Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Cob/127/2018 z 29. 5. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 29. mája 2019, sp. zn. 3Cob/127/2018, ECLI:SK:KSKE:2019:7212210122.1 Krajský súd Košice | 3Cob/127/2018 | ECLI:SK:KSKE:2019:7212210122.1 | 2019-05-29 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ea2ff272-beb5-48be-96a7-1c7d86d1ac96 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7212210122.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/127/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212210122
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7212210122.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu
JUDr. Drahomíra Brixiová a JUDr. Gabriela Varhalíková v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO:
36 613 843 proti žalovanému: L., zast. JUDr. Monika Marjanovič, advokátka, Urbánkova 1562/6, Košice,
o zaplatenie 1.589,65 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k.
32Cb/15/2013-345 z 22.6.2018 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%.

2. Svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou voči žalovanému
domáhal zaplatenia sumy 1.589,65 eur s príslušenstvom (t.j. istina 829,85 eur, úrok z úveru 222,85 eur,
úrok z omeškania 309,18 eur, poplatky vo výške 111,28 eur a 116,49 eur debetný zostatok). Uviedol, že
právny predchodca žalobcu sa na základe rozhodnutia valného zhromaždenia spoločnosti z 23.4.2009 a
zmluvy o zlúčení spísanej vo forme notárskej zápisnice N 281/2009 Nz 13065/2009 NCRIs 13235/2009
notárkou JUDr. Ľ. Floriánovou stal sa právnym nástupcom spoločnosti ISTROBANKA, a.s. (s ktorou
žalovaný vstúpil do zmluvného vzťahu) a prevzal všetky jej práva a záväzky. Dňa 3.9.2004 právny
predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným Zmluvu o bežnom účte, dňa 12.2.2008 Dodatok č. 1 k
zmluve, na základe čoho poskytol žalovanému peňažné prostriedky formou povoleného prečerpania na
bežnom účte s maximálnym debatným rámcom vo výške 829,85 eur (25.000,00 Sk). Keďže žalovaný
poskytnutý úver nesplácal riadne a včas a nezaplatil ho ani po doručení poslednej výzvy na zaplatenie
dlžnej sumy z 8.2.2011, právny predchodca žalobcu Oznámením o zosplatnení úveru zo 4.1.2011
vyhlásil zostatok úveru za splatný dňom 31.12.2010 a vyzval žalovaného na jeho zaplatenie. Žalovaný
dlh nesplnil ani po výzve žalobcu - Posledný pokus o zmier z 13.2.2012.

3. Žalovaný uviedol, že právny predchodca žalobcu (spoločnosť ISTROBANKA a.s.) uzatvoril so
žalovaným dňa 3.9.2004 Zmluvu o bežnom účte a poskytovaní MAXI KONTA s tým, že právne
vzťahy súvisiace s povoleným prečerpaním peňažných prostriedkov na bežnom účte neupravené
zmluvou sa riadia obchodnými podmienkami ISTROBANKY, a.s. pre MAXI KONTO a Všeobecnými
obchodnými podmienkami ISTROBANKY a.s.. Obchodné podmienky však žalovaný nepodpísal, preto
pri nedodržaní zákonom vyžadovanej písomnej formy nejde o platný právny úkon. Takýmto aktom,
ktorým by boli dojednané podstatné náležitosti zmluvy v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch nie



sú ani Obchodné podmienky (ktoré nie sú podpísané), ktoré sú navyše bez platnej inkorporačnej doložky.
Predmetný vzťah je spotrebiteľským a na danú zmluvu je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníku a v zákone NS SR č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch. Použitie Obchodného zákonníka prichádza do úvahy len v prípade, kde
neodporuje občiansko-právnej úprave spotrebiteľských vzťahov.
Poukazujúc na ust. § 54 ods. 2 OZ a § 2 písm.a/, § 3 ods. 1, 2, 5, 6, § 4 ods. 5 Zákona o spotrebiteľských
úveroch žalovaný uviedol, že žalobca si v žalobe uplatnil poplatky v sume 111,28 eur aj napriek
skutočnosti, že v zmluve absentuje výška týchto poplatkov. Podľa žalovaného v zmluve mal byť uvedený
postup a spôsob zániku alebo ukončenia (čo sa v zmluve nenachádza), čo nevyplýva ani z Dodatku
č. 1, keďže tento odkazuje na hlavnú zmluvu a teda pokiaľ zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti,
nevznikla platne.
S poukazom na ust. § 451 ods. 1, 2, § 457 a § 102 ods. 1, 2 OZ žalovaný poukázal na skutočnosť, že
žalobca si uplatnil pohľadávku na súde 11.4.2012. Nárok sa v subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe
premlčal najneskôr 13.2.2010, a teda žalobca sa mohol domáhať zaplatenia 829,85 eur od 13.2.2008,
najneskôr do 13.2.2010.
Taktiež žalovaný namietal platnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru zo strany žalobcu
„Oznámenie o zosplatnení úveru“ zo 4.1.2011 s tým, že právny predchodca žalobcu nesplnil povinnosť
podľa § 53 ods. 9 OZ, keď žalovanému nedoručil výzvu a navyše v Zmluve o bežnom účte nie je medzi
stranami sporu dohodnuté zosplatnenie úveru podľa § 265 OZ.
Ďalším dôvodom zamietnutia žaloby podľa žalovaného je to, že žalobca nepreukázal čerpanie
finančných prostriedkov z bežného účtu prostredníctvom povoleného tzv. kontokorentného úveru; že
žalovaný tieto finančné prostriedky v sume 829,85 eur nevrátil a taktiež nepreukázal akým spôsobom
vypočítal uplatnené úroky a úroky z omeškania, akú úrokovú sadzbu použil, z akých súm a za aké
obdobie ich uplatnil, ako ani uplatnenie sumy 116,49 eur a existenciu splatného dlhu. Špecifikovanie
nárokovej sumy, nárokovanej istiny úrokov, úrokov z omeškania je dôkazné bremeno žalobcu. Zmluva
o bežnom účte neobsahuje žiadne ustanovenia o zmluvne nepovolenom prečerpaní finančných
prostriedkov majiteľa účtu, ani úroku, ktorým banka úročí vzniknutú sumu nepovoleného prečerpania
debetnou úrokovou sadzbou. Žalobca len uviedol, že k 28.1.2012 bol na bežnom účte žalovaného
nepovolený debetný zostatok v uvedenej sume, avšak toto tvrdenie nepreukázal.
V ďalšom podaní zo 7.5.2018 žalovaný namietal skutočnosť, že právny predchodca žalobcu žalovanému
zmluvu nevypovedal, ale jednoznačne listom zo 4.1.2011 úver predčasne zosplatnil. Predmetný list
nie je výpoveď, ide o úkon predčasného zosplatnenia úveru a keďže právo predčasného zosplatnenia
nebolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté, žalobca ho nemohol využiť a k predčasnému zosplatneniu
tak nedošlo a splatnosť spotrebiteľského úveru je potom podľa zmluvy v mesačných splátkach. Keďže
v Dodatku č. 1 k Zmluve o bežnom účte z 12.2.2008 absentujú zákonom vyžadované obligatórne
náležitosti, žalovaný považoval Dodatok č. 1 k zmluve za neplatný s tým, že od neplatného Dodatku v
spojení so Zmluvou o bežnom účte nie je možné odstúpiť, vypovedať ho, či úver jednostranne zosplatniť.
Ďalej podľa žalovaného žalobca predložil špecifikáciu pohľadávky, z ktorej vyplýva, že žalovaný vyčerpal
celkovo sumu 2.758,12 eur, a to vo februári 2010 829,85 eur, v marci 2010 758,53 eur, v apríli 2010
257,29 eur, v máji 2010 184,74 eur, v júni 2010 451,65 eur a v júli 2010 276,06 eur, avšak predmetná
špecifikácia pohľadávky nie je výpisom z bankovej knihy, nie sú v nej uvedené presné dátumy čerpania
a úhrad úveru a teda možno konštatovať, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno k preukázaniu jeho
nároku. Navyše z uvedenej špecifikácie pohľadávky je zrejmé, že žalovaný zaplatil sumu 2.100,31 eur.
Aj v tejto súvislosti žalovaný s poukazom na ust. § 3 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch zdôraznil,
že v zmluve ako aj v dodatku mal byť uvedený postup a spôsob jej zániku alebo ukončenia. Ak však
v zmluve ako aj v Dodatku č. 1 k Zmluve o bežnom účte absentujú zákonom vyžadované obligatórne
náležitosti, uvedený Dodatok nemožno považovať za platný. Preto pri nároku neplatnej zmluvy je možné
domáhať sa iba vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré žalobcovi vzniklo poskytnutím peňažných
prostriedkov v prospech žalovaného (od februára 2010 do júla 2010) a to vo výške 657,81 eur (2.758,12
eur - 2.100,31 eur).
Ďalej podľa žalovaného z ustanovení § 101, § 103 a § 565 OZ vyplýva, že žalobca mohol uplatňovať iba
nárok na zaplatenie splátok, ktorých splatnosť nastala ku dňu rozhodovania súdu a z dôvodu, že žalobca
bola podaná 11.4.2012 mohol si žalobca voči žalovanému uplatňovať nárok na zaplatenie splátky od
mája 2010, teda celkom v sume 912,45 eur (máj - 184,74 eur, jún - 451,65 eur, júl - 257,29 eur).
Žalobca podal žalobu na súd 11.4.2012, teda po uplynutí dvojročnej premlčacej doby splátok v sume
1.845,67 eur (t.j. za február 2010 - 829,85 eur, marec 2010 - 758,53 eur a apríl 2010 - 257,29 eur).
Žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 2.100,31 eur (a to v marci - 825,94 eur, apríli 2010 - 247,60 eur, máj
2010 - 248,37 eur, júni 2010 - 454,55 eur, júli 2010 - 320,10 eur a v auguste - 3,75 eur). Z dôvodu,



že Dodatok k Zmluve o bežnom účte z 3.9.2004 je neplatný, žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie
žalovanej sumy 1.589,65 eur s príslušenstvom. Ak žalobca poskytol žalovanému sumu 2.758,12 eur a
premlčané splátky predstavujú 1.845,67 eur a žalovaný zaplatil žalobcovi 2.100,31 eur je teda zrejmé,
že žalobcovi nevznikol proti žalovanému žiaden nárok.
Žalovaný poukázal aj na bod 9 Zmluvy o bežnom účte a Všeobecné obchodné podmienky a neprijateľnú
korporačnú doložku, ktorá nemohla privodiť viazanosť VOP aj vzhľadom na miniatúrne písmo pri čítaní
VOP, ktoré si vyžaduje rôzne pomôcky.
Zmluva o bežnom účte neobsahuje žiadne ustanovenia o zmluvne nepovolenom prečerpaní finančných
prostriedkov majiteľa účtu, ani o úroku, ktorým banka úročí vzniknutú sumu nepovoleného prečerpania
debetnou úrokovou sadzbou. Žalobca si teda vytvoril inštitút tzv. nepovoleného prečerpania na bežnom
účte bez toho, aby takýto inštitút bol zmluvne dojednaný so žalovaným.
Na záver žalovaný poukázal na to, že žalobca ako dôkaz predložil nezrozumiteľný výpis v cudzom jazyku
s technickými dátami, ktorý nie je výpisom z účtu a ktorý banky zasielajú svojim klientom. Ide pritom o
interný technický výpis banky, ktorý je objektívne nezrozumiteľný.

4. Súd prvej inštancie vydal 25.7.2012 platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal v zákonnej lehote
odpor s odôvodnením. Uviedol, že nedoplatok na účte nastal zapríčinením žalobcu, keď svojvoľne začal
narábať s finančnými prostriedkami držiteľa účtu a automaticky bez vedomia žalovaného otvoril debetný
účet.

5. Keďže podaním zo 4.1.2017 právny predchodca žalobcu navrhol, aby súd pripustil zmenu na strane
žalobcu z dôvodu, že medzi Československou bankou a.s. a EOS KSI Slovensko, a.s. došlo k Zmluve
o postúpení pohľadávok a postupník so zmenou strán na strane žalobcu súhlasil, súd prvej inštancie
uznesením z 1.2.2017 pripustil zmenu žalobcu tak, že z konania vystupuje spoločnosť Československá
obchodná banka a.s. a na jej miesto vstupuje spoločnosť EOS KSI Slovensko s.r.o. v súlade s ust. §
80 ods. 1, 2, 3 CSP.

6. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania (Zmluvou o bežnom účte z 3.9.2004, Dodatkom
č. 1 k Zmluve o bežnom účte z 12.2.2008, Poslednou výzvou na zaplatenie dlžnej sumy z 8.2.2011
adresovanej U. Y., Oznámením o zosplatnení úveru zo 4.1.2011 s doručenkou, Interným výpisom ČSOB
pre číslo úverového účtu 401039625, Posledným pokusom o zmier z 13.2.2012, Prehľadom delikvencie
úverového účtu, Výpisom z účtu a Dokladom o debetnej úrokovej sadzbe žalobcu, stanoviskami a
vyjadreniami strán sporu) zistil, že právny predchodca žalobcu ISTROBANKA a.s. a žalovaný dňa
3.9.2004 uzatvorili Zmluvu o bežnom účte, na základe ktorej sa banka zaviazala zriadiť majiteľovi
(žalovanému) bežný účet. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú a dňa 12.2.2008 bol uzatvorený
Dodatok č. 1 k Zmluve o bežnom účte, na základe ktorého banka umožňuje prečerpanie peňažných
prostriedkov na bežnom účte s maximálnym debetným rámcom vo výške 25.000,00 Sk s úrokovou
sadzbou 14% ročne platnou ku dňu podpisu tohto Dodatku. Z čl. 1 bod 6 Dodatku vyplýva, že
právne vzťahy súvisiace s povoleným prečerpaním peňažných prostriedkov na bežnom účte majiteľa
neupravené touto zmluvou sa riadia Obchodnými podmienkami ISTROBANKY, a.s. pre MAXI KONTO
a Všeobecnými obchodnými podmienkami ISTROBANKY, a.s., ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto
zmluvy. V tejto súvislosti súd prvej inštancie zdôraznil, že Obchodné podmienky ISTROBANKY, a.s.
pre MAXI KONTO a Všeobecné obchodné podmienky ISTROBANKY a.s. ako aj Sadzobník poplatkov,
neboli súdu predložené. Ďalej súd zistil, že Oznámenie o zosplatnení úveru zo 4.1.2011 (ktorý sa stal
splatným 31.12.2010 a ktorým banka vyzvala žalovaného na zaplatenie sumy 1.053,12 eur najneskôr do
15.1.2011) prevzal žalovaný; že Posledná výzva na zaplatenie dlžnej čiastky z 8.2.2011 bola adresovaná
U. Y., ktorá však nebola v zmluvnom vzťahu s bankou, a preto súdu prvej inštancie nie je zrejmý dôvod,
prečo táto posledná výzva na zaplatenie dlžnej sumy bola zaslaná práve U. Y. a že Posledný pokus o
zmier z 13.2.2012 (ktorým bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie sumy 1.684,45 eur najneskôr do 7 dní
odo dňa uvedeného v záhlaví výzvy) bol zaslaný žalovanému, avšak súdu nebola o tom predložená
doručenka.

7. K výpočtom a špecifikácii pohľadávky, ktorú predložil žalobca súd uviedol, že nie je dôkazom o
oprávnenosti žalovanej sumy. Z predloženej „špecifikácie pohľadávky“ vyplývajú iba údaje, ktoré sú
uvedené v priloženom výpise a to sumy, resp. celkové sumy, avšak chýba špecifikácia akú výšku
úrokov, úrokov z omeškania z akej sumy, za aké obdobie, žalobca uplatnil. Žalobca uplatnil zo sumy
829,85 eur úroky a úroky z omeškania súbežne od 31.1.2012 do zaplatenia. Podľa súdu súbežné
uplatňovanie úrokov a úrokov z omeškania žalobcovi neprislúcha z dôvodu, že žalobca má nárok na



úrok do zosplatnenia úveru, je to odmena banky za poskytnutie úveru a úrok z omeškania je sankciou,
ktorú žalobca môže uplatniť odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru. (uznesenie Ústavného súdu
SR sp.zn. IV. ÚS 476/2012 z 18.9.2012).

8. V ďalšom súd prvej inštancie poukázal na to, že právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa
22.6.2018 predložila súdu vyjadrenie bez uvedenia dátumu. Súd zistil, že uvedené elektronické podanie
žalobcu súdu nebolo doručené. Až na pojednávaní 22.6.2018 bolo asistentkou senátu zistené, že
uvedené elektronické podanie bolo doručené do elektronického spisu toho istého dňa t.j. 22.6.2018
o 9.00 hod. Žalobca, resp. právny zástupca žalobcu sa o termíne pojednávania vytýčeného na deň
22.6.2018 dozvedel na pojednávaní dňa 27.4.2018, na ktorom bol prítomný. Písomné podanie právnej
zástupkyne žalovaného bolo právnemu zástupcovi žalobcu zaslané e-mailom dňa 5.5.2018 (čo vyplýva
z e-mailovej stránky právnej zástupkyne žalovaného), a teda žalobca mal dostatok času, aby sa k
elektronickému podaniu právnej zástupkyne žalovaného zo 7.5.2018 vyjadril riadne a včas. Preto súd
prvej inštancie vyjadrenie žalobcu k predmetu konania a k vyjadreniu právnej zástupkyne žalovaného,
neakceptoval. Totiž predloženie listinných dôkazov (t.j. výpis z účtu, resp. bankovej knihy - transakcie
na úvere a VOP) bolo povinnosťou žalobcu spolu so žalobou (t.j. 11.4.2012), resp. po zaslaní odporu
alebo do termínu pojednávania (30.1.2018; 27.4.2018), avšak aj napriek týmto skutočnostiam žalobca
žalobou uplatnený peňažný nárok nešpecifikoval. Citujúc článok 8, 9, 17 Základných princípov CSP a
ustanovenia § 187 ods. 1, 2, 3, § 154, § 470 ods. 1, 2 CSP dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca
riadne a včas nepredložil a nešpecifikoval uplatnenú peňažnú pohľadávku, včas nepredložil vyjadrenie
k predmetu konania a k vyjadreniu právnej zástupkyne žalovaného, ktoré bolo súdu elektronicky
doručené 7.5.2018, a preto na tento prostriedok procesného úkonu, z dôvodu jeho nepredloženia včas,
neprihliadol.

9. Podľa názoru súdu prvej inštancie na príslušné zmluvy (Zmluva o bežnom účte a Dodatok č. 1 k
Zmluve o bežnom účte) sa vzťahuje zákon NS SR č. 258/2001 Z.z. a § 879j) Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom
2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však
posudzujú podľa doterajších predpisov.

10. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia (§ 2 písm.b/ a § 5 zák. NS
SR č. 258/2001 Z.z., § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 290, § 292 a § 296 CSP) súd žalobu zamietol. Mal za to, že
žalobca prostriedkami procesného úkonu nepreukázal dôvodnosť uplatnenej peňažnej pohľadávky (t.j.
uplatnenú peňažnú pohľadávku nešpecifikoval a nepredložil dôkazy na tvrdené skutočnosti). Opísanie
skutkového stavu a ďalšie vyjadrenie žalobcu a predloženie listinných dôkazov nie je preukázaním
úspešnosti uplatnenej peňažnej pohľadávky a absentujú aj ďalšie listinné dôkazy.

11. Súd prvej inštancie sa stotožnil s obranou žalovaného, že v danej veci sa jedná o spotrebiteľa a že
medzi stranami nebola platne uzatvorená Zmluva o bežnom účte a Dodatok č. 1 k Zmluve o bežnom
účte a citujúc ust. § 34 a § 39 Občianskeho zákonníka došlo zo strany žalovaného k bezdôvodnému
obohateniu podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, keď žalovanému bola dňa 13.2.2008 poskytnutá
suma 829,85 eur.

12. Keďže je hlavná zmluva absolútne neplatná, nemohlo dôjsť ani k predčasnému zosplatneniu úveru,
a preto sa súd týmito skutočnosťami nezaoberal.

13. Teda vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu,
že žalobca nepreukázal dôvodnosť uplatnenej peňažnej pohľadávky. Ak by nebol tento dôvod na
zamietnutie žaloby, poukázal súd na absolútnu neplatnosť Zmluvy o bežnom účte, bezdôvodné
obohatenie žalovaného, premlčanie bezdôvodného obohatenia a premlčanie uplatneného peňažného
nároku žalovaného.

14. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP.

15. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil a žalobcovi priznal uplatnený nárok, resp. zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania



vo výške 191,69 eur. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

16. Citujúc ust. § 1 ods. 1, § 3 ods. 6 zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch opakovane
poukázal na to, že v danom prípade zmluvné strany uzavreli zmluvu o bežnom účte, na základe ktorej
právny predchodca žalobcu zriadil žalovanému bežný účet a prijímal a vykonával platby z bežného účtu.
Nakoľko v čase uzavretia zmluvy nie je zrejmé, aké výbery a prevody bude dlžník vykonávať, nie je
možné ani určiť výšku mesačnej splátky a tým nie je logicky možné určiť výšku ročnej percentuálnej
miery nákladov. Práve s ohľadom na dané skutočnosti je predmetný úver vylúčený spod úpravy Zákona
o spotrebiteľských úveroch, a teda naň nemožno aplikovať ustanovenia daného zákona. Navyše z ust.
§ 3 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva, že nedodržanie predmetného ustanovenia
spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Preto nemožno súhlasiť s názorom
súdu, že zmluva je neplatná, keďže túto sankciu zákon neustanovuje. Rovnako je absurdné posúdiť
zmluvu o bežnom účte za neplatnú z dôvodu, že predmetné náležitosti neobsahuje dodatok k zmluve.
Je predsa zrejmé, že dodatkom sa zmluva dopĺňa a mení len v určitej časti, pričom jeho uzavretie nemá
nijaký vplyv na platnosť samotnej zmluvy o bežnom účte.

17. Navyše podľa žalobcu z rozhodnutia súdu vôbec nevyplýva, prečo súd vyhodnotil zmluvu ako
neplatnú, akými ustanoveniami tento záver podložil, a preto žalobca považuje rozhodnutie súdu za
nepreskúmateľné pre nedostatočné odôvodnenia. V tejto súvislosti žalobca poukázal na judikát NS SR
sp.zn. 6Sžo 6/2009 z 23.9.2009.

18. Taktiež žalobca nesúhlasí s tvrdením súdu, že nešpecifikoval a nepredložil dôkazy, ktorými
by preukázal tvrdené skutočnosti, keďže pred pojednávaním súdu zaslal písomné vyjadrenie spolu
so špecifikáciou uplatneného nároku. Predmetné podanie bolo do podateľne súdu doručené pred
pojednávaním a do súdneho spisu bolo pripojené počas pojednávania, a preto nemožno súhlasiť s
postupom súdu, keď na predmetné podanie vôbec neprihliadol.

19. Podľa žalobcu v danom prípade nie je možné aplikovať ustanovenia o sudcovskej koncentrácii
konania, keďže je potrebné prihliadnuť na ust. § 470 ods. 2 CSP a nakoľko písomné podanie žalobcu
spolu s platobnou históriou a špecifikáciou uplatneného nároku boli súdu zaslané ešte pred vyhlásením
uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 154 CSP), nebol žiaden dôvod, aby súd na predmetné
podanie neprihliadol. Súd prvej inštancie teda svojim postupom žalobcovi odňal možnosť konať pred
súdom.

20. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu opísal skutkový stav veci a tvrdí, že právny predchodca žalobcu
dôsledne nerešpektoval platnú právnu úpravu obsiahnutú v ust. § 3 v tom čase platného Zákona o
spotrebiteľských úveroch, ktorý pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov
na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak
nemožno určiť RPMN mal byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o
a/ úverovom limite ak je stanovený, b/ ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, kedy bola
zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, c/ postupe a spôsobe
zániku alebo ukončenia zmluvy. Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto
prečerpanie trvá dlhšie ako 3 mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej
sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch. Zmluvné strany uzavreli Zmluvu o bežnom účte a poskytovaní
MAXIKONTA dňa 3.9.2004, ale až Dodatkom č. 1 k Zmluve o bežnom účte a poskytovaní MAXIKONTA
zo dňa 12.2.2008 bolo doplnené, že banka poskytuje žalovanému debetný rámec 25.000,00 Sk, pričom
suma peňažných prostriedkov do výšky povoleného debetného zostatku bude bankou úročená úrokovou
sadzbou 14% p.a.. S poukazom na ust. § 39 Občianskeho zákonníka má žalovaný za to, že pokiaľ
zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti, nevznikla platne a citujúc ust. § 451 ods. 1, 2 a § 457
Občianskeho zákonníka konštatoval, že pri nárokoch z neplatnej zmluvy je možné domáhať sa len
vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré žalobcovi vzniklo poskytnutím peňažných prostriedkov v
prospech žalovaného.

21. Citujúc ust. § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka žalovaný poukázal za skutočnosť, že žalobca
si pohľadávku uplatnil súdnou cestou 11.4.2012 a teda nárok sa mu v subjektívnej premlčacej lehote 2
rokov premlčal najneskôr 13.2.2010.



22. Opätovne zdôraznil, že v Dodatku č. 1 k Zmluve o bežnom účte a poskytovaní MAXIKONTA zo
dňa 12.2.2008 absentujú zákonom vyžadované obligatórne náležitosti tak, ako ich vyžadoval Zákon
o spotrebiteľských úveroch v ust. § 3 ods. 6, preto je uvedený dodatok neplatný pre nerešpektovanie
zákonom vyžadovaných náležitostí. V zmluve mal byť uvedený postup a spôsob jej zániku alebo
ukončenia, čo sa v zmluve nenachádza.

23. V bode II. vyjadrenia žalovaný s poukazom na ust. § 187 ods. 1,§ 153 ods. 1, 2, 3 a § 154
CSP poukázal na skutočnosť, že žalobca žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že žalovaný
čerpal finančné prostriedky z bežného účtu prostredníctvom ním poskytnutého tzv. kontokorentného
úveru, z ktorých ku dňu uplatnenia jeho nároku nevrátil sumu 1.589,65 eur. Samotná skutočnosť, že
právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili Zmluvu o bežnom účte v zmysle jej dodatkov, ktorá
žalovanému umožňovala čerpať aj finančné prostriedky z tzv. kontokorentného úveru, nepreukazuje, že
tento skutočne aj tieto úverové prostriedky čerpal, a to vo výške tvrdenej žalobcom. Žalobca nepredložil
súdu dôkaz v akej výške došlo zo strany žalovaného k výberu peňazí v rámci povoleného prečerpania
bežného účtu a skutočnosť, že žalovaný objem ním tvrdených finančných prostriedkov vyčerpal. Navyše
zo strany žalobcu nebol predložený ani základný listinný dôkaz, a to výpis z účtu žalovaného obsahujúci
prehľad platobnej bilancie, z ktorého by bolo možné vyvodiť, kedy a v akých čiastkach žalobcom tvrdené
finančné prostriedky, resp. či vôbec aj žalovaný čerpal a následne aj či ním uplatnená istina vo výške
829,85 eur predstavuje len čerpané finančné prostriedky, pretože za tohto stavu to je nepreskúmateľné.

24. Teda žalobca riadne a včas nepredložil a nešpecifikoval uplatnenú peňažnú pohľadávku, včas
nepredložil vyjadrenie k predmetu konania a k vyjadreniu právnej zástupkyne žalovaného, ktoré bolo
súdu elektronicky doručené dňa 7.5.2018, a preto súd prvej inštancie správne na tento prostriedok
procesného úkonu z dôvodu jeho nepredloženia včas neprihliadal. Súd prvej inštancie postupoval
správne, keď žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca prostriedkami procesného úkonu nepreukázal
dôvodnosť uplatnenej peňažnej pohľadávky, t.j. uplatnenú peňažnú pohľadávku nešpecifikoval a
nepredložil dôkazy na tvrdené skutočnosti. Opísanie skutkového stavu a ďalšie vyjadrenie žalobcu
a predloženie listinných dôkazov nie je preukázaním úspešnosti uplatnenej peňažnej pohľadávky.
Absentujú aj ďalšie listinné dôkazy, najmä špecifikácia uplatnenej peňažnej pohľadávky, t.j. uplatnenej
istiny, úrokov, úrokov z omeškania, debetného zostatku, poplatkov.

25. Vzhľadom na vyššie uvedeného skutočnosti žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdil. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

26. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť
odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné.

27. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods.
2 CSP), na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací
súd uvádza:

28. Žalobca odôvodnil podané odvolanie tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci t.j. odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.

29. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav
nedopadá alebo právnu normu síce určil správne avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný
skutkový stav nesprávne aplikoval.

30. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu vrátane preskúmania napadnutého rozsudku dospel k
záveru, že žalobcom uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené. Súd prvej inštancie vykonal vo veci
dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s



ust. § 191 CSP, na základe týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil aj
svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych predpisov a tieto aj správne
vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

31. Súd prvej inštancie v súlade s ustálenou súdnou praxou posúdil uzavretie zmluvy o bežnom úvere
tak, že na tento prípad sa vzťahuje zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a zo záverov
uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku vyplýva, že základná zmluva je neplatná, pretože
nespĺňa podmienky, uvedené v tomto zákone.

32. Žalobca nepredložil špecifikáciu uplatnenej pohľadávky v stanovenej lehote a preto sú námietky v
tomto smere neopodstatnené.

33. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny (§
387 ods. 1 CSP).

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto
má nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške priznaných trov odvolacieho konania rozhodne
súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá
nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

35. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).