{"guid": "32bb8726-1a14-4d71-8782-75e2ce2bc188:dd7bfc0b-6735-4e9f-ae77-e815263dcf1f", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7013201306.1", "spisova_znacka": "8Sd/62/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8Sd/62/2013 z 10. 2. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 10. februára 2014, sp. zn. 8Sd/62/2013, ECLI:SK:KSKE:2014:7013201306.1", "identifikacne_cislo": "7013201306", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Anna Repková", "sudca_id": 900, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-anna-repkova-900", "datum_vydania": "2014-02-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-c,d", "nazov": "§ 250j ods. 2 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-c,d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250j"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250k.odsek-1", "nazov": "§ 250k ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250k.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250k"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250l.odsek-2", "nazov": "§ 250l ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250l.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250l"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250j", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250k", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250l"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/dd7bfc0b-6735-4e9f-ae77-e815263dcf1f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7013201306.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2014:7013201306.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2014:7013201306.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Sd/62/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7013201306
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Styková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7013201306.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudkyňa JUDr. Eva Styková, v právnej veci navrhovateľky: W.. A.. K. L.,
E.. XX.XX.XXXX, I. K. X, XXX XX D., zastúpená JUDr. Petrom Majerníkom, advokátom, Floriánska 16,
040 01 Košice, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta 8- 10, 813 63
Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.08.2013 v konaní o starobnom
dôchodku, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e   rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.08.2013 a vec  vracia odporkyni
na ďalšie konanie.

O trovách konania  b u d e  rozhodnuté osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.08.2013 podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb.
o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.
o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z.  priznala navrhovateľke od 01.12.2003 starobný
dôchodok v sume 3 801,- Sk mesačne s tým, že v uvedenej sume je zahrnutá úprava podľa zákona č.
306/2002 Z. z. v znení zákona č. 639/2002 Z. z. a zvýšenie podľa zákona č. 222/2003 Z. z..

Odporkyňa v napadnutom rozhodnutí uviedla, že starobný dôchodok bol vymeraný z III. pracovnej
kategórie a bol vypočítaný z priemerného mesačného zárobku za roky 1986, 1987, 1988, 1990 a 1991,
ktorý po úprave pre výpočet dôchodku je 2 182,-Sk. Celkovú započítanú dobu zamestnania stanovila na
26 rokov, pre výšku dôchodku rozhodujúcich 25 rokov v III. pracovnej kategórii. Dôchodok ku dňu vzniku
nároku je 50 % priemerného mesačného zárobku, t. j. 1 091,- Sk mesačne. Úhrnom patrí navrhovateľke
v sume 3 801,-Sk mesačne. Od 01.02.2004 jej patrí suma starobného dôchodku naďalej v nezmenenej
výške, ktorá sa jej naďalej vypláca.

V napadnutom rozhodnutí odporkyňa citovala rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.02.2013 č.
10So/1/2012, ktorým bol zmenený rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 25.10.2011 č. 2Sd/32/2011-29
tak, že rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo 14.01.2011 odvolací súd zrušil a vec vrátil odporkyni
na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uviedla právny názor, vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, že Sociálna poisťovňa bude povinná vysporiadať sa s námietkami navrhovateľky,
podľa ktorých na základe podkladu od L. S. zo dňa 10.09.2009, v sporných rokoch 1988 - 1991
navrhovateľka platila príspevky do dôchodkového poistenia, tieto boli stiahnuté z vykonaných daní, z
čoho vyvodila, že jej poistenie bolo prerušené, respektíve bolo obnovené. Podľa názoru Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sa odporkyňa tiež nevysporiadala s námietkou, prečo nemôže byť do základu



pre určenie výšky priemerného mesačného zárobku (ďalej len „PMZ“) započítaný aj príjem z umeleckej
činnosti, dosiahnutý v kalendárnom roku 1991, z ktorého zaplatila daň z príjmu, ako aj námietkami,
týkajúcimi sa zániku dôchodkového poistenia ku dňu 31.12.1988. Pripojila potvrdenie ošetrujúcej lekárky
o zdravotnom ošetrení na základe platného poistenia, čo svedčí o existencii poistenia aj   v roku 1989.
Najvyšší súd tiež uviedol, že odporkyňa má správne citovať a odkazovať na relevantné právne predpisy.

Odporkyňa vo svojom rozhodnutí vychádzala z § 61 ods. 2 vyhlášky č. 149/88 Zb., ktorou sa vykonáva
zákon o sociálnom zabezpečení, podľa ktorého umelec je zúčastnený na nemocenskom a dôchodkom
zabezpečení, ak jeho príjem v predchádzajúcom kalendárnom roku je najmenej 12 000 Kčs. Podľa
záveru odporkyne, poistenie navrhovateľky bolo k 31.12.1988 ukončené bez odhlášky, pretože za
uvedený rok nedosiahla príjem 12 000 Kčs. V spisovom materiáli, aj po opätovnom dôkladnom preverení,
odporkyňa zistila, že sa tu nenachádzajú podklady, ktoré by preukazovali splnenie týchto zákonom
stanovených podmienok.

Odporkyňa tiež aplikovala ustanovenia § 62 ods. 1,2 vyhlášky č. 123/1990 Zb. a č. 260/1990 Zb., § 63
ods. 1-6 tejto vyhlášky, ako aj článok IV, odsek 1,2,3 vyhlášky č. 123/1990 Zb., ktorou sa mení a dopĺňa
vyhláška č. 149/1988 Zb..

Vo svojom rozhodnutí odporkyňa dospela k záveru, že sociálne zabezpečenie umelcov zo zákona
zaniklo 30.04.1990 a od 01.05.1990 boli umelci zúčastnení na sociálnom zabezpečení ako samostatne
zárobkovo činné osoby. Znamená to, že na vznik zabezpečenia na sociálnom zabezpečení bolo potrebné
podľa článku IV. odsek 3 vyhlášky č. 123/1990 Zb. v lehote do 31.12.1990 podať prihlášku a zaplatiť
poistné. Z preukazných skutočností mala odporkyňa za preukázané, že navrhovateľka túto prihlášku
nepodala, to znamená, že nebola poistená ako samostatne zárobkovo činná osoba a nezískala dobu
poistenia, ktorú by bolo možné hodnotiť na účely nároku na dôchodok.

Nakoľko navrhovateľka nepodala prihlášku do poistenia podľa § 62 ods. 2 a nezaplatila poistné podľa
§ 62 ods. 1 vyhlášky č. 149/88 Zb. v znení vyhlášky č. 123/90 Zb. a vyhlášky č. 260/1990 Zb., z toho
odporkyňa vyvodila, že zo strany navrhovateľky neboli splnené zákonom stanovené podmienky pre vznik
poistenia umelca - prihlásiť sa do poistenia a platiť poistné. Z článku IV. odsek 3 tiež vyplýva, že v
súčasnosti nie je možné dodatočne podať novú prihlášku ako samostatne zárobkovo činná osoba v
kalendárnom roku 1990 a doplatiť poistné.

Odporkyňa teda dospela k záveru, že z uvedených dôvodov nebol navrhovateľke započítaný príjem z
umeleckej činnosti, ktorý dosiahla v roku 1991 z dôvodu nepodania prihlášky do poistenia podľa § 62
ods. 2 a poistné nebolo zaplatené podľa § 62 ods. 1 vyhlášky č. 149/88 Zb. v znení vyhlášky č. 123/1990
Zb. a č. 260/90 Zb..

Odporkyňa vo svojom rozhodnutí tiež poukázala na § 1 ods. 1 zákona č. 36/1965 Zb. o dani z príjmov z
literárnej a umeleckej činnosti, ktorej podliehajú občania, ktorí majú príjmy zo svojej umeleckej činnosti,
ako výkonní umelci (ďalej len „poplatník“), pokiaľ tieto príjmy nie sú podrobné dani zo mzdy. Z potvrdenia
L. K. Q. I. Č.. C. z 20.12.2011 vyplýva, že príspevky na zdravotné a dôchodkové poistenie zo sociálneho
zabezpečenia umelcov, pracujúcich v slobodnom povolaní, boli v rokoch 1981 až 1991 uhrádzané
v rámci dane z literárnej a umeleckej činnosti príslušným obvodným národným výborom. Nakoľko
nešlo o zrážky dane zo mzdy, príspevky „na zdravotné a dôchodkové poistenie“ nezakladali účasť na
nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení, nakoľko nešlo o dane zo mzdy.

Včas podaným opravným prostriedkom zo dňa 25.09.2013 navrhovateľka, prostredníctvom
splnomocneného zástupcu, napadla rozhodnutie odporkyne z dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. a/, b/,
c/, d/ O. s. p.. Namietala, že odporkyňa v napadnutom rozhodnutí neprihliadala na rozsudok Najvyššieho
súdu SR zo dňa 27.02.2013 sp. zn. 10So/1/2012, čím porušila ustanovenie § 250r O. s. p.. V rozhodnutí
odporkyne sa vyskytli rovnaké vady pri rozhodovaní, na ktoré bola upozornená Najvyšším súdom SR.



Splnomocnený zástupca navrhovateľky poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom
odporkyňa uvádzala, že navrhovateľke dňom 31.12.1988 zaniklo poistenie z dôvodu, že podľa
ustanovenia § 61 ods. 2 vyhlášky č. 149/88 Zb. nedosiahla požadovaný minimálny príjem 12 000 Kčs,
a teda automaticky sa ukončilo jej poistenie k 31.12.1988 bez odhlášky.

Navrhovateľka v predchádzajúcom konaní doručila dôkazy, že jej príjem v roku 1988 bol vyšší ako
12 000 Kčs z dôvodu, že ilustrovala knihu a ako z nakladateľskej zmluvy vychádza, prvá polovica jej
bola vyplatená po schválení ilustrácie v roku 1987 a druhá polovica 15 dní po vydaní knihy v roku
1988. Množstvo predaných kníh v roku 1988 a nakladateľská zmluva sú jasným dôkazom výšky príjmu
navrhovateľky.

Ďalej splnomocnený zástupca uviedol, že aj v prípade, ak by navrhovateľka nedosiahla v roku 1988
príjem vo výške presahujúcej 12 000 Kčs, názor odporkyne, že tým došlo k zániku poistenia bez
odhlášky, bol nesprávny vzhľadom na citované ustanovenia § 61 ods. 1 v súvislosti s § 61 ods. 4
vyhlášky č. 149/1988 Zb., v zmysle ktorého účasť na zabezpečení umelca zaniká dňom, ktorým podľa
vyjadrenia uvedenej organizácie umelec túto činnosť skončil. Vyhláška podľa názoru splnomocneného
zástupcu navrhovateľky nepripúšťa iný zánik poistenia než podľa § 61 ods. 4 a preto aj prípadné
nedosiahnutie príjmu vo výške 12 000 Kčs za predchádzajúci kalendárny rok môže mať za následok
jedine prerušenie, nie však zánik poistenia, a takéto prerušenie nie je dôvodom pre opätovné podanie
prihlášky poisteného. V tom čase ani neexistovalo prihlasovanie do poistenia a jediným podkladom
bolo vyjadrenie organizácie, spolupôsobiacej pri vykonávaní zabezpečenia umelcov o tom, kedy začal
umelec vykonávať sústavne umeleckú činnosť. Novelizácia vyhlášky č. 123/90 Zb. nadobudla účinnosť
až 01.05.1990, teda v rozhodnom období neexistovala povinnosť, ani možnosť umelcov podávať
prihlášky do sociálneho zabezpečenia. Ak teda umelec neprerušil vykonávanie umeleckej činnosti,
avšak nedosiahol príjem 12 000 Kčs, nemohlo dôjsť k ukončeniu poistenia, pretože jediným spôsobom
opätovného prihlásenia by opäť bolo iba vyjadrenie príslušnej organizácie, ktoré by obsahovalo totožnú
informáciu o začatí vykonávania umeleckej činnosti ako pri prvotnom prihlásení, k čomu splnomocnený
zástupca na ilustráciu uviedol fiktívny príklad. Ďalej splnomocnený zástupca navrhovateľky namietal,
že odporkyňa nevzala na vedomie skutočnosť, že na základe predpokladu odporkyne, že došlo k
odhláseniu z poistenia ku koncu roku 1988, nebol do rozhodovania o výške dôchodku započítaný ani
rok 1989. Z ustanovenia článku IV. ods. 3 a § 63 ods. 2 vyhlášky č. 123/1990 Zb. vyvodil, že hoci do
konca roku 1990 bolo potrebné podať novú prihlášku, táto povinnosť sa nevzťahovala na navrhovateľku,
pretože za ňu prihlášku podala S. v marci roku 1990 vzhľadom na to, že navrhovateľka bola v tejto
organizácii zamestnaná. Poukázal tiež na článok IV. ods. 2 a § 62 ods. 1,2 vyhlášky č.123/1990 Zb..

Splnomocnený zástupca navrhovateľky považoval za jasne preukázané, že k 31.12.1988 nemohlo dôjsť
ku skončeniu účasti navrhovateľky na zabezpečení z dôvodu, že nedosiahla požadovaný príjem 12 000
Kčs, nakoľko odporkyňa disponuje dôkazmi na podporu tvrdení o príjmoch z ilustrácie knihy. Odporkyňa
nesprávne nezahrnula aj nasledujúci rok 1989 do výpočtov. Tvrdenie odporkyne o nepodaní prihlášky v
roku 1990 sa nezakladá na pravde, nakoľko tá bola podaná v marci roku 1990 a až do roku 1991 boli
za navrhovateľku odvádzané finančné prostriedky na zabezpečenie a poistenie.

Napokon rozhodnutie odporkyne považoval splnomocnený zástupca navrhovateľky za zmätočné z
dôvodu, že odporkyňa v odôvodnení na strane 3 odsek 1 poukazuje na zánik sociálneho zabezpečenia k
30.04.1990, naproti tomu v odseku 5 uvádza, že účasť navrhovateľky na sociálnom zabezpečení zanikla
k 31.12.1988. Navrhol preto zrušiť napadnuté rozhodnutie odporkyne a vec jej vrátiť na ďalšie konanie,
s povinnosťou uhradiť trovy konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V dodatočnom podaní zo dňa 21.10.2013 zaslal splnomocnený zástupca navrhovateľky sedem kusov
listinných dôkazov, z ktorých podľa jeho názoru vyplýva, že navrhovateľke v roku 1991, teda v čase,
kedy podľa tvrdenia odporkyne navrhovateľka už nebola zúčastnená na sociálnom zabezpečení, bola
riadne zrazená daň, v ktorej boli zahrnuté aj príspevky na sociálne a zdravotné poistenie, ako to vyplýva
aj z potvrdenia L. K. Q. zo dňa 10.09.2009.



Opravný prostriedok písomne odôvodnila tiež navrhovateľka podaním zo dňa 26.09.2013. Podľa
jej názoru možnosť automatického odhlásenia zo starobného poistenia porušuje i európske právo.
Pracovala v slobodnom povolaní pre rôzne organizácie a odvádzala dosť vysoké odvody na sociálne
zabezpečenie. Jej prihláška, ako slobodného umelca, bola podaná a ona nikdy nebola zo strany L. K.
Q. zbavená štatútu výtvarného umelca. Za rok 1989 existuje potvrdenie jej ošetrujúcej lekárky, že mala
právoplatné zdravotné poistenie. S poukazom na § 61 a 63 vyhlášky č. 123/1990 Zb. a rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky namietala, že nikde neriešia možnosť automatického vyňatia zo
sociálneho poistenia, najmä ak sú naďalej platené príspevky. Formulácia „sú zúčastnení v kalendárnom
roku.... ak ich príjem z tejto činnosti v predchádzajúcom roku je najmenej 12 000 Kčs“, ako i chýbajúce
výslovné zadanie vylúčenia z poistenia naznačuje, že preverenie, či umelec dosiahol na poistenie
potrebný príjem, sa musí vyrátavať na každý kalendárny rok odznova, aj keď určitý rok predtým by mal
príjem poklesnúť pod 12 000 Kčs, bez nutnosti podať na tento nový rok novú prihlášku, čo podchycuje
i § 61 ods. 4, ktorý hovorí, že „Účasť na zabezpečení umelca .... zaniká dňom, ktorým podľa vyjadrenia
uvedenej organizácie umelec túto činnosť skončil“. L. K. Q. jej akreditáciu nikdy nezrušil a preto nemohla
byť napriek eventuálne nízkemu príjmu vyňatá z poistenia.

Ďalej navrhovateľka poukázala na ustanovenie § 1 ods. 1 zákona č. 36/1965 Zb. o dani z príjmov z
literárnej a umeleckej činnosti, ktorý ako podklad pre zápor možnosti zdanenia a odvodov z nezávislej
činnosti uvádzala odporkyňa s odôvodnením, že nie je možné odvádzať príspevky z nezávislej činnosti,
pretože je možné ich odvádzať len zo mzdy. Podľa výkladu navrhovateľky, tento paragraf tvrdí opak,
a to, že pokiaľ tieto príjmy nie sú podrobené dani zo mzdy, ale z literárnej a umeleckej činnosti, tak
zabezpečujú účasť na dôchodkovom a zdravotnom poistení, teda tento paragraf len vylučuje dvojité
zdanenie a prikazuje v každom prípade odvody z každej nezávislej činnosti. Nemožno teda toto
ustanovenie uviesť ako podklad k vylúčeniu odvodov z nezávislej činnosti, pretože by to odporovalo
zmyslu existencie druhej časti predpisu č. 123/1990 Zb., ktoré takéto zabezpečenie odvodov zo zisku
regulujú a riešia. Musí existovať i právna norma na podloženie možnosti odvodov z viacerých činností,
akým bol do roku 1990 § 61 ods. 5 vyhlášky č. 149/1988 Zb., zrušený až 01.01.2004 zákonom č.
461/2003 Z. z., že „ak umelec vykonáva umeleckú činnosť súbežne s inou činnosťou, zakladajúcou
nemocenské a dôchodkové zabezpečenie, je zabezpečenie z každej tejto činnosti.“

K príjmu za rok 1988 predložila navrhovateľka zdanený bloček z K. K., ktorý dokladá, že jej príjem
v danom roku bol väčší ako 12 000 Kčs, keďže tento bloček bol vo výške 12936 Kčs. Bola to prvá
polovička honoráru, druhá bola vyplatená po vydaní knihy D. Y. B. K. K., v zmysle priloženej zmluvy
medzi ňou a vydavateľstvom. Podľa názoru navrhovateľky aj Najvyšší súd SR uznal tento doklad za viac
ako naznačujúci, že jej príjem bol nad 12 000 Kčs a žiadala o jeho zohľadnenie.

Ohľadom sporného roku 1990, kedy malo podľa vyjadrenia odporkyne dôjsť najneskôr automaticky
k zrušeniu poistenia zo zákona, poukázala na § 63 ods. 2 vyhlášky č. 123/1990 Zb., v zmysle
ktorého samostatne zárobkovo činná osoba nie je povinná podať prihlášku „ak je už zúčastnená na
nemocenskom a dôchodkovom poistení z iného dôvodu“. V tomto rozhodujúcom roku a potom až do
odchodu do Nemecka v roku 1991 bola pracovníkom S. a podľa priloženej zmluvy od 21.03.1990 sa
podieľala na zdravotnom a sociálnom poistení, keďže v zmluve je zadefinované, že „takto priznané
pracovné príjmy budú poukazovať, po odčítaní zákonitých zrážok, na jej pracovisko v stanovených
výplatných termínoch.“.

Navrhovateľka namietala, že nemôže byť, že do úschovy dané dokumenty sa mohli stratiť a keď občan
a dokonca Najvyšší súd SR zažiadali o ich vydanie, bezdôvodne tomu nebolo vyhovené. Žiadala o
predloženie všetkých jej spisových materiálov, pretože ak by existoval evidenčný list, bolo by jasné, že
jej zárobok v roku 1988 bol vyšší ako 12 000 Kčs.

Nakoniec navrhovateľka namietala, že ešte ako občan NSR bola v roku 2005 privedená k podpísaniu
vyhlásenia, aby bola posúdená podľa noriem pre ňu nevýhodnejších, a to vyžiadať si dokonca až štyri
mesiace po nastúpení do dôchodkového veku jej starobné zabezpečenie, ale jeden deň pred začiatkom
pre ňu výhodnejšieho právneho obdobia 2004.



Vo vyjadrení zo dňa 15.10.2013 odporkyňa doslova odcitovala odôvodnenie napadnutého rozhodnutia
a žiadala, aby Krajský súd v Košiciach napadnuté rozhodnutie  ako vecne správne potvrdil.

Na pojednávaní krajského súdu, nariadenom na deň 11.02.2014, navrhovateľka zotrvala na písomných
dôvodoch podaných návrhov. Prehlásila, že odvolaciu námietku, že odporkyňa stratila do úschovy dané
dokumenty do roku 1988, berie späť. Po predložení nakladateľskej zmluvy s autorom ilustrácií knihy F. D.
Y. B. z 28.10.1986, poštového ústrižku na sumu 12 936,- Kčs zo dňa 22.01.1987 a potvrdenia o príjme od
L. K. Q.Í. z 09.02.2007, v zmysle ktorého navrhovateľka v roku 1988 dosiahla príjem 1 350,- Kčs, taktiež
prehlásila, že netrvá na tejto odvolacej námietke. Splnomocnený zástupca k tomu uviedol, že nevedia
hodnoverne dokladmi preukázať svoje tvrdenie o vyššom príjme, ako 12 000,- Kčs. Navrhovateľka tiež
prijala vysvetlenie dôvodov priznania starobného dôchodku k 01.12.2003 splnomocnenou zástupkyňou
odporkyne.

Následne sa účastníci konania vyjadrili k jednotlivým odvolacím námietkam.

K odvolacej námietke, týkajúcej sa záveru odporkyne, že poistenie navrhovateľky bolo k 31.12.1988
ukončené bez odhlášky vzhľadom na § 61 ods. 1, v porovnaní s § 61 ods. 4 vyhlášky č. 149/1988
Zb., splnomocnená zástupkyňa odporkyne poukázala na bližšie neidentifikovateľný metodický pokyn,
totožný so znením § 61 ods. 4 vyhlášky č. 149/1988 Zb. s tým, že rozhodnutie o vzniku a zániku
zabezpečenia umelcov musí byť doložené vyjadrením spolupôsobiacej organizácie, okrem prípadov,
kedy zabezpečenie zaniká z dôvodu nesplnenia podmienky dosiahnutia stanoveného príjmu. V § 61
ods. 4 tejto vyhlášky sú uvedené tie zániky, kde hoci by umelec spĺňal podmienku príjmu nad 12 000,-
Kčs, dôjde k zániku z dôvodu, že umelec svoju činnosť skončil. Keďže navrhovateľka v roku 1988
dosiahla príjem len 1 350,- Kčs, preto táto doba nemohla byť hodnotená ako doba zamestnania za
účelom priznania dôchodku.

Splnomocnený zástupca navrhovateľky k tomu uviedol, že § 61 odsek 1 a odsek 4  je potrebné hodnotiť
ako celok a k zániku účasti na nemocenskom poistení dochádza iba dňom, ktorým podľa vyjadrenia
uvedenej organizácie umelec túto činnosť skončil. Nedosiahnutie príjmu by tak mohlo mať za následok
jedine prerušenie, keďže v zmysle potvrdenia o príjmoch od L. K. Q. z roku 2007, v roku 1989 bola z
hrubého príjmu navrhovateľky zrazená daň z P. v sume 8 419,- Kčs, posielaná obvodnému národnému
výboru a nie je zrejmé, prečo a kde bola daň prijatá, ak navrhovateľka už nebola účastná na sociálnom
zabezpečení. V zmysle potvrdenia od lekárky bola navrhovateľka účastná na všeobecnom zdravotnom
poistení v rokoch 1988 až 1991.

Splnomocnená zástupkyňa odporkyne k tomu dodala, že uvedený príjem a odvod dane zakladal potom
účasť na poistení v roku 1990. K účasti na nemocenskom poistení uviedla, že v zmysle § 63 ods. 2
písm. c/ zákona č. 149/1988 Zb. spolupôsobiaca organizácia oznamovala národnému výboru informáciu
o príjme do 31.03. nasledujúceho kalendárneho roka a na základe tejto informácie potom národný výbor
rozhodol o účasti na zabezpečení za predchádzajúci rok v danom roku.

K odvolacej námietke, že sa na navrhovateľku nevzťahovala povinnosť podať novú prihlášku do konca
roku 1990 v zmysle § 63 ods. 2, článok IV odsek 2, 3 vyhlášky č. 123/1990 Zb., pretože za ňu prihlášku
podala S. v marci v roku 1990, kde bola zamestnaná, splnomocnená zástupkyňa odporkyne uviedla, že
v zmysle článku IV odsek 3 tejto vyhlášky boli jednoznačne stanovené podmienky pre poistenie umelcov
v tom zmysle, že pre vznik zabezpečenia týchto občanov bolo potrebné podať novú prihlášku a poistné
zaplatiť do 31.12.1990. Tvrdila, že na umelcov sa nevzťahuje ustanovenie § 63 ods. 2 tejto vyhlášky,
len na samostatne zárobkovo činné osoby, ktorými sa umelci stali po zavedení tohto inštitútu. V zmysle
článku IV vyhlášky toto poistenie umelcov zaniklo a vzniklo podaním novej prihlášky. V zmysle § 63 ods.
1 tejto vyhlášky bolo povinnosťou samostatne zárobkov činnej osoby do 8 dní podať prihlášku, okrem
dôvodov uvedených v § 63 ods. 2 tejto vyhlášky.



Splnomocnený zástupca navrhovateľky nesúhlasil so závermi zástupkyne odporkyne a trval na tom, že
na všetky osoby, uvedené v článku IV, sa musia vzťahovať rovnaké podmienky a po zániku posudzovania
osôb ako umelcov a ich pretransformovaní na samostatne zárobkovo činné osoby, sa na ne vzťahoval
tak § 63 ods. 1, ale aj § 63 ods. 2 tejto vyhlášky.

K odvolacej námietke, že za navrhovateľku bolo neustále odvádzané poistné až do roku 1991,
splnomocnený zástupca navrhovateľky poukázal na potvrdenie od L. K. Q. z roku 2007, v zmysle ktorého
v rokoch 1990 a 1991 bola z hrubého príjmu navrhovateľky odvedená daň z P. v sume 14.124,- Kčs a
17.701,- Kčs. V roku 1990 bola navrhovateľka zúčastnená na tomto zabezpečení z pracovného pomeru
a okrem toho boli odvedené zrážky aj z L. K. Q..

V súvislosti s tým splnomocnený zástupca navrhovateľky mal námietky k odôvodneniu rozhodnutia
odporkyne na strane 3 rozhodnutia, že z potvrdenia L. K. Q. z 20.12.2011 vyplýva, že príspevky na
zdravotné a dôchodkové poistenie zo sociálneho zabezpečenia umelcov, pracujúcich v slobodnom
povolaní, v rokoch 1981 až 1991 uhrádzané v rámci dane z literárnej a umeleckej činnosti príslušným
obvodným národným výborom, nezakladali účasť na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení,
nakoľko nešlo o zrážky dane zo mzdy. Uviedol, že daň z literárnej a umeleckej činnosti, rovnako ako
daň z iných povolaní, musela byť zohľadňovaná pri nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení, pričom
poukázal na § 63, § 64 a § 65 vyhlášky č. 123/1990 Zb., z ktorých § 63 by sa nemal vzťahovať na
umelcov ako samostatne zárobkovo činné osoby, zatiaľ čo § 64 a § 65 sa majú vzťahovať. Ak si zrážky
neodviedla navrhovateľka sama, nie je možné neprihliadnuť na zrážky vykonané L. K. Q.. Účelom
zákona bolo, aby z poistenia neboli vyňatí umelci, keďže táto kategória zanikla a stali sa samostatne
zárobkovo činnými osobami a ak už raz boli prihlásení do systému, už by sa nemali doňho prihlasovať
duplicitne. Navrhovateľka vo svojom návrhu ešte poukázala na § 1 ods. 1 zákona č. 36/1965 Zb. o dani
z príjmov s tým, že pokiaľ príjmy nie sú podrobené dani zo mzdy, ale z literárnej a umeleckej činnosti,
tak zabezpečujú účasť na dôchodkovom a zdravotnom poistení a tento paragraf len vylučuje dvojité
zdanenie.

Splnomocnená zástupkyňa odporkyne zotrvala na tom, že § 62 citovanej vyhlášky sa na navrhovateľku
nevzťahuje, pretože tento sa týka vzniku poistenia, zatiaľ čo § 64 a § 65 tejto vyhlášky sa vzťahujú už
na odvody samostatne zárobkovo činných osôb.

Splnomocnený zástupca navrhovateľky zotrval na odvolacom dôvode o zmätočnosti rozhodnutia na
strane 3 odsek 1 a odsek 5, že došlo k zániku sociálneho zabezpečenia k 31.12.1988 a v druhom prípade
k 30.04.1990. Splnomocnená zástupkyňa odporkyne tieto odseky nepovažovala za zmätočné.

Po skončení dokazovania v zmysle § 250q O. s. p. splnomocnený zástupca navrhovateľky považoval
za preukázané, že k zániku poistenia navrhovateľky nemohlo dôjsť v roku 1988 a v roku 1989
boli odvádzané odvody do sociálneho zabezpečenia, prijaté Sociálnou poisťovňou, čo svedčí o
účasti navrhovateľky na zabezpečení a mal byť preto zohľadnený aj rok 1989, v ktorom bol príjem
navrhovateľky vyšší ako 12 000,- Kčs, ako to vyplýva z potvrdenia L. K. Q. a jej účasť na zabezpečení do
30.04.1990 je preto nespochybniteľná. Od 01.05.1990 vznikla navrhovateľke jej účasť na zabezpečení
na základe pracovného pomeru vo februári 1990 a preto mali byť zohľadnené odvody z jej príjmov ako
samostatne zárobkovo činnej osoby. Odporkyňa nepostupovala správne pri výpočte, keď nevzala do
úvahy rok 1989, ako aj rok 1990 a pri výpočte dôchodku vychádzala len z príjmov z pracovného pomeru.
Navrhol preto, aby súd rozhodnutie odporkyne zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a zároveň zaviazal
odporkyňu nahradiť trovy konania, vyčíslené do troch dní v zákonnej lehote.

Splnomocnená zástupkyňa odporkyne zotrvala na správnosti napadnutého rozhodnutia, v súlade s
platnou právnou úpravou. Poistenie navrhovateľky, ako umelkyne, zaniklo 31.12.1988 pre nedosiahnutie
príjmu a toto nebolo opätovne obnovené, keďže navrhovateľka nepodala prihlášku. Žiadala preto súd
potvrdiť napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v súlade so zákonom.



Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne
podľa ustanovení § 250l a nasledujúcich zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej
len „O.s.p.“) a na základe vykonaného dokazovania, výsluchom navrhovateľky a jej splnomocneného
zástupcu, ako aj zástupkyne odporkyne a po oboznámení sa s obsahom dávkového spisu odporkyne
a predchádzajúcim spismi Krajského súdu v Bratislave a Krajského súdu v Košiciach, dospel k záveru,
že opravný prostriedok navrhovateľky a jej splnomocneného zástupcu je dôvodný, hoci nie v plnom
rozsahu.

Odporca rozhodnutím z 11.01.2008 priznal navrhovateľke podľa § 21 zákona o sociálnom zabezpečení
a § 259 ods. 1 zákona o sociálnom poistení starobný dôchodok v sume 3.801,- Sk mesačne od
1. decembra 2003. Navrhovateľka podala návrh na preskúmanie tohto rozhodnutia a Krajský súd v
Bratislave rozsudkom z 23.09.2009 č.k. 6Scud/13/08-49 rozhodnutie odporkyne potvrdil.

Na odvolanie navrhovateľky Najvyšší súd SR v Bratislave rozsudkom zo dňa 30.06.2010 sp. zn.
4So/169/2009 zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave tak, že rozhodnutie odporkyne z 11.01.2008
zrušil a vrátil ho odporkyni na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR konštatoval, že odporkyňa sa vo svojom
rozhodnutí nevysporiadala s predloženými dokladmi navrhovateľky ohľadne jej príjmov z umeleckej
činnosti, z ktorých jej bola preddavkovo zrazená daň vo výške 16.300,- Sk podľa zákona č. 36/1965
Zb. za obdobie roka 1991. Odporkyňa nevenovala dostatočnú pozornosť tomu, aby jej rozhodnutie
bolo presvedčivé a v rozhodnutí sa nevysporiadala s námietkami navrhovateľky prečo jej nemôže
byť započítaný do základu pre určenie výšky priemerného mesačného zárobku aj príjem z umeleckej
činnosti, ktorý dosiahla v roku 1991, z ktorého zaplatila daň z príjmu. Nevysporiadala sa tiež s námietkami
navrhovateľky, týkajúcimi sa zániku jej dôchodkového poistenia ku dňu 31. decembra 1988 a preto toto
rozhodnutie považoval najvyšší súd za predčasné a nedostatočne odôvodnené.

Odporkyňa rozhodnutím zo 14.01.2011 opätovne rozhodla o nároku navrhovateľky na starobný
dôchodok tak, že jej podľa § 21 zákona o sociálnom zabezpečení a § 259 ods.1 zákona o sociálnom
poistení priznala od 1. decembra 2003 starobný dôchodok v sume 3.801,- Sk mesačne. Krajský súd v
Košiciach rozsudkom zo dňa 25.10.2011 č. k. 2Sd/32/2011-29 rozhodnutie odporkyne potvrdil.

Na odvolanie navrhovateľky Najvyšší súd SR v Bratislave rozsudkom zo dňa 27.02.2013 sp. zn.
10So/1/2012 zmenil rozsudok Krajského súdu v Košiciach tak, že rozhodnutie odporkyne zo dňa
14.01.2011 zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Najvyšší súd konštatoval, že rozhodnutie
odporkyne bolo potrebné opakovane pre nedostatok dôvodov ako arbitrárne zrušiť. Uložila odporkyni
povinnosť v novom rozhodnutí sa vysporiadať so všetkými námietkami navrhovateľky ohľadom
započítania jej dôb dôchodkového poistenia, aby jej rozhodnutie bolo presvedčivé. Najvyšší súd
považoval tiež za potrebné, aby odporkyňa vo svojom rozhodnutí správne citovala a odkazovala na
relevantné právne predpisy (v odôvodnení uvádza, že poistenie navrhovateľky bolo po 31.12.1988
ukončené bez odhlášky, pričom odkázala na § 61 ods. 2 vyhlášky č. 123/1990 Zb. a č. 260/1990 Zb.,
ale § 61 ods. 2 vyhlášky č. 149/1988 Zb. v znení vyhlášok č. 123/1990 Zb. a § 260/1990 Zb. účasť na
zabezpečení nerieši, rovnako nesprávne bolo citované ustanovenie § 62 ods. 1 citovanej vyhlášky).

Odporkyňa napadnutým rozhodnutím zo dňa 22.08.2013 opätovne rozhodla o nároku navrhovateľky na
starobný dôchodok a odôvodnila ho tak, ako to už bolo uvedené.

Krajský súd po vykonanom dokazovaní na pojednávaní, viazaný pri svojom rozhodovaní dispozičnou
zásadou v zmysle § 250l a § 212 ods. 1 O. s. p., sa zaoberal odvolacími námietkami navrhovateľky
a jej splnomocneného zástupcu a prihliadol pritom na viaceré zákonné ustanovenia, vzťahujúce sa na
posudzovanú vec.

Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení „v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej
poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri
hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala.“



Podľa § 61 ods. 2 písm. b) vyhlášky č. 149/1988 Zb. sa za samostatne zárobkovo činné osoby sa na
účely nemocenského a dôchodkového zabezpečenia považujú osoby vykonávajúce umeleckú alebo
inú tvorivú činnosť na základe zákona o literárnych, vedeckých a umeleckých dielach (autorský zákon),
mimo pracovno-právnych a obdobných vzťahov, pokiaľ túto činnosť podľa svojho vyhlásenia chcú
vykonávať sústavne, a pokiaľ súčasne nevykonávajú iné činnosti uvedené v tomto odseku.

Podľa § 62 ods. 1 vyhlášky 123/1990 Zb. samostatne zárobkovo činné osoby sú v kalendárnom mesiaci
zúčastnené na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení, pokiaľ zaplatili za tento mesiac poistné.

Podľa § 62 ods. 2 vyhlášky č. 123/1990 Zb. zabezpečenie vzniká dňom, ktorý samostatne zárobkovo
činná osoba uviedla na prihláške ako deň začatia činnosti, najskôr však dňom, od ktorého je oprávnená
vykonávať svoju činnosť a zaniká dňom, ktorý uviedla na odhláške, najskôr však dňom zániku
oprávnenia.

Podľa § 63 ods. 1 vyhlášky č. 123/1990 Zb. v znení vyhlášky č. 260/1990 Zb. samostatne zárobkovo
činná osoba je povinná podať do 8 dní od začatia tejto činnosti prihlášku na zabezpečenie a do 8 dní
po skončení tejto činnosti podať odhlášku.

Podľa § 63 ods. 2 citovanej vyhlášky samostatne zárobkovo činná osoba nie je povinná podávať
prihlášku na zabezpečenie, ak bude vykonávať činnosť tak malého rozsahu, že jej príjem nemá
dosahovať 4 800,- Kčs ročne alebo ak je už zúčastnená na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení
z iného dôvodu alebo ak poberá starobný alebo invalidný dôchodok. Ak samostatne zárobkovo činná
osoba podá v prípadoch uvedených v predchádzajúcej vete prihlášku na zabezpečenie, považuje sa za
deň začatia činnosti prvý deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom
bola podaná prihláška na zabezpečenie. Pokiaľ samostatne zárobkovo činná osoba nepodala prihlášku
na zabezpečenie z dôvodov uvedených v prvej vete, považuje sa za deň začatia činnosti deň nasledujúci
po dni, kedy tieto dôvody odpadajú.

Podľa § 63 ods. 4 tejto vyhlášky, pokiaľ samostatne zárobkov činná osoba preruší svoju činnosť z
dôvodu výkonu vojenskej služby, starostlivosti o dieťa alebo z iných závažných dlhodobých dôvodov,
je na základe svojej žiadosti vyňatá z účasti na zabezpečení. Pokiaľ sa samostatne zárobkovo činnej
osobe pozastaví výkon jej činnosti, je povinná podať žiadosť o vyňatie z účasti na zabezpečení.

Podľa § 63 ods. 6 uvedenej vyhlášky, samostatne zárobkovo činná osoba je povinná v prihláške na
zabezpečenie uviesť, či je už zúčastnená na nemocenskom a dôchodkovom zabezpečení z iného
dôvodu; samostatne zárobkovo činná osoba uvedená v § 61 ods. 1 písm. b/ je ďalej povinná uviesť, či
súčasne vykonáva iné činnosti uvedené v § 61 ods. 1.

Podľa článku IV ods. 2 vyhlášky č. 123/90 Zb., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška č. 149/1988
Zb., zabezpečenie umelcov a občanov poskytujúcich vecné plnenia a výkony na základe povolenia
národného výboru podľa § 61 až 81 vyhlášky č. 149/1988 Zb. zaniká dňom 30.04.1990. Pokiaľ sú títo
občania po 30.04.1990 zúčastnení na sociálnom zabezpečení ako samostatne zárobkovo činné osoby,
považuje sa za ich príjem v období od 01.01.1990 do 30.04.1990 príjem, ktorý zodpovedá priemernému
mesačnému príjmu ustanovenému z vymeriavacích základov v období od 01.05.1990 do 31.12.1990.

Podľa odseku 3 tohto článku pre vznik zabezpečenia občanov uvedených odseku 1 a 2 podľa článku I
bod 27 tejto vyhlášky, treba podať novú prihlášku; toto zabezpečenie vzniká najskôr 01.05.1990. Túto
prihlášku treba podať a poistné zaplatiť do 31.12.1990.



Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 36/1965 Zb. o dani z príjmov z literárnej a umeleckej činnosti, dani z príjmov
z literárnej a umeleckej činnosti podliehajú občania, ktorí majú príjmy zo svojej umeleckej činnosti ako
výkonní umelci (ďalej len „poplatník“), pokiaľ tieto príjmy nie sú podrobené dani zo mzdy.

Podľa § 259 ods. 1 zák. č. 461/2003 v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského
poistenia a dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 01.01.2004, o ktorých nebolo do tohto dňa
právoplatne rozhodnuté a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky za obdobie pred 01.01.2004,
aj keď o uvedenej dávke už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do
31.12.2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.

Po zohľadnení uvedených zákonných ustanovení, vzťahujúcich sa na prejednávanú vec, sa krajský súd
zaoberal hodnotením jednotlivých odvolacích dôvodov.

Odvolacia námietka k záveru odporkyne, že poistenie navrhovateľky bolo k 31.12.1988 ukončené bez
odhlášky vzhľadom na § 61 ods. 2 vyhlášky č. 149/1988 Zb..

Splnomocnený zástupca i navrhovateľka protiargumentovali ustanovením § 61 ods. 4 tejto vyhlášky,
v zmysle ktorého účasť na zabezpečení umelca zaniká dňom, ktorým podľa vyjadrenia uvedenej
organizácie (organizácie spolupôsobiacej pri vykonávaní zabezpečenia umelcov) umelec túto činnosť
skončil. Podľa ich názoru nedosiahnutie príjmu vo výške 12000,- Kčs za predchádzajúci kalendárny
rok môže mať za následok jedine prerušenie, nie však zánik poistenia a takéto prerušenie nie je
dôvodom pre opätovné podanie prihlášky poisteného. Navyše vzhľadom na novelizáciu vyhlášky č.
123/1990 Zb., s účinnosťou až 01.05.1990, v rozhodnom období neexistovala povinnosť, ani možnosť
umelcov podávať prihlášky do sociálneho zabezpečenia. V dôsledku toho nebol do rozhodovania o
výške dôchodku započítaný ani rok 1989, hoci podľa potvrdenia od L. K. Q. z roku 2007, bola v roku
1989 z hrubého príjmu navrhovateľky (76.905,85 Kčs) zrazená daň z P. v sume 8 419,- Kčs (a režijné
náklady), zaslaná obvodnému národnému výboru. Týmto dôkazom sa odporkyňa nezaoberala, rovnako
sa nezaoberala ani odvolacou námietkou o spojitosti § 61 ods. 1 a § 61 ods. 4 vyhlášky č. 149/1988
Zb., že účasť na zabezpečení zaniká dňom, ktorým podľa vyjadrenia organizácie umelec túto činnosť
skončil. Hoci Najvyšší súd SR v predchádzajúcich rozsudkoch konštatoval, že predložené doklady
navrhovateľkou minimálne spochybňujú záver o zániku dôchodkového poistenia navrhovateľky ku dňu
31.12.1988, v napadnutom rozhodnutí odporkyňa nerešpektovala záväzný pokyn najvyššieho súdu, keď
bez odôvodnenia konštatovala, že v zmysle § 61 ods. 2 vyhlášky č. 149/1988 Zb. poistenie navrhovateľky
bolo k 31.12.1988 skončené bez odhlášky, pretože za uvedený rok nedosiahla príjem 12 000,-Kčs. Bude
povinnosťou odporkyne sa týmito dôkazmi zaoberať, rovnako ako odvolacími námietkami a právnou
argumentáciou splnomocneného zástupcu navrhovateľky, a to o účasti navrhovateľky na zabezpečení
až k 30.04.1990, teda do termínu novej právnej úpravy postavenia umelcov.

Krajský súd túto odvolaciu námietku po skutkovej i právnej stránke považuje za dôvodnú.

Odporkyňa sa v napadnutom rozhodnutí dôsledne nezaoberala odvolacím dôvodom, že hoci do konca
roku 1990 bolo potrebné podať novú prihlášku, táto povinnosť sa nevzťahovala na navrhovateľku,
pretože za ňu prihlášku podala S. v marci roku 1990 vzhľadom na to, že navrhovateľka bola v tejto
organizácii zamestnaná (§ 63 ods. 2, článok IV ods. 2, 3 vyhlášky č. 123/1990 Zb.).

V administratívnom spise odporkyne sa nachádza listinný dôkaz, a to zmluva s KNV, že navrhovateľka
od 27.02.1990 do 31.07.1990 pracovala ako učiteľka. K listinným dôkazom v tomto smere odporkyňa
neprihliadla, tieto nevyhodnotila z hľadiska ich dôkaznej hodnoty, iba uviedla, že nakoľko navrhovateľka
nepodala prihlášku podľa § 62 ods. 2 a nezaplatila poistné podľa § 62 ods. 1 vyhlášky č. 149/1988 Zb. v
znení vyhlášky č. 123/1990 Zb. a č. 260/1990 Zb. s tým, že nie je možné dodatočne podať novú prihlášku
a doplatiť poistné ako samostatne zárobkovo činná osoba v kalendárnom roku 1990, navrhovateľka
nesplnila zákonom stanovené podmienky pre vznik poistenia umelca a nepodaním prihlášky nebola
poistená ako samostatne zárobkovo činná osoba. Bolo a bude povinnosťou odporkyne po skutkovej i



právnej stránke sa zaoberať v odôvodnení svojho rozhodnutia týmito odvolacími námietkami a svoje
závery presvedčivo odôvodniť. Odporkyňa má povinnosť vyhodnotiť listinný dôkaz, zmluvu s KNV, v
súvislosti s výkladom namietaného ustanovenia § 63 ods. 2 vyhlášky č. 123/1990 Zb., v spojitosti s
doterajšou argumentáciou odporkyne článkom IV ods. 2,3 tejto vyhlášky.

Ďalšou odvolacou námietkou bola skutočnosť, že za navrhovateľku bolo neustále odvádzané poistené
až do roku 1991, čo nie je sporné.

Odporkyňa vo svojom rozhodnutí argumentovala tým, že ako to vyplýva z potvrdenia L. K. Q. Bratislava
z 20.12.2011, príspevky na zdravotné a dôchodkové poistenie zo sociálneho zabezpečenia umelcov,
pracujúcich v slobodnom povolaní, boli v rokoch 1981 až 1991 uhrádzané v rámci dane z literárnej a
umeleckej činnosti príslušným obvodným národným výborom, ale nakoľko nešlo o zrážky dane zo mzdy,
„príspevky na zdravotné a dôchodkové poistenie“ nezakladali účasť na nemocenskom a dôchodkovom
zabezpečení, nakoľko nešlo o daň zo mzdy. Toto tvrdenie odporkyňa bližšie neobjasnila a nie je zistiteľné,
kde boli odvádzané tieto príspevky. Navrhovateľka vo svojom opravnom prostriedku argumentovala
výkladom § 1 ods. 1 zákona č. 36/1965 Zb. o dani z príjmov z literárnej a umeleckej činnosti a síce, že
pokiaľ tieto príjmy nie sú podrobné dani zo mzdy, ale z literárnej a umeleckej činnosti, tak zabezpečujú
účasť na dôchodkovom a zdravotnom poistení, teda tento paragraf len vylučuje dvojité zdanenie a
prikazuje v každom prípade odvody z každej nezávislej činnosti (keďže druhá časť vyhlášky č. 123/1990
Zb. sa zaoberá práve príspevkami na sociálne zabezpečenie samostatne zárobkovo činných osôb).

Navrhovateľka v tomto smere protiargumentovala odporkyni vyjadrením L. K. Q. z 10.09.2009, v
zmysle ktorého príspevky na dôchodkové poistenie zo sociálneho zabezpečenia umelcov, pracujúcich v
slobodnom povolaní v rokoch 1981 až 1991, boli uhrádzané v rámci dane z literárnej a umeleckej činnosti
príslušným ONV. Odporkyňa vychádzala z vyjadrenia Sociálnej poisťovne zo dňa 10.09.2009, že od
01.01.1989 do 31.01.1990 príjmy navrhovateľky nepodliehali dani z umeleckej činnosti. Splnomocnený
zástupca navrhovateľky argumentoval ustanoveniami § 63, § 64 a § 65 vyhlášky č. 123/1990 Zb.
a ich výkladom, že umelci boli prihlásení do systému, iba sa stali samostatne zárobkovo činnými
osobami a zrážky na daň z umeleckej činnosti boli vykonané L. K. Q.. Bude nevyhnutné, aby k
týmto odvolacím námietkam sa odporkyňa vyjadrila v odôvodnení rozhodnutia po právnej stránke,
po vyhodnotení listinných dôkazov, vzťahujúcich sa na túto skutočnosť, ako aj vyjadrenia L. K. Q..
Hoci odporkyňa vo svojom rozhodnutím citovala záväzné závery z rozsudku Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 10So/1/2012 zo dňa 27.02.2013 (tomu predchádzal tiež rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 4So/169/2009 zo dňa 30.06.2010 s obdobnými dôvodmi zrušenia rozhodnutia odporkyne), vo
svojom rozhodnutí uviedla iba svoje právne závery, bez hodnotenia skutkových a právnych námietok
navrhovateľky a jej splnomocneného zástupcu, čo viedlo k nepresvedčivosti rozhodnutia odporkyne, ako
to vytýkal aj najvyšší súd vo svojich rozsudkoch.  V tomto konaní posudzované odvolacie dôvody sú v
podstate namietané od prvého opravného prostriedku, podaného v roku 2008 a napriek dvom rozsudkom
najvyššieho súdu, ktorými zrušil predchádzajúce rozhodnutia odporkyne, nerešpektovaním záväzných
pokynov, odporkyňa rozhodla v rozpore so zákonom.

Navrhovateľka ďalej argumentovala tiež listinným dôkazom, svedčiacim o tom, že v inkriminovanom
období musela byť zdravotne poistená.

Navrhovateľka argumentovala potvrdením od ošetrujúcej lekárky o poskytovaní lekárskej starostlivosti.
Hoci na tento dôkaz poukázal vo svojom rozsudku z 27.02.2013 aj najvyšší súd, odporkyňa sa ním
nezaoberala a nehodnotila po právnej stránke, čo bude jej povinnosťou napraviť v novom rozhodnutí,
napriek argumentácii, že od 01.05.1990 nebola zúčastnená na sociálnom zabezpečení ako samostatne
zárobkovo činná osoba.

Splnomocnený zástupca navrhovateľky podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu odporkyne z
dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. a/, b/, c/ a d/ O. s. p.. Krajský súd k tomu udáva, že nebolo možné
vyhovieť týmto odvolacím dôvodom v celom rozsahu. Krajský súd zrušil napadnutý rozsudok z dôvodu,



že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci v zmysle § 250j ods. 2 písm. c/ O. s.
p. a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov v zmysle § 250j ods. 2 písm. d/ O. s. p..

Vzhľadom na uvedené dôvody nie je možná ich kombinácia s § 250j ods. 2 písm. a/ O. s. p. a použite
písm. b/ je bezpredmetné, a to vzhľadom na ustanovenie § 250s a § 250j ods. 4 O. s. p.. Ak súd  nemôže
napadnuté rozhodnutie preskúmať pre jeho nepreskúmateľnosť podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O. s. p.,
čo i len z časti, nie je zrejme logické a dôvodné také rozhodnutie zrušovať i pre meritórne pochybenia
uvedené v § 250j ods. 2 písm. a/ O. s. p. (sú rozdielne tiež podmienky podania opravného prostriedku).

Konanie a rozhodovanie súdu o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu odporkyne je konaním
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia podľa V. časti O. s. p. a nie je pokračovaním administratívneho
konania. Nie je preto úlohou prvostupňového súdu doplňovať vecnú či právnu argumentáciu rozhodnutia
odporcu a nie je jeho úlohou ani vykonávať dokazovanie na skutočnosti, ktorých zistenie je podmienkou
zistenia skutočného stavu veci už v administratívnom konaní.

Súd poznamenáva, že vzhľadom na závažnosť zásahu do subjektívnych práv účastníka konania,
nepovažuje súd za únosné rozhodovanie strohým, skutkovo nepodloženým a z právneho hľadiska
blanketárnym spôsobom vyhotovenia rozhodnutia správneho orgánu. I najvyšší súd označil takéto
rozhodnutie za arbitrárne, čo viedlo k opätovnému zrušeniu rozhodnutia odporkyne aj krajským súdom.

Správny orgán navyše neakceptoval ustanovenie § 250ja ods. 4 O. s. p. v zmysle ktorého, súd prvého
stupňa aj správny orgán sú viazané právnym názorom odvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené
a vec bola vrátená na ďalšie konanie, ako to dôvodne namietal splnomocnený zástupca odporkyne. Pri
novom prejednaní veci po tomto rozhodnutí krajského súdu bude odporkyňa rovnako viazaná právnym
názorom krajského súdu, vysloveným v tomto rozhodnutí, v zmysle § 250r O. s. p..

Odvolací súd preto vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo
dňa 22.08.2013 zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2
písm. c/, d/ O. s. p., teda že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutie
je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keďže odporkyňa sa pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia
neriadila ustanovením § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení a jej rozhodnutie nespĺňalo požiadavku
presvedčivosti.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením §
250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľka a jej splnomocnený zástupca boli v konaní úspešní. Splnomocnený
zástupca navrhovateľky na pojednávaní prehlásil, že si trovy konania uplatní do troch dní. Krajský súd
preto rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Odporkyňa bola v konaní neúspešná, trovy konania si neuplatnila.

Poučenie:

Odvolanie proti tomuto rozsudku nie je prípustné (§ 250s O. s. p.).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "d8e28707-c4e1-4a93-b4cc-fd246ea93540:e331a548-51b2-4fce-a817-bfe022c8df28", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:7011200367.1", "spisova_znacka": "10So/1/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10So/1/2012 z 26. 2. 2013", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2013-02-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:7011200367.1"}, {"guid": "addff41d-4b61-4c10-a45c-fcf715990f6d:e66b2a4a-3f28-4ab2-ac01-4fb79d7a597f", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2011:7011200367.2", "spisova_znacka": "2Sd/32/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Sd/32/2011 z 24. 10. 2011", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2011-10-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2011:7011200367.2"}], "citovane_v": []}