Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15CoE/115/2012 z 8. 8. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 8. augusta 2012, sp. zn. 15CoE/115/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6111201504.1 Krajský súd Banská Bystrica | 15CoE/115/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6111201504.1 | 2012-08-08 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 44 ods. 2 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/008608a9-9edc-431f-999a-5658c4c87c00 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6111201504.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoE/115/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111201504
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6111201504.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o, so sídlom Ul.
Údernícka č. 5, 851 01 Bratislava, IČO 35 724 803, zast. Procházka & partners, spol. s r.o., Ul. Búdková
č. 4, 811 04 Bratislava, IČO 36 854 948, proti povinnému P.. A. S., nar. XX. XX. XXXX, H. S. č. XXXX/
XX, XXX XX C. C. vedenej pod sp.zn. Ex 187/11u súdnym exekútorom JUDr. Rudolf Krutý, so sídlom
Exekútorského úradu Ul. Záhradnícka č. 62, 821 08 Bratislava, o vymoženie 198,53 eur s príslušenstvom
a trov exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k.
6Er/39/2011-43, zo dňa 06. júla 2011, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie sp.zn. EX 187/11u, doručenú súdu dňa 24.01.2011, zamietol.

V dôvodoch rozhodnutia okresný (exekučný) súd uviedol, že súdny exekútor žiadal poveriť vykonaním
exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom v
rozhodcovskom konaní podľa zákona č. 244/1992 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ZoRK), avšak
na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Rozsudok nemôže byť riadnym exekučným titulom
na vykonanie exekúcie. V exekučnej veci sa vymáha plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
(zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch), právny vzťah účastníkov zmluvy podlieha režimu
spotrebiteľského práva. Rozhodcovská doložka, čl. IV. bod 4.9. Všeobecných obchodných podmienok
Tatra banky a.s., ktoré majú povahu univerzálnych obchodných podmienok, sú predtlačené a veriteľom
(právnym predchodcom oprávneného Tatra banka a.s.) opakovane používané pri uzatváraní zmlúv
rovnakého druhu a neurčitého počtu - spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah, dohodnúť sa
individuálne na obchodných podmienkach s dodávateľom, splynula s ostatnými štandardnými zmluvnými
podmienkami a spotrebiteľ potom mohol zmluvu ako celok len odmietnuť alebo sa im podriadiť
vrátane rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa podrobiť sa neodvolateľne
výlučne rozhodcovskému konaniu, vzdať sa rozhodovania sporu štátnym súdom. Je neprijateľnou a
neplatnou podmienkou zmluvy vzhľadom na kritériá, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej
podmienky, t.j. podľa § 23a ods. 1, 2 zákona č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov, podľa § 39 a § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do
31.12.2007, ako aj výkladu smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách. Posúdením predložených listinných dôkazov v zmysle ust. § 44 ods. 2
zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a ust. § 45
ods. 2 ZoRK dospel exekučný súd k záveru, že žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
nemožno vyhovieť.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie okresného
súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s tým, aby súd udelil exekútorovi poverenie na vykonanie



exekúcie v rozsahu oprávneným podanej žiadosti. Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, trov
právneho zastúpenia vo výške 27,82 eur.

Namietal, že exekučný súd prekročil rámec preskúmavacej právomoci, ktorá mu vyplýva z ust.
Exekučného poriadku a § 45 ods. 1 písm. c) ZoRK. Zmyslom exekučného konania nie je opätovne
preskúmavať rozhodnutie, ktoré sa má vykonať. Z platnej právnej úpravy vyplýva pre exekučný súd
oprávnenie a povinnosť exekučné konanie len zastaviť a nie nevydať poverenie na vykonanie exekúcie.
V štádiu exekučného konania o vydanie poverenia exekučný súd vychádza z tvrdení oprávneného
uvedených v návrhu a z exekučného titulu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť
rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, nie je vecne príslušný konať vo veci, či už ako súd vyššej
inštancie, kasačný súd, alebo súd konajúci o opravnom prostriedku.

Ak by odvolací súd napriek tomu usúdil, že exekučný súd je oprávnený skúmať platnosť rozhodcovskej
doložky, potom oprávnený súdu vytýka, že jeho záver o rozpore dojednania rozhodcovskej doložky s
ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj s úniovým právom, je založený na aplikácii neplatných
právnych noriem. Zmluva, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, bola uzavretá dňa
09.03.2003, kedy ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa, v ktorých je
implementovaná aj smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z
5. apríla 1993 ešte v tom čase neplatili, ich účinnosť nastala od 01.04.2004.

Predložením rozhodcovskej doložky dlžníkovi (povinnému) si veriteľ (právny predchodca oprávneného)
plnil len svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona o bankách resp. zákona o platobnom styku, a
nemožno ho za to sankcionovať.

Exekučný súd založil svoje rozhodnutie na nedostatku právomoci exekučného súdu, nedôsledne
zistenom skutkovom stave veci a nesprávnom právnom posúdení.

Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.

Súdny exekútor sa prikláňa k názoru oprávneného.

Rozhodnutie vo veci bolo vydané vyšším súdnym úradníkom okresného súdu. Zákonný sudca predložil
vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku v znení neskorších predpisov (O.s.p.).

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 219 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1).

Odvolací súd zastáva zhodný názor s okresným súdom v tom, že medzi právnym predchodcom
oprávneného (oprávnený nadobudol pohľadávku postúpením) a povinným bola uzavretá spotrebiteľská
zmluva resp. zmluva o spotrebiteľskom úvere, s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a
vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári.

Zmluvu o bežnom účte v banke s povolením prečerpania prostriedkov na účte zo dňa 09.04.2003,
možno subsumovať pod ust. § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
platného a účinného v čase uzavretia zmluvy (do 30.06.2006). Podľa písm. a) spotrebiteľským úverom
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Podľa písm. b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere je
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.



Napokon, aj rozhodcovský súd ustálil, že „žalovaný uzavrel zmluvu ako spotrebiteľ a na právny vzťah
medzi ním a veriteľom sa vzťahuje zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch“, výslovne to
uvádza v odôvodnení rozhodcovského rozsudku, oprávnený voči takémuto posúdeniu nenamietal.

Tiež treba súhlasiť s tým, že posudzovanú zmluvu zo dňa 09.04.2003 možno považovať za typovú
zmluvu podľa § 23a ods. 1, 2 osobitnej právnej úpravy zákona NR SR č. 634/1992 Zb. o ochrane
spotrebiteľa účinnej do 30.06.2007.

Možno poukázať aj na § 6 cit. zákona, ktoré zakotvuje zákaz diskriminácie spotrebiteľa. V zmysle ust.
§ 6 ods. 3, je zakázané konanie v rozpore s dobrými mravmi, akým sa na účely tohto zákona rozumie
konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby prípadne môže privodiť
ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a
pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie
zmluvnej slobody.

Aj v danom prípade okolnosti súvisiace s uzavretím zmluvy nasvedčujú tomu a vylučujú záver o voľbe
povinného (slobodne sa rozhodnúť) pri podpise zmluvy.

Vyššie uvedené právne posúdenie a aplikácia cit. právnych noriem na zistený skutkový stav okresným
súdom je správne. Zároveň je postačujúce pre vyvodenie jednoznačného záveru o právnom vzťahu
účastníkov zmluvy ako vzťahu podliehajúceho povinnej súdnej kontrole z hľadiska spotrebiteľského
práva aj v štádiu exekučného konania t.j. záveru o základe rozhodnutia, na ktorom je založený
výsledok rozhodnutia okresného súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

Preto, i keď je námietka oprávneného o retroaktivite, o nesprávnej aplikácii ust. § 52 a nasl. zákona č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka okresným súdom dôvodná, toto pochybenie okresného súdu nemá
taký vplyv na výsledok jeho rozhodnutia, kedy by bolo nutné uznesenie okresného súdu zrušiť z dôvodu
podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., že okresný súd nesprávne právne posúdil vec.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil
správny právny predpis alebo síce aplikoval správny právny predpis nesprávne ho ale interpretoval.

Všeobecne platí, že právne predpisy nepôsobia späť (lex retro nom agit). Právne vzťahy, nároky z
nich vyplývajúce a pod. sa musia spravovať normami, ktoré platili v čase ich vzniku. K 09.04.2003, ku
dňu uzavretia zmluvy, boli ust. § 52, § 53, § 54 Občianskeho zákonníka zrušené (stav od 01.01.1992
do 31.03.2004) a tiež nemožno v danom prípade aplikovať tieto ustanovenia ani v znení účinnom do
31.12.2007, ako to nesprávne uviedol v rozhodnutí okresný súd., s výnimkou ust. § 39 Občianskeho
zákonníka.

Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku záväzkového
vzťahu - spotrebiteľa a jeho práv.

Tomuto zisteniu bolo potom potrebné podriadiť, ako to správne urobil okresný súd jeho ďalší procesný
postup, v ktorom sa prednostne zaoberal otázkou právomoci orgánu (rozhodcovského súdu), ktorý vydal
exekučný titul. Zistenie o neplatnosti rozhodcovskej doložky je postačujúcim dôvodom pre zamietnutie
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 2 Exekučného
poriadku). Keďže právomoc rozhodcovského súdu, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok je založená na
neplatnom právnom úkone - neplatnej rozhodcovskej doložke, ktorá mala v predmetnom konaní založiť
legitimitu pre exekučný titul, potom aj exekučný titul vydaný v takomto konaní je vydaný v rozpore so
zákonom a nie je spôsobilým exekučným titulom.

Rozhodnutie exekučného súdu je založené na platnej právnej úprave právneho poriadku SR účinnej v
rozhodnom čase ustanoveniach zákona č. 258/2001 Z.z., zákona č. 634/1992 Zb., zákona č. 244/2002



Z.z. a ust. § 39 Občianskeho zákonníka (o neplatnosti právneho úkonu, ak sa úkon prieči dobrým
mravom) - teda súd aplikoval príslušné právne predpisy SR (pramene práva). Na mieste je poznámka
okresného súdu, že aj keď uvedená právna úprava priamo neodkazuje na smernicu Rady č. 93/13/
EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, možno z nej vyvodiť
demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok.

Je pochybné, či vôbec došlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, keďže rozhodcovská zmluva resp.
doložka musí mať v zmysle zákona písomnú formu, inak je neplatná (§ 4 ods. 2 prvá veta ZoRK), či
rozhodcovský súd mohol (bol kompetentný) spor prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok.

Súdu boli predložené Všeobecné obchodné podmienky Tatra banky, a.s. datované dňa 01.03.2003
(doručené dňa 30.03.2011) v ktorých čl. V bod 5.5. stanovuje, že „v prípade, ak banka uzatvorí s klientom
rozhodcovskú zmluvu, budú spory z platobného styku vzniknuté medzi bankou a klientom rozhodnuté
v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom v zmysle všeobecne záväzných právnych
predpisov“. Cit. znenie jednoznačne predpokladá dojednanie rozhodcovskej doložky (je podmienené)
ďalším úkonom účastníkov. Iné z formulácie „ak banka uzatvorí s klientom rozhodcovskú zmluvu .....“
vyvodiť nemožno.

Dňa 09.06.2011 boli súdu doručené Všeobecné obchodné podmienky Tatra banky, a.s. datované dňa
15.02.2004, kde je rozhodcovská doložka koncipovaná v bode 4.9. tak, že „Banka a klient sa dohodli,
že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú pri vykonávaní bankových obchodov a v súvislosti s
nimi, budú rozhodované s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským
súdom Slovenskej bankovej asociácie jedným rozhodcom a to podľa Štatútu a Rokovacieho poriadku
rozhodcovského súdu. Rozhodnutie rozhodcovského súdu bude záväzné pre banku aj pre klienta,
pričom banka a klient sa zaväzujú v stanovených lehotách splniť všetky povinnosti uložené v
rozhodcovskom náleze. Klient má právo odmietnuť rozhodcovskú doložku do 30 dní odo dňa účinnosti
týchto obchodných podmienok alebo do 30 dní odo dňa uzatvorenia zmluvného vzťahu s bankou.“

V čase uzavretia Zmluvy o bežnom účte boli zrejme platné Všeobecné obchodné podmienky banky
datované 01.03.2003 (rozhodcovská doložka bod. 5.5.). V rozhodcovskom rozsudku je odkaz na bod 4.9.
Všeobecných obchodných podmienok zo dňa 15.02.2004, rozhodcovský súd vyvodil svoju právomoc
vo veci konať z rozhodcovskej doložky koncipovanej v bode 4.9.. V neprospech písomného uzavretia
rozhodcovskej doložky svedčí, že ani jedny z predložených Všeobecných obchodných podmienok nie sú
podpísané účastníkmi a okresnému súdu nebola doložená ani žiadna osobitne uzavretá rozhodcovská
zmluva (napr. podľa bodu 5.5.) Záver o písomnom uzavretí rozhodcovskej doložky vylučuje aj samotný
obsah Zmluvy, keď vo formulárovej predtlači Zmluvy o bežnom účte zo dňa 09.04.2003 (iba túto
účastníci obojstranne podpísali), žiadna rozhodcovská doložka nie je obsiahnutá a vylučuje to i odkaz v
bode 3. zmluvy, že „všetky zmeny a dodatky k zmluve, s výnimkou prípadov uvedených vo Všeobecných
obchodných podmienkach banky a Obchodných balíkov služieb, môžu byť uskutočnené výhradne
písomnou formou a musia byť podpísané oboma zmluvnými stranami, inak sú neplatné“.

Povinnosť bankovej inštitúcie podľa ust. 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy, ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní
stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona (pol. 88k odkazuje na zákon č.
510/2002 z.z. o platobnom styku a zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní) - ods. 1, nemožno
vykladať ako samovoľné, automatické vylúčenie možnosti prejednania prípadného sporu účastníkov
všeobecným súdom. Dané ustanovenie nepopiera vo všeobecnosti alternatívnu možnosť riešenia
sporov všeobecným súdom, o čom svedčí aj dikcia ods. 2 cit. ustanovenia, podľa ktorého ak klient
neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa ods. 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto
klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov (pol. 88i - odkazuje na O.s.p. ).

Veriteľ (právny predchodca oprávneného) takto nepostupoval.

Ani „zverejnenie“ zmien Všeobecných obchodných podmienok banky (napr. bankami obvyklý spôsob
zverejnenia je vyvesenie v priestoroch banky, a pod.) nie je postačujúce pre prijatie záveru o „písomnom
uzavretí rozhodcovskej doložky“. Neobstála by ani obrana, že klient mal právo do 30 dní odo dňa



účinnosti obchodných podmienok zo dňa 15.02.2004 rozhodcovskú doložku uvedenú v bode 4.9.1.
odmietnuť.

Rozhodcovský rozsudok rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej bankovej asociácii so sídlom
v Bratislave sp.zn. II/2010-1611 zo dňa 27.10.2010 predložený exekučnému súdu, nie je riadnym
exekučným titulom na vykonanie exekúcie v zmysle § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Pred
podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom
bol rozhodcovský rozsudok na podklade ktorého by mala byť vykonaná exekúcia. Exekučný titul nie je
vykonateľný.

Postup exekučného súdu, keď preskúmaval exekučný titul, bol súladný z ust. § 44 ods. 2 prvá veta
Exekučného poriadku. Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok tak súlad rozhodcovského
rozsudku ako exekučného titulu s § 45 ods. 1 ZoRK je hmotnoprávnym predpokladom na vykonanie
exekúcie. Exekučný súd je oprávnený pri postupe podľa § 45 ZoRK hľadieť na rozhodcovský rozsudok,
ktorý je exekučným titulom, akoby nebol materiálne právoplatný a môže ho preskúmavať z hľadísk
vyjadrených v ustanovení § 45 ZoRK aj čo do materiálnej správnosti. Takýto postup je zákonný, výslovne
upravený v § 45 ods. 1, 2 ZoRK.

Oprávnený uplatnil trovy odvolacieho konania, trovy jeho právneho zastúpenia. V exekučnom konaní
súd zásadne rozhoduje iba o trovách exekúcie podľa ustanovení Exekučného poriadku (§ 196 - § 203).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.