so správnou úvahou, odôvodniť.
Osobitne, s odkazom na samotnú žiadosť s prihliadnutím na programovú službu FUN RADIO, na
vyprofilovanie formátu a na vyšpecifikované riziká pri povinných kvótach. Správny súd dodáva, že v
odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na skutkové okolnosti a právne posúdenie. Za
skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny
význam. V súvislosti s právnym posúdením nie je dostatočné len citovanie príslušných ustanovení, ale
je potrebné, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým
zistením a právnym posúdením. Uvedené v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu v celom
rozsahu absentuje. Právna teória považuje za nesprávne také odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sa
nedajú rozlíšiť skutkové a právne závery. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje uvedenie
logickej súvzťažnosti medzi výrokom rozhodnutia a strohým opisom skutkových zistení. Argumentácia
obsiahnutá v odôvodnení rozhodnutia má byť presvedčivá tak, aby premisy zvolené v rozhodnutí,
rovnako ako závery, ku ktorým správny orgán na základe týchto premís dospel, boli prijateľné, racionálne
a v neposlednej rade aj spravodlivé a presvedčivé. Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu, v
zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku, musí spĺňať zákonom stanovené požiadavky. Iba riadne,
logické a zrozumiteľné odôvodnenie sa pre účastníka správneho konania stáva presvedčujúcim o
jeho zákonnosti (rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžp/76/2009, sp.zn. 5Sžp/87/2009). Úlohou
súdu v správnom súdnictve je kontrola zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, a nie nahrádzať
rozhodovaciu činnosť správneho orgánu, k čomu by došlo, pokiaľ by súd dopĺňal vecnú či právnu
argumentáciu rozhodnutia správneho orgánu podstatným spôsobom, pretože a priori povinnosťou
správneho orgánu je náležite odôvodniť svoje rozhodnutie v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku.

55. Súd námietky žalobcu vyhodnotil ako dôvodné s tým, že rozhodnutie žalovanej trpí vadou
nepreskúmateľnosti, keď odôvodnenie je postavené na strohom konštatovaní, že zameranie
programovej služby FUN RADIO nie je takého charakteru, aby úplne vylučovalo naplnenie povinnosti
vyhradiť z času vysielania hudobných diel za kalendárny mesiac najmenej 20 % vysielaniu slovenských
hudobných diel, ako aj vyhradiť z tohto počtu najmenej 20 % vysielaniu nových slovenských hudobných
diel, bez náležitého analytického zdôvodnenia svojho záveru o zamietnutí žiadosti o povolenie výnimky.
Z rozhodnutia nie je zrejmé zdôvodnenie zákonných podmienok potrebných pre udelenie výnimky v
nadväznosti na ust. § 5 ods.1 písm. o) v spojení s § 28b ods. 1 a 4 zákona, aké úvahy viedli žalovanú ku
konštatácii, že zameranie programovej služby žalobcu nie je takého charakteru, že plnenie povinnosti
podľa § 28b cit. zákona nie je vylúčené, čo podľa správneho súdu spôsobuje nepreskúmateľnosť
napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.

56. K tvrdeniu žalovanej vo vyjadrení k žalobe, že žalobca dostatočne neodôvodnil, prečo nemôže
zákonom uložené povinnosti plniť a prečo žiada o udelenie výnimky, správny súd konštatuje, že ak mala



žalovaná za to, že žiadosť nie je dostatočne odôvodnená, resp. preukázaná, takúto argumentáciu, ako
dôvod neudelenia výnimky, mala uviesť v rozhodnutí a nie až vo vyjadrení k žalobe.

57. Krajský súd v Bratislave s poukazom na vyššie uvedené konštatuje, že preskúmavané rozhodnutie
žalovanej trpí vadou nepreskúmateľnosti spočívajúcu v nedostatočnom odôvodnení, ktoré mohlo mať
vplyv na zákonnosť rozhodnutia, preto súd podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil rozhodnutie a vec
vrátil žalovanej na ďalšie konanie a rozhodnutie. Orgán verejnej správy je viazaný právnym názorom
súdu vysloveným v tomto rozsudku (§ 191 ods.6 SSP).

VIII. Trovy konania.

58. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 175 ods.1 SSP tak,
že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania.

59. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na
Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.