Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoE/33/2012 z 13. 3. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 13. marca 2012, sp. zn. 41CoE/33/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6411202163.1 Krajský súd Banská Bystrica | 41CoE/33/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6411202163.1 | 2012-03-13 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 50 ods. 1 EP, § 53 ods. 4 písm. r) OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/37b62f06-d517-4c18-8623-8a28290218cb Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6411202163.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica Spisová značka: 41CoE/33/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411202163 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6411202163.1 Uznesenie Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO 35 807 598, zastúpený splnomocnenou Advokátskou kanceláriou Advocate, s r.o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO : 36 865 141, proti povinnej E. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX R. H., E. XXXX/X, t.č. bytom XXX XX R. H., C.. E. X, o vymoženie pohľadávky v sume 956,02 Eur a príslušenstva, v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Záhradnícka č. 62, pod spisovou značkou EX/1952/11, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom, č.k. 5Er/294/2011-29 zo dňa 04. novembra 2011 takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 5Er/294/2011-29 zo dňa 04. novembra 2011 p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením okresný súd vyhovel námietkam povinnej proti exekúcií vedenej pod sp.zn. EX/1952/11 podľa ustanovenia § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej „Exekučný poriadok“) v nadväznosti na ustanovenie § 45 ods. 1 písm. b/,c/ a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, a ustanovenia § 52 ods. 1 a 2 a § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s. Bratislava sp.zn. SR 12803/10 zo dňa 30.12.2010. Uviedol, že arbitráž znamená odňatie právomoci štátnym súdom na základe dohody účastníkov sporu, ktorí zveria rozhodnutie už existujúceho sporu alebo budúcich sporov súkromným osobám - rozhodcom. Zásada zmluvnej slobody v oblasti súkromného práva takto dopĺňa autonómiu strán v oblasti procesného práva prenechať rozhodovanie svojich sporov zvolenému rozhodcovskému súdu. Podmienkou vzniku právomoci rozhodcov je uzavretie rozhodcovskej zmluvy, ktorým účastníci môžu svoje už vzniknuté alebo v budúcnosti vzniknuté spory z určitých zmlúv, či okruhu právnych vzťahov vylúčiť zmluvne z právomoci všeobecných súdov a zveriť ich do právomoci rozhodcov. Okresný súd z pripojených listinných dôkazov zistil, že oprávnený a povinná dňa 11.02.2010 uzavreli v zmysle ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, v zmysle ktorej sa oprávnený zaviazal poskytnúť povinnej úver v sume 800 Eur a povinná sa zaviazala zaplatiť oprávnenému túto sumu zvýšenú o poplatok vo výške 532 Eur, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 1.332 Eur v 6 mesačných splátkach po 222 Eur počnúc dňom 21.03.2010. V zmysle bodu 15 VPPÚ sa zmluvné strany dohodli na rozhodcovskej doložke tak, že „všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátene sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO 35922761, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, pričom rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu. V bobe 17 VPPÚ sa obe zmluvné strany dohodli, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodných zákonníkom. Nakoľko povinná oprávnenému dlžnú sumu nezaplatila riadne a včas, oprávnený podal na rozhodcovský súd žalobu. Preskúmaním predmetnej zmluvy bolo zistené, že povinná je v tejto zmluve identifikovaná ako fyzická osoba a to svojim menom, priezviskom, adresou miesta trvalého pobytu a rodným číslom a zároveň aj ako fyzická osoba - podnikateľ, keď je uvedené jej obchodné meno, IČO a miesto podnikania. Ako účel za akým boli finančné prostriedky poskytnuté, bol uvedený výkon podnikania. V exekučnom titule sa rozhodcovský súd nijako nevysporiadal s týmito skutočnosťami a konal s povinnou ako s fyzickou osobou podnikateľom. Povinná vo svojom vyjadrení na výsluchu vykonanom na okresnom súde uviedla, že finančné prostriedky, ktoré jej boli na základe zmluvy o úvere poskytnuté, potrebovala a aj použila pre svoju rodinu, na chod domácností, platenie nájomného a mesačných poplatkov a najmä pre svoje dve deti. Do tejto situácii sa dostala z tohto dôvodu, že začala od 01.12.2009 podnikať pri poskytovaní pohostinských služieb vo E. K.. Nakoľko nebola sezónna, tržby boli nízke a pokrývali akurát náklady na chod prevádzky, žiadny príjem jej už pre chod domácnosti neostal. Z tohto dôvodu potrebovala danú situáciu riešiť prechodne formou úveru, aby zabezpečila chod domácnosti, nakoľko jej hrozila výpoveď z nájmu. Pracovník oprávneného, ktorý zmluvu vypĺňal, po zistení, že povinná je živnostníčkou, žiadal od nej uvedenie údajov, pod ktorými mala živnostenskú činnosť evidovanú. Dôvod poskytnutia údajov jej nebol zrejmý, keďže svoje údaje poskytla predložením občianskeho preukazu. V žiadnom prípade však finančné prostriedky nepreberala za účelom ich použitia k výkonu svojho živnostenského podnikania, ale len na domácnosť a na nájom. Za základný právny akt ochrany spotrebiteľa označil súd Smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách z 5. apríla 1993, ktorá bola do nášho právneho poriadku implementovaná zákonom č. 150/2004 Z. z. účinným od 1. apríla 2004 (okrem § 60, ktorý nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii), ktorý novelizoval Občiansky zákonník. Ďalej uviedol, že v spotrebiteľskom práve je princíp zmluvnej slobody potrebné konfrontovať s princípom zmluvnej spravodlivosti. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontaktu, s ohľadom na vyššiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a jednoduchšiu dostupnosť právnych služieb a nakoniec aj so zreteľom na možnosť určiť zmluvné podmienky jednostranne prostredníctvom formulárových zmlúv. Pre takého vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu vychádza od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na toto rokovanie dostatočne pripravený, pri kontakte je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spotrebiteľ koná právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou prezentovaný skutkový stav, pretože dôveru je potrebné považovať za elementárnu kategóriu sociálneho štátu. Súd prezentoval v odôvodnení uznesenia aj právny názor vyplývajúci z ustálenej judikatúry Súdneho dvora (ES) vo veci Asturcom C-40/08, vo veci Cofidis C-473/00, vo veci Mostaza Claro C-168/05. Zdôraznil, že pokiaľ je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, neexistujú žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Nie je dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia do obchodných podmienok poskytnutia úvere ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Spotrebiteľ mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Už túto skutočnosť je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku a to v neprospech spotrebiteľa. Dodávateľ v nej dokonca uviedol konkrétny rozhodcovský súd, ktorý by prípadný spor rozhodoval, pričom mesto v ktorom sídli je totožné s hlavným miestom podnikateľskej činnosti dodávateľa. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodcovského procesu. Takýto záver podporuje i množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom vedených na okresnom súde, kde rozhodcovské rozsudky ako exekučné tituly v závislosti od konkrétneho oprávneného vykazujú značnú dávku podobnosti, čo naznačuje istú väzbu medzi rozhodcovskou spoločnosťou a jednou zmluvnou stranou a tiež vedie k pochybnosti o dostatočne individuálnom prístupe k ochrane práv spotrebiteľa zo strany rozhodcov. Vychádzajúc z uvedených ustanovení je podľa súdu zrejmé, že rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom individuálne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Preto bolo v danej veci potrebné vyhovieť námietkam, keďže boli splnené podmienky, pre ktoré je exekúcia neprípustná podľa § 45 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní. Proti uzneseniu okresného súdu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Nestotožnil sa s tvrdením okresného súdu ohľadne neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorú ma predstavovať rozhodcovská doložka. Oprávnený s poukazom na jej dojednanie obsiahnuté v bode 17 VPPÚ uviedol, že spotrebiteľ sa mohol s ochranou svojich práv obrátiť aj na všeobecný súd prostredníctvom žaloby podanej v súlade s ustanoveniami O.s.p.. Z textu rozhodcovskej doložky vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na tzv. alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov. V závislosti od druhu podanej žaloby prichádzalo do úvahy rozhodcovské konanie alebo konanie pred všeobecným súdom. Vzhľadom na písomný charakter konania pred Stálym rozhodcovským súdom mala povinná možnosť vyjadriť sa k podanému návrhu oprávneného, avšak žalobnú odpoveď nezaslala. S dôrazom na písomný charakter rozhodcovského konania je zjavné, že vzdialenosť sídla rozhodcovského súdu od bydliska účastníkov konania nemala žiaden relevantný význam pre výsledok konania, resp. pre možnosť uplatnenia procesných práv účastníka. Ďalej oprávnený uviedol, že pokiaľ dôjde zo strany spotrebiteľa k porušeniu zmluvy, dodávateľ bude nútený obrátiť sa na príslušný orgán, buď na rozhodcovský alebo všeobecný súd, pričom následky tohto procesného kroku upravuje príslušné procesné právo, konkrétne ust. § 19 Zákona o rozhodcovskom konaní. Podanie žaloby na rozhodcovskom súde predstavuje prekážku litispendencie pre podanie žaloby v tej istej veci. Podľa názoru oprávneného týmto nie je vôbec dotknuté právne postavenie spotrebiteľa, ktorý má možnosť obrátiť sa skôr ako dodávateľ na všeobecný súd alebo brániť sa v rozhodcovskom konaní s nárokom z titulu porušenia jeho práv. Prijatím argumentácie súdu by znamenalo pre oprávneného jediné, a to úplné znemožnenie využitia rozhodcovského konania. Pritom je zrejmé, že z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka v žiadnom prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť. Podľa jeho názoru, je úplne nepochybné, že alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné v zmysle vnútroštátneho a európskeho práva zdôrazňujúc, že v zmysle Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy. Ide teda o prípady rozhodcovských konaní prebiehajúce bez príslušného právneho podkladu. V danom prípade ide o rozhodcovské konanie podľa rozhodcovskej doložky v súlade s ustanoveniami Zákona o rozhodcovskom konaní. Žiadal preto, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané. Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca nemienil odvolaniu oprávneného vyhovieť, preto ho podľa § 374 ods.4, veta druhá O.s.p. predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd, vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), po preskúmaní uznesenia prvostupňového súdu, aplikujúc ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p., sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah, na podklade ktorých prvostupňový súd rozhodol. Podaním doručeným Okresnému súdu v Žiari nad Hronom dňa 24.02.2011 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý požiadal súd prvého stupňa o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. EX/1952/11 na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 31.01.2011. Okresný súd vydal dňa 30.03.2011 poverenie č. 5613 032323*, ktorým poveril súdneho exekútora v zmysle ust. § 45 ods. 1 Exekučného poriadku vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., rozhodcu JUDr. Michala Rašla sp.zn. SR 12803/10 zo dňa 30.12.2010, ktorým povinného zaviazal zaplatiť oprávnenému sumu 956,02 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 780,57 Eur od 15.10.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 780,57 Eur od 15.10.2010 do zaplatenia a trovy rozhodcovského konania v sume 266,31 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Následne postúpil súdny exekútor podaním zo dňa 10.06.2011 námietky povinnej. Uznesením okresného súdu č.k. 5Er/294/2011-21 zo dňa 29.07.2011 v zmysle § 10 ods. 1 Zákona o súdnych poplatkoch v dôsledku nezaplatenia súdneho poplatku súd konanie o námietkach povinnej proti exekúcii zastavil. Potom ako dňa 08.08.2011 povinná zaplatila súdny poplatok, súd ju predvolal na výsluch, na ktorom uviedla okolnosti uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere. Okresný súd odvolaním napadnutým uznesením č. k. 5Er/294/2011-29 zo dňa 04. novembra 2011 vyhovel námietkach povinnej. Okresný súd vzhľadom na vykonané dokazovanie - oboznámiac sa s obsahom predmetnej zmluvy o úvere č. č. XXXXXXXXX zo dňa 10.02.2010 a na základe vykonaného výsluchu povinnej vec správne posúdil, keď vychádzal pri rozhodovaní zo skutočnosti, že daný zmluvný vzťah medzi veriteľom a dlžníkom je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah a následne aj pomerne obšírne, vychádzajúc z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a z judikatúry Súdneho dvora ES C-40/08, C-473/00, C-168/05, C-240/98 až C-244/98 dotýkajúcou sa problematiky spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa svoje rozhodnutie zdôvodnil. Skutočnosť, že na právne posúdenie vzťahu vyplývajúceho zo zmluvy o úvere je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva oprávnený ani nespochybnil. Neuviedol ani iné skutočnosti, ktoré by boli predpokladom pre záver o nevyhovení námietkam povinnej. V dôsledku čoho, odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, sa zaoberal odvolacou námietkou oprávnenej ohľadne neprijateľnej zmluvnej podmienky - rozhodcovskej doložky. Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z bodu 15. Všeobecných podmienok poskytovania úveru, správne súd právne posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a to výrazne v neprospech spotrebiteľa. Podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne nemal spotrebiteľ reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Odvolací súd sa stotožňuje s úvahou exekučného súdu, že množstvo exekučných vecí s obdobným skutkovým základom, kde rozhodcovské rozsudky ako exekučné tituly vykazujú značnú dávku podobnosti, naznačuje istú väzbu medzi rozhodcovskou spoločnosťou a jednou zo zmluvných strán (oprávneným), čo už samo osebe vedie k pochybnostiam o dostatočnom individuálnom prístupe k ochrane práv spotrebiteľa zo strany rozhodcov. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnej vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Na základe uvedených záverov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil. Uznesenie bolo schválené jednohlasne členmi odvolacieho senátu. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.