{"guid": "32cf85fe-4646-4f25-9e02-0c8507c489a2:79eda78e-0824-4bab-8904-5606408ee7c8", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3515203705.1", "spisova_znacka": "3CoE/314/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3CoE/314/2015 z 10. 2. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 10. februára 2016, sp. zn. 3CoE/314/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3515203705.1", "identifikacne_cislo": "3515203705", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Dušan Krč-Šebera", "sudca_id": 1657, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-dusan-krc-sebera-1657", "datum_vydania": "2016-02-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "nazov": "§ 44 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-45.odsek-1", "nazov": "§ 45 ods. 1 ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-45.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-45"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-45.odsek-2", "nazov": "§ 45 ods. 2 ZRK", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/#paragraf-45.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/244-2002/paragraf-45"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-44", "/SK/ZZ/2002/244#paragraf-45"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/79eda78e-0824-4bab-8904-5606408ee7c8", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3515203705.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3515203705.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3515203705.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín\nSpisová značka: 3CoE/314/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 3515203705\nDátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2016\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Krč-Šebera\nECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3515203705.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom\nVajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO 36 432 105, zastúpeného: JUDr. Veronika Kubriková, PhD.,\nadvokátka so sídlom 821 01 Bratislava, Martinčekova 13, proti povinnému: Z. L., bytom L. č.XXX, štátny\nobčan Slovenskej republiky, o vymoženie 932,87 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti\nuzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 28. júla 2015, č.k. 7Er/385/2015-24, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa  p o t v r d z u j e .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia\nna vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, §\n52 a nasl., § 53 ods. 1,4, § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, § 45 ods. 1,2 zák. č. 244/2002\no rozhodcovskom konaní a s poukazom na príslušné ustanovenia smernice Rady č. 93/13/EHS o\nnekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Uviedol, že dňa 29.04.2015 bola tamojšiemu\nsúdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade\nexekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp. zn. II/2014-4773 vydaného dňa 20.10.2014 Stálym\nrozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie, so sídlom v Bratislave. Zároveň bola súdu\npredložená i Zmluva o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu uzatvorená dňa\n20.12.2007 medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným spolu so všeobecnými obchodnými\npodmienkami Y. pre depozitné produkty. V predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o\nbežnom účte a poskytovaní produktov a služieb fZ. uzatvorenej podľa § 708 a § 269 ods. 2 Obchodného\nzákonníka dňa 20.12.2007 medzi právnym predchodcom oprávneného ako veriteľom a povinným ako\ndlžníkom, čiže predmetom zmluvy bolo založenie a vedenie osobného účtu a poskytovanie ďalších\nslužieb k zvolenému účtu. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky\nprávneho predchodcu oprávneného. Vychádzajúc z obsahu predložených dokladov mal súd prvého\nstupňa za to, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorej základnú charakteristiku\nupravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52 a nasl. Podľa článku 11 bod 5 - Prechodných a\nzáverečných ustanovení všeobecných obchodných podmienok Y.., pre depozitné produkty, vyplýva,\nže zmluvné strany sa dohodli, že akýkoľvek spor, nárok alebo rozpor vzniknutý zo zmluvy alebo v\nsúvislosti s ňou (vrátane všetkých otázok týkajúcich sa jej existencie, platnosti alebo ukončenia) bude\nrozhodnutý Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie podľa jeho rozhodcovských\npravidiel, ktoré sa na základe tohto odkazu stávajú súčasťou zmluvy. Sídlom rozhodcovského konania\nbude Bratislava. Takto formulovanú rozhodcovskú doložku považoval exekučný súd za neprijateľnú\npodmienku podľa § 53 Obchodného zákonníka. Súd zastaví exekúciu resp. zamietne žiadosť v celom\nrozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý\nsvoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5 Obč. zákonníka, §\n45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z., § 44 Exekučného poriadku). Cieľom rozhodcovskej zmluvy je\ndosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany\ndelegovali takúto právomoc. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu\n\npre exekučný titul v predmetnom konaní, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach\nzmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal\na nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Rozhodcovská\ndoložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých\nprípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa\nprieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek\nplnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi,\nje plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje\nznačnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká je\nteda v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Súd prvého stupňa považoval\nza potrebné poukázať na rozsudok Súdneho dvora vo veci C - 40/08  - Asturcom Telecomunicaciones\nSL v. Cristina Rodríguez Nogueira. S poukazom na vyššie uvedené dospel súd prvého stupňa k\nzáveru, že rozhodcovská doložka tvoriaca podklad pre vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorý je\nexekučným titulom v predmetnom konaní, jej neprimeranou (neprijateľnou), a preto neplatnou zmluvnou\npodmienkou. Z uvedeného vyplýva, že neplatná rozhodcovská doložka nemohla platne založiť právomoc\nrozhodcovského súdu na prejednanie veci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo\npožívať tiež náležitú ochranu v procese exekučného vymáhania ním priznanej pohľadávky, teda stať\nsa spôsobilým podkladom pre vykonanie exekúcie. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa podľa §\n44 ods. 2 Exekučného poriadku ex offo zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie\nexekúcie, a to v celom rozsahu.\n\nProti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Odvolanie\nodôvodnil ustanoveniami § 205 ods. 2 písm. a), d), e) a f) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. d),\nf) a h) O.s.p. Uviedol, že podľa ustanovení § 44 ods. 2, prvá veta a druhá veta Exekučného poriadku\nje súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie\nexekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Exekučný súd nemá zákonné oprávnenie\nskúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. Ak je\nexekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie\nje vecne príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o\nopravnom prostriedku, ale práve a len ako tzv. exekučný súd. Poukázal aj na uznesenie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky, sp.zn. 4Cdo 159/2009 zo dňa 16.06.2009. Ďalej uviedol, že exekučný súd\nje oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach.\nDoručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 zákona č. 244/2002 Z.z.,\nmá pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, podľa\nustanovení § 159 O.s.p. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto\nprekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Mal za to, že exekučný súd nie je\noprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani\nzmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno\npreskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný\nrozsudok súdu (§ 35 zákona č. 244/2002 Z. z.), podľa ustanovení § 159 O.s.p. doručený rozsudok,\nktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný. Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre\núčastníkov a pre všetky orgány, len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova. Teda\nje tu prekážka res iudicata. Uvedeným konaním súdu dochádza k porušeniu článku 2 odsek 2 Ústavy\nSlovenskej republiky. V súvislosti s uvedeným poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. ÚS 2/2000, II. ÚS 499/2014 a PL. ÚS 21/08. Poukázal aj na skutočnosť, že ako právny nástupca Y.\nI.. bol povinný postupovať v súlade s ustanoveniami rozhodcovského zákona. V zmysle platne uzavretej\nzmluvy o spotrebnom úvere pre obyvateľstvo, ako aj v zmysle ustanovenia čl. VIII., bodu 3 Všeobecných\nobchodných podmienok, Y. postupovala v súlade s § 93b zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť\nponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky, s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť\nneprijať túto zákonom stanovenú ponuku. To, že ju neodmietol, je prejavom jeho osobnej a zmluvnej\nslobody. Súd zamietol poverenie z dôvodu, že exekučný titul bol vydaný v rozhodcovskom konaní, avšak\nopomína tú skutočnosť, že oprávnený je zo zákona povinný klientovi ponúknuť návrh rozhodcovskej\ndoložky. Pokiaľ by tak neurobil, došlo by k porušeniu zákona o bankách, avšak aj napriek splneniu\nsi zákonom stanovenej povinnosti, súd práve týmto splnením zákonnej povinnosti dôvodí zamietnutie\npoverenia. Mal za to, že exekučný súd nesprávne aplikuje ustanovenia Občianskeho zákonníka a\nplne sa stotožnil s odôvodnením nálezu Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 499/2012. Poukázal aj na\nuznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19.04.2001, sp. zn. IV. ÚS\n110/09 z 02.04.2009, sp. zn. III. ÚS 264/05 z 29.09.2005 a na nálezy Ústavného súdu Slovenskej\n\nrepubliky sp. zn. II ÚS 244/09 z 29.09.2009, sp. zn. I. ÚS 390/08 z 23.04.2009, sp. zn. I. ÚS 335/06\nz 30.10.2007. Mal za to, že exekučný súd v rozpore so zákonom posudzoval uzavretú rozhodcovskú\ndoložku podľa ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zdôraznil, že Občiansky zákonník\nv čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere taxatívnym spôsobom vymedzoval, na ktoré zmluvné\ntypy sa piata hlava vzťahuje. Zmluva o úvere, ktorá je absolútnym obchodom, medzi nimi nebola.\nSúd porušil zákaz retroaktivity a princíp právnej istoty tým, že na rozhodcovskú doložku aplikoval\nznenie, ktoré sa stalo účinné neskôr, obzvlášť ak zákonodarca retroaktivitu nepripustil. V súvislosti s\nuvedeným poukázal na nálezy Ústavného súdu SR, sp.zn. III.ÚS 20/2011 z 29.03.2011 a sp.zn. I. ÚS\n238/04 z 31.01.2005. Tiež dôvodil, že súd prvého stupňa nesprávne aplikoval § 53 ods. 4 Občianskeho\nzákonníka a porušil § 153 ods. 1 O.s.p. Namietal, že exekučný súd nijako neskúmal vôľu povinného,\nže nebol preukázaný jeho nedostatok pri uzatváraní rozhodcovskej doložky a rovno bez skutkových či\nprávnych dôvodov ju označil za neplatnú. Exekučný súd sa nijako nevysporiadal s odlišným právnym\nnázorom, ktorý majú iné súdy prvého stupňa. V prípade, že by zmluva neobsahovala rozhodcovskú\ndoložku a konanie by prebiehalo na štátnom súde, súd sa nevyjadril, akým iným spôsobom by slabšia\nstrana v prípadnom neskoršom procese dokázala naplánovať. Tiež uviedol, že rozhodcovský súd v\ndanej veci bol zriadený v zmysle § 101 zákona č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene\na doplnení niektorých zákonov. Exekučný súd pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával\nsamostatne nové dokazovanie skutkového stavu, na základe ktorého dospel k odlišným právnym\nzáverom ako rozhodcovský súd v nachádzacom konaní. Oprávnený sa nemal možnosť vyjadriť k takto\nvykonávaným dôkazom a k nanovo vytvorenému skutkovému stavu. Exekučný súd mu uprel právo\nbyť účastným na takomto zisťovaní skutkového stavu, čím zasiahol do jeho práva podľa čl. 48 odsek\n2 Ústavy Slovenskej republiky. Ani Občiansky súdny poriadok, ani Exekučný poriadok, ani zákon č.\n244/2002 Z.z. neposkytuje absolútne žiadnu oporu pre záver, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k\nrozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako súd, konajúci vo veci samej, a teda napríklad vykonať vo\nveci samej dokazovanie, alebo napr. rozsudok zrušiť či zmeniť jeho výrok. Poukázal na Nález Ústavného\nsúdu, sp.zn. II. ÚS 499/2012. Ďalej mal za to, že pokiaľ by aj súd zvažoval rozhodcovskú doložku\nako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nie je možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky oprieť o\nSmernicu EHS č. 93/13/EHS, nakoľko tento nepriamy normatívny akt, ktorý je súčasťou únijného práva,\nje aktom výlučne sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona\nje výlučne indikatívny a v žiadnom prípade interpretačný. Taktiež pokiaľ by súd uvažoval o neprijateľnosti\nrozhodcovskej doložky, nie je možné brať do úvahy judikatúru Európskeho súdneho dvora, nakoľko\njudikatúra Európskeho súdneho dvora, vzťahujúca sa na rozhodcovské doložky všeobecne alebo\nrozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách, nie je voči jednotlivcom - a teda ani voči účastníkom\ntohto konania - bezprostredne záväzná. Poukázal aj na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn.\n18CoE/633/2011, sp. zn. 18CoE/635/2011 a Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2CoE/292/2012.\nBol názoru, že postupom exekučného súdu bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže\nbez toho, aby povinný urobil akýkoľvek právny úkon, ho nezákonne zvýhodňuje len na základe jeho\npostavenia. V súvislosti s uvedeným poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky III.\nÚS 23/2013-8. Záverom dal oprávnený do pozornosti uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici,\nč.k. 43CoE/85/2015-26 zo dňa 19.03.2015. Zdôraznil, že zriaďovateľ rozhodcovského súdu, ktorý vydal\nexekučný titul, je členom záujmového združenia zapísaného v zozname stálych rozhodcovských súdov,\nktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR a je držiteľom povolenia rozhodovať spotrebiteľské spory s\nčíslom SRS 003, v súlade s § 73 ods. 5 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Oprávnený\nnavrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho\nexekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne, aby napadnuté uznesenie\nv celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.\n\nPísomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.\n\nKrajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že\nnapadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť, pretože je vo\nvýroku vecne správne. Rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu v zmysle § 214 ods.\n2 OSP.\n\nPodľa § 243d ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, exekučné konanie na podklade rozhodcovského\nrozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa\nosobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti\ntohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť\n\npoverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského\nkonania zaväzovať. Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade\nrozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci\npodmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy\núčinné do 31. decembra 2014.\n\nPodľa § 54b ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov\nustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.\n\nOdvolací súd preskúmaním veci zistil, že súd prvého stupňa pred vydaním poverenia na vykonanie\nexekúcie dôsledne preskúmal podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2014\n(ďalej len ,,Exekučný poriadok\") žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na\nvykonanie exekúcie a exekučný titul. Z citovaného zákonného ustanovenia totiž vyplýva, že v prípade,\nak súd zistí rozpor týchto listín so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie\nuznesením zamietne. Súladom exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne\nnáležitosti exekučného titulu, ale aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať, teda či tu nie je\ntaká právna úprava, ktorá by bránila vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Zákon\nč. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v ustanovení § 45 priznáva exekučnému súdu právo\npreskúmavať rozhodcovský rozsudok aj z hmotnoprávnych hľadísk.\nExekučný súd v rámci svojho postupu pri preskúmavaní listín podľa ustanovenia § 44 Exekučného\nporiadku v spojení s ustanovením § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní z\núradnej povinnosti posudzuje, či rozhodcovský rozsudok, ktorý je podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d)\nExekučného poriadku tiež spôsobilým exekučným titulom, tento nezaväzuje účastníka rozhodcovského\nkonania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právne nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom\n(§ 45 ods. 1 písm. c/), resp. či rozhodcovský rozsudok nemá nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b).\nAk súd zistí tieto nedostatky, exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Ak bol rozhodcovský rozsudok\nvydaný v dôsledku neplnenia zmluvne dojednaných povinností zo strany dlžníka podľa úverovej zmluvy,\nktorá má charakter spotrebiteľskej zmluvy, potom exekučný súd v rámci postupu podľa § 44 Exekučného\nporiadku a § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, z úradnej povinnosti správne\nv danej veci posudzoval rozhodcovský rozsudok z aspektu, či plnenie priznané týmto rozsudkom nemá\ntaký charakter, pre ktorý je potrebné úplne alebo čiastočne exekučné konanie zastaviť, resp. v danom\nprípade zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu\nso zákonom.\n\nPokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského\nsúdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na\nzáklade uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami\no tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom\nalebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní (§ 3 ods. 1 zákona č. 244/2002\nZ. z. o rozhodcovskom konaní). Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu\nrozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní).\nRozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak\nje rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne\nvymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,\nktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (§ 4 ods.\n2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní).\n\nAk v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský\nsúd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval\nrozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval\nby vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu\n\"rozhodnutia\" nevykonateľného, majúceho účinky paktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského\nkonania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom\nkonaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a\nnevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom\nsúde, je tu irelevantná.\n\nAj v preskúmavanej veci bol preto plne opodstatnený a zákonom podložený postup exekučného súdu,\nktorý skúmal, či bola v danej veci medzi účastníkmi konania platne uzavretá rozhodcovská zmluva.\nUvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského\nsúdu a nesmeroval k \"zrušeniu\" tohto rozhodnutia. Exekučný súd v súlade so zákonom skúmal, či\noprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul, medziiným či ho vydal\nrozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor. Pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd\nviazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd.\n\nUž v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je\nexekučný súd, konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku v zmysle\n§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva\nmedzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského\nsúdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky\nvyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou\nviazaná (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012, sp.zn. 6 Cdo 105/2011).\n\nAj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť\nrozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, je exekučný\nsúd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a prípadne aj konštatovať rozpor\nrozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského\nrozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. septembra 2012, sp.zn. 5Cdo\n230/2011).\n\nZa správny považuje odvolací súd právny názor súdu prvého stupňa, že predmetná Zmluva o bežnom\núčte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu je zmluvou spotrebiteľskou, teda že medzi oprávneným\n(jeho právnym predchodcom) a povinným bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah. Odvolací\nsúd poukazuje na to, že predložená zmluva o úvere zo dňa 20.12.2007 vykazuje znaky spotrebiteľskej\nzmluvy podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase\nuzatvorenia zmluvy, teda ide o zmluvu (bez ohľadu na právnu formu), ktorú uzatvoril dodávateľ -\noprávnený (jeho právny predchodca) ako právnická osoba, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy konal\nv rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti so spotrebiteľom - povinným ako fyzickou osobou\nnepodnikateľom, kedy povinný pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu obchodnej\nalebo inej podnikateľskej činnosti. Preto súd prvého stupňa postupoval správne, ak na vzťah účastníkov\naplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, chrániace spotrebiteľa. V zmysle § 54 ods. 1\nObčianskeho zákonníka v príslušnom znení sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou\nnemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať\nsvojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.\n\nPri posudzovaní exekučného titulu správne súd prvého stupňa zisťoval, či predložená zmluva, na\nzáklade ktorej bol priznaný nárok oprávnenému, neobsahuje takú podmienku, ktorá má nekalý charakter,\na je preto absolútne neplatná. Správne pri skúmaní dospel k záveru, že rozhodcovská doložka má\ncharakter nekalej podmienky, keďže spôsobuje v právach a povinnostiach zmluvných strán značnú\nnerovnováhu v neprospech spotrebiteľa, teda povinného (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení\núčinnom v čase uzatvorenia zmluvy). Rozhodcovskú doložku obsiahnutú v článku 11 bod 5 Všeobecných\nobchodných podmienok VÚB, a.s. pre depozitné produkty prvostupňový súd správne považoval za\nnekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho\nzákonníka v príslušnom znení.\n\nOdvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04. 1993 o\nneprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách nemá ako prameň komunitárneho práva\nhorizontálny priamy účinok, ale existuje komunitárna povinnosť interpretovať vnútroštátne právo\nkomunitárne konformným spôsobom. Uvedené zákonné ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom\nkonaní je pritom podľa súdnej praxe plne aplikovateľné aj na naplnenie čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/\nEHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle ktorého členské štáty Európskej\núnie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom\nzo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a\naby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná\nbez nekalých podmienok.\n\nZa neprimeranú je potrebné považovať rozhodcovskú doložku aj v danej veci, ktorá je súčasťou zmluvy,\nresp. obchodných podmienok, ktoré predkladal oprávnený (jeho právny predchodca) povinnému na\nformulári, pričom nebola individuálne dojednaná a jej obsah povinný ani nemohol ovplyvniť. Veriteľ\nmohol na základe predmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovi, resp.\nrozhodcovskému súdu, ktorého sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ\ntýmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska.\nVýber osoby rozhodcu, resp. rozhodcovského súdu pritom uskutočnil jednostranne sám veriteľ, ktorý\nzostavil znenie rozhodcovskej doložky vo svojich vopred pripravených obchodných podmienkach, ktoré\ntvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Takúto rozhodcovskú doložku je potrebné považovať za neprijateľnú\nzmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán\nv neprospech spotrebiteľa, a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (C-240/98\naž C-244/98, C-40/08, C-473/00,     C-243/08, C-168/05).\n\nPokiaľ oprávnený poukázal v odvolaní na skutočnosť, že v zmysle § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z.\no bankách sú banky povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej\nzmluvy, odvolací súd k tomu uvádza, že právny predchodca oprávneného neuzatvoril s povinným\nosobitnú rozhodcovskú zmluvu (ani nedal povinnému osobitný návrh na jej uzatvorenie a príslušné\npoučenie), ale rozhodcovská doložka bola začlenená do vopred pripravených obchodných podmienok\nprávneho predchodcu oprávneného. Povinný ako spotrebiteľ bol v postavení, že buď zmluvu aj s\npríslušnými všeobecnými obchodnými podmienkami prijme ako celok a úver dostane, alebo zmluvu\nako celok odmietne a úver nedostane. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že\nstanovenie povinnosti banky ponúknuť klientom návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy neznamená,\nže veriteľ je oprávnený včleniť do svojich zmlúv také znenie rozhodcovskej doložky, ktoré zakladá značnú\nnerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tak, ako tomu\nbolo v predmetnom prípade). Ak veriteľ uzatvára zmluvu so spotrebiteľom, je povinný rešpektovať aj\npríslušné zákonné normy, chrániace spotrebiteľa.\n\nOdvolací súd považuje za potrebné dodať, že nakoľko v predmetnom prípade bola uzavretá neplatná\nrozhodcovská doložka, táto nemohla platne založiť právomoc rozhodcovského súdu (v danom prípade\nStály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie) na prejednanie veci a ani na vydanie\nrozhodnutia, ktoré by následne mohlo požívať tiež náležitú ochranu v procese exekučného vymáhania\nním priznanej pohľadávky (čiže stať sa spôsobilým podkladom exekúcie alebo tiež exekučným titulom).\nPodobne tak judikoval i Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v uznesení zo dňa 21. marca 2012, sp.\nzn. 6 Cdo 1/2012 skonštatoval, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný\ntitul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo\nrozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá,\nalebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie\nči neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť\n(nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.\n\nOdvolací súd zároveň uvádza, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech\nspotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý\nvzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti o tom,\nže takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie\nskutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu\na rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky\n(v danom prípade zamietne žiadosť o udelenie poverenia). Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou\npodmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon\npráv v rozpore s dobrými mravmi (k tomu viď aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa\n24. februára 2011, sp. zn. IV. ÚS 55/2011).\n\nV postupe súdu prvého stupňa odvolací súd nezistil neprípustné nahradzovanie procesnej pasivity\npovinného, pričom oprávnenému bola možnosť vyjadriť sa k zistenému skutkovému stavu a právnym\nzáverom exekučného súdu reálne poskytnutá v odvolacom konaní a oprávnený  túto možnosť aj využil.\n\nNa základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa v danom prípade\nsprávne právne posúdil rozhodcovský rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju\n\nprávomoc na konanie a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, teda nejde o spôsobilý\nexekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku a správne žiadosť súdneho exekútora o\nudelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).\n\nNa záver je potrebné uviesť, že rozhodcovský rozsudok nezakladá prekážku res iudicata, ktorá by\nbránila tomu, aby vec bola opätovne prejednaná. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla platne založiť\nprávomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a ani na vydanie rozhodnutia, keďže v danom prípade\nide o nulitný právny akt. Nič preto nebráni oprávnenému, aby si svoje právo uplatnil v konaní pred\nvšeobecným súdom.\n\nOdvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods.\n1 O.s.p. potvrdil.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu odvolanie    n i e      j e     p r í p u s t n é .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7Er/385/2015", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7a657c37-1b59-46bf-b46b-fb31963829a6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2. US.499.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 499/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2014 z 25. 11. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-11-25", "citacie_n": 213, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2. US.499.2014.1"}, {"guid": "ussr:abf57423-a027-4ee8-9d13-5d72f3536a26", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 499/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012 z 10. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-10", "citacie_n": 3964, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:abf57423-a027-4ee8-9d13-5d72f3536a26"}, {"guid": "ussr:55933d52-c692-4c28-acd0-a1af7bba0f27", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 23/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 23/2013 z 15. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-15", "citacie_n": 2057, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55933d52-c692-4c28-acd0-a1af7bba0f27"}, {"guid": "ussr:90c857eb-a946-478b-9909-186841f0a546", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 20/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 20/2011 z 29. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-29", "citacie_n": 103, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90c857eb-a946-478b-9909-186841f0a546"}, {"guid": "ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 11298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90fa83a3-a427-46f1-9799-7b24a214ff2a"}, {"guid": "ussr:dfc1bbcc-58b6-4de0-8dca-f93ccfa398f9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 244/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 244/09 z 29. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-29", "citacie_n": 1017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dfc1bbcc-58b6-4de0-8dca-f93ccfa398f9"}, {"guid": "ussr:b3a072a6-a3f7-42c5-b009-5cb4f22b8f1d", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/08 z 23. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-23", "citacie_n": 1935, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b3a072a6-a3f7-42c5-b009-5cb4f22b8f1d"}, {"guid": "ussr:7c095bc4-b42b-40e6-92b5-3801dad2eae6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 390/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 390/08 z 23. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-23", "citacie_n": 959, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7c095bc4-b42b-40e6-92b5-3801dad2eae6"}, {"guid": "ussr:dc4f1134-2c89-4a5e-9ee0-d447dd645cde", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 110/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 110/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 1005, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dc4f1134-2c89-4a5e-9ee0-d447dd645cde"}, {"guid": "ussr:28020ffe-33ba-487b-abe2-1f4c782985f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 335/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 335/06 z 30. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-30", "citacie_n": 1331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:28020ffe-33ba-487b-abe2-1f4c782985f1"}, {"guid": "ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 1632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0"}, {"guid": "ussr:b12a3aab-92b7-4077-be1a-ff8f96a5c76c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2005:1.US.238.2004.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 238/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 238/04 z 31. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-31", "citacie_n": 193, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2005:1.US.238.2004.1"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "784f092a-bc61-461c-a70c-81b74f26a5ff:dcf9c3e4-61d1-4973-8bcb-e597fafab50c", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6712221460.1", "spisova_znacka": "43CoE/85/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoE/85/2015 z 18. 3. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-03-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6712221460.1"}, {"guid": "a0fbda81-9272-43ca-87dd-5151a43359b2:86732085-4fd5-42a3-8173-13e64ffc3bf6", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:3703899354.1", "spisova_znacka": "2CoE/292/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2CoE/292/2012 z 12. 9. 2012", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2012-09-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3703899354.1"}, {"guid": "13782033-4cd1-4edb-9f9f-d2069fce63a1:0270b8f6-b60c-4756-99cd-ac5600d1659b", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Er/385/2015", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 7Er/385/2015 z 15. 6. 2016", "sud": "Okresný súd Spišská Nová Ves", "datum_vydania": "2016-06-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/13782033-4cd1-4edb-9f9f-d2069fce63a1:0270b8f6-b60c-4756-99cd-ac5600d1659b"}], "citovane_v": []}