Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24S/197/2015 z 25. 5. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 25. mája 2016, sp. zn. 24S/197/2015, ECLI:SK:KSBB:2016:6015201490.1 Krajský súd Banská Bystrica | 24S/197/2015 | ECLI:SK:KSBB:2016:6015201490.1 | 2016-05-25 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z., § 3 ods. 3 zákona č. 82/2005 Z. z., § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z., § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z., § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z., § 19 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z., § 3 ods. 1 zákona č. 82/2005 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/aec5bb6f-a387-4ef6-953f-01da685ec104 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6015201490.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24S/197/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201490
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015201490.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a
členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu, v právnej veci žalobcu: Banskobystrický
samosprávny kraj, Námestie SNP 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 37 828 100, proti žalovanému:
Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, 041 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a
postupu žalovaného č. OPS/BEZ/2015/4896 O-578/2015 zo dňa 10. novembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Inšpektorát práce Banská Bystrica (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) svojím rozhodnutím č.
169/15-1.0/pok/r. zo dňa 07. septembra 2015 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol tak, že
žalobcovi uložil pokutu vo výške 2 000,- Eur podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006
Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 125/2006 Z.z.) za správny
delikt spočívajúci v porušení zákazu nelegálneho zamestnávania, a to konkrétne ustanovenia:
„§ 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a
nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 82/2005 Z.z.“),
spočívajúceho v tom, že účastník konania v pozícii zamestnávateľa počas výjazdového Zasadnutia
Banskobystrického samosprávneho kraja dňa 17. januára 2014 na pracovisku - Mestský dom kultúry,
Teplická cesta, Jelšava, využíval závislú prácu fyzickej osoby pána K. K., nar. XX. O. XXXX, bytom
I. 6, D. D., ktorý pre účastníka konania vykonával práce - usporiadateľskú službu počas uvedeného
výjazdového zasadnutia a účastník konania nemal s ním založený žiadny pracovno-právny vzťah podľa
osobitného predpisu - zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej len „Zákonník práce“).

Správny delikt je uvedený v bode č. 1 protokolu č. IBB-190-64-2.7/P-B28-15 zo dňa 11.mája 2015.

Výkon inšpekcie práce, pri ktorom bol zistený sankčný delikt, bol vykonaný u kontrolovaného
zamestnávateľa - Banskobystrický samosprávny kraj, Námestie SNP 23, 974 01 Banská Bystrica z
podkladov výjazdového Zasadnutia Banskobystrického samosprávneho kraja, ktoré sa konalo dňa 17.
januára 2014 v Mestskom klube kultúry, Teplická cesta, Jelšava. Výkon inšpekcie sa uskutočnil v dňoch
23. apríla, 27. apríla a 11. mája 2015 na Inšpektoráte práce Banská Bystrica.

Pokuta je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorú účastník konania
poukáže na účet vedený v Štátnej pokladnici Bratislava.“



V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový správny orgán poukázal na skutočnosť, že u žalobcu
(ďalej aj „účastník konania“) bola vykonaná inšpekcia práce zameraná na kontrolu dodržiavania
zákazu nelegálneho zamestnávania podľa ustanovení zákona č. 82/2005 Z.z., ktorá sa týkala výkonu
práce fyzických osôb, ktoré dňa 17. januára 2014 na pracovisku účastníka konania - Mestský dom
kultúry, Jelšava, kde sa konalo výjazdové Zasadnutie Banskobystrického samosprávneho kraja (ďalej
aj „BBSK“), zabezpečovali pre žalobcu poriadkovú službu. Pri výkone inšpekcie bolo inšpektormi práce
zistené, že účastník konania porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že počas výjazdového
Zasadnutia Banskobystrického samosprávneho kraja dňa 17. januára 2014 na pracovisku - Mestský
dom kultúry, Jelšava, využíval závislú prácu fyzickej osoby, pána K. K., nar. XX. O. XXXX, bytom
I. 6, D. D., ktorý pre účastníka konania vykonával práce - usporiadateľskú službu počas uvedeného
výjazdového zasadnutia a účastník konania nemal s ním založený žiaden pracovnoprávny vzťah podľa
osobitného predpisu - Zákonníka práce, čím porušil ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2
ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. Inšpektori práce ukončili výkon inšpekcie práce Protokolom
č. IBB-190-64-2.7/P-B28-15 zo dňa 11. mája 2015. Obsah protokolu bol následne prerokovaný dňa
11. mája 2015 s poverenými zástupcami účastníka konania. Poverení zástupcovia účastníka konania
sa k zisteniam a nedostatkom uvedených v prerokovanom protokole vyjadrili. Prvostupňový správny
orgán zobral na vedomie vyjadrenia poverených zástupcov účastníka konania a vzhľadom k skutočnosti,
že v čase prerokovania protokolu nepredložili žiadne iné dôkazy, ktorými by rozporovali zistené
skutočnosti, inšpektor práce považoval protokol za prerokovaný a uzatvorený a trval na zistených
nedostatkoch. Následne bolo účastníkovi konania listom zo dňa 03. júla 2015 zaslané oznámenie o
začatí správneho konania o správnom delikte, ktoré žalobca preukázateľne prevzal dňa 09. júla 2015. V
odôvodnení prvostupňový správny orgán poukázal na skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie,
úvahy správneho orgánu pri hodnotení dôkazov, správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na
základe ktorých rozhodoval a stanovisko k vyjadreniu účastníka konania. Poukázal na skutočnosť,
že výkon inšpekcie práce účastníka konania bol uskutočnený na základe písomného „Oznámenia
skutočností o nedodržaní právnych alebo ostatných predpisov v oblasti pracovno-právnych vzťahov
na základe výsledkov z následnej finančnej kontroly“ č. 46/2014 zo dňa 19. marca 2015, ktoré bolo
doručené na Inšpektorát práce Banská Bystrica dňa 25. marca 2015 od hlavného kontrolóra účastníka
konania. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej opísal vykonanú kontrolnú
činnosť, pričom následne konštatoval, že predpokladom nelegálneho zamestnávania zamestnancov zo
strany zamestnávateľa je splnenie dvoch základných povinností: založenie pracovnoprávneho vzťahu
podľa Zákonníka práce a splnenie oznamovacej povinnosti voči Sociálnej poisťovni podľa osobitného
predpisu. Splnenie týchto dvoch základných povinností je východiskom, resp. podkladom právnej
ochrany zamestnanca počas trvania pracovnoprávneho vzťahu. Zamestnávateľ je povinný založiť
pracovnoprávny vzťah napríklad dohodu o vykonaní práce, aj pokiaľ by výkon pracovných činností
trval len niekoľko hodín. Inšpekciou práce bolo pritom zistené, že účastník konania využíval závislú
prácu fyzickej osoby spočívajúcu v zabezpečovaní usporiadateľskej služby dňa 17. januára 2014 na
výjazdovom Zasadnutí Banskobystrického samosprávneho kraja v Jelšave, pretože uvedenú prácu
vykonával K. K. na základe vzájomnej dohody s účastníkom konania, dohodnutú prácu vykonával
vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne pre zamestnávateľa,
podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom a za
dohodnutú odmenu 30,- Eur, avšak bez založenia pracovno-právneho vzťahu. Aj keď podľa podkladov
predložených žalobcom bola odmena vyplatená na základe Dohody o vykonaní práce uzatvorenej s K. K.
dňa 23. januára 2014 za prácu - výpomoc pri údržbe objektov Úradu Banskobystrického samosprávneho
kraja v termíne 27. januára 2014 v rozsahu 6 hodín za dohodnutú odmenu 5,-Eur/hodina a príkazu
na vyplatenie odmeny v sume 30,-Eur, K. K. v zápisnici o podaní informácie po zákonnom poučení
uviedol, že pri výkone usporiadateľskej služby dňa 17. januára na zasadnutí BBSK v Jelšave spolu s
ďalšími kolegami zabezpečoval usporiadateľskú službu, išlo o jednorazovú akciu a potom pre BBSK
už nevykonával žiadne práce. Z uvedeného vyplýva, že odmena bola v skutočnosti vyplatená za
výkon usporiadateľskej služby na výjazdovom zasadnutí. Usporiadateľskú službu pritom vykonával
K. K. spoločne s ďalšími šiestimi zamestnancami, ktorí dostali za vykonanú prácu taktiež dohodnutú
odmenu 30,-Eur a všetci siedmi boli ako poriadková služba oblečení v čiernych mikinách s nápisom
„ÚRAD BBSK“. Zákaz nelegálneho zamestnávania bol preukázaný vykonanou inšpekciou práce na
základe informácií, ktoré podal po zákonnom poučení kontrolovaný zamestnanec K. K. do Zápisnice
o podaní informácie, ako i na základe medializovaných informácií a videozáznamov predložených
hlavným kontrolórom účastníka konania, ktoré sú tiež verejne dostupné na internete. Prvostupňový
správny orgán konštatoval, že závažnosť zisteného nedostatku spočíva v tom, že nelegálna práca
a nelegálne zamestnávanie je stále závažným pracovno-právnym problémom spoločnosti, ktorý je



potrebné eliminovať. V záujme právnej ochrany zamestnancov je zamestnávateľ oprávnený začať
udeľovať pracovné úlohy zamestnancom až po splnení zákonom stanovenej povinnosti, a to založenia
pracovno-právneho vzťahu. Uvedenú zákonom stanovenú povinnosť si účastník konania nesplnil,
čím sa dopustil nelegálneho zamestnávania uvedeného zamestnanca. V ďalšej časti odôvodnenia sa
prvostupňový správny orgán vysporiadal s vyjadrením účastníka konania. Jeho vyjadrenie o tom, že
nemal až do času výkonu inšpekcie práce žiadnu vedomosť o skutočnosti, že sa K. K. v uvedenom čase
nachádzal na zasadnutí zastupiteľstva BBSK za zavádzajúce a klamlivé. Mal za to, že pokiaľ by vedúci
zamestnanci žalobcu, ktorí sa zúčastnili osobne na výjazdovom zasadnutí alebo ďalší šiesti zamestnanci
poriadkovej služby zistili, že sa medzi poriadkovú službu sa neoprávnene chce dostať aj K. K., boli
by ho okamžite vykázali. K. K., však spoločne s ďalšími šiestimi zamestnancami poriadkovej služby
počas celého výjazdového zasadnutia vykonával pre žalobcu usporiadateľskú službu, bez založenia
pracovno-právneho vzťahu. O tejto skutočnosti svedčia aj predložené videozáznamy. Pokiaľ žalobca
navrhol vypočuť ako svedka K. J., ktorého K. K. označil vo svojej výpovedi spísanej do Zápisnice
o podaní vysvetlenia ako osobu, s ktorou sa dohodol o vykonaní práce pre žalobcu, žalovaný s
konštatovaním, že zistený skutkový stav a jeho právne posúdenie bolo dostatočne preukázané a
navrhovaný svedok naviac zabezpečil aj usporiadateľskú službu spoločne s K. K., nepovažoval za
odôvodnené vypočuť v správnom konaní ako svedka uvedenú osobu. S poukazom na § 10 ods. 2
Zákonníka práce prvostupňový správny orgán konštatoval, že K. K. nemohol vedieť, že K. J. prekročil
oprávnenia vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov - dohodnúť sa s ním na výkone usporiadateľskej
služby pre účastníka konania. Prvostupňový správny orgán zdôraznil, že pri uvedenom správnom
delikte sa vychádza z objektívnej zodpovednosti účastníka konania, ktorý znamená, že zamestnávateľ
je zodpovedný tým, že k samotnému nedostatku, teda k porušeniu došlo, bez ohľadu na následné
odstránenie zistených nedostatkov a bez ohľadu na to, či sa jedná o zavinené alebo nezavinené
konanie alebo opomenutie. Pre vznik objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za správny delikt
je tiež nepodstatným, či k pochybeniu došlo z dôvodu určitých okolností, zavinením zamestnanca
zamestnávateľa alebo iných subjektov ako zamestnávateľa. Prvostupňový správny orgán mal za to, že
žalobca vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by po vecnej alebo právnej stránke
spochybnili zistený správny delikt nelegálneho zamestnávania, a preto nevznikol dôvod na zastavenie
správneho konania. Pokiaľ bola uložená pokuta vo výške 2 000,-Eur prvostupňový správny orgán
poukázal na ustanovenie § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z., pričom konštatoval, že
zo strany žalobcu došlo k porušeniu príslušných ustanovení právnych predpisov o nelegálnej práci a
nelegálnom zamestnávaní. Výšku pokuty odôvodnil závažnosťou zisteného nedostatku a závažnosťou
jeho dôsledkov, nakoľko nelegálna práca, nelegálne zamestnávanie je stále závažným pracovno-
právnym problémom spoločnosti, ktorý je potrebné eliminovať. Pri výške pokuty zohľadnil aj veľkosť
zamestnávateľa, počet nelegálne zamestnávaných osôb, ako aj skutočnosť, že sa jednalo o ojedinelý
výskyt nedostatku a nešlo ani o opakovane zistený nedostatok. Poukázal na preventívny a výchovný
význam sankcie za uložený správny delikt, pri určení výšky sankcie je povinný zohľadniť aj represívny
účinok uloženej sankcie. Prvostupňový správny orgán mal za to, že uloženie sankcie v najnižšej možnej
výške 2 000,-Eur splní predovšetkým jej preventívny a výchovný význam a bude citeľná aj v majetkovej
sfére účastníkov konania, takže bude mať aj represívny účinok a odradí od nezákonného postupu nielen
účastníka konania, ale aj iné právnické osoby, ktoré sú nositeľmi rovnakých zákonných povinností.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré žalovaný
svojím rozhodnutím č. OPS/BEZ/2015/4896, O-578/2015 zo dňa 10. novembra 2015 (ďalej len
„napadnuté rozhodnutie“) podľa ustanovenia § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(ďalej len „Správny poriadok“) zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
Podľa odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia odvolací orgán po preskúmaní individuálneho
správneho aktu a predložení spisového materiálu mal s ohľadom na zistené skutočnosti a popísaný
skutkový stav za to, že prvostupňový správny orgán jednoznačne preukázal, že účastník konania
porušil povinnosti vyplývajúce mu z ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a)
zákona č. 82/2005 Z.z. Mal za to, že porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania bolo jednoznačne
preukázané pri výkone inšpekcie práce, bolo zistené, že žalobca počas výjazdového Zasadnutia
Banskobystrického samosprávneho kraja dňa 17. januára 2014 využíval závislú prácu fyzickej osoby
pána K. K., ktorý pre účastníka konania vykonával práce - usporiadateľskú službu počas uvedeného
zasadnutia a žalobca s ním nemal založený pracovno-právny vzťah podľa Zákonníka práce. Poukázal
na listinné dôkazy, zdôraznil obsah zápisnice o podaní informácie spísanej dňa 23. apríla 2014 s pánom
K. K., ako aj na fotodokumentáciu a dokumentáciu z masmédií. Zdôraznil, že súčasťou spisu je aj
Register spísaných dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, pričom v prípade K. K.



je rovnako ako pri ďalších šiestich zamestnancoch uvedený čas v rozmedzí od 17. januára 2014 až
do 17. januára 2014, t.j. čas zodpovedajúci zistenému porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania
účastníka konania. Žalovaný nepovažoval uvedený údaj za chybu v písaní tak, ako to interpretoval
žalobca a mal za to, že tento údaj je relevantným a podporným pre vyslovenie záveru o využívaní závislej
práce pána K. K. v rozhodujúcom čase. Povinnosť evidovať dohody o prácach vykonávaných mimo
pracovného pomeru a obdobie vykonávania práce zamestnávateľovi výslovne vyplýva z ustanovenia
§ 224 ods. 2 písm. d) a e) Zákonníka práce. Žalovaný sa stotožnil s postupom prvostupňového
správneho orgánu, ktorý nepovažoval za potrebné vypočuť pána K. J. a mal za to, že skutkový záver o
porušení zákazu nelegálneho zamestnávania, aký vyslovil prvostupňový správny orgán, možno vysloviť
z podkladov tvoriacich spisový materiál. Žalovaný sa po posúdení všetkých okolností prípadu stotožnil
s logickou argumentáciou prvostupňového správneho orgánu, ktorý na základe vlastných zistení pri
výkone inšpekcie práce, ako aj zo zadovážených podkladov, dospel k záveru, že pán K. K. vykonával
závislú prácu pre žalobcu, v jeho prípade sa nejednalo o svojvoľnú činnosť, prípadne o predstieranie
výkonu práce, a teda jednoznačne došlo k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania. Žalovaný sa
priklonil k záveru, že závislú prácu pre účastníka konania vykonával pán K. K. už dňa 17. januára 2014
a nie dňa 27. januára 2014 tak, ako argumentoval žalobca. Žalovaný nepovažoval za dôvodné vykonať
ďalšie dokazovanie, nakoľko mal za to, že skutkový stav bol prvostupňovým správnym orgánom zistený
dostatočne a z podkladov tvoriacich spisový materiál vyplýva jednoznačný záver, že k porušenia zákazu
nelegálneho zamestnávania došlo. Vo vzťahu k výške pokuty žalovaný zdôraznil, že z odôvodnenia
prvostupňového rozhodnutia je evidentné, že prvostupňový správny orgán uložením pokuty na spodnej
hranici zákonnej sadzby vo výške 2 000,-Eur sledoval najmä jej preventívne pôsobenie. Zároveň
prvostupňový správny orgán prihliadal na všetky skutočnosti v zmysle ustanovenia § 19 ods. 6 zákona
č.125/2006 Z.z. v nadväznosti na ustanovenie § 3 ods. 4 Správneho poriadku. Žalovaný dospel k záveru,
že argumentácia žalobcu nie je dôvodom na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia a žalobca
nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na posúdenie veci.

V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného.
Žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného č. OPS/BEZ/2015/4896; O-578/2015 zo dňa 10.
novembra 2015, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil podľa § 250j ods. 2
písm. a), b), c), d) a e) O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal aby súd
žalovaného zaviazal k náhrade trov konania. Žalobca v žalobe podrobne popísal priebeh správneho
konania, obsah prvostupňového rozhodnutia, ako aj obsah odvolania podaného v správnom konaní.
Mal za to, že žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
je nezákonné, je výsledkom nesprávnej aplikácie právnych predpisov na zistený skutkový stav, pri
ktorom sa žalovaný spolu s prvostupňovým správnym orgánom riadil len pochybnými úvahami a
dohadmi vychádzajúcimi z nesprávneho posúdenia veci, ako aj z nedostatočne zisteného a nespoľahlivo
prešetreného skutkového stavu veci. Napadnuté rozhodnutie žalobca považoval za nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov. Žalobca tvrdil, že ani jeden z podkladov pre vydanie prvostupňového
rozhodnutia jednoznačne nepreukázal skutočnosť, že porušil zákaz nelegálneho zamestnávania.
Naopak, sú potvrdené skutočnosti uvádzané žalobcom a svedčiace v jeho prospech. Žalovaný použil
na odôvodnenie svojho rozhodnutia len tie časti vykonaných dôkazov, ktoré smerujú k tomu, že by sa
žalobca za určitého predpokladu daného porušenia zákona mohol dopustiť. Nijako sa však nevenoval
tým častiam dôkazov, ktoré svedčia v prospech žalobcu, resp. vyvracajú predpoklad zavinenia žalobcu
preferovaný správnymi orgánmi. Žalovaný len potvrdil závery prvostupňového správneho orgánu a
vôbec nepovažoval za potrebné odstrániť pretrvávajúce zrejmé rozpory vyplývajúce z vykonaných
dôkazov, a to napríklad vykonaním ďalších dôkazov, ktoré označoval žalobca. Žalovaný pri rozhodovaní
o odvolaní konal v rozpore s platnou legislatívou, aplikoval objektívnu zodpovednosť žalobcu ako
zamestnávateľa bez vypočutia druhej strany pána K. J., ktorým mala byť táto objektívna zodpovednosť
žalobcu založená, čím nebol dostatočne, úplne a nepochybne prešetrený skutkový stav. Svojvoľný a
neobjektívny postup vyhodnotenia rozporuplných a nepriamych dôkazov založených na neoverených
a pochybných vyjadreniach pána K. K., odôvodnených dohadmi a ničím nepodloženými subjektívnymi
hodnoteniami zo strany inšpektorátu práce, neskôr potvrdenými žalovaným sa taktiež prieči základným
zásadám logického úsudku a je v hrubom rozpore so zásadou spravodlivého procesu. Žalobca mal za
to, že prvostupňový správny orgán spolu so žalovaným nerozhodovali na základe právnych skutočností,
ale na základe iných, subjektívnych, napríklad politických dôvodov. Žalobca tvrdil, že pán K. K. v
žiadnom prípade nevykonal prácu tak, ako ju definuje Zákonník práce, a teda je absolútne vylúčené,
aby zamestnávateľ nelegálne zamestnával osobu, ktorá nevykonávala prácu. Svojvoľnú prítomnosť
osoby na zasadnutí zastupiteľstva žalobcu, verejne prístupného každému, nemožno považovať za



výkon závislej práce v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce. Žalobca navyše vo svojom
vyjadrení zo dňa 09. júla 2015 upozornil prvostupňový správny orgán, že pán K. J. nemá a ani nemal
žiadne oprávnenie uzatvárať v mene žalobcu akékoľvek dohody o vykonaní práce a na uvedený prípad
nemožno aplikovať ani tzv. objektívnu zodpovednosť žalobcu ako zamestnávateľa v zmysle § 10 ods.
2 Zákonníka práce. V tejto súvislosti neobstojí ani argumentácia žalovaného v napadnutom rozhodnutí,
nakoľko pán K. J. v čase, keď mal dohodnúť údajnú prácu s pánom K. K., nebol v pracovnom ani inom
obdobnom pomere so žalobcom, nakoľko v čase pred zasadnutím zastupiteľstva žalobcu pán K. J. nebol
zamestnancom žalobcu, a teda nemohol založiť tzv. objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa tým, že
by sa dohodol s pánom K. K. na výkone usporiadateľskej služby za žalobcu. Žalobca v žalobe tvrdil, že by
bolo absolútne nesprávne a nespravodlivé, aby bolo na základe platných právnych predpisov v právnom
štáte možné trestať za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania v zmysle zákona o nelegálnej
práci a nelegálnom zamestnávaní takého zamestnávateľa, ktorý má zamestnancov s pracoviskom na
verejne prístupom mieste len za to, že by sa v určitom čase na takomto mieste nachádzala fyzická
osoba - nezamestnanec, ktorá by z akýchkoľvek príčin alebo pohnútok predstierala výkon práce pre
tohto zamestnávateľa, na tomto verejne prístupnom mieste a súčasne pracovisku zamestnancov tohto
zamestnávateľa, bez toho, že by mala táto fyzická osoba - nezamestnanec s týmto zamestnávateľom
v danom čase založený pracovnoprávny vzťah, pričom by ju pri tomto predstieranom výkone práce
niekto ďalší odfotografoval. Je v rozpore so zásadou zdravého rozumu, aby žalobca bol schopný a
povinný preukazovať skutočnosť, ktorá nenastala. Žalobca nemá a nemôže mať k dispozícii dohodu
o vykonaní práce uzatvorenú medzi žalobcom a pánom K. K. na výkon práce dňa 17. januára 2014,
nakoľko uvedená osoba v uvedený deň pre žalobcu žiadnu prácu nevykonávala. Načrtnutý postup
prvostupňového správneho orgánu a žalovaného je v rozpore so zásadou prezumpcie neviny, nakoľko
príslušný správny orgán je ten, kto v konaní nesie dôkazné bremeno. Žalobca poukázal na to, že správne
konanie sa môže uskutočniť iba na základe zákona, v jeho medziach a spôsobom ustanoveným v právnej
norme. V správnom konaní je práve správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a
za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, a nie ukladať túto povinnosť účastníkom
konania. Legitímne rozhodnutie musí byť výsledkom správnej aplikácie príslušných právnych predpisov
na dostatočne presne, určito a úplne zistený skutkový stav. je možné sankcionovať iba také konanie,
ktorého znaky sú na základe spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci vyjadrené prostredníctvom
skutkovej podstaty v zákone. Žalobca mal za to, že konanie žalobcu nenapĺňalo skutkovú podstatu
akéhokoľvek protiprávneho konania predvídaného zákonom, a teda správny orgán nie je oprávnený
sankcionovať žalobcu len na základe vlastných úvah a dohadov vyplývajúcich z rozporuplných vyjadrení
a nepriamych dôkazov a podložených nedostatočne prešetreným skutkovým stavom bez toho, aby
táto sankcia mala zákonný podklad. Takýto postup a rozhodnutie správneho orgánu je v intenciách
právneho štátu vylúčené a spoločnosťou v zásade neakceptovateľné. Bolo povinnosťou prvostupňového
správneho orgánu, resp. žalovaného, prešetriť vyjadrenia K. K. a správne orgány mali žiadať od tejto
osoby ním v zápisnici spomínanú dohodu zo dňa 17. januára 2014, o ktorej existencii žalobca nemá
žiadnu vedomosť. Žalobca mal pritom s pánom K. K. uzatvorenú len jedinú Dohodu o vykonaní práce, a
to zo dňa 23. januára 2014, na výpomoc pri údržbe objektov úradu Banskobystrického samosprávneho
kraja v termíne 27. januára 2014 v celkovom rozsahu 6 hodín. Na tento výkon práce bola uvedená
osoba pre žalobcu riadne a včas prihlásená do Sociálnej poisťovne a príslušnej zdravotnej poisťovne, za
ktorý výkon práce žalobca podľa dohody riadne a včas tejto osobe vyplatil dohodnutú odmenu. Okrem
uvedeného prevodu nedošlo zo žiadneho účtu žalobcu k nijakému prevodu finančných prostriedkov na
účet pána K. K.. Žaloba považoval za zarážajúce, že správne orgány nežiadali od K. K. predloženie
ním spomínanej dohody o vykonaní práce (na výkon práce usporiadateľskej služby) zo dňa 17. januára
2014, a ani nijako inak nevykonali zodpovedné prešetrenie iných ním uvádzaných skutočností. Bez
akéhokoľvek preukázateľného a hodnoverného preskúmania tieto jeho vyjadrenia akceptovali ako
absolútne pravdivé a ničím nespochybniteľné. Žalobcovi pritom nie je zrejmé, z akého dôvodu sa mal
pán K. K. nachádzať dňa 17. januára 2014 na výjazdovom zasadnutí zastupiteľstva žalobcu a zisťovanie
tejto skutočnosti nie je v možnostiach žalobcu, ktoré by mu priznával zákon. Uvedené zasadnutie bolo
verejné, každý mal právo sa ho zúčastniť a žalobca žiadne pokyny na výkon práce dňa 17. januára
2014 pánovi K. K. nedával. Nezákonnosť konania žalovaného a prvostupňového správneho orgánu
videl žalobca aj v tom, že bez akéhokoľvek predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia prvostupňový
správny orgán spolu so žalovaným dňa 11. mája 2015 zaradili žalobcu do verejne prístupného Zoznamu
fyzických osôb a právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania. Žalobca mal
za to, že zistenie skutkového stavu, z ktorého prvostupňový správny orgán a žalovaný vychádzali,
bolo neúplné, pochybné a nedostačujúce na spravodlivé, svedomité a zodpovedné posúdenie veci
vychádzajúce zo spoľahlivo zisteného stavu veci, najmä s prihliadnutím na zákonnú zásadu prezumpcie



neviny žalobcu zo spáchania priestupku, resp. správneho deliktu. Z tejto zásady vyplýva povinnosť
správneho orgánu dokázať vinu obvineného z priestupku, resp. zo správneho deliktu, a ak sú o nej
pochybnosti, musí rozhodnúť v prospech obvineného. Žalovaný považoval postup prvostupňového
správneho orgánu, ako aj žalovaného za svojvoľný, arbitrárny a nie zákonný, ktorý je nielen dôvodom
na opravenie protokolu, resp. na vyhotovenie dodatku k Protokolu pre tieto zrejmé nesprávnosti,
ktorého obsahom bude, že žalobca neporušil zákaz nelegálneho zamestnávania, ale navyše aj zakladá
zodpovednosť štátu za vzniknutú škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov pre neoprávnené zaradenie žalobcu
do Zoznamu fyzických osôb a právnických osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania
vedeného žalovaným.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť.
Podrobne poukázal na žalobné námietky žalobcu, na priebeh správneho konania a závery z neho
vyplývajúce. Žalovaný mal za to, že vykonanou inšpekciou práce na základe informácií, ktoré podal po
zákonnom poučení kontrolovaný zamestnanec pán K. K., ako i na základe medializovaných informácií a
videozáznamu zdokumentovaných v listinnej podobe, predložených hlavným kontrolórom žalobcu bolo
zistené, že účastník konania využíval závislú prácu K. K. spočívajúcu v zabezpečovaní usporiadateľskej
služby dňa 17. januára 2014 na výjazdovom zasadnutí BBSK v Jelšave, nakoľko uvedenú prácu
vykonával pán K. K. na základe vzájomnej dohody so žalobcom, dohodnutú prácu vykonával
vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom
pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom
zamestnávateľom a za dohodnutú odmenu 30,-Eur, avšak bez založenia pracovnoprávneho vzťahu. Aj
keď odmena bola podľa dokladov predložených žalobcom vyplatená na základe Dohody o vykonaní
práce uzatvorenej s pánom K. K. zo dňa 23. januára 2014 za prácu - výpomoc pri údržbe objektov Úradu
BBSK, K. K. v zápisnici o podaní vysvetlenia po zákonnom poučení inšpektorom práce uviedol, že dňa
17. januára 2014 zabezpečoval usporiadateľskú službu, išlo o jednorazovú akciu, a potom pre BBSK
už nevykonával žiadne práce. Z uvedeného vyplýva, že odmena bola v skutočnosti vyplatená za výkon
usporiadateľskej služby na výjazdovom zasadnutí. Ďalší piati zamestnanci vykonávajúci usporiadateľskú
službu dostali taktiež dohodnutú odmenu 30,-Eur. Pán K. J. dostal odmenu 60,-Eur a všetci siedmi
boli oblečení ako poriadková služba v čiernych mikinách s nápisom „ÚRAD BBSK“. Všetky návrhy na
uzatvorenie dohôd o vykonaní práce so zamestnancami vykonávajúcimi usporiadateľskú službu boli
podpísané za žalobcu predkladateľom X.. T. J. - vedúcim odboru podporných služieb Úradu BBSK.
V príkazoch na vyplatenie odmeny uvedeným zamestnancom bol ako preberateľ prác uvedený a
podpísaný X.. T. J.. Úlohou podľa dohôd o vykonaní práce bolo „Zabezpečiť plynulý priebeh rokovania
zastupiteľstva BBSK, dohliadnuť na poriadok v sále, upozorňovať prítomné osoby na nevhodné
správanie, nevpustiť verejnosť do vymedzených priestorov, poprípade vyviesť osobu rušiacu priebeh
rokovania. Riadiť sa pokynmi riaditeľa Úradu BBSK a vedúceho odboru podporných služieb“. Žalobca sa
v podanej žalobe nijak nezaoberal skutočnosťou, akým spôsobom mohol mať pán K. K. na sebe mikinu
s označením „ÚRAD BBSK“, ktorý bol identifikačným znakom usporiadateľskej služby žalobcu, ak podľa
neho nebol dňa 17. januára 2014 zamestnancom BBSK. Tak isto sa žalobca nevysporiadal s otázkou,
že ostatní členovia usporiadateľskej služby nečinne tolerovali prítomnosť cudzej osoby, aby predstierala
plnenie úloh, ktorými bola poverená práve usporiadateľská služba. Žalovaný pritom za účelom zistenia
presného a úplného skutkového stavu považoval za potrebné zistiť, či na výjazdovom zasadnutí
boli prítomní aj zodpovední vedúci zamestnanci žalobcu, a to riaditeľ Úradu BBSK a vedúci úradu
podporných služieb, čo zistil podľa prezenčnej listiny zamestnancov BBSK z druhého ustanovujúceho
zasadnutia BBSK v štvrtom volebnom období. Prítomnosť vedúceho zamestnanca BBSK, X.. T. J.
vyplýva aj z fotodokumentácie z predmetného výjazdového zasadnutia. Žalobca tvrdil, že dotknutý
zamestnanec pán K. K. vykonával pre žalobcu len výpomoc pri údržbe objektov Úradu BBSK v termíne
27. januára 2014 a predložil aj návrh na uzatvorenie dohody s pánom K. K. zo dňa 14. januára 2014,
Dohodu o vykonaní práce zo dňa 23. januára 2014 a tiež príkaz na vyplatenie odmeny v sume 30,-Eur.
Toto je však v rozpore s tvrdením pána K. K., ktorý jednoznačne uviedol, že pri výkone usporiadateľskej
služby dňa 17. januára 2014 na zasadnutí BBSK v Jelšave, kde spolu s ďalšími šiestimi kolegami
zabezpečoval usporiadateľskú službu, išlo o jednorazovú akciu a po tom pre BBSK už nevykonával
žiadne práce. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal, že videozáznam, ktorý boli podkladom rozhodnutia
nedostal k nahliadnutiu dňa 18. júna 2015 pri nahliadnutí do spisu a o ich existencii sa dozvedel len z
textu napadnutého rozhodnutia a nemal sa možnosť k nim vyjadriť, žalovaný poukázal na skutočnosť,
že z nahliadnutia do spisu bol vyhotovený úradný záznam, pričom poverený zamestnanec žalobcu
svojím podpisom potvrdil, že mu boli na jeho požiadanie vyhotovené fotokópie požadovaných dokladov,



medzi ktorými pod bodom č. 4 bola vyhotovená a odovzdaná kompletná dokumentácia z tlače získaná
na internete s fotodokumentáciou, ktorá bola predložená prvostupňovému správnemu orgánu hlavným
kontrolórom žalobcu. Videozáznamy boli zdokumentované v listinnej podobe a správny orgán pri vydaní
rozhodnutia nemal k dispozícii žiadny ďalší zdroj dokumentácie okrem tej, ktorú poskytol právnemu
zástupcovi žalobcu. Ak žalobca namietal, že register dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného
pomeru, spolu s chybou v písaní pri dátume dohody uzatvorenej s pánom K. K. v ňom uvedenou
príslušnou zamestnankyňou oddelenia riadenia ľudských zdrojov spôsobenou ľudským faktorom, nie je
možné považovať za relevantný právny dokument svedčiaci v neprospech BBSK, žalovaný s poukazom
na § 224 ods. 2 písm. d) zdôraznil, že zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu uzatvorených dohôd o
prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v poradí v akom boli uzatvorené. Poznámka, ktorá
mala byť pri tom podľa vyjadrenia žalobcu chybná, zodpovedá reálnemu výkonu práce pána K. K. dňa 17.
januára 2014 pre žalobcu na výjazdovom zasadnutí, na ktorom zabezpečoval usporiadateľskú službu.
Pri výkone inšpekcie práce žalovaný postupoval v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, konal iba na základe
Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon. Výkon inšpekcie práce je pritom
rovnaký, bez ohľadu na to, či prebieha na Úrade vyššieho územného celku alebo u zamestnávateľa -
podnikateľského subjektu. Žalovaný nemôže prehliadať alebo zamlčovať zistené porušenia zákonov, a
to ani v prípade, ak ide o orgány štátnej správy a rovnako ak by sankcionovanie, resp. zápis do centrálne
verejného zoznamu fyzických osôb a právnických osôb, ktoré v predchádzajúcich piatich rokoch porušili
zákaz nelegálneho zamestnávania, mali za následok nemožnosť čerpania finančných prostriedkov
zo štruktúr Európskej únie. Zistenie porušenia právnych predpisov inšpektorátom práce u žalobcu a
následné začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty je dôkazom správnosti postupu orgánov
inšpekcie práce v súlade s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Žalovaný mal za to, že už prvostupňový správny
orgán jednoznačne preukázal, že žalobca nekonal v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom,
ale z jeho strany došlo k porušovaniu alebo obchádzaniu platných právnych noriem. Preto bol postup
pri vyvodzovaní zodpovednosti, resp. sankcionovaní žalobcu zo strany orgánov inšpekcie správny.
Žalovaný mal za to, že prvostupňový správny orgán pri ukladaní pokuty za správny delikt nelegálneho
zamestnávania vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu inšpekciou práce a jeho právneho
posúdenia, ako aj z objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za uvedený správny delikt. Nepovažoval
za potrebné vykonať vypočutie ďalších osôb, pretože nie je povinný zisťovať, ktorý zamestnanec žalobcu
je zodpovedný za zistené nelegálne zamestnávanie, a ani na základe akých skutočností, resp. okolností
na strane žalobcu došlo k nelegálnemu zamestnávaniu. Zdôraznil, že pri uvedenom správnom delikte
vychádza z objektívnej zodpovednosti žalobcu. Vo vzťahu k výške uloženej pokuty žalovaný zdôraznil, že
pri ukladaní pokuty a určovaní jej výšky prvostupňový správny orgán zohľadnil jej preventívne pôsobenie
a zároveň prihliadal aj na všetky skutočnosti v zmysle ustanovenia § 19 ods. 6 zákona č. 82/2005
Z.z. Pri zohľadnení všetkých skutočností prvostupňový správny orgán uložil pokutu v najnižšej možnej
výške, nakoľko dôvodne predpokladal, že pokuta v tejto výške splní predovšetkým jej preventívny a
výchovný význam a bude citeľná aj v majetkovej sfére žalobcu, takže bude mať aj represívny účinok a
odradí od nezákonného postupu nielen žalobcu, ale aj iné právnické osoby, ktoré sú nositeľmi rovnakých
zákonných povinností. Žalovaný pritom nemá zákonnú možnosť odpustiť uloženú pokutu, nakoľko
povinnosť jej uloženia vyplýva priamo zo zákona o inšpekcii práce. Správny orgán ani nemôže znížiť
uloženú pokutu pod zákonom stanovenú hranicu, nakoľko by to bolo v rozpore so zákonom o inšpekcii
práce. Žalovaný mal za to, že napadnuté rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci,
je riadne odôvodnené, nie je zmätočné, je zrozumiteľné a preskúmateľné, a preto je zákonné.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a 246a ods. 1 O.s.p.
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie a rozhodnutie ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a
z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní
dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Zástupca žalobcu na pojednávaní predniesol žalobu v zhode s jej písomným vyhotovením. Za hlavný
dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia považoval skutočnosť, že nebol dostatočne zistený
skutkový stav. Evidencia dohôd nie je dôkazom o porušení povinnosti žalobcu podľa § 3 ods. 2 a § 2
ods. 2 zákona o nelegálnom zamestnávaní. Pokiaľ boli dôkaznými prostriedkami videozáznamy, resp.
medializované závery a listiny, len na základe tohto nie je možné vyvodiť zodpovednosť zo strany
žalobcu. Fotografie môžu len dokazovať skutočnosť, že pán K. sa dňa 17. januára 2014 mohol na
mieste výjazdového Zasadnutia zastupiteľstva BBSK nachádzať. Žalovaný nepreukázal, že pán K. J.
bol pred 17. januárom 2014 zamestnancom BBSK, nebolo teda možné vyvodiť z toho záver, že by
mohol dohodnúť s pánom K. vykonávanie prác, resp. uzavrieť nejaký právny úkon, ktorým mala byť



dohoda s pánom K.. Tvrdenia pána K., že nevykonával pre BBSK iné práce, než usporiadateľskú
službu sú rozporné s dôkazom, ktorý vyplýva zo spisu, a teda z predloženou dohodou, ktorá bola
písomne uzatvorená a ním podpísaná, pričom malo ísť o výkon údržbárskych prác 27. januára 2014.
Výpoveď pána K., že mu mala byť vyplatená odmena za vykonanie usporiadateľskej činnosti, nie je
pravdivá. Tvrdenia pána K. sú v rozpore so žalobcom predloženými dokladmi, najmä s dohodou o
vykonaní údržbárskych prác. Skutočnosť, že register dohôd o vykonaní práce bol u žalobcu vedený
chybne, nemôže mať za následok vyvodenie záverov, ktoré vyplývajú z rozhodnutia žalovaného aj
prvostupňového správneho orgánu.

Žalovaný na pojednávaní poukázal na dôvody uvedené v písomnom vyjadrení k žalobe. Mal za to,
že žalobcovi bolo jednoznačne preukázané porušenie povinnosti, resp. porušenie zákazu nelegálneho
zamestnávania. Žalovaný nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by vyvrátili toto porušenie povinností.
Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán považoval register, resp. evidenciu dohôd o vykonaní
práce za relevantný a podporný údaj na vyvodenie záveru, na základe ktorého rozhodol. Vo vzťahu k
dokumentácii uviedol, že žalobcovi predložil všetky listiny a fotodokumentáciu, ktorú mal k dispozícii.
Žalovaný sa stotožnil so zisteniami skutkového stavu a s vykonaným dokazovaním prvostupňového
správneho orgánu a jeho zisteniami a rovnako dospel k záveru, že bolo preukázané vykonávanie práce
pánom K. ako závislej práce pre žalobcu a žalovaný má za to, že pán K. túto prácu nevykonával
svojvoľne, ani túto prácu nepredstieral tak, ako argumentoval žalobca. Pán K. bol pred svojou výpoveďou
riadne poučený o povinnosti vypovedať pravdivo a obsah jeho výpovede nasvedčuje tomu, že prácu
pre žalobcu vykonával.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že hlavný kontrolór Banskobystrického samosprávneho
kraja oznámil prvostupňovému správnemu orgánu skutočnosti o nedodržaní právnych a ostatných
predpisov v oblasti pracovnoprávnych vzťahov na základe výsledkov kontroly č. 46/2014. Kontrolnou
skupinou bolo v jednom prípade zistené porušenie zákona č. 82/2005 Z.z. Zo správy o výsledku
následnej finančnej kontroly č. 46/2014 vyplýva, že predmetom kontroly bolo aj dodržiavanie ustanovenia
§ 223 až § 228a zákona č. 311/2001 Z.z., Zákonník práce, pričom žalobca ako kontrolovaný subjekt
predložil ku kontrole v písomnej podobe register dohôd, podľa ktorých uzatvoril v kontrolovanom období
40 dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, z toho 14 dohôd o pracovnej činnosti
a 26 dohôd o vykonaní práce. Podľa zistených skutočností p. M.M počas rokovania Zastupiteľstva
BBSK dňa 17. januára 2014 v Jelšave vykonával pre BBSK práce bez založenia pracovnoprávneho
vzťahu. Zo strany BBSK išlo o nelegálne zamestnávanie, čím došlo k porušeniu ustanovení § 3 ods. 1
a ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z. Prílohou oznámenia skutočností o nedodržaní právnych a ostatných
predpisov v oblasti pracovnoprávnych vzťahov je taktiež pozvánka na zasadnutie zastupiteľstva zo
dňa 19. septembra 2014 na deň 17. januára 2015, kópie dokladu zamestnanca K. K. - návrh na
uzatvorenie dohody o vykonaní práce, dohoda o vykonaní práce, príkaz na vyplatenie odmeny,
registračný list fyzickej osoby + dokumentácia z masmédií s fotodokumentáciou, register o prácach
vykonávaných mimo pracovného pomeru + návrhy na uzatvorenie dohôd o vykonaní práce, dohody
o vykonaní práce zo dňa 16. januára 2015 a príkazy na vyplatenie odmeny zamestnancov - K.
J., K. V. a W. J., N. D., X. W. a N. D.. Následne prvostupňový správny orgán vyzval žalobcu na
predloženie dokladov týkajúcich sa založenia všetkých pracovnoprávnych vzťahov zamestnanca K.
K. za obdobie január 2014. Žalobca ako účastník konania predložil návrh na uzatvorenie dohody o
prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru zo dňa 14.01.2014 s obsahom dohody: výpomoc pri
údržbe objektov Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja, doba na ktorú sa dohoda uzatvára:
27. januára 2014, rozsah pracovného času: 6 hodín a dohodnutá odmena: 5,- Eur/ 1 hodina. Prácu
mal prevziať X.. T. J.. K návrhu sa vyjadril riaditeľ Úradu BBSK, vedúca kancelárie predsedu BBSK
a predseda BBSK so súhlasným stanoviskom. Podľa predloženej dohody o vykonaní práce zo dňa
23. januára 2014 žalobca uzavrel s K. K. Dohodu o vykonaní práce s vymedzenou pracovnou úlohou
- výpomoc pri údržbe objektov Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja, ktorú zamestnanec
mal vykonať osobne v termíne 27. januára 2014 spolu v rozsahu 6 hodín. Zamestnávateľ mal
vyplatiť zamestnancovi odmenu vo výške 5,-Eur/hodina, za zamestnávateľa mal prevziať prácu X..
T. J.. Podľa príkazu na vyplatenie odmeny za prácu na základe Dohody o vykonaní práce 11/2014
zo dňa 28. januára 2014 bolo schválené vyplatenie odmeny vo výške 30,-Eur za pracovnú úlohu
- výpomoc pri údržbe objektov Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja, pričom vymedzená
pracovná úloha bola vykonaná dňa 27. januára 2014 v rozsahu pracovného času 6 hodín. Podľa
registračného listu fyzickej osoby - K. K., tento bol zamestnávateľom Banskobystrickým samosprávnym
krajom prihlásený ako zamestnanec s dátumom vzniku poistenia 27. januára 2014. Formulár bol



vyplnený dňa 23. januára 2014 podľa registra dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného
pomeru. Prvostupňový správny orgán Banská Bystrica pod č. IBB-190-64-2.7/P-B28-15 dňa 11. mája
vypracoval Protokol o výsledku inšpekcie, podľa ktorého bol zistený nedostatok spočívajúci v tom, že
žalobca ako zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že využíval závislú prácu
fyzickej osoby pána K. K., ktorý pre zamestnávateľa vykonával práce - usporiadateľskú službu počas
Zasadnutia Banskobystrického samosprávneho kraja na pracovisku Mestský dom kultúry Jelšava a
nemal s ním založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - Zákonníka práce. Zároveň
uložil zamestnávateľovi povinnosť dodržiavať ustanovenia zákona č. 82/2005 Z.z.. Záverom protokolu sa
vyjadril žalobca ako zamestnávateľ, a to prostredníctvom K.. O. J. a S.. K. H.. Obsahom spisu je úradný
záznam z nahliadnutia do spisu, podľa ktorého sa dňa 18. júna 2015 bol oboznámiť na prvostupňovom
správnom orgáne s obsahom spisu poverený zamestnanec S.. K. H., ktorý si odfotil mobilom fotografie,
ktoré sú súčasťou spisového materiálu pre správne konanie a opis časti správy o výsledku následnej
finančnej kontroly. Boli mu vyhotovované fotokópie zápisnice o podaní informácie K. K. zo dňa 23. apríla
2015, výpisy z registra Sociálnej poisťovne, registračný list vo vzťahu k K. K., dokumentácie z tlače
získaná na internete s fotodokumentáciou a Dohoda o vykonaní práce z 23. januára 2015 uzatvorená s
K. K., návrh na uzatvorenie dohody a príkaz na vyplatenie odmeny.

Prvostupňový správny orgán žalobcovi oznámil začatie správneho konania o správnom delikte listom
zo dňa 03. júla 2015, žiadal žalobcu vyjadriť sa k návrhu a predložiť správnemu orgánu dôkazy na
objasnenie skutkového stavu a miery svojej zodpovednosti. K uvedenému oznámeniu sa písomne
vyjadril žalobca podaním doručeným prvostupňovému správnemu orgánu dňa 20. júna 2015, v ktorom
okrem iného zdôraznil, že žalobca dňa 17. januára 2014 K. K. žiadne pokyny na výkon práce v
priestoroch Mestského domu kultúry v Jelšave, ani na žiadnom inom mieste nedával. Jediným výkonom
práce K. K. pre Banskobystrický samosprávny kraj bola výpomoc pri údržbe objektov Úradu BBSK v
termíne 27. januára 2014 celkom v rozsahu 6 hodín, pričom tento jediný výkon práce K. K. pre BBSK
bol uskutočnený na základe dohody o vykonaní práce zo dňa 23. januára 2014, na základe ktorej bol
riadne a včas prihlásený do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne, a za ktorý Banskobystrický
samosprávny kraj podľa dohody riadne a včas vyplatil Michalovi K. dohodnutú odmenu. Žalobca
tiež vo vyjadrení zdôraznil, že mu nie je známe, z akého dôvodu sa mal K. K. nachádzať dňa
17. januára 2014 na výjazdovom zasadnutí Zastupiteľstva BBSK. Zisťovanie tejto skutočnosti nie
je v možnostiach Banskobystrického samosprávneho kraja, ktoré by mu priznával zákon. Uvedené
zasadnutie Zastupiteľstva BBSK bolo verejné a každý mal právo sa ho zúčastniť. Navrhol v konaní
vypočuť ako svedka K. J., aby sa v predmetnej veci vyjadril predovšetkým k výpovedi K. K. a poukázal
na rozpory vo výpovedi K. K.. Pokiaľ prvostupňový správny orgán prihliadal na register dohôd o prácach
vykonávaných mimo pracovného pomeru spolu s chybou v písaní, tento nie je v danom prípade možné
považovať za relevantný právny dokument svedčiaci v neprospech BBSK. Následne vo veci správneho
deliktu rozhodol Inšpektorát práce Banská Bystrica rozhodnutím č. k.: 169/2015-1.0/Pok/r. zo dňa
07. septembra 2015 (rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu), o podanom odvolaní rozhodol
žalovaný napadnutým rozhodnutím.

Podľa § 244 ods.1 O.s.p, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 245 ods.2 O.s.p., pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej
voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk
ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.

Podľa § 247 ods.1, 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho
orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie,
ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 250j ods.1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a
z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup
správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta.



Podľa § 2 ods.1 písm.a) bod 4 Zákona č.125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č.
82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce
a nelegálneho zamestnávania.

Podľa § 19 ods.2 písm.a) bod 1/ Zákona č.125/2006 Z.z., inšpektorát práce uloží pokutu
zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur
do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej
5 000 eur.

Podľa § 19 ods.6 Zákona č.125/2006 Z.z., inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2
zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na
a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov,
b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,
c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a)
prvého bodu,
d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce
u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku,
e) opakované zistenie toho istého nedostatku.

Podľa § 3 ods.1-3 zákona č.82/2005 Z.z., fyzická osoba nesmie vykonávať nelegálnu prácu.
(1) Právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2
ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.
(2) Opakované porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania sa považuje za osobitne závažné
porušenie tohto zákona na účely zrušenia živnostenského oprávnenia.

Podľa § 2 ods.2 písm.a) zákona č.82/2005 Z.z. nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou
osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá
s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu,

Podľa § 2 ods.2 písm.b), nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo
fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený
pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a nesplnila
povinnosť podľa osobitného predpisu.

Podľa § 231 ods.2 písm.b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „Zákon o
sociálnom poistení“), zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného
dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové
poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca
v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a,
na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti
zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení okrem zániku
povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť
prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah
podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c).

Podľa § 1 ods.2 Zákonníka práce, závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti
zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa
pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.

Podľa § 1 ods.3 Zákonníka práce, závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere,
v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v
inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom
vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.

Podľa § 10 ods.1, 2 Zákonníka práce,



(1) Právne úkony štatutárnych orgánov alebo členov štatutárnych orgánov a poverených zamestnancov
(§ 9 ods. 1 a 2 ) zaväzujú
zamestnávateľa, ktorý na základe týchto úkonov nadobúda práva a povinnosti.
(2) Ak štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu alebo poverený zamestnanec prekročil právnym
úkonom v pracovnoprávnych vzťahoch svoje oprávnenie, nezaväzujú tieto úkony zamestnávateľa, ak
zamestnanec vedel alebo musel vedieť, že tento štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu alebo
poverený zamestnanec svoje oprávnenie prekročil. To isté platí, ak právny úkon urobil zamestnanec
zamestnávateľa, ktorý na to nebol oprávnený zo svojej funkcie, ani tým nebol poverený.

Podľa § 7 ods.3 písm.i) zákona č.125/2006 Z.z., inšpektorát práce rozhoduje o uložení pokút podľa §
19, 20 a osobitného predpisu.

Podľa § 6 ods.1 písm.b) zákona č.125/2006 Z.z., národný inšpektorát práce je odvolacím orgánom vo
veciach, v ktorých v prvom stupni rozhodol inšpektorát práce.

Podľa § 21 ods.3 zákona č.125/2006 Z.z., na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a
e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa
vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 26) ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné
predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia
podľa tohto zákona.

Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods.1-3 Správneho poriadku,
(1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie
nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
(2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa
rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá
účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia,
než ustanovuje osobitný zákon.
(3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,
akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania
a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa § 59 ods.1, 2 Správneho poriadku
(1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie
konanie doplní, prípadne zistené vady ostráni,
(2) Ak sú preto dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a
rozhodnutie potvrdí.

Predmetom preskúmavacieho konania v predmetnej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného ako odvolacieho správneho orgánu v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho
orgánu, ako aj konanie, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo. V správnom konaní bola žalobcovi
uložená pokuta vo výške 2.000,-Eur za správny delikt, nakoľko správne orgány mali za preukázané,
že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania podľa zákona č.82/2005 Z.z.. Podľa ustanovenia
§ 3 ods.2 citovaného zákona právnická osoba nesmie nelegálne zamestnávať (zákaz nelegálneho
zamestnávania), pričom pod nelegálnym zamestnávaním sa rozumie zamestnávanie právnickou osobou
- využívanie závislej práce fyzickej osoby, založenie pracovnoprávneho (alebo štátnozamestnaneckého)
pomeru podľa osobitného predpisu a nesplnenie povinnosti podľa osobitného predpisu (§ 2 ods.2
písm.b/). Povinnosťou podľa osobitného predpisu je registračná povinnosť zamestnávateľa podľa §
231 ods.1 Zákona o sociálnom poistení. Na to, aby subjekt naplnil skutkovú podstatu správneho
deliktu podľa ustanovenia § 3 ods.2 zákona č.82/2005 Z.z. za použitia ustanovenia § 2 ods.2 písm.b)
zákona č.82/2005 Z.z., musí zamestnanca zamestnávať bez toho, aby vopred splnil svoju registračnú



povinnosť prihlásiť zamestnanca do registra poistencov vedeného Sociálnou poisťovňou. Nelegálnym
zamestnávaním je ale aj využívanie práce fyzickej osoby právnickou osobou bez toho, aby s ňou
mala založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu
(§ 2 ods.2 písm.a/ Zákona č.82/2005 Z.z.). Z výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu
vypláva, že správny orgán mal zato, že žalobca využíval závislú prácu fyzickej osoby, ktorá pre žalobcu
vykonávala práce - usporiadateľskú službu počas výjazdového zasadnutia a žalobca nemal s touto
fyzickou osobou založený žiadny pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce. Žalobcovi je tak daná
zodpovednosť za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods.2 písm.a) Zákona
č.82/2005 Z.z..

V preskúmavanej veci de facto medzi žalobcom a žalovaným nebolo sporné, že pracovný pomer
na základe pracovnej zmluvy, dohody o vykonaní práce alebo inej dohody zakladajúcej vznik
pracovného pomeru nebol založený. V správnom konaní bola táto skutočnosť preukázaná tým, že
žalobca nepredložil žiadnu dohodu zakladajúcu vznik pracovného alebo obdobného pomeru a nebolo
preukázané, že by takáto dohoda bola medzi žalobcom a p. K. K. uzavretá. Tým je daná jedna podstatná
náležitosť skutkovej podstaty správneho deliktu - neexistencia pracovného alebo obdobného pomeru.

Ďalšou podstatnou náležitosťou skutkovej podstaty správneho deliktu nelegálneho zamestnávania
je využívanie práce fyzickej osoby právnickou osobou. Závislá práca je práca vykonávaná vo
vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre
zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom
zamestnávateľom (§1 ods.2 Zákonníka práce), pričom závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v
pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených
v Zákonníku práce aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Ak je práca vykonávaná mimo založeného
pracovného pomeru, ide o nelegálnu prácu, resp. nelegálne zamestnávanie. Závislá práca je teda
vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, musí ísť o
výlučne osobný výkon práce zamestnanca pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v
jeho mene, za mzdu alebo odmenu, v pracovnom čase, na náklady zamestnávateľa. Musí ísť tiež o
výkon práce prostriedkami zamestnávateľa, na zodpovednosť zamestnávateľa a ide o výkon práce
prevažne pozostávajúci z opakovania určitých činností. Vo vzťahu k využívaniu práce fyzickej osoby v
preskúmavanej veci správne orgány svoje rozhodnutia založili na tvrdeniach tejto fyzickej osoby, K. K.,
ktorý po zákonnom poučení uviedol, že skutočne v rozhodnom čase, dňa 17. januára 2014 vykonával
prácu pre žalobcu, na výjazdovom zasadnutí zastupiteľstva Banskobystrického samosprávneho kraja v
Jelšave, spolu s ďalšími osobami, pričom na výkone práce sa dohodol s K. J. a za vykonanú prácu mu
bola zaplatená mzda (odmena) vo výške 30 Eur, a to žalobcom. Ďalším podstatným tvrdením K. K. bola
skutočnosť, že išlo o jednorazový výkon práce a inú pracovnú činnosť pre Banskobystrický samosprávny
kraj nevykonal. Tvrdil pritom, že náplňou práce bola usporiadateľská činnosť. Prvostupňový správny
orgán vychádzajúc z oznámenia hlavného kontrolóra Banskobystrického samosprávneho kraja sa pri
posudzovaní, či je naplnená skutková podstata nelegálneho zamestnávania neuspokojil len s tvrdeniami
vyššie uvedenej fyzickej osoby.

V rámci svojich skutkových zistení správne orgány vychádzali aj z ďalších dôkazov, resp. zistení.
Predovšetkým správny orgán vychádzal zo skutočnosti, že K. K. mal v rámci výkonu práce oblečenú
rovnakú, resp. obdobnú mikinu ako ostatní členovia usporiadateľskej služby (čierna mikina s nápisom
„ÚRAD BBSK), pričom o pracovnom pomere ďalších členov usporiadateľskej služby pochybnosti neboli.
Z vykonaného dokazovania je tiež zrejmé, že K. K. vykonával prácu za prítomnosti ostatných členov
usporiadateľskej služby, za prítomnosti vedúcich pracovníkov Banskobystrického samosprávneho kraja
a za prítomnosti vedúceho pracovníka, ktorého pokynmi sa mali členovia usporiadateľskej služby riadiť.
K. K. bol nepochybne prítomný na pracovisku, ktorá skutočnosť vyplýva z fotodokumentácie a žalobca
túto skutočnosť nepoprel. Z vyjadrení K. K. po zákonnom poučení vyplýva, že na pracovisko žalobcu sa
dostavil s ostatnými osobami, legálne vykonávajúcimi usporiadateľskú službu a z miesta výkonu práce
s týmito osobami aj odišiel. Táto skutočnosť zo strany žalobcu namietaná nebola. Správne orgány tiež
pri posudzovaní zodpovednosti žalobcu sa spáchanie správneho deliktu vychádzali z registra dohôd,
v ktorom je podľa tvrdenia žalobcu len chybou zapísané, že ide o prácu dňa 17. januára 2014, ako
aj z návrhu na uzavretie Dohody o vykonaní práce, na ktorej je uvedený deň 14. januára 2014 (ako
na ostatných dohodách uzavretých s osobami, ktoré usporiadateľskú službu nesporne vykonávali).
Správne orgány k svojim záverom dospeli napriek skutočnosti, že niektoré zo žalobcom v správnom
konaní predložených dôkazov sú v rozpore so skutkovými zisteniami, na ktorých žalovaný založil svoje



rozhodnutie. Takýmito dôkazmi je predovšetkým písomná Dohoda o vykonaní práce s vymedzenou
pracovnou úlohou, a to výpomoci pri údržbe objektov Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja
dňa 27. januára 2014, ako aj žalobcom tvrdené vyplatenie mzdy vo výške 30 Eur v súvislosti s touto
vymedzenou pracovnou úlohou.

Prvostupňový správny orgán zistené skutočnosti podľa názoru súdu vyhodnotil v súlade so zásadami
logiky a logického uvažovania, keď dôkazy vyhodnotil tak, že zo strany žalobcu došlo k nelegálnemu
zamestnávaniu, nakoľko žalobca využíval prácu fyzickej osoby bez toho, aby s takouto osobou mal
uzavretý pracovnoprávny, prípadne obdobný právny vzťah. Pokiaľ žalobca v žalobe argumentoval,
že vyššie uvedená fyzická osoba závislú prácu nevykonávala, z vlastných pohnútok predstierala
výkon práce pre žalobcu na verejne prístupnom mieste, ktoré bolo zároveň pracovisko zamestnancov
žalobcu a teda je sankcionovaný za skutočnosť, že túto osobu pri predstieranom výkone práce niekto
ďalší odfotografoval, jeho argumentácia je v rozpore so skutkovým stavom zisteným žalobcom. Je v
rozpore so zásadami logického uvažovania, že takáto osoba by na pracovisko prišla spolu s ostatnými
osobami vykonávajúcimi legálne usporiadateľskú službu a s nimi aj odišla, zhodou okolností by výkon
práce predstierala v rovnaký čas ako ostatní členovia usporiadateľskej služby, v rovnošate ostatných
členov usporiadateľskej služby (čierna mikina s nápisom „BBSK“), za prítomnosti ostatných členov
usporiadateľskej služby ako aj za prítomnosti vedúceho zamestnanca Úradu BBSK, ktorého pokynmi
sa mali členovia usporiadateľskej služby riadiť. Zrejme len zhodou okolností táto osoba bola odmenená
sumou 30,-Eur ako ostatní členovia usporiadateľskej služby, aj keď podľa tvrdenia žalobcu na základe
inej dohodnutej práce vykonávanej touto osobou dňa 27. januára 2014.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd zato, že správne orgány pri hodnotení dôkazov
postupovali v súlade s ustanovením § 34 ods.5 Správneho poriadku, hodnotili dôkazy podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Prvostupňový správny
orgán, ktorého skutkové zistenia i právne hodnotenie si žalovaný v napadnutom rozhodnutí osvojil,
uviedol vo svojom rozhodnutí skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho rozhodnutie, uviedol, ako
zhodnotil vykonané dôkazy a jeho hodnotenie je dostatočne podrobné. Správny orgán dôkazy vyhodnotil
a uviedol, ktoré skutočnosti má dokazovaním jednoznačne preukázané. Prvostupňový správny orgán a
žalovaný tak správne aplikovali zásadu voľného hodnotenia dôkazov definovanú v citovanom ustanovení
Správneho poriadku a závery správnych orgánov sú v súlade so zásadami logického uvažovania. Na
základe uvedeného má súd zato, že je naplnená aj ďalšia podstatná náležitosť skutkovej podstaty
správneho deliktu a to výkon práce pre zamestnávateľa. Skutkový stav bol zistený dostatočne na to, aby
bol vyvodený právny záver, že došlo k nelegálnej práci, resp. nelegálnemu zamestnávaniu. Vzhľadom
k správnej aplikácii zásady voľného hodnotenia dôkazov nemožno ani konštatovať, že rozhodnutie
žalovaného je nepreskúmateľné.

Žalovaný namietal, že rozhodnutie žalovaného (ako aj prvostupňového správneho orgánu) je nezákonné
tiež z dôvodu, že nevykonal navrhované dôkazy, predovšetkým, že neobstaral Dohodu o vykonaní
práce, ktorú vo svojej výpovedi spomenul K. K. a zároveň, že nevyslúchol navrhovaného svedka -
K. J.. Pokiaľ ide o tvrdenia K. K. tento uviedol, že „mal som uzatvorenú Dohodu písomne, podpísal
som ju pred začatím akcie, myslím, že deň vopred. Pracoval som len jeden raz, a to v Jelšave“. Z
výroku prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žalovaný mal zato, že žalobca sa dopustil správneho
deliktu na tom skutkovom základe, že využíval prácu fyzickej osoby, bez preukázania riadneho založenia
pracovného pomeru. Žalobca netvrdil a ani nepreukázal, že by s K. K. riadne založil pracovný pomer,
Dohodu o vykonaní práce s uvedenou osobou nepredložil a naopak tvrdil, že žiadny pracovnoprávny
vzťah s K. K. týkajúci sa výkonu práce dňa 17. januára 2014 neexistoval. Pokiaľ žalobca sám existenciu
pracovného pomeru výslovne poprel, jeho návrh na doplnenie dokazovania neobstojí. Vo vzťahu k K. J.,
s ktorým mal výkon práce podľa jeho vlastného tvrdenia K. K. dohodnúť, súd uvádza, že je nesporné,
že K. J. bol v rozhodný deň členom usporiadateľskej služby žalobcu a podľa predložených dokladov bol
zamestnancom žalobcu, za ktorého si žalobca riadne splnil svoju registračnú povinnosť do Sociálnej
poisťovne. Pokiaľ však správny orgán vyhodnotil, že zo strany K. K. išlo o výkon práce, bez založenia
pracovného pomeru, výsluch K. J. by bol nadbytočný, najmä keď žalobca netvrdí a nepreukazuje, že k
vzniku pracovného pomeru došlo. Rozhodnutie správneho orgánu nie je založené na skutočnosti, že K.
K. mal založený pracovný pomer, ale naopak, na skutočnosti, že s ním žalobca pracovnoprávny pomer
založený nemal, ale využíval ho na výkon práce, ako to vyplýva z vyššie uvedeného.



Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovaný svojvoľne a neobjektívne vyhodnotil rozporuplné a nepriame
dôkazy založené na neoverených a pochybných vyjadreniach K. K., odôvodnených dohadmi a ničím
nepodloženými subjektívnymi hodnoteniami prvostupňového správneho orgánu, čo sa prieči základným
zásadám logického úsudku a je v hrubom rozpore so zásadou spravodlivého procesu, pričom žalovaný
nerozhodoval na základe právnych, ale na základe subjektívnych skutočností, resp. politických dôvodov.
Žalobca nesúhlasil s tým, že zo strany žalobcu išlo o výkon práce (bez založenia pracovného
pomeru). K uvedenému súd uvádza, že žalobca síce namieta rozpor so zásadami logického úsudku,
neuvádza však, v čom je záver žalovaného v rozpore s týmito zásadami a ani v čom je úsudok
žalovaného nesprávny. Žalobca tak vyjadril nesúhlas s napadnutým rozhodnutím. To, že žalobca je s
napadnutým rozhodnutím a rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu nespokojný a nesúhlasí s
ním, nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia bez toho, aby žalobca zároveň uviedol, v čom
spočíva rozpor záverov žalovaného so zásadou logického úsudku a zásadou hodnotenia dôkazov.

Prezumciu neviny žalovaný neporušil. Žalovaný vychádzal z oznámenia hlavného kontrolóra žalobcu,
zabezpečil si podklady pre vydanie rozhodnutia, vykonal dokazovanie a o výsledkoch svojich zistení
informoval žalobcu. Pokiaľ mal žalovaný zato, že K. K. vykonával v rozhodný deň pre žalobcu prácu,
jeho žiadosť o predloženie dohody, prípadne pracovnej zmluvy medzi K. K. a Banskobystrických
samosprávnym krajom ako zamestnávateľom je logická a nespôsobuje žalobcom tvrdený rozpor so
zásadou prezumpcie neviny. Pokiaľ žalobca tvrdil, že pracovnoprávny vzťah s K. K. založený nemal a
správny orgán vyhodnotil účasť K. K. na zasadnutí Zastupiteľstva BBSK ako výkon práce, potom by
predloženie listiny zakladajúcej vznik pracovného pomeru zakladalo zbavenie sa zodpovednosti žalobcu
za spáchanie správneho deliktu podľa § 2 ods.2 písm.a) zákona č.82/2005 Z.z..

Ak žalobca namietal, že žalovaný ho zaradil do verejne prístupného Zoznamu fyzických a právnických
osôb, ktoré porušili zákaz nelegálneho zamestnávania, táto námietka nemá vplyv na prípadnú
nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Zápis do uvedeného zoznamu nie je skutočnosťou, na ktorej
žalovaný založil svoje rozhodnutie, ale len dôsledkom záveru žalovaného, že sa žalobca nelegálneho
zamestnávania dopustil. Takýto následný zápis žalobcu nemá žiaden vplyv na zákonnosť žalobou
napadnutého rozhodnutia.

Za arbitrárne rozhodnutie je možné považovať také rozhodnutie, ktoré je založené na svojvôli, v tomto
prípade správneho orgánu, neopierajúce sa o zákon a ktoré je založené na ľubovôli správneho orgánu.
Takouto vadou napadnuté rozhodnutie netrpí. V konečnom dôsledku žalobca v žalobe preukazuje
predovšetkým svoju nespokojnosť s napadnutým rozhodnutím, ale dôvody, v čom vidí napadnuté
rozhodnutie za svojvoľné a arbitrárne, neuvádza. Ak žalobca namietal, že správny orgán bol povinný
dokázať vinu žalovaného zo správneho deliktu a v prípade pochybností mal rozhodnúť v prospech
obvineného, súd je toho názoru, že na základe zisteného skutkového stavu mal správny orgán zato,
že zodpovednosť žalovaného preukázal a súd sa s prihliadnutím na vyššie uvedenú argumentáciu s
takýmto záverom žalobcu stotožnil.

Z vyššie uvedených dôvodov vyplýva, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je z dôvodov uvedených
v žalobe v súlade so zákonom, preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol s poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý nebol
v konaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal, keďže v konaní podľa piatej časti O.s.p. má právo
na náhradu trov konania len žalobca, ktorý je v konaní celkom alebo sčasti úspešný.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne,
dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V odvolaní sa má popri



všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.