Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 12Co/137/2017 z 15. 4. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 15. apríla 2019, sp. zn. 12Co/137/2017, ECLI:SK:KSNR:2019:4107203376.1 Krajský súd Nitra | 12Co/137/2017 | ECLI:SK:KSNR:2019:4107203376.1 | 2019-04-15 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov Citované ustanovenia: CSP, § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/5f940657-1437-454f-8d39-57cea790b22e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4107203376.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/137/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4107203376
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4107203376.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr.
Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobcu: W.. E. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom
M. R. E. XX/X, XXX XX J. nad J., zastúpeného JUDr. Zuzana Čížová, s.r.o., advokátska kancelária so
sídlom J. Jesenského 69, 957 01 Bánovce nad Bebravou, proti žalovanej: W. T., nar. XX.XX.XXXX, B.
nad X. XXX, XXX XX B. nad X., zastúpenej JUDr. Mariánom Mackom, advokátom so sídlom Koceľova
2, 949 01 Nitra, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 12C/45/2007-571 zo dňa 10.07.2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I.,II.,III. a IV. o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, vo výrokoch VII. a VIII. o trovách štátu a vo výroku X. o trovách konania p
o t v r d z u j e .

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch V. a VI. o súdnom poplatku m e n í tak, že
žalobca a žalovaná s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov v sume 736,71 eura na účet Okresného súdu Nitra do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi voči žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak,
že prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu hnuteľné veci: Škoda 120 - zostatková hodnota 0 eur, Vari
systém - zostatková hodnota 200 eur, 16 ks ošípaných - zostatková hodnota 563,30 eura a prikázal do
výlučného vlastníctva žalobcu aj zostatok finančných prostriedkov stavebného sporenia na účte žalobcu
v PSS, a.s., vo výške 913,79 eura. Do výlučného vlastníctva žalovanej súd prikázal nehnuteľnosti -
hospodárska stavba 1, hospodárska stavba 2, prístrešok, skleník, prípojka elektriny, prípojka vody, ktoré
prináležia k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v okrese Nitra, obec Lúčnica nad Žitavou, kat. úz. Vajka
nad Žitavou, zapísaných na LV č. XXX ako parc. č. XX/X - záhrady o výmere 869 m2, parc. č. XX/X -
záhrady o výmere 142 m2, parc. č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 657 m2 s domom
súp. č. XXX, parc.č.XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 33 m2; a žalovanej uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 11.265,32 eura
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie
§ 143, § 148 ods. 1, § 149, § 150, § 114, § 451, § 456, § 467, § 458, § 100 ods. 1, § 101 a § 107 ods. 1
a 2 Občianskeho zákonníka. O súdnom poplatku za žalobu súd rozhodol tak, že žalobcovi aj žalovanej
uložil povinnosť zaplatiť u Nitra na účet Okresného súdu Nitra súdny poplatok vo výške po 368,35 eura
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách štátu súd rozhodol podľa § 251, § 253 a § 255
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“) tak,



že žalobca aj žalovaná sú povinní zaplatiť na účet Okresného súdu Nitra trovy štátu v rozsahu po 50
%. V časti o vydanie hnuteľných vecí súd konanie zastavil a o trovách konania súd rozhodol v zmysle
§ 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, pretože každej strane
sporu sa dostala polovica spoločného majetku.

2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 19.02.2007 domáhal
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj „BSM“) tak, že navrhoval prikázať do
výlučného vlastníctva žalovanej hnuteľné veci a zároveň jej uložiť povinnosť vyplatiť mu sumu 300.000,-
Sk. Uviedol, že je potrebné vyporiadať aj investície do nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej. Okrem
toho žiadal, aby mu vydala hnuteľné veci - šrotovník, 3 laminátové kade, mäsiarsky pracovný stôl, avšak
návrh na vydanie vecí zobral listom zo dňa 03.04.2007 späť.

3. Prioritne sa súd prvej inštancie zaoberal vznesenou námietkou premlčania. V odôvodnení rozsudku
konštatoval, že žaloba na vyporiadanie BSM bola súdu doručená dňa 19.02.2007, teda počas plynutia
premlčacej doby, pričom trojročná objektívna premlčacia doba by uplynula dňom 18.11.2008 a dvojročná
subjektívna premlčacia doba by uplynula dňom 18.11.2007, teda nárok žalobcu bol uplatnený včas a
premlčaný nie je. Súd ustálil masu hnuteľných vecí uvedených stranami sporu, ktorú tvorilo auto Škoda
Felicia EČ: NR XXX BB, Škoda 120, Varisystém a 16 ks ošípaných. Súd dospel k záveru, že vozidlo
Škoda Felicia netvorí masu BSM práve s poukazom na predloženú darovaciu zmluvu a nič na tom
nemení ani výpis z evidencie vozidiel, podľa ktorého je vozidlo stále vedené na žalovanú. Vlastníkom
motorového vozidla sa stal v roku 2005 C. T. po odovzdaní motorového vozidla, pretože vlastnícke právo
sa prevádza odovzdaním a nie vykonaním zmeny držiteľa na dopravnom inšpektoráte, ku ktorej vlastne
nedošlo. Ostatné hnuteľné veci súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorý si po rozvode
manželstva tieto veci aj zobral - vozidlo Škoda 120, Varisystém a 16 ks ošípaných; hodnota týchto
hnuteľných vecí je 0 eur + 200 eur + 563,30 eura, spolu 763,30 eura, z čoho polovica prináleží žalovanej,
čo je suma 381,65 eura. Ďalej súd medzi aktívami vyporiadaval zostatok finančných prostriedkov ku
dňu zániku BSM 18.11.2005 na účte stavebného sporenia, ktorý bol vedený na meno žalobcu, zostatok
finančných prostriedkov bola suma 913,79 eura. Zmluva o stavebnom sporení bola zrušená ku dňu
25.02.2006 na základe písomnej žiadosti žalobcu a finančné prostriedky boli poukázané na jeho účet vo
výške 960,91 eura. Preto súd priznal žalovanej nárok na polovicu zo sumy 913,79 eura, čo činí 456,90
eura. Pasíva neboli podľa tvrdenia strán sporu žiadne.

4. Čo sa týka spoločnej investície do domu jedného z manželov, treba považovať za správny ten
názor, že to, čo je povinný nahradiť jeden z manželov, sú finančné prostriedky skutočne vynaložené na
tieto investície (22Cdo/2655/1998). Predmetom konania tak bolo aj vyporiadanie spoločnej investície
manželov do rekonštrukcie nehnuteľnosti žalovanej, ktorá bola vynaložená za trvania manželstva. Pri
vyporiadavaní súd vychádzal z rovnosti podielov oboch účastníkov a do úvahy vzal aj tú skutočnosť, že
žalovaná nebola po celý čas trvania manželstva výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti; tou je až od roku
1997, ale podiel 1-ice po svojej matke nadobudla ona, a tak sa stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti
v celosti. Pri vyčíslení sumy súd vychádzal zo znaleckého posudku a jeho dodatku, ktorý určil výšku
vložených investícií do nehnuteľností počas trvania manželstva vo výške 19.690 eur, z čoho polovica
činí 9.845 eur.

5. Predmetom vyporiadania BSM boli aj nehnuteľnosti - hospodárska stavba 1, hospodárska stavba 2,
prístrešok, skleník, ktorých hodnota bola stanovená znaleckým posudkom č. 30/2011 na sumu 2.573,79
eura, ďalej prípojka elektriny, prípojka vody, ich hodnota bola stanovená znaleckým posudkom č. 30/2011
na sumu 618,09 eura, spolu 3.191,88 eura, po zaokrúhlení 3.190 eur. Tieto drobné stavby súd prikázal
žalovanej z dôvodu, že prináležia k nehnuteľnosti, ktorej bola ona pôvodne vlastníčkou, a patria k
rodinnému domu súp. č. XXX Lúčnica nad Žitavou, kde žalovaná aj býva. S ohľadom na vzťahy medzi
bývalými manželmi nie je v záujme žalovanej, aby žalobca, ak by mu drobné stavby boli prikázané do
vlastníctva, tieto začal využívať a dochádzalo by tak k stretu medzi nimi. Predmetom vyporiadania bol
aj osobný vnos žalobcu vo výške 45.000,- Sk, z čoho žalovaná potvrdila použitie sumy len vo výške
40.000.- Sk, preto súd za nespornú považoval len sumu 40.000.-Sk a len o tejto sume rozhodoval;
časť 5.000.- Sk bola sporná a v konaní nepreukázaná. Súd poukázal aj na výpoveď svedka G. T., ktorý
sa vyjadril, že mama im dala 2 krát po 10.000,- Sk, a raz 45.000 Sk, pričom sumu 45.000.- žalovaná
použila na vyplatenie jej súrodencov. Dôkazy predložené žalovanou - čestné prehlásenia - predložené
po desiatich rokoch trvania sporu súd považoval za nedôveryhodné.



6. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia súd zaviazal žalovanú
zaplatiť žalobcovi titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 11.265,32 eura
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, ktorá pozostáva zo sumy 9.845 eur, čo je polovica investícií
podľa znaleckého posudku investovaných do oddeleného majetku žalovanej, zo sumy 663,87 eura, čo
je polovica zo sumy 1.327,75 eura (40.000,- Sk) ako osobný vnos žalobcu, zo sumy 1.595 eur, čo je
polovica z hodnoty hospodárskych budov, spolu je to suma 12.103,87 eura, od tejto sumy súd odpočítal
sumu 381,65 eura, čo je polovica hodnoty hnuteľných vecí, ktoré boli prikázané žalobcovi, a sumu 456,90
eura, čo je polovica finančných prostriedkov na účte stavebného sporenia, ktoré boli prikázané žalobcovi.
Keďže pred začatím pojednávania žalobca zobral žalobu v časti vydania hnuteľných vecí späť, súd
postupoval podľa § 145 ods. 2 CSP a konanie v tejto časti zastavil.

7. O povinnosti strán sporu zaplatiť súdny poplatok za žalobu súd rozhodol s odkazom na ustanovenia
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), a to podľa sadzobníka súdnych poplatkov položka
6 písm. b) v rozsahu 3 % z predmetu konania, keďže sa konanie skončilo rozsudkom, pričom hodnota
vyporiadavaných investícií je 19.690 eur, hodnota hnuteľných vecí je 763,30 eura, suma finančných
prostriedkov na účte stavebného sporenia je 913,79 eura, hodnota hospodárskych stavieb je 3.190 eur,
spolu je hodnota masy BSM suma 24.557,09 eura. Z toho 3 % činí suma 736,71 eura, z čoho je polovica
368,35 eura.

8. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, ktorá navrhla napadnutý
rozsudok vo výrokoch III., IV., VI. zrušiť a rozhodnúť tak, že hospodárske budovy popísané vo výroku
III. napadnutého rozsudku prikáže súd do vlastníctva žalobcu a vo výroku IV. žiadnej zo strán neprizná
právo na finančné plnenie titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva. Žalovaná poukázala
na investície do oddeleného majetku manželov, ku ktorým sa vyjadrila podaním zo dňa 10.01.2017
tak, že väčšinu investícií žalobca spravil svojpomocne alebo za pomoci rodinných príslušníkov. Počas
celého konania nebolo preukázané zakúpenie materiálov na jednotlivé investície, pričom materiály
neboli zakúpené za trhovú cenu, ale bezodplatne. Ak žalobca tvrdí, že v zmysle § 150 Občianskeho
zákonníka boli vynaložené spoločné prostriedky na ostatný majetok druhého manžela, je na ňom, aby
preukázal, že k investíciám došlo. V danom prípade je potrebné nahradiť finančné prostriedky skutočne
vynaložené na tieto investície. V niektorých prípadoch sa vôbec neprihliada na investície, najmä ak
ide o majetok na zabezpečenie potrieb rodiny. Investície slúžili na chod spoločnej domácnosti strán
sporu. Žalobca využíval výhody, ktoré mu boli poskytované v rámci manželstva, vrátane možnosti
bývania v dome patriacemu žalovanej. Investície neboli robené za účelom obohatenia sa, ale za účelom
zlepšenia bývania rodiny. K hospodárskym budovám žalovaná uviedla, že ide o stavby bez stavebného
povolenia, prisúdenie stavieb žalovanej s tým, že je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vyporiadania za
uvedené stavby ešte viac finančne zaťažuje žalovanú. Dôvody, prečo jej súd priznal predmetné stavby,
sú nepreskúmateľné; ona nemá prístup k uvedeným stavbám, ten sa dá realizovať len so súhlasom
vlastníka pozemku, prípadne zriadením vecného bremena. V odvolaní tiež uviedla, že finančný vnos
žalobcu v sume 45.000,- Sk bol žalobcovi vrátený či už peňažným plnením ako aj plnením naturálnym. V
čase rozvodu existovali aj pasíva, ktoré mali byť predmetom vyporiadania - sankcie za porušenie zákona.
Vyporiadaním BSM by nemala nastať situácia, ktorá jednu stranu zvýhodní a druhej uloží neprimerané
povinnosti.

9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že súd prvej inštancie dospel k správnym
skutkovým zisteniam a vykonal všetky relevantné dôkazy potrebné k zisteniu skutkového stavu.
Poukázal na to, že v spore nežiadal náhradu za ním vykonané práce na nehnuteľnostiach, ktoré boli či už
v podielovom alebo výlučnom vlastníctve žalovanej, ale len za investície zistené znaleckým posudkom
č. 41/2010 a dodatkom č. 1 k ZP č. 30.2011. Investície uvedené pod písm. d) - p) sú práce ako ústredné
vykurovanie, elektroinštalácie a pod., ktoré nemohli vykonať svojpomocne, keďže nemajú znalosti v
predmetných odboroch. Aj na pojednávaní 09.02.2009 bolo uvedené, že išlo o sumy, ktoré zaplatili za
materiál, mzdy alebo prácu. Išlo o rozsiahle prestavby a prístavby, čím sa majetok žalovanej reálne
zväčšil. K tvrdeniu žalovanej, že nemá prístup k hospodárskym budovám, ktoré jej boli prikázané súdom
do vlastníctva, uviedol, že žalovaná býva na adrese Lúčnica nad Žitavou 199 najmenej od roku 1976, a
teda býva v nehnuteľnosti, ktorá je v susedstve uvedených hospodárskych budov, a to v jednom dvore
s týmito budovami. Preto jej tvrdenie je potrebné vyhodnotiť ako zavádzajúce. K čestným prehláseniam
C.. B. T., C. T. a V. E. uviedol, že súd ich správne vyhodnotil ako nedôveryhodné, keďže sú datované k



03.01.2017, 09.01.2017 a 10.01.2017 a súdu boli predložené podaním zo dňa 10.01.2017. Na základe
uvedeného žalobca navrhol ako správny potvrdiť.

10. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,
§ 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec
bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 177 ods.
2 písm. c/, § 219 ods. 3 CSP), aplikujúc ustanovenie § 470 ods. 1, 2 prvej vety CSP po prejednaní veci
urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch o vyporiadaní BSM, vo výrokoch o trovách
štátu a vo výroku o trovách konania je vecne správny. Preto tento rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správne potvrdil. V časti výrokov o súdnom poplatku odvolací súd podľa § 388 CSP tento rozsudok
zmenil tak, že celú sumu súdneho poplatku sú žalobca aj žalovaná povinní zaplatiť na účet súdu prvej
inštancie spoločne a nerozdielne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok v časti zastavenia
konania o vydanie hnuteľných vecí vo výroku IX. z dôvodu absencie odvolania nadobudol právoplatnosť.
Zároveň odvolací súd aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení
sa (úplne) správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí
vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 ods. 2 CSP, ale sa len obmedzí
na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie vykonal vo veci
dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, správne vec posúdil po právnej stránke, preto
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti ako vecne správny potvrdil.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto v zmysle §
387 ods. 1 CSP sa obmedzuje na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a nebude
ich opakovať.
12. Odvolací súd dodáva, že dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozsudku súdu prvej
inštancie. Prvoinštančný súd totiž vo veci dostatočne zistil skutkový stav a v intenciách platnej právnej
úpravy vyvodil z neho i správne právne závery, vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu,
vyvodil správne skutkové zistenia, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, príslušné ustanovenia
podstatné pre právne posúdenie veci interpretoval a aplikoval právne súladným spôsobom, jeho úvahy
sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné. Súd prvej inštancie primerane
rozumným a okolnostiam danej veci postačujúcim spôsobom reflektoval i na odvolateľkou vznášané
tvrdenia, na danú vec aplikoval i relevantné hmotnoprávne ustanovenia a svoje rozhodnutie presvedčivo
a náležite odôvodnil, zodpovedajúc už i na všetky právne a skutkovo významné otázky predkladané
žalobcom v jeho odvolaní.
13. Predmetom konania je žaloba žalobcu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
pričom manželstvo uzatvorené dňa 02.10.1976 a rozvedené bolo rozsudkom Okresného súdu
Nitra sp. zn. 12C/78/2005 zo dňa 28.09.2005, právoplatným dňa 18.11.2005. Vo veci vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd rozhodol rozsudkom č. k. 12C/45/2007-334 zo dňa
16.12.2013, ktorý bol odvolacím súdom č. k. 5Co/128/2014-367 zo dňa 03.06.2015 zrušený a vrátený
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Následne súd rozhodol rozsudkom č. k. 12C/45/2007-571 zo dňa
10.07.2017, voči ktorému podala odvolanie žalovaná a ktorý je teraz predmetom odvolacieho konania.
14. Žalovaná v odvolaní neuviedla žiadne také skutočnosti, skutkové či právne, s ktorými by sa súd
prvej inštancie nebol vyporiadal, pokiaľ boli pre danú vec relevantné. Odvolací súd považuje za správne
i argumenty žalobcu uvedené vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej.

15. V odvolaní žalovaná namietala prikázanie hospodárskych budov do jej vlastníctva, pričom dôvodila
tým, že finančné vyporiadanie za tieto budovy, ktoré má vyplatiť žalobcovi, ju finančne zaťaží, že ide
o stavby bez stavebného povolenia, že k ním nemá prístup, a že v tejto časti je rozsudok súdu prvej
inštancie nepreskúmateľný. Odvolací súd na doplnenie uvádza, že súd prvej inštancie v tejto časti svoje
rozhodnutie dostatočne zdôvodnil. Skutočnosť, že hospodárske stavby sú postavené bez stavebného
povolenia je pre danú vec irelevantná. Stavby sa nachádzajú v blízkosti rodinného domu žalovanej, je
logickejšie, aby si prístup k nim zabezpečila ona a nie žalobca, ktorý nebýva v dosahu predmetných
stavieb. Prikázanie hospodárskych stavieb do vlastníctva žalobcu by nebolo vhodné ani z hľadiska
narušených vzťahov medzi sporovými stranami, čo by mohlo viesť ku vzniku konfliktov a nedorozumení.



16. Žalovaná ďalej namietala súdom prvej inštancie zohľadnené investície do jej výlučného majetku. Súd
pri vyporiadaní vychádza z kogentného ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka. Pod vyporiadaním
treba rozumieť nielen to, kto z bývalých spoluvlastníkov zostane vlastníkom tej ktorej veci a kto
z nich vlastníctvo stráca, ale celkové komplexné riešenie majetkových vzťahov medzi bývalými
spoluvlastníkmi. V rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov musí súd prihliadnuť
na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený majetok niektorého z manželov (patrí
do aktív) a tiež na nároky jednotlivých manželov proti mase bezpodielového spoluvlastníctva z dôvodu
investícií vynaložených z oddeleného majetku niektorého z manželov na spoločný majetok (patrí do
pasív). V tomto smere aj súd prvej inštancie správne prihliadol na spoločné prostriedky vynaložené na
oddelený majetok žalovanej ako výlučnej vlastníčky a tie zohľadnil pri výpočte vyporiadacieho podielu
(§ 150 Občianskeho zákonníka). V priebehu konania žalovaná nepreukázala bez pochybností, že by
investície neboli hradené zo spoločných finančných prostriedkov. Jej obrana, že slúžili na chod spoločnej
domácnosti a žalobca využíval tiež ich výhody, je irelevantná, pretože investície zhodnotili jej výlučný
majetok. Skutočnosť, že investície boli realizované už v čase, keď ešte nebola žalovaná výlučnou
vlastníčkou, nie je podstatná, pretože v konečnom dôsledku boli realizované do jej nehnuteľnosti, keďže
sa stala výlučnou vlastníčkou a zhodnotili ju.

17. V konaní bolo preukázané, že žalobca poskytol zo svojich výlučných finančných prostriedkov
žalovanej sumu 40.000,-Sk za účelom vyplatenia jej súrodencov. Uvedenú sumu potvrdila žalovaná.
Žalobca tvrdil, že jej poskytol sumu 45.000,-Sk, avšak sumu 5000,-Sk nepreukázal. Žalovaná tvrdila, že
suma 40.000,-Sk bola žalobcovi vrátená peňažným plnením (sumou 20.000,-Sk od jedného brata) a aj
naturálnym plnením (druhý brat mal na žalobcu previesť poľovnícke zbrane). Žalovaná svoje tvrdenia
relevantne nepreukázala bez akýchkoľvek pochybností. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil čestné
prehlásenia, ktoré predložila až po 10 rokoch trvania sporu ako nedôveryhodné dôkazy.

18. Súd ustálil celkový majetok a zároveň vyčíslil, koľko zo zistenej hodnoty majetku predstavuje podiel
pripadajúci na každého z nich. Taktiež je zrejmé, ako súd prvej inštancie dospel k sume 11.265,32
eura, ktorú zaviazal zaplatiť žalovanú žalobcovi titulom vyrovnania podielov, a v odôvodnení je správne
uvedený aj výpočet, podľa ktorého súd dospel k uvedenej sume.

19. Vzhľadom k dôvodom uvedeným súdom prvej inštancie i k odvolacím súdom uvedeným
skutočnostiam, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch o vyporiadaní BSM,
vo výrokoch o trovách štátu a vo výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

20. Vo výrokoch V. a VI. týkajúcich sa súdneho poplatku odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobca
aj žalovaná sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov v sume 736,71 eura na účet Okresného súdu Nitra do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku. V tomto smere odvolací poukazuje na ustanovenie § 1 písm. b) a § 2 ods. 3 zákona
o súdnych poplatkoch, v zmysle ktorých súd prvej inštancie nesprávne uložil povinnosť žalobcovi a
žalovanej zaplatiť súdny poplatok delene vo výške po 368,35 eura. Žalobcovi a žalovanej mala byť
správne uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok spoločne a nerozdielne, pretože v zmysle § 2
ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch, ak vznikne viacerým poplatníkom podľa odseku 1 povinnosť
zaplatiť poplatok spoločne, platia ho spoločne a nerozdielne. Výšku súdneho poplatku súd správne
vypočítal podľa položky 6 písm. b) sadzobníka súdnych poplatkov, t. j. 3 % z predmetu konania, lebo
konanie sa skončilo rozsudkom, pričom hodnota predmetu vyporiadavaného BSM bola vyčíslená na
sumu 24.557,09 eura. Na základe uvedeného odvolací súd v zmysle § 388 CSP zmenil V. a VI. výrok
napadnutého rozsudku tak, ako je vyššie uvedené.

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1 CSP. V tomto štádiu konania bol úspešný žalobca, a tak odvolací súd vyslovil, že sa mu nárok
na náhradu týchto trov voči žalovanej priznáva. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).